Sri Lakshmi Hrudaya Stotram
Lakshmi
tap any word for its meaning
- verse 1अस्य श्री महालक्ष्मीहृदयस्तोत्र महामन्त्रस्य भार्गव ऋषिः, अनुष्टुपादीनि नानाछन्दांसि, आद्यादि श्रीमहालक्ष्मीर्देवता, श्रीं बीजं, ह्रीं शक्तिः, ऐं कीलकं, आद्यादिमहालक्ष्मी प्रसादसिद्ध्यर्थं जपे विनियोगः ॥asya śrī mahālakṣmīhṛdayastōtra mahāmantrasya bhārgava ṛṣiḥ, anuṣṭupādīni nānāChandāṃsi, ādyādi śrīmahālakṣmīrdēvatā, śrīṃ bījaṃ, hrīṃ śaktiḥ, aiṃ kīlakaṃ, ādyādimahālakṣmī prasādasiddhyarthaṃ japē viniyōgaḥ ॥meaning
Viniyoga (ritual dedication): Of this Sri Mahalakshmi Hridaya Stotra Mahamantra — the sage is Bhargava, the meters are various beginning with Anushtup, the deity is Sri Mahalakshmi, the seed syllable is Shrim, the power syllable is Hrim, the pin is Aim; the recitation is dedicated to attaining the grace of Sri Mahalakshmi.
- verse 2ऋष्यादिन्यासः –ॐ भार्गवृषये नमः शिरसि ।ॐ अनुष्टुपादिनानाछन्दोभ्यो नमो मुखे ।ॐ आद्यादिश्रीमहालक्ष्मी देवतायै नमो हृदये ।ॐ श्रीं बीजाय नमो गुह्ये ।ॐ ह्रीं शक्तये नमः पादयोः ।ॐ ऐं कीलकाय नमो नाभौ ।ॐ विनियोगाय नमः सर्वाङ्गे ।ṛṣyādinyāsaḥ –ōṃ bhārgavṛṣayē namaḥ śirasi ।ōṃ anuṣṭupādinānāChandōbhyō namō mukhē ।ōṃ ādyādiśrīmahālakṣmī dēvatāyai namō hṛdayē ।ōṃ śrīṃ bījāya namō guhyē ।ōṃ hrīṃ śaktayē namaḥ pādayōḥ ।ōṃ aiṃ kīlakāya namō nābhau ।ōṃ viniyōgāya namaḥ sarvāṅgē ।meaning
Rishyadi Nyasa (assignment of sage etc. to body parts): Om, salutation to the sage Bhargava — on the head. Salutation to the various meters beginning with Anushtup — on the mouth. Salutation to the deity Sri Mahalakshmi — on the heart. Salutation to the seed Shrim — on the secret place. Salutation to the power Hrim — on the feet. Salutation to the pin Aim — on the navel. Salutation to the dedication — on all limbs.
- verse 3करन्यासः –ॐ श्रीं अङ्गुष्ठाभ्यां नमः ।ॐ ह्रीं तर्जनीभ्यां नमः ।ॐ ऐं मध्यमाभ्यां नमः ।ॐ श्रीं अनामिकाभ्यां नमः ।ॐ ह्रीं कनिष्ठिकाभ्यां नमः ।ॐ ऐं करतल करपृष्ठाभ्यां नमः ।karanyāsaḥ –ōṃ śrīṃ aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ ।ōṃ hrīṃ tarjanībhyāṃ namaḥ ।ōṃ aiṃ madhyamābhyāṃ namaḥ ।ōṃ śrīṃ anāmikābhyāṃ namaḥ ।ōṃ hrīṃ kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ ।ōṃ aiṃ karatala karapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ ।meaning
Kara Nyasa (assignment of mantras to the fingers): Om Shrim — on the thumbs. Om Hrim — on the index fingers. Om Aim — on the middle fingers. Om Shrim — on the ring fingers. Om Hrim — on the little fingers. Om Aim — on the palms and backs of the hands.
- verse 4अङ्गन्यासः –ॐ श्रीं हृदयाय नमः ।ॐ ह्रीं शिरसे स्वाहा ।ॐ ऐं शिखायै वषट् ।ॐ श्रीं कवचाय हुम् ।ॐ ह्रीं नेत्रत्रयाय वौषट् ।ॐ ऐं अस्त्राय फट् ।ॐ श्रीं ह्रीं ऐं इति दिग्बन्धः ।aṅganyāsaḥ –ōṃ śrīṃ hṛdayāya namaḥ ।ōṃ hrīṃ śirasē svāhā ।ōṃ aiṃ śikhāyai vaṣaṭ ।ōṃ śrīṃ kavachāya hum ।ōṃ hrīṃ nētratrayāya vauṣaṭ ।ōṃ aiṃ astrāya phaṭ ।ōṃ śrīṃ hrīṃ aiṃ iti digbandhaḥ ।meaning
Anga Nyasa (assignment of mantras to body parts): Om Shrim — on the heart. Om Hrim — on the head (with svaha). Om Aim — on the topknot (with vashat). Om Shrim — on the armor region (with hum). Om Hrim — on the three eyes (with vaushat). Om Aim — on the weapon (with phat). Om Shrim Hrim Aim — directions are sealed (digbandha).
- verse 5अथ ध्यानम् ।हस्तद्वयेन कमले धारयन्तीं स्वलीलया ।हारनूपुरसंयुक्तां लक्ष्मीं देवीं विचिन्तये ॥atha dhyānam ।hastadvayēna kamalē dhārayantīṃ svalīlayā ।hāranūpurasaṃyuktāṃ lakṣmīṃ dēvīṃ vichintayē ॥meaning
One meditates on Lakshmi gracefully holding two lotuses, adorned with garlands and anklets, the goddess of all auspiciousness.
- verse 6कौशेयपीतवसनामरविन्दनेत्रांपद्मद्वयाभयवरोद्यतपद्महस्ताम् ।उद्यच्छतार्कसदृशीं परमाङ्कसंस्थांध्यायेद्विधीशनतपादयुगां जनित्रीम् ॥kauśēyapītavasanāmaravindanētrāṃpadmadvayābhayavarōdyatapadmahastām ।udyachChatārkasadṛśīṃ paramāṅkasaṃsthāṃdhyāyēdvidhīśanatapādayugāṃ janitrīm ॥meaning
Wearing golden silk, lotus-eyed, holding lotuses with hands granting boons, blazing like a hundred suns — such is the supreme Lakshmi worshipped here.
- verse 7पीतवस्त्रां सुवर्णाङ्गीं पद्महस्तद्वायान्विताम् ।लक्ष्मीं ध्यात्वेति मन्त्रेण स भवेत्पृथिवीपतिः ॥मातुलुङ्गं गदां खेटं पाणौ पात्रं च बिभ्रती ।नागं लिङ्गं च योनिं च बिभ्रतीं चैव मूर्धनि ॥pītavastrāṃ suvarṇāṅgīṃ padmahastadvāyānvitām ।lakṣmīṃ dhyātvēti mantrēṇa sa bhavētpṛthivīpatiḥ ॥mātuluṅgaṃ gadāṃ khēṭaṃ pāṇau pātraṃ cha bibhratī ।nāgaṃ liṅgaṃ cha yōniṃ cha bibhratīṃ chaiva mūrdhani ॥meaning
Meditating on Lakshmi clad in yellow, golden-limbed, bearing twin lotus hands, one recites the mantra and performs inner worship.
- verse 8[ इति ध्यात्वा मानसोपचारैः सम्पूज्य ।शङ्खचक्रगदाहस्ते शुभ्रवर्णे सुवासिनी ।मम देहि वरं लक्ष्मीः सर्वसिद्धिप्रदायिनी ।इति सम्प्रार्थ्य ॐ श्रीं ह्रीं ऐं महालक्ष्म्यै कमलधारिण्यै सिंहवाहिन्यै स्वाहा इति मन्त्रं जप्त्वा पुनः पूर्ववद्धृदयादि षडङ्गन्यासं कृत्वा स्तोत्रं पठेत् । ][ iti dhyātvā mānasōpachāraiḥ sampūjya ।śaṅkhachakragadāhastē śubhravarṇē suvāsinī ।mama dēhi varaṃ lakṣmīḥ sarvasiddhipradāyinī ।iti samprārthya ōṃ śrīṃ hrīṃ aiṃ mahālakṣmyai kamaladhāriṇyai siṃhavāhinyai svāhā iti mantraṃ japtvā punaḥ pūrvavaddhṛdayādi ṣaḍaṅganyāsaṃ kṛtvā stōtraṃ paṭhēt । ]meaning
Ritual instruction: Having meditated thus, worship mentally with all sixteen offerings. Then pray: 'O Lakshmi, holding conch, disc and mace, of fair complexion, the ever-auspicious consort — bestow boons upon me, O giver of all perfections.' After this prayer, recite the mantra 'Om Shrim Hrim Aim Mahalakshmyai Kamaladhaarinyai Simhaavaahinyai Svaha,' repeat the six-limb nyasa, and then recite the stotra.
- verse 9स्तोत्रम् ।वन्दे लक्ष्मीं परमशिवमयीं शुद्धजाम्बूनदाभांतेजोरूपां कनकवसनां सर्वभूषोज्ज्वलाङ्गीम् ।बीजापूरं कनककलशं हेमपद्मं दधाना--माद्यां शक्तिं सकलजननीं विष्णुवामाङ्कसंस्थाम् ॥ 1 ॥stōtram ।vandē lakṣmīṃ paramaśivamayīṃ śuddhajāmbūnadābhāṃtējōrūpāṃ kanakavasanāṃ sarvabhūṣōjjvalāṅgīm ।bījāpūraṃ kanakakalaśaṃ hēmapadmaṃ dadhānā--mādyāṃ śaktiṃ sakalajananīṃ viṣṇuvāmāṅkasaṃsthām ॥ 1 ॥meaning
I adore Lakshmi, the essence of Shiva, gleaming like pure gold, the form of pure radiance, clothed in gold, fount of all prosperity.
- verse 10श्रीमत्सौभाग्यजननीं स्तौमि लक्ष्मीं सनातनीम् ।सर्वकामफलावाप्तिसाधनैकसुखावहाम् ॥ 2 ॥śrīmatsaubhāgyajananīṃ staumi lakṣmīṃ sanātanīm ।sarvakāmaphalāvāptisādhanaikasukhāvahām ॥ 2 ॥meaning
I praise the eternal Lakshmi, mother of all fortune, sole bearer of joy who fulfills every desire.
- verse 11स्मरामि नित्यं देवेशि त्वया प्रेरितमानसः ।त्वदाज्ञां शिरसा धृत्वा भजामि परमेश्वरीम् ॥ 3 ॥smarāmi nityaṃ dēvēśi tvayā prēritamānasaḥ ।tvadājñāṃ śirasā dhṛtvā bhajāmi paramēśvarīm ॥ 3 ॥meaning
I remember you daily, O Queen of gods; prompted by you, I carry your command on my head and worship you, O supreme goddess.
- verse 12समस्तसम्पत्सुखदां महाश्रियंसमस्तसौभाग्यकरीं महाश्रियम् ।समस्तकल्याणकरीं महाश्रियंभजाम्यहं ज्ञानकरीं महाश्रियम् ॥ 4 ॥samastasampatsukhadāṃ mahāśriyaṃsamastasaubhāgyakarīṃ mahāśriyam ।samastakaḻyāṇakarīṃ mahāśriyaṃbhajāmyahaṃ jñānakarīṃ mahāśriyam ॥ 4 ॥meaning
The great Lakshmi bestows all wealth and happiness, all auspiciousness and well-being — to that Mahashri I bow.
- verse 13विज्ञानसम्पत्सुखदां सनातनींविचित्रवाग्भूतिकरीं मनोहराम् ।अनन्तसम्मोदसुखप्रदायिनींनमाम्यहं भूतिकरीं हरिप्रियाम् ॥ 5 ॥vijñānasampatsukhadāṃ sanātanīṃvichitravāgbhūtikarīṃ manōharām ।anantasammōdasukhapradāyinīṃnamāmyahaṃ bhūtikarīṃ haripriyām ॥ 5 ॥meaning
She grants the riches of wisdom, is eternal, creates wondrous speech and forms, and is the giver of endless joy — I salute her.
- verse 14समस्तभूतान्तरसंस्थिता त्वंसमस्तभोक्त्रीश्वरि विश्वरूपे ।तन्नास्ति यत्त्वद्व्यतिरिक्तवस्तुत्वत्पादपद्मं प्रणमाम्यहं श्रीः ॥ 6 ॥samastabhūtāntarasaṃsthitā tvaṃsamastabhōktrīśvari viśvarūpē ।tannāsti yattvadvyatiriktavastutvatpādapadmaṃ praṇamāmyahaṃ śrīḥ ॥ 6 ॥meaning
You dwell within all beings and are the enjoyer of all, O world-formed sovereign; there is nothing whatsoever that exists apart from you.
- verse 15दारिद्र्य दुःखौघतमोपहन्त्रीत्वत्पादपद्मं मयि सन्निधत्स्व ।दीनार्तिविच्छेदनहेतुभूतैःकृपाकटाक्षैरभिषिञ्च मां श्रीः ॥ 7 ॥dāridrya duḥkhaughatamōpahantrītvatpādapadmaṃ mayi sannidhatsva ।dīnārtivichChēdanahētubhūtaiḥkṛpākaṭākṣairabhiṣiñcha māṃ śrīḥ ॥ 7 ॥meaning
Destroyer of the darkness of poverty and sorrow, draw your lotus feet near to me — you who sever the afflictions of the wretched.
- verse 16अम्ब प्रसीद करुणासुधयार्द्रदृष्ट्यामां त्वत्कृपाद्रविणगेहमिमं कुरुष्व ।आलोकय प्रणतहृद्गतशोकहन्त्रीत्वत्पादपद्मयुगलं प्रणमाम्यहं श्रीः ॥ 8 ॥amba prasīda karuṇāsudhayārdradṛṣṭyāmāṃ tvatkṛpādraviṇagēhamimaṃ kuruṣva ।ālōkaya praṇatahṛdgataśōkahantrītvatpādapadmayugaḻaṃ praṇamāmyahaṃ śrīḥ ॥ 8 ॥meaning
O Mother, be gracious with a gaze moist with the nectar of compassion; make me the home of your wealth and bestow your grace upon me.
- verse 17शान्त्यै नमोऽस्तु शरणागतरक्षणायैकान्त्यै नमोऽस्तु कमनीयगुणाश्रयायै ।क्षान्त्यै नमोऽस्तु दुरितक्षयकारणायैदात्र्यै नमोऽस्तु धनधान्यसमृद्धिदायै ॥ 9 ॥śāntyai namō'stu śaraṇāgatarakṣaṇāyaikāntyai namō'stu kamanīyaguṇāśrayāyai ।kṣāntyai namō'stu duritakṣayakāraṇāyaidātryai namō'stu dhanadhānyasamṛddhidāyai ॥ 9 ॥meaning
Salutation to Peace, protector of the surrendered; salutation to Radiance, abode of lovely virtues; salutation to Patience, the eternal refuge.
- verse 18शक्त्यै नमोऽस्तु शशिशेखरसंस्तुतायैरत्यै नमोऽस्तु रजनीकरसोदरायै ।भक्त्यै नमोऽस्तु भवसागरतारकायैमत्यै नमोऽस्तु मधुसूदनवल्लभायै ॥ 10 ॥śaktyai namō'stu śaśiśēkharasaṃstutāyairatyai namō'stu rajanīkarasōdarāyai ।bhaktyai namō'stu bhavasāgaratārakāyaimatyai namō'stu madhusūdanavallabhāyai ॥ 10 ॥meaning
Salutation to Power praised by moon-crested Shiva; salutation to Delight, sister of the moon; salutation to Devotion, the ultimate goal.
- verse 19लक्ष्म्यै नमोऽस्तु शुभलक्षणलक्षितायैसिद्ध्यै नमोऽस्तु शिवसिद्धसुपूजितायै ।धृत्यै नमोऽस्त्वमितदुर्गतिभञ्जनायैगत्यै नमोऽस्तु वरसद्गतिदायिकायै ॥ 11 ॥lakṣmyai namō'stu śubhalakṣaṇalakṣitāyaisiddhyai namō'stu śivasiddhasupūjitāyai ।dhṛtyai namō'stvamitadurgatibhañjanāyaigatyai namō'stu varasadgatidāyikāyai ॥ 11 ॥meaning
Salutation to Lakshmi bearing every auspicious mark; salutation to Siddhi worshipped by Shiva's perfected ones; salutation to Steadiness, the pure truth.
- verse 20देव्यै नमोऽस्तु दिवि देवगणार्चितायैभूत्यै नमोऽस्तु भुवनार्तिविनाशनायै ।धात्र्यै नमोऽस्तु धरणीधरवल्लभायैपुष्ट्यै नमोऽस्तु पुरुषोत्तमवल्लभायै ॥ 12 ॥dēvyai namō'stu divi dēvagaṇārchitāyaibhūtyai namō'stu bhuvanārtivināśanāyai ।dhātryai namō'stu dharaṇīdharavallabhāyaipuṣṭyai namō'stu puruṣōttamavallabhāyai ॥ 12 ॥meaning
Salutation to the Goddess worshipped by the gods in heaven; salutation to Prosperity, destroyer of all worldly anguish; salutation to the Sustainer, mother of all.
- verse 21सुतीव्रदारिद्र्यविदुःखहन्त्र्यैनमोऽस्तु ते सर्वभयापहन्त्र्यै ।श्रीविष्णुवक्षःस्थलसंस्थितायैनमो नमः सर्वविभूतिदायै ॥ 13 ॥sutīvradāridryaviduḥkhahantryainamō'stu tē sarvabhayāpahantryai ।śrīviṣṇuvakṣaḥsthalasaṃsthitāyainamō namaḥ sarvavibhūtidāyai ॥ 13 ॥meaning
Salutation to you who vanquish the anguish of grinding poverty, who remove all fear, who dwell on Vishnu's broad chest.
- verse 22जयतु जयतु लक्ष्मीर्लक्षणालङ्कृताङ्गीजयतु जयतु पद्मा पद्मसद्माभिवन्द्या ।जयतु जयतु विद्या विष्णुवामाङ्कसंस्थाजयतु जयतु सम्यक्सर्वसम्पत्करी श्रीः ॥ 14 ॥jayatu jayatu lakṣmīrlakṣaṇālaṅkṛtāṅgījayatu jayatu padmā padmasadmābhivandyā ।jayatu jayatu vidyā viṣṇuvāmāṅkasaṃsthājayatu jayatu samyaksarvasampatkarī śrīḥ ॥ 14 ॥meaning
Victory to Lakshmi whose limbs are adorned with auspicious marks; victory to Padma, worshipped in the abode of lotuses.
- verse 23जयतु जयतु देवी देवसङ्घाभिपूज्याजयतु जयतु भद्रा भार्गवी भाग्यरूपा ।जयतु जयतु नित्या निर्मलज्ञानवेद्याजयतु जयतु सत्या सर्वभूतान्तरस्था ॥ 15 ॥jayatu jayatu dēvī dēvasaṅghābhipūjyājayatu jayatu bhadrā bhārgavī bhāgyarūpā ।jayatu jayatu nityā nirmalajñānavēdyājayatu jayatu satyā sarvabhūtāntarasthā ॥ 15 ॥meaning
Victory to the Goddess adored by all hosts of gods; victory to the auspicious Bhargavi, the very form of good fortune.
- verse 24जयतु जयतु रम्या रत्नगर्भान्तरस्थाजयतु जयतु शुद्धा शुद्धजाम्बूनदाभा ।जयतु जयतु कान्ता कान्तिमद्भासिताङ्गीजयतु जयतु शान्ता शीघ्रमागच्छ सौम्ये ॥ 16 ॥jayatu jayatu ramyā ratnagarbhāntarasthājayatu jayatu śuddhā śuddhajāmbūnadābhā ।jayatu jayatu kāntā kāntimadbhāsitāṅgījayatu jayatu śāntā śīghramāgachCha saumyē ॥ 16 ॥meaning
Victory to the delightful one residing within the womb of gems; victory to the pure one, radiant as refined gold.
- verse 25यस्याः कलायाः कमलोद्भवाद्यारुद्राश्च शक्र प्रमुखाश्च देवाः ।जीवन्ति सर्वेऽपि सशक्तयस्तेप्रभुत्वमाप्ताः परमायुषस्ते ॥ 17 ॥yasyāḥ kalāyāḥ kamalōdbhavādyārudrāścha śakra pramukhāścha dēvāḥ ।jīvanti sarvē'pi saśaktayastēprabhutvamāptāḥ paramāyuṣastē ॥ 17 ॥meaning
By a mere fraction of whose energy Brahma, Rudra, Indra, and all the gods and creatures live and breathe.
- verse 26लिलेख निटिले विधिर्मम लिपिं विसृज्यान्तरंत्वया विलिखितव्यमेतदिति तत्फलप्राप्तये ।तदन्तरफलेस्फुटं कमलवासिनी श्रीरिमांसमर्पय समुद्रिकां सकलभाग्यसंसूचिकाम् ॥ 18 ॥lilēkha niṭilē vidhirmama lipiṃ visṛjyāntaraṃtvayā vilikhitavyamētaditi tatphalaprāptayē ।tadantaraphalēsphuṭaṃ kamalavāsinī śrīrimāṃsamarpaya samudrikāṃ sakalabhāgyasaṃsūchikām ॥ 18 ॥meaning
Brahma once inscribed my fate upon my forehead; by your grace that very destiny is to be rewritten into one of great prosperity.
- verse 27कलया ते यथा देवि जीवन्ति सचराचराः ।तथा सम्पत्करे लक्ष्मि सर्वदा सम्प्रसीद मे ॥ 19 ॥kalayā tē yathā dēvi jīvanti sacharācharāḥ ।tathā sampatkarē lakṣmi sarvadā samprasīda mē ॥ 19 ॥meaning
As all moving and still creatures live by your particle of energy, O Lakshmi, giver of abundance, be ever gracious to me.
- verse 28यथा विष्णुर्ध्रुवे नित्यं स्वकलां सन्न्यवेशयत् ।तथैव स्वकलां लक्ष्मि मयि सम्यक् समर्पय ॥ 20 ॥yathā viṣṇurdhruvē nityaṃ svakalāṃ sannyavēśayat ।tathaiva svakalāṃ lakṣmi mayi samyak samarpaya ॥ 20 ॥meaning
Just as Vishnu placed his energy in Dhruva for eternity, O Lakshmi, plant your energy fully and securely within me.
- verse 29सर्वसौख्यप्रदे देवि भक्तानामभयप्रदे ।अचलां कुरु यत्नेन कलां मयि निवेशिताम् ॥ 21 ॥sarvasaukhyapradē dēvi bhaktānāmabhayapradē ।achalāṃ kuru yatnēna kalāṃ mayi nivēśitām ॥ 21 ॥meaning
O goddess who grants all happiness and fearlessness to devotees, firmly establish within me the energy you have already planted.
- verse 30मुदास्तां मत्फाले परमपदलक्ष्मीः स्फुटकलासदा वैकुण्ठश्रीर्निवसतु कला मे नयनयोः ।वसेत्सत्ये लोके मम वचसि लक्ष्मीर्वरकलाश्रियः श्वेतद्वीपे निवसतु कला मे स्वकरयोः ॥ 22 ॥mudāstāṃ matphālē paramapadalakṣmīḥ sphuṭakalāsadā vaikuṇṭhaśrīrnivasatu kalā mē nayanayōḥ ।vasētsatyē lōkē mama vachasi lakṣmīrvarakalāśriyaḥ śvētadvīpē nivasatu kalā mē svakarayōḥ ॥ 22 ॥meaning
May the radiant energy of supreme Lakshmi gleam on my forehead; may the glory of Vaikuntha always dwell within my eyes.
- verse 31तावन्नित्यं ममाङ्गेषु क्षीराब्धौ श्रीकला वसेत् ।सूर्याचन्द्रमसौ यावद्यावल्लक्ष्मीपतिः श्रियाः ॥ 23 ॥tāvannityaṃ mamāṅgēṣu kṣīrābdhau śrīkalā vasēt ।sūryāchandramasau yāvadyāvallakṣmīpatiḥ śriyāḥ ॥ 23 ॥meaning
For as long as sun and moon shine, may Lakshmi's energy from the milk-ocean dwell perpetually in every limb of mine.
- verse 32सर्वमङ्गलसम्पूर्णा सर्वैश्वर्यसमन्विता ।आद्यादि श्रीर्महालक्ष्मी त्वत्कला मयि तिष्ठतु ॥ 24 ॥sarvamaṅgaḻasampūrṇā sarvaiśvaryasamanvitā ।ādyādi śrīrmahālakṣmī tvatkalā mayi tiṣṭhatu ॥ 24 ॥meaning
Full of all auspiciousness and endowed with every sovereignty, O primal Mahalakshmi, let your energy reside in me forever.
- verse 33अज्ञानतिमिरं हन्तुं शुद्धज्ञानप्रकाशिका ।सर्वैश्वर्यप्रदा मेऽस्तु त्वत्कला मयि संस्थिता ॥ 25 ॥ajñānatimiraṃ hantuṃ śuddhajñānaprakāśikā ।sarvaiśvaryapradā mē'stu tvatkalā mayi saṃsthitā ॥ 25 ॥meaning
As the illuminatrix who destroys the darkness of ignorance with pure wisdom and bestows all sovereign wealth — may your energy abide in me.
- verse 34अलक्ष्मीं हरतु क्षिप्रं तमः सूर्यप्रभा यथा ।वितनोतु मम श्रेयस्त्वत्कला मयि संस्थिता ॥ 26 ॥alakṣmīṃ haratu kṣipraṃ tamaḥ sūryaprabhā yathā ।vitanōtu mama śrēyastvatkaḻā mayi saṃsthitā ॥ 26 ॥meaning
As sunlight instantly swallows darkness, may your energy remove all inauspiciousness and spread my well-being.
- verse 35ऐश्वर्यमङ्गलोत्पत्तिस्त्वत्कलायां निधीयते ।मयि तस्मात्कृतार्थोऽस्मि पात्रमस्मि स्थितेस्तव ॥ 27 ॥aiśvaryamaṅgaḻōtpattistvatkalāyāṃ nidhīyatē ।mayi tasmātkṛtārthō'smi pātramasmi sthitēstava ॥ 27 ॥meaning
The arising of royal fortune is deposited in your energy; therefore I am fulfilled and a worthy vessel through your grace.
- verse 36भवदावेशभाग्यार्हो भाग्यवानस्मि भार्गवि ।त्वत्प्रसादात्पवित्रोऽहं लोकमातर्नमोऽस्तु ते ॥ 28 ॥bhavadāvēśabhāgyārhō bhāgyavānasmi bhārgavi ।tvatprasādātpavitrō'haṃ lōkamātarnamō'stu tē ॥ 28 ॥meaning
I am worthy of receiving your indwelling, I am blessed, O Bhargavi; purified by your grace, I bow to you, O mother of the world.
- verse 37पुनासि मां त्वत्कलयैव यस्मा--दतः समागच्छ ममाग्रतस्त्वम् ।परं पदं श्रीर्भव सुप्रसन्नामय्यच्युतेन प्रविशादिलक्ष्मीः ॥ 29 ॥punāsi māṃ tvatkalayaiva yasmā--dataḥ samāgachCha mamāgratastvam ।paraṃ padaṃ śrīrbhava suprasannāmayyachyutēna praviśādilakṣmīḥ ॥ 29 ॥meaning
Since you purify me by your own energy, come now and stand before me; be the supreme, full, and well-established Shri.
- verse 38श्रीवैकुण्ठस्थिते लक्ष्मि समागच्छ ममाग्रतः ।नारायणेन सह मां कृपादृष्ट्याऽवलोकय ॥ 30 ॥śrīvaikuṇṭhasthitē lakṣmi samāgachCha mamāgrataḥ ।nārāyaṇēna saha māṃ kṛpādṛṣṭyā'valōkaya ॥ 30 ॥meaning
O Lakshmi dwelling in Vaikuntha, come before me; look upon this prostrate devotee together with Narayana's compassionate gaze.
- verse 39सत्यलोकस्थिते लक्ष्मि त्वं ममागच्छ सन्निधिम् ।वासुदेवेन सहिता प्रसीद वरदा भव ॥ 31 ॥satyalōkasthitē lakṣmi tvaṃ mamāgachCha sannidhim ।vāsudēvēna sahitā prasīda varadā bhava ॥ 31 ॥meaning
O Lakshmi dwelling in Satyaloka, come near to me; together with Vasudeva, be pleased and become my boon-giver.
- verse 40श्वेतद्वीपस्थिते लक्ष्मि शीघ्रमागच्छ सुव्रते ।विष्णुना सहिते देवि जगन्मातः प्रसीद मे ॥ 32 ॥śvētadvīpasthitē lakṣmi śīghramāgachCha suvratē ।viṣṇunā sahitē dēvi jaganmātaḥ prasīda mē ॥ 32 ॥meaning
O Lakshmi of the white island, come swiftly, O virtuous one; united with Vishnu, O goddess, O world-mother, be gracious.
- verse 41क्षीराम्बुधिस्थिते लक्ष्मि समागच्छ समाधवा ।त्वत्कृपादृष्टिसुधया सततं मां विलोकय ॥ 33 ॥kṣīrāmbudhisthitē lakṣmi samāgachCha samādhavā ।tvatkṛpādṛṣṭisudhayā satataṃ māṃ vilōkaya ॥ 33 ॥meaning
O Lakshmi dwelling in the milk-ocean together with Madhava, look upon me always with the nectar of your compassionate gaze.
- verse 42रत्नगर्भस्थिते लक्ष्मि परिपूर्णे हिरण्मये ।समागच्छ समागच्छ स्थित्वाऽऽशु पुरतो मम ॥ 34 ॥ratnagarbhasthitē lakṣmi paripūrṇē hiraṇmayē ।samāgachCha samāgachCha sthitvā''śu puratō mama ॥ 34 ॥meaning
O Lakshmi dwelling within the gem-womb, complete and golden, come, come — stand before me swiftly.
- verse 43स्थिरा भव महालक्ष्मि निश्चला भव निर्मले ।प्रसन्ने कमले देवि प्रसन्नहृदया भव ॥ 35 ॥sthirā bhava mahālakṣmi niśchalā bhava nirmalē ।prasannē kamalē dēvi prasannahṛdayā bhava ॥ 35 ॥meaning
Be steadfast, O Mahalakshmi; be immovable, be pure; O gracious Lotus-goddess, dwell here with a joyful heart.
- verse 44श्रीधरे श्रीमहाभूते त्वदन्तःस्थं महानिधिम् ।शीघ्रमुद्धृत्य पुरतः प्रदर्शय समर्पय ॥ 36 ॥śrīdharē śrīmahābhūtē tvadantaḥsthaṃ mahānidhim ।śīghramuddhṛtya purataḥ pradarśaya samarpaya ॥ 36 ॥meaning
O Shridhari, O great Mahabhooti, draw forth the great treasure hidden within you and reveal it, offer it before me.
- verse 45वसुन्धरे श्रीवसुधे वसुदोग्ध्रि कृपामये ।त्वत्कुक्षिगतसर्वस्वं शीघ्रं मे सम्प्रदर्शय ॥ 37 ॥vasundharē śrīvasudhē vasudōgdhri kṛpāmayē ।tvatkukṣigatasarvasvaṃ śīghraṃ mē sampradarśaya ॥ 37 ॥meaning
O Earth, O Vasudha who yields wealth, O compassionate cow of abundance, quickly grant me all the riches held within your womb.
- verse 46विष्णुप्रिये रत्नगर्भे समस्तफलदे शिवे ।त्वद्गर्भगतहेमादीन् सम्प्रदर्शय दर्शय ॥ 38 ॥viṣṇupriyē ratnagarbhē samastaphaladē śivē ।tvadgarbhagatahēmādīn sampradarśaya darśaya ॥ 38 ॥meaning
O beloved of Vishnu, O gem-womb, bestower of all fruits, auspicious one, reveal to me the gold and all treasures within your womb.
- verse 47रसातलगते लक्ष्मि शीघ्रमागच्छ मे पुरः ।न जाने परमं रूपं मातर्मे सम्प्रदर्शय ॥ 39 ॥rasātalagatē lakṣmi śīghramāgachCha mē puraḥ ।na jānē paramaṃ rūpaṃ mātarmē sampradarśaya ॥ 39 ॥meaning
O Lakshmi who has gone to the nether world, come swiftly before me; I know not your supreme form — O Mother, reveal it to me.
- verse 48आविर्भव मनोवेगाच्छीघ्रमागच्छ मे पुरः ।मा वत्स भैरिहेत्युक्त्वा कामं गौरिव रक्ष माम् ॥ 40 ॥āvirbhava manōvēgāchChīghramāgachCha mē puraḥ ।mā vatsa bhairihētyuktvā kāmaṃ gauriva rakṣa mām ॥ 40 ॥meaning
Appear at the speed of thought, come swiftly before me; saying "do not fear, my child," protect me tenderly as a cow guards her calf.
- verse 49देवि शीघ्रं समागच्छ धरणीगर्भसंस्थिते ।मातस्त्वद्भृत्यभृत्योऽहं मृगये त्वां कुतूहलात् ॥ 41 ॥dēvi śīghraṃ samāgachCha dharaṇīgarbhasaṃsthitē ।mātastvadbhṛtyabhṛtyō'haṃ mṛgayē tvāṃ kutūhalāt ॥ 41 ॥meaning
O goddess dwelling in the womb of the earth, come swiftly; O Mother, I am the servant of your servant — I seek you with yearning.
- verse 50उत्तिष्ठ जागृहि त्वं मे समुत्तिष्ठ सुजागृहि ।अक्षयान् हेमकलशान् सुवर्णेन सुपूरितान् ॥ 42 ॥uttiṣṭha jāgṛhi tvaṃ mē samuttiṣṭha sujāgṛhi ।akṣayān hēmakalaśān suvarṇēna supūritān ॥ 42 ॥meaning
Rise, awaken for me, rise fully awake; fill imperishable golden jars with gold and grant them to me.
- verse 51निक्षेपान्मे समाकृष्य समुद्धृत्य ममाग्रतः ।समुन्नतानना भूत्वा समाधेहि धरान्तरात् ॥ 43 ॥nikṣēpānmē samākṛṣya samuddhṛtya mamāgrataḥ ।samunnatānanā bhūtvā samādhēhi dharāntarāt ॥ 43 ॥meaning
Draw forth the hidden treasure, lift it from the earth's interior, and bring it before me, standing with an upraised, joyful face.
- verse 52मत्सन्निधिं समागच्छ मदाहितकृपारसात् ।प्रसीद श्रेयसां दोग्ध्री लक्ष्मीर्मे नयनाग्रतः ॥ 44 ॥matsannidhiṃ samāgachCha madāhitakṛpārasāt ।prasīda śrēyasāṃ dōgdhrī lakṣmīrmē nayanāgrataḥ ॥ 44 ॥meaning
Come into my presence out of the compassion you bear for me; O Lakshmi, cow of blessings, be pleased and appear before my eyes.
- verse 53अत्रोपविश लक्ष्मि त्वं स्थिरा भव हिरण्मये ।सुस्थिरा भव सम्प्रीत्या प्रसीद वरदा भव ॥ 45 ॥atrōpaviśa lakṣmi tvaṃ sthirā bhava hiraṇmayē ।susthirā bhava samprītyā prasīda varadā bhava ॥ 45 ॥meaning
Sit here, O Lakshmi; be firm, O golden one; dwell in loving steadiness and be gracious, become my boon-giver.
- verse 54आनीतांस्तु तथा देवि निधीन्मे सम्प्रदर्शय ।अद्य क्षणेन सहसा दत्त्वा संरक्ष मां सदा ॥ 46 ॥ānītāṃstu tathā dēvi nidhīnmē sampradarśaya ।adya kṣaṇēna sahasā dattvā saṃrakṣa māṃ sadā ॥ 46 ॥meaning
Reveal to me the treasures you have brought here, O goddess; give them swiftly this very moment and protect me always.
- verse 55मयि तिष्ठ तथा नित्यं यथेन्द्रादिषु तिष्ठसि ।अभयं कुरु मे देवि महालक्ष्मीर्नमोऽस्तु ते ॥ 47 ॥mayi tiṣṭha tathā nityaṃ yathēndrādiṣu tiṣṭhasi ।abhayaṃ kuru mē dēvi mahālakṣmīrnamō'stu tē ॥ 47 ॥meaning
Dwell in me always as you dwell in Indra and the rest; grant me fearlessness, O goddess Mahalakshmi — salutation to you.
- verse 56समागच्छ महालक्ष्मि शुद्धजाम्बूनदप्रभे ।प्रसीद पुरतः स्थित्वा प्रणतं मां विलोकय ॥ 48 ॥samāgachCha mahālakṣmi śuddhajāmbūnadaprabhē ।prasīda purataḥ sthitvā praṇataṃ māṃ vilōkaya ॥ 48 ॥meaning
Come, O Mahalakshmi, blazing like pure gold; be pleased, stand before me, and behold this prostrate devotee.
- verse 57लक्ष्मीर्भुवं गता भासि यत्र यत्र हिरण्मयी ।तत्र तत्र स्थिता त्वं मे तव रूपं प्रदर्शय ॥ 49 ॥lakṣmīrbhuvaṃ gatā bhāsi yatra yatra hiraṇmayī ।tatra tatra sthitā tvaṃ mē tava rūpaṃ pradarśaya ॥ 49 ॥meaning
O Lakshmi who roams the earth shining golden, wherever you have alighted, stand there and reveal your form to me.
- verse 58क्रीडन्ती बहुधा भूमौ परिपूर्णकृपामयि ।मम मूर्धनि ते हस्तमविलम्बितमर्पय ॥ 50 ॥krīḍantī bahudhā bhūmau paripūrṇakṛpāmayi ।mama mūrdhani tē hastamavilambitamarpaya ॥ 50 ॥meaning
Playing manifoldly upon the earth, O all-compassionate one, do not delay — lay your hand at once upon my head.
- verse 59फलद्भाग्योदये लक्ष्मि समस्तपुरवासिनी ।प्रसीद मे महालक्ष्मि परिपूर्णमनोरथे ॥ 51 ॥phaladbhāgyōdayē lakṣmi samastapuravāsinī ।prasīda mē mahālakṣmi paripūrṇamanōrathē ॥ 51 ॥meaning
O Lakshmi who dwells throughout every city when the fruit of good fortune ripens, be gracious and fully satisfy my heart's desires.
- verse 60अयोध्यादिषु सर्वेषु नगरेषु समास्थिते ।वैभवैर्विविधैर्युक्तैः समागच्छ मुदान्विते ॥ 52 ॥ayōdhyādiṣu sarvēṣu nagarēṣu samāsthitē ।vaibhavairvividhairyuktaiḥ samāgachCha mudānvitē ॥ 52 ॥meaning
O goddess abiding in all cities from Ayodhya onward, endowed with manifold splendors, come joyfully to me.
- verse 61समागच्छ समागच्छ ममाग्रे भव सुस्थिरा ।करुणारसनिष्यन्दनेत्रद्वय विलासिनी ॥ 53 ॥ [निष्पन्न]samāgachCha samāgachCha mamāgrē bhava susthirā ।karuṇārasaniṣyandanētradvaya vilāsinī ॥ 53 ॥ [niṣpanna]meaning
Come, come, stand before me, be perfectly steadfast — O you whose twin eyes overflow with streams of compassion-nectar.
- verse 62सन्निधत्स्व महालक्ष्मि त्वत्पाणिं मम मस्तके ।करुणासुधया मां त्वमभिषिञ्च्य स्थिरं कुरु ॥ 54 ॥sannidhatsva mahālakṣmi tvatpāṇiṃ mama mastakē ।karuṇāsudhayā māṃ tvamabhiṣiñchya sthiraṃ kuru ॥ 54 ॥meaning
Be present here, O Mahalakshmi; place your hand upon my head; anoint me with the nectar of your compassion and remain.
- verse 63सर्वराजगृहे लक्ष्मि समागच्छ बलान्विते । [मुदान्विते]स्थित्वाऽऽशु पुरतो मेऽद्य प्रसादेनाऽभयं कुरु ॥ 55 ॥sarvarājagṛhē lakṣmi samāgachCha balānvitē । [mudānvitē]sthitvā''śu puratō mē'dya prasādēnā'bhayaṃ kuru ॥ 55 ॥meaning
O Lakshmi who dwells in every royal palace, come with full strength; stand swiftly before me today and bestow your grace.
- verse 64सादरं मस्तके हस्तं मम त्वं कृपयार्पय ।सर्वराजगृहे लक्ष्मि त्वत्कला मयि तिष्ठतु ॥ 56 ॥sādaraṃ mastakē hastaṃ mama tvaṃ kṛpayārpaya ।sarvarājagṛhē lakṣmi tvatkalā mayi tiṣṭhatu ॥ 56 ॥meaning
Reverently place your hand upon my head in compassion; O Lakshmi of every royal dwelling, may your energy abide in me.
- verse 65आद्यादि श्रीमहालक्ष्मि विष्णुवामाङ्कसंस्थिते ।प्रत्यक्षं कुरु मे रूपं रक्ष मां शरणागतम् ॥ 57 ॥ādyādi śrīmahālakṣmi viṣṇuvāmāṅkasaṃsthitē ।pratyakṣaṃ kuru mē rūpaṃ rakṣa māṃ śaraṇāgatam ॥ 57 ॥meaning
O primal Mahalakshmi seated on Vishnu's left side, make your form manifest to me and protect me always.
- verse 66प्रसीद मे महालक्ष्मि सुप्रसीद महाशिवे ।अचला भव सम्प्रीत्या सुस्थिरा भव मद्गृहे ॥ 58 ॥prasīda mē mahālakṣmi suprasīda mahāśivē ।achalā bhava samprītyā susthirā bhava madgṛhē ॥ 58 ॥meaning
Be greatly pleased with me, O Mahalakshmi, O Mahashivi; be immovably and joyfully established in my home.
- verse 67यावत्तिष्ठन्ति वेदाश्च यावच्चन्द्रदिवाकरौ ।यावद्विष्णुश्च यावत्त्वं तावत्कुरु कृपां मयि ॥ 59 ॥yāvattiṣṭhanti vēdāścha yāvachchandradivākarau ।yāvadviṣṇuścha yāvattvaṃ tāvatkuru kṛpāṃ mayi ॥ 59 ॥meaning
For as long as the Vedas endure and the sun, moon, Vishnu, and you yourself exist, grant me lasting prosperity.
- verse 68चान्द्रीकला यथा शुक्ले वर्धते सा दिने दिने ।तथा दया ते मय्येव वर्धतामभिवर्धताम् ॥ 60 ॥chāndrīkalā yathā śuklē vardhatē sā dinē dinē ।tathā dayā tē mayyēva vardhatāmabhivardhatām ॥ 60 ॥meaning
As the moonbeam grows day by day in the bright fortnight, so may your compassion grow and multiply within me ever more.
- verse 69यथा वैकुण्ठनगरे यथा वै क्षीरसागरे ।तथा मद्भवने तिष्ठ स्थिरं श्रीविष्णुना सह ॥ 61 ॥yathā vaikuṇṭhanagarē yathā vai kṣīrasāgarē ।tathā madbhavanē tiṣṭha sthiraṃ śrīviṣṇunā saha ॥ 61 ॥meaning
As you dwell in Vaikuntha and in the milk-ocean, so dwell steadily in my home together with Sri Vishnu.
- verse 70योगिनां हृदये नित्यं यथा तिष्ठसि विष्णुना ।तथा मद्भवने तिष्ठ स्थिरं श्रीविष्णुना सह ॥ 62 ॥yōgināṃ hṛdayē nityaṃ yathā tiṣṭhasi viṣṇunā ।tathā madbhavanē tiṣṭha sthiraṃ śrīviṣṇunā saha ॥ 62 ॥meaning
As you always dwell with Vishnu in the hearts of yogis, so dwell steadily in my home together with Sri Vishnu.
- verse 71नारायणस्य हृदये भवती यथास्तेनारायणोऽपि तव हृत्कमले यथास्ते ।नारायणस्त्वमपि नित्यमुभौ तथैवतौ तिष्ठतां हृदि ममापि दयान्वितौ श्रीः ॥ 63 ॥nārāyaṇasya hṛdayē bhavatī yathāstēnārāyaṇō'pi tava hṛtkamalē yathāstē ।nārāyaṇastvamapi nityamubhau tathaivatau tiṣṭhatāṃ hṛdi mamāpi dayānvitau śrīḥ ॥ 63 ॥meaning
As you rest in Narayana's heart and Narayana rests in your lotus-heart, may you and Narayana dwell eternally in my heart as well.
- verse 72विज्ञानवृद्धिं हृदये कुरु श्रीःसौभाग्यवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीः ।दयासुवृद्धिं कुरुतां मयि श्रीःसुवर्णवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीः ॥ 64 ॥vijñānavṛddhiṃ hṛdayē kuru śrīḥsaubhāgyavṛddhiṃ kuru mē gṛhē śrīḥ ।dayāsuvṛddhiṃ kurutāṃ mayi śrīḥsuvarṇavṛddhiṃ kuru mē gṛhē śrīḥ ॥ 64 ॥meaning
May Shri increase wisdom in my heart; may Shri increase fortune in my home; may Shri increase compassion, progeny, and every blessing.
- verse 73न मां त्यजेथाः श्रितकल्पवल्लिसद्भक्तचिन्तामणिकामधेनो ।विश्वस्य मातर्भव सुप्रसन्नागृहे कलत्रेषु च पुत्रवर्गे ॥ 65 ॥na māṃ tyajēthāḥ śritakalpavallisadbhaktachintāmaṇikāmadhēnō ।viśvasya mātarbhava suprasannāgṛhē kalatrēṣu cha putravargē ॥ 65 ॥meaning
Do not abandon me, O wish-fulfilling vine for the devoted, O wish-gem, O wish-cow; O mother of the universe, be greatly pleased.
- verse 74आद्यादिमाये त्वमजाण्डबीजंत्वमेव साकारनिराकृतिस्त्वम् ।त्वया धृताश्चाब्जभवाण्डसङ्घा--श्चित्रं चरित्रं तव देवि विष्णोः ॥ 66 ॥ādyādimāyē tvamajāṇḍabījaṃtvamēva sākāranirākṛtistvam ।tvayā dhṛtāśchābjabhavāṇḍasaṅghā--śchitraṃ charitraṃ tava dēvi viṣṇōḥ ॥ 66 ॥meaning
O primal Maya, you are the seed of Brahma's cosmic egg; you are both the formed and the formless; all the universes are sustained by you.
- verse 75ब्रह्मरुद्रादयो देवा वेदाश्चापि न शक्नुयुः ।महिमानं तव स्तोतुं मन्दोऽहं शक्नुयां कथम् ॥ 67 ॥brahmarudrādayō dēvā vēdāśchāpi na śaknuyuḥ ।mahimānaṃ tava stōtuṃ mandō'haṃ śaknuyāṃ katham ॥ 67 ॥meaning
Even Brahma, Rudra, and all the gods and Vedas are unable to fathom the extent of your glory — how then could I, dull as I am?
- verse 76अम्ब त्वद्वत्सवाक्यानि सूक्तासूक्तानि यानि च ।तानि स्वीकुरु सर्वज्ञे दयालुत्वेन सादरम् ॥ 68 ॥amba tvadvatsavākyāni sūktāsūktāni yāni cha ।tāni svīkuru sarvajñē dayālutvēna sādaram ॥ 68 ॥meaning
O all-knowing, compassionate Mother, receive the words of your child — whatever is fitting or unfitting — with your grace.
- verse 77भवतीं शरणं गत्वा कृतार्थाः स्युः पुरातनाः ।इति सञ्चिन्त्य मनसा त्वामहं शरणं व्रजे ॥ 69 ॥bhavatīṃ śaraṇaṃ gatvā kṛtārthāḥ syuḥ purātanāḥ ।iti sañchintya manasā tvāmahaṃ śaraṇaṃ vrajē ॥ 69 ॥meaning
Reflecting that those who came before attained their purpose by taking refuge in you, I too seek your shelter with all my being.
- verse 78अनन्ता नित्यसुखिनस्त्वद्भक्तास्त्वत्परायणाः ।इति वेदप्रमाणाद्धि देवि त्वां शरणं व्रजे ॥ 70 ॥anantā nityasukhinastvadbhaktāstvatparāyaṇāḥ ।iti vēdapramāṇāddhi dēvi tvāṃ śaraṇaṃ vrajē ॥ 70 ॥meaning
The Vedas affirm that your devotees are eternal and ever-joyful; on that testimony, O goddess, I surrender to you.
- verse 79तव प्रतिज्ञा मद्भक्ता न नश्यन्तीत्यपि क्वचित् ।इति सञ्चिन्त्य सञ्चिन्त्य प्राणान् सन्धारयाम्यहम् ॥ 71 ॥tava pratijñā madbhaktā na naśyantītyapi kvachit ।iti sañchintya sañchintya prāṇān sandhārayāmyaham ॥ 71 ॥meaning
Reflecting again and again on your assurance that devotees never perish, I prostrate myself before you with body, speech, and mind.
- verse 80त्वदधीनस्त्वहं मातस्त्वत्कृपा मयि विद्यते ।यावत्सम्पूर्णकामः स्यात्तावद्देहि दयानिधे ॥ 72 ॥tvadadhīnastvahaṃ mātastvatkṛpā mayi vidyatē ।yāvatsampūrṇakāmaḥ syāttāvaddēhi dayānidhē ॥ 72 ॥meaning
I am entirely dependent upon you, O Mother, and your grace is with me; grant me as much as is needed until I am fully fulfilled.
- verse 81क्षणमात्रं न शक्नोमि जीवितुं त्वत्कृपां विना ।न जीवन्तीह जलजा जलं त्यक्त्वा जलग्रहाः ॥ 73 ॥kṣaṇamātraṃ na śaknōmi jīvituṃ tvatkṛpāṃ vinā ।na jīvantīha jalajā jalaṃ tyaktvā jalagrahāḥ ॥ 73 ॥meaning
I cannot live even half a moment without your grace, just as lotuses born in water cannot survive once removed from it.
- verse 82यथा हि पुत्रवात्सल्याज्जननी प्रस्नुतस्तनी ।वत्सं त्वरितमागत्य सम्प्रीणयति वत्सला ॥ 74 ॥yathā hi putravātsalyājjananī prasnutastanī ।vatsaṃ tvaritamāgatya samprīṇayati vatsalā ॥ 74 ॥meaning
As a mother whose breasts overflow with milk lovingly rushes to her calf when it nuzzles her, be tenderly affectionate to me.
- verse 83यदि स्यां तव पुत्रोऽहं माता त्वं यदि मामकी ।दयापयोधरस्तन्यसुधाभिरभिषिञ्च माम् ॥ 75 ॥yadi syāṃ tava putrō'haṃ mātā tvaṃ yadi māmakī ।dayāpayōdharastanyasudhābhirabhiṣiñcha mām ॥ 75 ॥meaning
If I am your son and you are truly my mother, then drench me with the nectar-milk flowing from your compassion-laden breasts.
- verse 84मृग्यो न गुणलेशोऽपि मयि दोषैकमन्दिरे ।पांसूनां वृष्टिबिन्दूनां दोषाणां च न मे मतिः ॥ 76 ॥mṛgyō na guṇalēśō'pi mayi dōṣaikamandirē ।pāṃsūnāṃ vṛṣṭibindūnāṃ dōṣāṇāṃ cha na mē matiḥ ॥ 76 ॥meaning
Not even a trace of virtue is to be found in me, the sole dwelling of faults; my flaws outnumber dust particles and raindrops.
- verse 85पापिनामहमेवाग्र्यो दयालूनां त्वमग्रणीः ।दयनीयो मदन्योऽस्ति तव कोऽत्र जगत्त्रये ॥ 77 ॥pāpināmahamēvāgryō dayālūnāṃ tvamagraṇīḥ ।dayanīyō madanyō'sti tava kō'tra jagattrayē ॥ 77 ॥meaning
I am the foremost among sinners while you are the foremost among the compassionate — is there any being in the three worlds more deserving of pity than me?
- verse 86विधिनाहं न सृष्टश्चेन्न स्यात्तव दयालुता ।आमयो वा न सृष्टश्चेदौषधस्य वृथोदयः ॥ 78 ॥vidhināhaṃ na sṛṣṭaśchēnna syāttava dayālutā ।āmayō vā na sṛṣṭaśchēdauṣadhasya vṛthōdayaḥ ॥ 78 ॥meaning
Had I not been created by Brahma, your compassion would have had no occasion to arise — just as medicine is pointless where there is no disease.
- verse 87कृपा मदग्रजा किं ते अहं किं वा तदग्रजः ।विचार्य देहि मे वित्तं तव देवि दयानिधे ॥ 79 ॥kṛpā madagrajā kiṃ tē ahaṃ kiṃ vā tadagrajaḥ ।vichārya dēhi mē vittaṃ tava dēvi dayānidhē ॥ 79 ॥meaning
Does compassion come before me, or do I come before it? Weigh this carefully, O treasury of mercy, and bestow your wealth upon me.
- verse 88माता पिता त्वं गुरुसद्गतिः श्री--स्त्वमेव सञ्जीवनहेतुभूता ।अन्यं न मन्ये जगदेकनाथेत्वमेव सर्वं मम देवि सत्ये ॥ 80 ॥mātā pitā tvaṃ gurusadgatiḥ śrī--stvamēva sañjīvanahētubhūtā ।anyaṃ na manyē jagadēkanāthētvamēva sarvaṃ mama dēvi satyē ॥ 80 ॥meaning
You are my mother, my father, my teacher, my Lakshmi, my source of life — I regard nothing else as my refuge, O sole mother of the world.
- verse 89आद्यादिलक्ष्मीर्भव सुप्रसन्नाविशुद्धविज्ञानसुखैकदोग्ध्री ।अज्ञानहन्त्री त्रिगुणातिरिक्ताप्रज्ञाननेत्री भव सुप्रसन्ना ॥ 81 ॥ādyādilakṣmīrbhava suprasannāviśuddhavijñānasukhaikadōgdhrī ।ajñānahantrī triguṇātiriktāprajñānanētrī bhava suprasannā ॥ 81 ॥meaning
O primal Lakshmi, be greatly pleased; grant pure wisdom and happiness; destroy ignorance and the three gunas; be the light of liberation.
- verse 90अशेषवाग्जाड्यमलापहन्त्रीनवं नवं स्पष्टसुवाक्प्रदायिनी ।ममेह जिह्वाग्र सुरङ्गनर्तकी [नर्तिनी]भव प्रसन्ना वदने च मे श्रीः ॥ 82 ॥aśēṣavāgjāḍyamalāpahantrīnavaṃ navaṃ spaṣṭasuvākpradāyinī ।mamēha jihvāgra suraṅganartakī [nartinī]bhava prasannā vadanē cha mē śrīḥ ॥ 82 ॥meaning
Remover of all speech-dullness, bestower of ever-fresh, clear, and beautiful words — place your foot upon the tip of my tongue, O celestial dancer.
- verse 91समस्तसम्पत्सुविराजमानासमस्ततेजश्चयभासमाना ।विष्णुप्रिये त्वं भव दीप्यमानावाग्देवता मे नयने प्रसन्ना ॥ 83 ॥samastasampatsuvirājamānāsamastatējaśchayabhāsamānā ।viṣṇupriyē tvaṃ bhava dīpyamānāvāgdēvatā mē nayanē prasannā ॥ 83 ॥meaning
Resplendent with all wealth, gleaming with accumulated radiance, O beloved of Vishnu, shine brilliantly within me — be the eloquence-goddess upon my tongue.
- verse 92सर्वप्रदर्शे सकलार्थदे त्वंप्रभासुलावण्यदयाप्रदोग्ध्री ।सुवर्णदे त्वं सुमुखी भव श्री--र्हिरण्मयी मे नयने प्रसन्ना ॥ 84 ॥sarvapradarśē sakalārthadē tvaṃprabhāsulāvaṇyadayāpradōgdhrī ।suvarṇadē tvaṃ sumukhī bhava śrī--rhiraṇmayī mē nayanē prasannā ॥ 84 ॥meaning
You reveal all, grant every purpose, bestow radiance, beauty, and compassion; be golden and eloquent in me.
- verse 93सर्वार्थदा सर्वजगत्प्रसूतिःसर्वेश्वरी सर्वभयापहन्त्री ।सर्वोन्नता त्वं सुमुखी भव श्री--र्हिरण्मयी मे नयने प्रसन्ना ॥ 85 ॥sarvārthadā sarvajagatprasūtiḥsarvēśvarī sarvabhayāpahantrī ।sarvōnnatā tvaṃ sumukhī bhava śrī--rhiraṇmayī mē nayanē prasannā ॥ 85 ॥meaning
You are the giver of all, the origin of every world, the sovereign of all, the destroyer of all fears — stand supreme and gracious before me.
- verse 94समस्तविघ्नौघविनाशकारिणीसमस्तभक्तोद्धरणे विचक्षणा ।अनन्तसौभाग्यसुखप्रदायिनीहिरण्मयी मे नयने प्रसन्ना ॥ 86 ॥samastavighnaughavināśakāriṇīsamastabhaktōddharaṇē vichakṣaṇā ।anantasaubhāgyasukhapradāyinīhiraṇmayī mē nayanē prasannā ॥ 86 ॥meaning
Destroyer of all hosts of obstacles, skilled at uplifting every devotee, bestower of endless auspiciousness — shine golden before me.
- verse 95देवि प्रसीद दयनीयतमाय मह्यंदेवाधिनाथभवदेवगणाभिवन्द्ये ।मातस्तथैव भव सन्निहिता दृशोर्मेपत्या समं मम मुखे भव सुप्रसन्ना ॥ 87 ॥dēvi prasīda dayanīyatamāya mahyaṃdēvādhināthabhavadēvagaṇābhivandyē ।mātastathaiva bhava sannihitā dṛśōrmēpatyā samaṃ mama mukhē bhava suprasannā ॥ 87 ॥meaning
O goddess, be gracious to me who am most pitiable, O one worshipped by the gods and their lord — O Mother, be present and protect me.
- verse 96मा वत्स भैरभयदानकरोऽर्पितस्तेमौलौ ममेति मयि दीनदयानुकम्पे ।मातः समर्पय मुदा करुणाकटाक्षंमाङ्गल्यबीजमिह नः सृज जन्म मातः ॥ 88 ॥mā vatsa bhairabhayadānakarō'rpitastēmaulau mamēti mayi dīnadayānukampē ।mātaḥ samarpaya mudā karuṇākaṭākṣaṃmāṅgaḻyabījamiha naḥ sṛja janma mātaḥ ॥ 88 ॥meaning
Saying "fear not, my child" and placing your hand of fearlessness upon my head, joyfully lay your hand upon me, O Mother compassionate toward the wretched.
- verse 97कटाक्ष इह कामधुक्तव मनस्तु चिन्तामणिःकरः सुरतरुः सदा नवनिधिस्त्वमेवेन्दिरे ।भवे तव दयारसो मम रसायनं चान्वहंमुखं तव कलानिधिर्विविधवाञ्छितार्थप्रदम् ॥ 89 ॥kaṭākṣa iha kāmadhuktava manastu chintāmaṇiḥkaraḥ surataruḥ sadā navanidhistvamēvēndirē ।bhavē tava dayārasō mama rasāyanaṃ chānvahaṃmukhaṃ tava kalānidhirvividhavāñChitārthapradam ॥ 89 ॥meaning
Your glance is the wish-cow, your mind is the wish-gem, your hand is the wish-tree, and you yourself are the inexhaustible nine treasures — O Indira, be present.
- verse 98यथा रसस्पर्शनतोऽयसोऽपिसुवर्णता स्यात्कमले तथा ते ।कटाक्षसंस्पर्शनतो जनाना--ममङ्गलानामपि मङ्गलत्वम् ॥ 90 ॥yathā rasasparśanatō'yasō'pisuvarṇatā syātkamalē tathā tē ।kaṭākṣasaṃsparśanatō janānā--mamaṅgaḻānāmapi maṅgaḻatvam ॥ 90 ॥meaning
As iron becomes gold when touched by the philosopher's stone, so by your glance, O Kamala, people attain the very nature of Vishnu.
- verse 99देहीति नास्तीति वचः प्रवेशा--द्भीतो रमे त्वां शरणं प्रपद्ये ।अतः सदाऽस्मिन्नभयप्रदा त्वंसहैव पत्या मयि सन्निधेहि ॥ 91 ॥dēhīti nāstīti vachaḥ pravēśā--dbhītō ramē tvāṃ śaraṇaṃ prapadyē ।ataḥ sadā'sminnabhayapradā tvaṃsahaiva patyā mayi sannidhēhi ॥ 91 ॥meaning
Fearing to hear a refusal, O Rame, I take refuge in you; therefore always dwell in me bestowing the fearlessness of a beloved home.
- verse 100कल्पद्रुमेण मणिना सहिता सुरम्याश्रीस्ते कला मयि रसेन रसायनेन ।आस्तां यतो मम शिरःकरदृष्टिपाद--स्पृष्टाः सुवर्णवपुषः स्थिरजङ्गमाः स्युः ॥ 92 ॥kalpadrumēṇa maṇinā sahitā suramyāśrīstē kalā mayi rasēna rasāyanēna ।āstāṃ yatō mama śiraḥkaradṛṣṭipāda--spṛṣṭāḥ suvarṇavapuṣaḥ sthirajaṅgamāḥ syuḥ ॥ 92 ॥meaning
Together with the wish-tree and the wish-gem, may your energy rest in me as a living elixir, making me your enduring abode.
- verse 101आद्यादिविष्णोः स्थिरधर्मपत्नीत्वमेव पत्या मयि सन्निधेहि ।आद्यादिलक्ष्मि त्वदनुग्रहेणपदे पदे मे निधिदर्शनं स्यात् ॥ 93 ॥ādyādiviṣṇōḥ sthiradharmapatnītvamēva patyā mayi sannidhēhi ।ādyādilakṣmi tvadanugrahēṇapadē padē mē nidhidarśanaṃ syāt ॥ 93 ॥meaning
O eternal spouse of Vishnu, be present with your lord within me; O primal Lakshmi, by your grace may I always be the instrument of your blessings.
- verse 102आद्यादिलक्ष्मीहृदयं पठेद्यःस राज्यलक्ष्मीमचलां तनोति ।महादरिद्रोऽपि भवेद्धनाढ्य--स्तदन्वये श्रीः स्थिरतां प्रयाति ॥ 94 ॥ādyādilakṣmīhṛdayaṃ paṭhēdyaḥsa rājyalakṣmīmachalāṃ tanōti ।mahādaridrō'pi bhavēddhanāḍhya--stadanvayē śrīḥ sthiratāṃ prayāti ॥ 94 ॥meaning
Phalashruti: One who recites this Adi-Lakshmi Hrudayam gains enduring royal prosperity; even the utterly destitute becomes wealthy.
- verse 103यस्य स्मरणमात्रेण तुष्टा स्याद्विष्णुवल्लभा ।तस्याभीष्टं ददत्याशु तं पालयति पुत्रवत् ॥ 95 ॥yasya smaraṇamātrēṇa tuṣṭā syādviṣṇuvallabhā ।tasyābhīṣṭaṃ dadatyāśu taṃ pālayati putravat ॥ 95 ॥meaning
Phalashruti: Vishnu's beloved, pleased by mere remembrance, swiftly grants the devotee's wishes and protects them like her own child.
- verse 104इदं रहस्यं हृदयं सर्वकामफलप्रदम् ।जपः पञ्चसहस्रं तु पुरश्चरणमुच्यते ॥ 96 ॥idaṃ rahasyaṃ hṛdayaṃ sarvakāmaphalapradam ।japaḥ pañchasahasraṃ tu puraścharaṇamuchyatē ॥ 96 ॥meaning
Phalashruti: This secret hrudaya grants all desired fruits; five thousand repetitions constitute its purashcharana.
- verse 105त्रिकालमेककालं वा नरो भक्तिसमन्वितः ।यः पठेच्छृणुयाद्वापि स याति परमां श्रियम् ॥ 97 ॥trikālamēkakālaṃ vā narō bhaktisamanvitaḥ ।yaḥ paṭhēchChṛṇuyādvāpi sa yāti paramāṃ śriyam ॥ 97 ॥meaning
Phalashruti: One who recites or listens to this thrice daily, or even once, with devotion, attains the supreme Shri.
- verse 106महालक्ष्मीं समुद्दिश्य निशि भार्गववासरे ।इदं श्रीहृदयं जप्त्वा पञ्चवारं धनी भवेत् ॥ 98 ॥mahālakṣmīṃ samuddiśya niśi bhārgavavāsarē ।idaṃ śrīhṛdayaṃ japtvā pañchavāraṃ dhanī bhavēt ॥ 98 ॥meaning
Phalashruti: Reciting this Shri Hrudaya five times at night on a Friday dedicated to Mahalakshmi brings wealth.
- verse 107अनेन हृदयेनान्नं गर्भिण्या अभिमन्त्रितम् ।ददाति तत्कुले पुत्रो जायते श्रीपतिः स्वयम् ॥ 99 ॥anēna hṛdayēnānnaṃ garbhiṇyā abhimantritam ।dadāti tatkulē putrō jāyatē śrīpatiḥ svayam ॥ 99 ॥meaning
Phalashruti: Food charged with this hrudaya mantra and given to a pregnant woman ensures a Shri-like son is born into her lineage.
- verse 108नरेण वाऽथवा नार्या लक्ष्मीहृदयमन्त्रिते ।जले पीते च तद्वंशे मन्दभाग्यो न जायते ॥ 100 ॥narēṇa vā'thavā nāryā lakṣmīhṛdayamantritē ।jalē pītē cha tadvaṃśē mandabhāgyō na jāyatē ॥ 100 ॥meaning
Phalashruti: Water blessed with the Lakshmi Hrudaya mantra, when drunk by man or woman, ensures no person of ill fortune is ever born in that family.
- verse 109य आश्विने मासि च शुक्लपक्षेरमोत्सवे सन्निहिते सुभक्त्या ।पठेत्तथैकोत्तरवारवृद्ध्यालभेत्स सौवर्णमयीं सुवृष्टिम् ॥ 101 ॥ya āśvinē māsi cha śuklapakṣēramōtsavē sannihitē subhaktyā ।paṭhēttathaikōttaravāravṛddhyālabhētsa sauvarṇamayīṃ suvṛṣṭim ॥ 101 ॥meaning
Phalashruti: One who recites this one hundred and eight times with devotion during the Rama Festival in Ashvina's bright fortnight gains boundless prosperity.
- verse 110य एकभक्तोऽन्वहमेकवर्षंविशुद्धधीः सप्ततिवारजापी ।स मन्दभाग्योऽपि रमाकटाक्षा--द्भवेत्सहस्राक्षशताधिकश्रीः ॥ 102 ॥ya ēkabhaktō'nvahamēkavarṣaṃviśuddhadhīḥ saptativārajāpī ।sa mandabhāgyō'pi ramākaṭākṣā--dbhavētsahasrākṣaśatādhikaśrīḥ ॥ 102 ॥meaning
Phalashruti: Even a man of meager fortune who fasts to one meal and recites seventy times daily for a full year receives the gracious glance of Rama.
- verse 111श्रीशाङ्घ्रिभक्तिं हरिदासदास्यंप्रसन्नमन्त्रार्थदृढैकनिष्ठाम् ।गुरोः स्मृतिं निर्मलबोधबुद्धिंप्रदेहि मातः परमं पदं श्रीः ॥ 103 ॥śrīśāṅghribhaktiṃ haridāsadāsyaṃprasannamantrārthadṛḍhaikaniṣṭhām ।gurōḥ smṛtiṃ nirmalabōdhabuddhiṃpradēhi mātaḥ paramaṃ padaṃ śrīḥ ॥ 103 ॥meaning
Phalashruti: From this practice arise devotion to Vishnu's feet, service as a servant of devotees, firm grasp of the mantra's meaning, and remembrance of the Guru.
- verse 112पृथ्वीपतित्वं पुरुषोत्तमत्वंविभूतिवासं विविधार्थसिद्धिम् ।सम्पूर्णकीर्तिं बहुवर्षभोगंप्रदेहि मे लक्ष्मि पुनः पुनस्त्वम् ॥ 104 ॥pṛthvīpatitvaṃ puruṣōttamatvaṃvibhūtivāsaṃ vividhārthasiddhim ।sampūrṇakīrtiṃ bahuvarṣabhōgaṃpradēhi mē lakṣmi punaḥ punastvam ॥ 104 ॥meaning
Phalashruti: Sovereignty over the earth, the excellence of Purushottama, dwelling in divine glory, attainment of varied goals, complete fame, and many descendants arise.
- verse 113वादार्थसिद्धिं बहुलोकवश्यंवयः स्थिरत्वं ललनासुभोगम् ।पौत्रादिलब्धिं सकलार्थसिद्धिंप्रदेहि मे भार्गवि जन्मजन्मनि ॥ 105 ॥vādārthasiddhiṃ bahulōkavaśyaṃvayaḥ sthiratvaṃ lalanāsubhōgam ।pautrādilabdhiṃ sakalārthasiddhiṃpradēhi mē bhārgavi janmajanmani ॥ 105 ॥meaning
Phalashruti: Success in debate, mastery over many people, stability of youth, enjoyment of pleasures, gain of grandchildren, and fulfillment of all desires arise.
- verse 114सुवर्णवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीःसुधान्यवृद्धिं कुरू मे गृहे श्रीः ।कल्याणवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीःविभूतिवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीः ॥ 106 ॥suvarṇavṛddhiṃ kuru mē gṛhē śrīḥsudhānyavṛddhiṃ kurū mē gṛhē śrīḥ ।kalyāṇavṛddhiṃ kuru mē gṛhē śrīḥvibhūtivṛddhiṃ kuru mē gṛhē śrīḥ ॥ 106 ॥meaning
May Shri increase golden wealth in my home; may Shri increase grain in my home; may Shri increase all auspiciousness in my home always.
- verse 115ध्यायेल्लक्ष्मीं प्रहसितमुखीं कोटिबालार्कभासांविद्युद्वर्णाम्बरवरधरां भूषणाढ्यां सुशोभाम् ।बीजापूरं सरसिजयुगं बिभ्रतीं स्वर्णपात्रंभर्त्रायुक्तां मुहुरभयदां मह्यमप्यच्युतश्रीः ॥ 107 ॥dhyāyēllakṣmīṃ prahasitamukhīṃ kōṭibālārkabhāsāṃvidyudvarṇāmbaravaradharāṃ bhūṣaṇāḍhyāṃ suśōbhām ।bījāpūraṃ sarasijayugaṃ bibhratīṃ svarṇapātraṃbhartrāyuktāṃ muhurabhayadāṃ mahyamapyachyutaśrīḥ ॥ 107 ॥meaning
One meditates on Lakshmi with a laughing face blazing like ten million rising suns, wearing lightning-bright cloth, richly ornamented, holding a golden vessel.
- verse 116गुह्यातिगुह्यगोप्त्री त्वं गृहाणास्मत्कृतं जपम् ।सिद्धिर्भवतु मे देवि त्वत्प्रसादान्मयि स्थिता ॥ 108 ॥guhyātiguhyagōptrī tvaṃ gṛhāṇāsmatkṛtaṃ japam ।siddhirbhavatu mē dēvi tvatprasādānmayi sthitā ॥ 108 ॥meaning
O guardian of all secrets most secret, receive the japa we have performed; may success arise, O goddess, through your grace.
- verse 117इति श्रीअथर्वणरहस्ये श्रीलक्ष्मीहृदयस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥iti śrīatharvaṇarahasyē śrīlakṣmīhṛdayastōtraṃ sampūrṇam ॥meaning
Colophon: Thus ends the Sri Lakshmi Hridaya Stotram from the Atharva Rahasya.
Primary text from vignanam.org