Mahanyasam

Misc

tap any word for its meaning

  • verse 1
    कलश प्रतिष्ठापन मन्त्राः

    kalaśa pratiṣṭhāpana mantrāḥ
    meaning

    Mantras for the installation and consecration of the ritual water-vessel (kalaśa).

  • verse 2
    ब्रह्म॑जज्ञा॒न-म्प्र॑थ॒म-म्पु॒रस्ता॒-द्विसी॑म॒त-स्सु॒रुचो॑ वे॒न आ॑वः बु॒ध्निया॑ उप॒मा अ॑स्य वि॒ष्ठा-स्स॒तश्च॒ योनि॒-मस॑तश्च॒ विवः॑

    brahma̍jajñā̠na-mpra̍tha̠ma-mpu̠rastā̠-dvisī̍ma̠ta-ssu̠ruchō̍ vē̠na ā̍vaḥsa bu̠dhniyā̍ upa̠mā a̍sya vi̠ṣṭhā-ssa̠taścha̠ yōni̠-masa̍taścha̠ viva̍ḥ
    meaning

    Brahman-knowledge, the first-born, shone forth from the eastern summit revealed by the divine seer; it stands as the foundation of all — the womb of both being and non-being.

  • verse 3
    नाके॑ सुप॒र्ण मुप॒य-त्पत॑न्तग्ं हृ॒दा वेन॑न्तो अ॒भ्यच॑क्ष-तत्वाहिर॑ण्यपक्षं॒-वँरु॑णस्य दू॒तं-यँ॒मस्य॒ योनौ॑ शकु॒न-म्भु॑र॒ण्युम्

    nākē̍ supa̠rṇa mupa̠ya-tpata̍ntagṃ hṛ̠dā vēna̍ntō a̠bhyacha̍kṣa-tatvāhira̍ṇyapakṣa̠ṃ varu̍ṇasya dū̠taṃ ya̠masya̠ yōnau̍ śaku̠na-mbhu̍ra̠ṇyum
    meaning

    With their hearts the devotees beheld the golden-winged bird descending from the vault of heaven — Varuṇa's swift messenger, the one who dwells in Yama's realm.

  • verse 4
    आप्या॑यस्व॒ समे॑तु ते वि॒श्वतः॑ सोम॒ वृष्णि॑यम्भवा॒ वाज॑स्य सङ्ग॒थेयो रु॒द्रो अ॒ग्नौ यो अ॒फ्सु ओष॑धीषु॒ यो रु॒द्रो विश्वा॒भुव॑ना-ऽऽवि॒वेश॒ तस्मै॑ रु॒द्राय॒ नमो॑ अस्तु1 (अप उपस्पृश्य)इ॒दं-विँष्णु॒ र्विच॑क्रमे त्रे॒धा निद॑धे प॒दम्समू॑ढमस्य पाग्ं सु॒रेइन्द्रं॒-विँश्वा॑ अवीवृधन्-थ्समु॒द्रव्य॑चस॒-ङ्गिरः॑र॒थीत॑मग्ं रथी॒नां-वाँजा॑ना॒ग्ं॒ सत्प॑ति॒-म्पति᳚म्आपो॒ वा इ॒दंग्ं सर्वं॒-विँश्वा॑ भू॒तान्यापः॑ प्रा॒णा वा आपः॑ प॒शव॒ आपो-ऽन्न॒मापो-ऽमृ॑त॒माप॑-स्स॒म्राडापो॑ वि॒राडाप॑-स्स्व॒राडाप॒-श्छन्दा॒ग्॒श्यापो॒ ज्योती॒ग्॒ष्यापो॒ यजू॒ग्॒ष्याप॑-स्स॒त्यमाप॒-स्सर्वा॑ दे॒वता॒ आपो॒ भूर्भुव॒स्सुव॒राप॒ ओम्2अ॒पः प्रण॑यतिश्र॒द्धा वा आपः॑श्र॒द्धामे॒वारभ्य॑ प्र॒णीय॒ प्रच॑रतिअ॒पः प्रण॑यतिय॒ज्ञो वा आपः॑य॒ज्ञमे॒वारभ्य॑ प्र॒णीय॒ प्रच॑रतिअ॒पः प्रण॑यतिवज्रो॒ वा आपः॑वज्र॑मे॒व भ्रातृ॑व्येभ्यः प्र॒हृत्य॑ प्र॒णीय॒ प्रच॑रतिअ॒पः प्रण॑यतिआपो॒ वै र॑क्षो॒घ्नीःरक्ष॑सा॒मप॑हत्यैअ॒पः प्रण॑यतिआपो॒ वै दे॒वाना᳚-म्प्रि॒य-न्धाम॑दे॒वाना॑मे॒व प्रि॒य-न्धाम॑ प्र॒णीय॒ प्रच॑रतिअ॒पः प्रण॑यतिआपो॒ वै सर्वा॑ दे॒वताः᳚दे॒वता॑ ए॒वारभ्य॑ प्र॒णीय॒ प्रच॑रतिअ॒पः प्रण॑यतिआपो॒ वै शा॒न्ताःशा॒न्ताभि॑रे॒वास्य॒ शुचग्ं॑ शमयतिदे॒वो वः॑सवि॒तो-त्पु॑ना॒त्व-च्छि॑द्रेण प॒वित्रे॑ण॒ वसो॒स्सूर्य॑स्य र॒श्मिभिः॑3

    āpyā̍yasva̠ samē̍tu vi̠śvata̍-ssōma̠ vṛṣṇi̍yambhavā̠ vāja̍sya saṅga̠thē ru̠drō a̠gnau a̠phsu ya ōṣa̍dhīṣu̠ ru̠drō viśvā̠bhuva̍nā-''vi̠vēśa̠ tasmai̍ ru̠drāya̠ namō̍ astu1 (apa upaspṛśya)i̠daṃ viṣṇu̠ rvicha̍kramē trē̠dhā nida̍dhē pa̠damsamū̍ḍhamasya pāgṃ su̠rēindra̠ṃ viśvā̍ avīvṛdhan-thsamu̠dravya̍chasa̠-ṅgira̍ḥra̠thīta̍magṃ rathī̠nāṃ vājā̍nā̠gṃ̠ satpa̍ti̠-mpati̎māpō̠ i̠daṃgṃ sarva̠ṃ viśvā̍ bhū̠tānyāpa̍ḥ prā̠ṇā āpa̍ḥ pa̠śava̠ āpō-'nna̠māpō-'mṛ̍ta̠māpa̍-ssa̠mrāḍāpō̍ vi̠rāḍāpa̍-ssva̠rāḍāpa̠-śChandā̠g̠śyāpō̠ jyōtī̠g̠ṣyāpō̠ yajū̠g̠ṣyāpa̍-ssa̠tyamāpa̠-ssarvā̍ dē̠vatā̠ āpō̠ bhūrbhuva̠ssuva̠rāpa̠ ōm2a̠paḥ praṇa̍yatiśra̠ddhā āpa̍ḥśra̠ddhāmē̠vārabhya̍ pra̠ṇīya̠ pracha̍ratia̠paḥ praṇa̍yatiya̠jñō āpa̍ḥya̠jñamē̠vārabhya̍ pra̠ṇīya̠ pracha̍ratia̠paḥ praṇa̍yativajrō̠ āpa̍ḥvajra̍mē̠va bhrātṛ̍vyēbhyaḥ pra̠hṛtya̍ pra̠ṇīya̠ pracha̍ratia̠paḥ praṇa̍yatiāpō̠ vai ra̍kṣō̠ghnīḥrakṣa̍sā̠mapa̍hatyaia̠paḥ praṇa̍yatiāpō̠ vai dē̠vānā̎-mpri̠ya-ndhāma̍dē̠vānā̍mē̠va pri̠ya-ndhāma̍ pra̠ṇīya̠ pracha̍ratia̠paḥ praṇa̍yatiāpō̠ vai sarvā̍ dē̠vatā̎ḥdē̠vatā̍ ē̠vārabhya̍ pra̠ṇīya̠ pracha̍ratia̠paḥ praṇa̍yatiāpō̠ vai śā̠ntāḥśā̠ntābhi̍rē̠vāsya̠ śuchagṃ̍ śamayatidē̠vō va̍ḥsavi̠tō-tpu̍nā̠tva-chChi̍drēṇa pa̠vitrē̍ṇa̠ vasō̠ssūrya̍sya ra̠śmibhi̍ḥ3
    meaning

    O Soma, swell and flow toward us from everywhere with your virile power for the sustaining of sacrifice; Rudra who is in fire, in waters, in plants, who has entered all worlds — to that Rudra let there be homage; water is all this — all beings, life, immortality, all meters, all sacred utterances are water; Om.

  • verse 5
    कूर्चाग्रै र्राक्षसा-न्घोरान् छिन्धि कर्मविघातिनःत्वामर्पयामि कुम्भे-ऽस्मिन् साफल्य-ङ्कुरु कर्मणिवृक्षराज समुद्भूता-श्शाखायाः पल्लवत्व चःयुष्मान् कुम्भेष्वर्पयामि सर्वपापापनुत्तयेनालिकेर-समुद्भूत त्रिनेत्र हर सम्मितशिखया दुरितं सर्व-म्पाप-म्पीडा-ञ्च मे नुदस॒ हि रत्ना॑नि दा॒शुषे॑ सु॒वाति॑ सवि॒ता भगः॑त-म्भा॒ग-ञ्चि॒त्रमी॑महे(ऋग्वेद मन्त्रः)

    kūrchāgrai rrākṣasā-nghōrān Chindhi karmavighātinaḥtvāmarpayāmi kumbhē-'smin sāphalya-ṅkuru karmaṇivṛkṣarāja samudbhūtā-śśākhāyāḥ pallavatva chaḥyuṣmān kumbhēṣvarpayāmi sarvapāpāpanuttayēnāḻikēra-samudbhūta trinētra hara sammitaśikhayā duritaṃ sarva-mpāpa-mpīḍā-ñcha nudasa̠ hi ratnā̍ni dā̠śuṣē̍ su̠vāti̍ savi̠tā bhaga̍ḥta-mbhā̠ga-ñchi̠tramī̍mahē(ṛgvēda mantraḥ)
    meaning

    With kuśa-grass tips sever the fierce demons that obstruct the sacred work; I place you in this vessel — grant success in this ritual; O king of trees, born from your branch as a shoot, I place you in the vessels for removal of all sins; O triple-eyed one, born of the coconut palm, with your crest ward off all evil and affliction from me; Savitṛ bestows treasures on the giver — that wondrous gift we seek.

  • verse 6
    तत्वा॑ यामि॒ ब्रह्म॑णा॒ वन्द॑मान॒-स्तदाशा᳚स्ते॒ यज॑मानो ह॒विर्भिः॑अहे॑डमानो वरुणे॒ह बो॒द्ध्युरु॑शग्ंस॒ मा न॒ आयुः॒ प्रमो॑षीः

    tatvā̍ yāmi̠ brahma̍ṇā̠ vanda̍māna̠-stadāśā̎stē̠ yaja̍mānō ha̠virbhi̍ḥahē̍ḍamānō varuṇē̠ha bō̠ddhyuru̍śagṃsa̠ na̠ āyu̠ḥ pramō̍ṣīḥ
    meaning

    With sacred word I approach you in veneration; the sacrificer with his offerings implores you; O Varuṇa, be aware here without anger — do not take away our life.

  • verse 7
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुव॒रोम्अस्मिन् कुम्भे वरुणमावाहयामिवरुणस्य इदमासनम्वरुणाय नमःसकलाराधनै-स्स्वर्चितम्रत्नसिंहासनं समर्पयामिपाद्यं समर्पयामिअर्घ्यं समर्पयामिआचमनीयं समर्पयामिमधुपर्क्कं समर्पयामिस्नानं समर्पयामिस्नानानन्तरं आचमनीयं समर्पयामिवस्त्रोत्तरीयं समर्पयामिउपवीतं समर्पयामिगन्धा-न्धारयामिअक्षतान् समर्पयामिपुष्पाणि समर्पयामि1. ॐ-वँरुणाय नमः2. ओ-म्प्रचेतसे नमः3. सुरूपिणे नमः4. अपाम्पतये नमः5. ओ-म्मकरवाहनाय नमः6. जलाधिपतये नमः7. ओ-म्पाशहस्ताय नमः8. ओ-न्तीर्थराजाय नमः

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̠rōmasmin kumbhē varuṇamāvāhayāmivaruṇasya idamāsanamvaruṇāya namaḥsakalārādhanai-ssvarchitamratnasiṃhāsanaṃ samarpayāmipādyaṃ samarpayāmiarghyaṃ samarpayāmiāchamanīyaṃ samarpayāmimadhuparkkaṃ samarpayāmisnānaṃ samarpayāmisnānānantaraṃ āchamanīyaṃ samarpayāmivastrōttarīyaṃ samarpayāmiupavītaṃ samarpayāmigandhā-ndhārayāmiakṣatān samarpayāmipuṣpāṇi samarpayāmi1. ōṃ varuṇāya namaḥ2. ō-mprachētasē namaḥ3. ōṃ surūpiṇē namaḥ4. ōṃ apāmpatayē namaḥ5. ō-mmakaravāhanāya namaḥ6. jalādhipatayē namaḥ7. ō-mpāśahastāya namaḥ8. ō-ntīrtharājāya namaḥ
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; I invoke Varuṇa into this vessel. Homage to Varuṇa; worshipped with all rites I offer the gem-throne, water for the feet, the gift for the hands, water for sipping, honey-mixture, bath, garment, sacred thread, incense, whole grain, and flowers. [Eight names of Varuṇa.]

  • verse 8
    ॐ-वँरुणाय नमःनानाविध परिमल पत्र पुष्पाणि समर्पयामिधूपं आघ्रापयामिदीप-न्दर्​शयामिधूपदीपानन्तरं आचमनीयं समर्पयामिओ-म्भूर्भुवस्सुवःतथ्स॑वि॒तुर्वरे᳚ण्य॒-म्भर्गो॑ दे॒वस्य॑ धीमहिधियो॒ योन॑ प्रचो॒दया᳚त्देव सवितः प्रसुवःसत्य-न्त्वर्तेन परिषिञ्चामि(रात्रौ - ऋत-न्त्वा सत्येन परिषिञ्चामि)ॐ-वँरुणाय नमःअमृत-म्भवतुअमृतोपस्तरणमसिओ-म्प्राणाय स्वाहा अपानाय स्वाहाॐ-व्याँनाय स्वाहा उदानाय स्वाहा समानाय स्वाहाओ-म्ब्रह्मणे स्वाहाकदलीफल-न्निवेदयामिमद्ध्येमद्ध्ये अमृतपानीयं समर्पयामिअमृतापिधानमसिनैवेद्यानन्तरं आचमनीयं समर्पयामिताम्बूलं समर्पयामिकर्पूर नीराजन-म्प्रदर्​शयामिनीराजनानन्तरं आचमनीयं समर्पयामिमन्त्र पुष्पं समर्पयामिसुवर्ण पुष्पं समर्पयामिसमस्तोपचारान् समर्पयामि

    ōṃ varuṇāya namaḥnānāvidha parimaḻa patra puṣpāṇi samarpayāmidhūpaṃ āghrāpayāmidīpa-ndar​śayāmidhūpadīpānantaraṃ āchamanīyaṃ samarpayāmiō-mbhūrbhuvassuvaḥtathsa̍vi̠turvarē̎ṇya̠-mbhargō̍ dē̠vasya̍ dhīmahidhiyō̠ yōna̍ prachō̠dayā̎tdēva savitaḥ prasuvaḥsatya-ntvartēna pariṣiñchāmi(rātrau - ṛta-ntvā satyēna pariṣiñchāmi)ōṃ varuṇāya namaḥamṛta-mbhavatuamṛtōpastaraṇamasiō-mprāṇāya svāhāōṃ apānāya svāhāōṃ vyānāya svāhāōṃ udānāya svāhāōṃ samānāya svāhāō-mbrahmaṇē svāhākadaḻīphala-nnivēdayāmimaddhyēmaddhyē amṛtapānīyaṃ samarpayāmiamṛtāpidhānamasinaivēdyānantaraṃ āchamanīyaṃ samarpayāmitāmbūlaṃ samarpayāmikarpūra nīrājana-mpradar​śayāminīrājanānantaraṃ āchamanīyaṃ samarpayāmimantra puṣpaṃ samarpayāmisuvarṇa puṣpaṃ samarpayāmisamastōpachārān samarpayāmi
    meaning

    O Varuṇa, I offer fragrant leaves and flowers of many kinds; I let you inhale the incense and show you the lamp; the Gāyatrī is meditated upon; I sprinkle with truth; O Varuṇa, may there be nectar — you are the support of the immortal; offerings to the five vital breaths; I present banana fruit, nectar-drink, betel, camphor-lamp, mantra-flower, golden flower, and all services.

  • verse 9
    1. पञ्चाङ्ग रुद्रन्यासःअथातः पञ्चाङ्गरुद्राणांन्यासपूर्वक-ञ्जप-होमा-र्चना-भिषेक-विधिं-व्याँ᳚ख्यास्यामःअथातः पञ्चाङ्गरुद्राणांन्यासपूर्वक-ञ्जप-होमा-र्चनाभिषेक-ङ्करिष्यमाणः

    1. pañchāṅga rudranyāsaḥathātaḥ pañchāṅgarudrāṇāṃnyāsapūrvaka-ñjapa-hōmā-rchanā-bhiṣēka-vidhiṃ vyā̎khyāsyāmaḥathātaḥ pañchāṅgarudrāṇāṃnyāsapūrvaka-ñjapa-hōmā-rchanābhiṣēka-ṅkariṣyamāṇaḥ
    meaning

    Section 1: Pañcāṅga Rudra Nyāsa — teaching of the fivefold body-placement ritual with chanting, fire-offering, worship, and ablution for the five aspects of Rudra.

  • verse 10
    हरिः अथातः पञ्चाङ्ग रुद्राणाम्

    hariḥ ōṃ athātaḥ pañchāṅga rudrāṇām
    meaning

    Hariḥ Om — now begins the Pañcāṅga worship of the five-limbed Rudras.

  • verse 11
    ओङ्कारमन्त्र सं​युँक्त-न्नित्य-न्ध्यायन्ति योगिनःकामद-म्मोक्षद-न्तस्मै ओङ्काराय नमो नमः

    ōṅkāramantra saṃyukta-nnitya-ndhyāyanti yōginaḥkāmada-mmōkṣada-ntasmai ōṅkārāya namō namaḥ
    meaning

    Yogis ever meditate upon the syllable Om joined to the mantra; homage again and again to that Oṃkāra, the granter of desires and of liberation.

  • verse 12
    नमस्ते देव देवेश नमस्ते परमेश्वरनमस्ते वृषभारूढ नकाराय नमो नमः

    namastē dēva dēvēśa namastē paramēśvaranamastē vṛṣabhārūḍha nakārāya namō namaḥ
    meaning

    Homage to you, O God of gods; homage to you, O Supreme Lord; homage to you who rides the bull — homage again and again to the syllable Na.

  • verse 13
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-न्नम्

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-nnam
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra; Om — earth, atmosphere, and heaven; Om — homage.

  • verse 14
    नम॑स्ते रुद्र म॒न्यव॑ उ॒तोत॒ इष॑वे॒ नमः॑नम॑स्ते अस्तु॒ धन्व॑ने बा॒हुभ्या॑मु॒त ते॒ नमः॑या त॒ इषुः॑ शि॒वत॑मा शि॒व-म्ब॒भूव॑ ते॒ धनुः॑शि॒वा श॑र॒व्या॑ या तव॒ तया॑ नो रुद्र मृडयओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यनं ओम्पूर्वाङ्ग रुद्राय॒ नमः(प्राच्यै दिश, East)

    nama̍stē rudra ma̠nyava̍ u̠tōta̠ iṣa̍vē̠ nama̍ḥnama̍stē astu̠ dhanva̍nē bā̠hubhyā̍mu̠ta tē̠ nama̍ḥ ta̠ iṣu̍-śśi̠vata̍mā śi̠va-mba̠bhūva̍ tē̠ dhanu̍ḥśi̠vā śa̍ra̠vyā̍ tava̠ tayā̍ rudra mṛḍayaō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yanaṃ ōmpūrvāṅga rudrāya̠ namaḥ(prāchyai diśa, East)
    meaning

    Homage to your wrath, O Rudra, and homage to your arrow; homage to your bow and to your two arms. May your most auspicious form, your auspicious bow, and your auspicious quiver bring us joy. Homage to the eastern limb-Rudra.

  • verse 15
    महादेव-म्महात्मान-म्महापातकनाशनम्महापापहरं-वँन्दे मकाराय नमो नमः

    mahādēva-mmahātmāna-mmahāpātakanāśanammahāpāpaharaṃ vandē makārāya namō namaḥ
    meaning

    I bow to Mahādeva, the great soul, destroyer of great sins and remover of all evil — homage again and again to the syllable Ma.

  • verse 16
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॒ओ-म्मम्ओ-न्निध॑नपतये॒ नमःनिधनपतान्तिकाय॒ नमःऊर्ध्वाय॒ नमःऊर्ध्वलिङ्गाय॒ नमःहिरण्याय॒ नमःहिरण्यलिङ्गाय॒ नमःसुवर्णाय॒ नमःसुवर्णलिङ्गाय॒ नमःदिव्याय॒ नमःदिव्यलिङ्गाय॒ नमःभवायः॒ नमःभवलिङ्गाय॒ नमःशर्वाय॒ नमःशर्वलिङ्गाय॒ नमःशिवाय॒ नमःशिवलिङ्गाय॒ नमःज्वलाय॒ नमःज्वललिङ्गाय॒ नमःआत्माय॒ नमःआत्मलिङ्गाय॒ नमःपरमाय॒ नमःपरमलिङ्गाय॒ नमःएतथ्सोमस्य॑ सूर्य॒स्य सर्वलिङ्गग्ग्॑ स्थाप॒य॒ति॒ पाणिमन्त्र-म्पवि॒त्रम्ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यमं ओम्दक्षिणाङ्ग रुद्राय॒ नमः(दक्षिण दिश, South)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̠ḥō-mmamō-nnidha̍napatayē̠ namaḥnidhanapatāntikāya̠ namaḥūrdhvāya̠ namaḥūrdhvaliṅgāya̠ namaḥhiraṇyāya̠ namaḥhiraṇyaliṅgāya̠ namaḥsuvarṇāya̠ namaḥsuvarṇaliṅgāya̠ namaḥdivyāya̠ namaḥdivyaliṅgāya̠ namaḥbhavāya̠ḥ namaḥbhavaliṅgāya̠ namaḥśarvāya̠ namaḥśarvaliṅgāya̠ namaḥśivāya̠ namaḥśivaliṅgāya̠ namaḥjvalāya̠ namaḥjvalaliṅgāya̠ namaḥātmāya̠ namaḥātmaliṅgāya̠ namaḥparamāya̠ namaḥparamaliṅgāya̠ namaḥētathsōmasya̍ sūrya̠sya sarvaliṅgagg̍ sthāpa̠ya̠ti̠ pāṇimantra-mpavi̠tramō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yamaṃ ōmdakṣiṇāṅga rudrāya̠ namaḥ(dakṣiṇa diśa, South)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven — Om Ma. Homage to the lord of the dead and to him near death, to the upright one and the upright liṅga, to the golden and the golden liṅga, the divine and the divine liṅga, Bhava, Śarva, Śiva, the blazing, the Self, and the Supreme and their liṅgas. Homage to the southern limb-Rudra.

  • verse 17
    शिवं शान्त-ञ्जगन्नाथं-लोँकानुग्रहकारणम्शिवमेक-म्परं-वँन्दे शिकाराय नमो नमः

    śivaṃ śānta-ñjagannāthaṃ lōkānugrahakāraṇamśivamēka-mparaṃ vandē śikārāya namō namaḥ
    meaning

    I bow to Śiva who is peace, lord of the universe, the cause of grace to all worlds — homage again and again to the syllable Śi.

  • verse 18
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॒ शिम्अपै॑तुमृ॒त्युरमृत॑-न्न॒ आग॑न् वैवस्व॒तो नो॒ अ॑भय-ङ्कृणोतुप॒र्णं-वँन॒स्पतेरिवा॒भिनश्शीयताग्ं र॒यिस्सच॑ता-न्न॒श्शची॒पतिः॑ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यशिं ओम्पश्चिमाङ्ग रुद्राय॒ नमः(पश्चिम दिश, West)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̠ḥōṃ śimapai̍tumṛ̠tyuramṛta̍-nna̠ āga̍n vaivasva̠tō nō̠ a̍bhaya-ṅkṛṇōtupa̠rṇaṃ vana̠spatērivā̠bhinaśśīyatāgṃ ra̠yissacha̍tā-nna̠śśachī̠pati̍ḥō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaśiṃ ōmpaśchimāṅga rudrāya̠ namaḥ(paśchima diśa, West)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven — Om Śim. May death depart and immortality come to us; may Vivasvān's son make us fearless; may wealth cling to us like the leaf of the forest lord. Homage to the western limb-Rudra.

  • verse 19
    वाहनं-वृँषभो यस्य वासुकी कण्ठभूषणम्वामे शक्तिधरं-वँन्दे वकाराय नमो नमः

    vāhanaṃ vṛṣabhō yasya vāsukī kaṇṭhabhūṣaṇamvāmē śaktidharaṃ vandē vakārāya namō namaḥ
    meaning

    Whose vehicle is the bull, whose neck-ornament is Vāsuki, who holds Śakti on the left — I bow to him; homage again and again to the syllable Va.

  • verse 20
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॒ॐ-वाँम्प्राणाना-ङ्ग्रन्थिरसि रुद्रो मा॑ विशा॒न्तकःतेनान्नेना᳚प्याय॒स्वओ-न्नमो भगवते रुद्राय विष्णवे मृत्यु॑र्मे पा॒हिओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यवां ओम्उत्तराङ्ग रुद्राय॒ नमः(उत्तर दिश, North)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̠ḥōṃ vāmprāṇānā-ṅgranthirasi rudrō mā̍ viśā̠ntakaḥtēnānnēnā̎pyāya̠svaō-nnamō bhagavatē rudrāya viṣṇavē mṛtyu̍rmē pā̠hiō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yavāṃ ōmuttarāṅga rudrāya̠ namaḥ(uttara diśa, North)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven — Om Vām. You are the knot of the vital breaths, O Rudra; may you not enter us as destroyer. Viṣṇu, guard me from death. Homage to the northern limb-Rudra.

  • verse 21
    यत्र कुत्र स्थित-न्देवं सर्वव्यापिनमीश्वरम्यल्लिङ्ग-म्पूजयेन्नित्यं-यँकाराय नमो नमः

    yatra kutra sthita-ndēvaṃ sarvavyāpinamīśvaramyalliṅga-mpūjayēnnityaṃ yakārāya namō namaḥ
    meaning

    Wherever the god abides, all-pervading as the Lord, the liṅga one worships daily — homage again and again to the syllable Ya.

  • verse 22
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॒ॐ-यँम्यो रु॒द्रो अ॒ग्नौ यो अ॒प्सु ओष॑धीषु॒ यो रु॒द्रो विश्वा॒ भुव॑ना वि॒वेश॒ तस्मै॑ रु॒द्राय॒ नमो॑ अस्तुओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒ययं ओम्ऊर्ध्वाङ्ग रुद्राय॒ नमः(ऊर्ध्व दिश, Up)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̠ḥōṃ yam ru̠drō a̠gnau a̠psu ya ōṣa̍dhīṣu̠ ru̠drō viśvā̠ bhuva̍nā vi̠vēśa̠ tasmai̍ ru̠drāya̠ namō̍ astuō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yayaṃ ōmūrdhvāṅga rudrāya̠ namaḥ(ūrdhva diśa, Up)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven — Om Yam. Rudra who is in fire, who is in waters, who is in plants, who has entered all the worlds — to that Rudra let there be homage. Homage to the upward limb-Rudra.

  • verse 23
    2. पञ्चमुख ध्यानम्

    2. pañchamukha dhyānam
    meaning

    Section 2: Meditation on the Five Faces of Rudra.

  • verse 24
    ओ-न्नम्तत्पुरु॒षाय वि॒द्महे॑ महादे॒वाय॑ धीमहितन्नो॑ रुद्रः प्रचोदया᳚त्

    ō-nnamtatpuru̠ṣāya vi̠dmahē̍ mahādē̠vāya̍ dhīmahitannō̍ rudraḥ prachōdayā̎t
    meaning

    Om — Namam. We come to know the Supreme Person (Tatpuruṣa), we meditate on Mahādeva; may Rudra impel our thoughts forward.

  • verse 25
    सं​वँर्ताग्नि तटित्प्रदीप्त कनक प्रस्पर्थि तेजोमयम्गम्भीरध्वनि सामवेदजनक-न्ताम्राधरं सुन्दरम्अर्धेन्दुद्युति लोलपिङ्गल जटाभारप्रबद्धोरगम्वन्दे सिद्ध सुरासुरेन्द्रनमित-म्पूर्व-म्मुखं शूलिनः

    saṃvartāgni taṭitpradīpta kanaka prasparthi tējōmayamgambhīradhvani sāmavēdajanaka-ntāmrādharaṃ sundaramardhēndudyuti lōlapiṅgaḻa jaṭābhāraprabaddhōragamvandē siddha surāsurēndranamita-mpūrva-mmukhaṃ śūlinaḥ
    meaning

    Radiant as the fire of dissolution and gleaming gold, deep-voiced as the Sāmaveda, with copper-red lips, half-moon-bright with tawny matted locks bound with serpents — I bow to the eastern face of Śiva the trident-bearer, saluted by siddhas, gods, and demons alike.

  • verse 26
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यओ-न्नम्पूर्व मुखाय॒ नमः

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaō-nnampūrva mukhāya̠ namaḥ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra; Om — Namam. Homage to the eastern face.

  • verse 27
    अ॒घोरे᳚भ्यो-ऽथघो॒रे᳚भ्यो॒ घोर॒घोर॑तरेभ्यःसर्वे᳚भ्यस्सर्व शर्वे᳚भ्यो॒ नम॑स्ते अस्तु रु॒द्ररू॑पेभ्यः

    a̠ghōrē̎bhyō-'thaghō̠rē̎bhyō̠ ghōra̠ghōra̍tarēbhyaḥsarvē̎bhyassarva śarvē̎bhyō̠ nama̍stē astu ru̠drarū̍pēbhyaḥ
    meaning

    To those who are not fearsome, to those who are fearsome, and to those most fearsome of all — to every form of Śarva, homage to all forms of Rudra.

  • verse 28
    कालाभ्रभ्रमराञ्जनद्युतिनिभं-व्याँवृत्त पिङ्गेक्षणम्कर्णोद्भासित भोगिमस्तक मणिप्रोद्गीर्ण दंष्ट्राङ्कुरम्सर्पप्रोत कपाल शुक्ति शकल व्याकीर्ण सच्छेखरम्वन्दे दक्षिणमीश्वरस्य कुटिल भ्रूभङ्ग रौद्र-म्मुखम्

    kālābhrabhramarāñjanadyutinibhaṃ vyāvṛtta piṅgēkṣaṇamkarṇōdbhāsita bhōgimastaka maṇiprōdgīrṇa daṃṣṭrāṅkuramsarpaprōta kapāla śukti śakala vyākīrṇa sachChēkharamvandē dakṣiṇamīśvarasya kuṭila bhrūbhaṅga raudra-mmukham
    meaning

    Dark as monsoon cloud and bee and collyrium, with rolling tawny eyes, jewels blazing from the serpent's crest at the ears, tusks sprouting like shoots, adorned with skull-shards and oyster-shell fragments, brow curved in fearsome frown — I bow to the southern face of Īśvara.

  • verse 29
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यओ-म्मम्दक्षिण मुखाय॒ नमः

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaō-mmamdakṣiṇa mukhāya̠ namaḥ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra; Om — Mam. Homage to the southern face.

  • verse 30
    स॒द्यो जा॒त-म्प्र॑पद्या॒मि॒ स॒द्यो जा॒ताय॒ वै नमो॒ नमः॑भ॒वे भ॑वे॒ नाति॑ भवे भवस्व॒ माम्भ॒वो-द्भ॑वाय॒ नमः॑

    sa̠dyō jā̠ta-mpra̍padyā̠mi̠ sa̠dyō jā̠tāya̠ vai namō̠ nama̍ḥbha̠vē bha̍vē̠ nāti̍ bhavē bhavasva̠ māmbha̠vō-dbha̍vāya̠ nama̍ḥ
    meaning

    I take refuge in the Suddenly-born, homage again and again to the Suddenly-born; in every existence be not beyond existence, be my refuge — homage to the source of existence.

  • verse 31
    प्रालेयाचलमिन्दुकुन्द धवल-ङ्गोक्षीरफेनप्रभम्भस्माभ्यक्तमनङ्ग देह दहन ज्वालावली लोचनम्ब्रह्मेन्द्रादि मरुद्गणैस्पुतिपदै रभ्यर्चितं-योँगिभिःवन्दे-ऽहं सकल-ङ्कलङ्करहितं स्थाणोर्मुख-म्पश्चिमम्

    prālēyāchalamindukunda dhavaḻa-ṅgōkṣīraphēnaprabhambhasmābhyaktamanaṅga dēha dahana jvālāvaḻī lōchanambrahmēndrādi marudgaṇaisputipadai rabhyarchitaṃ yōgibhiḥvandē-'haṃ sakala-ṅkaḻaṅkarahitaṃ sthāṇōrmukha-mpaśchimam
    meaning

    White as the snow-capped mountain, as jasmine and the moon, gleaming like cow's milk and sea-foam, smeared with ash, his eyes blazing with the fire that consumed the body of desire, worshipped by Brahmā, Indra, the Maruts, and yogis — I bow to the western face of Śiva, free from all blemish.

  • verse 32
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒य शिम्पश्चिम मुखाय॒ नमः

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaōṃ śimpaśchima mukhāya̠ namaḥ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra; Om Śim. Homage to the western face.

  • verse 33
    वा॒म॒दे॒वाय॒ नमो᳚ ज्ये॒ष्ठाय॒ नमः॑ श्रे॒ष्ठाय॒ नमो॑ रु॒द्राय॒ नमः॒ काला॑य॒ नमः॒ कल॑विकरणाय॒ नमो॒ बल॑विकरणाय॒ नमो॒ बला॑य॒ नमो॒ बल॑प्रमथनाय॒ नम॒-स्सर्व॑भूतदमनाय॒ नमो॑ म॒नोन्म॑नाय॒ नमः॑

    vā̠ma̠dē̠vāya̠ namō̎ jyē̠ṣṭhāya̠ nama̍-śśrē̠ṣṭhāya̠ namō̍ ru̠drāya̠ nama̠ḥ kālā̍ya̠ nama̠ḥ kala̍vikaraṇāya̠ namō̠ bala̍vikaraṇāya̠ namō̠ balā̍ya̠ namō̠ bala̍pramathanāya̠ nama̠-ssarva̍bhūtadamanāya̠ namō̍ ma̠nōnma̍nāya̠ nama̍ḥ
    meaning

    Homage to Vāmadeva, to the eldest, to the most excellent, to Rudra, to Time, to the dissolver of time-cycles, to the dissolver of strength, to Strength, to the crusher of might, to the tamer of all beings, to the one beyond mind.

  • verse 34
    गौर-ङ्कुङ्कुम पङ्किलं स्तिलकं-व्याँपाण्डु गण्डस्थलम्भ्रूविक्षेप कटाक्ष लसत्संसक्त कर्णोत्फलम्स्निग्ध-म्बिम्बफलाधर-म्प्रहसित-न्नीलालकाल-ङ्कृतम्वन्दे पूर्ण शशाङ्क मण्डलनिभं-वँक्त्रं हरस्योत्तरम्

    gaura-ṅkuṅkuma paṅkilaṃ stilakaṃ vyāpāṇḍu gaṇḍasthalambhrūvikṣēpa kaṭākṣa lasatsaṃsakta karṇōtphalamsnigdha-mbimbaphalādhara-mprahasita-nnīlālakāla-ṅkṛtamvandē pūrṇa śaśāṅka maṇḍalanibhaṃ vaktraṃ harasyōttaram
    meaning

    Smeared with saffron paste, with a tilaka mark, pale cheeks, arched brows, glancing sidelong eyes, ears adorned with blossoming lotus, lips smooth as bimba fruit, laughing, crowned with dark curly locks — I bow to the northern face of Hara, brilliant as the full autumn moon.

  • verse 35
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यॐ-वाँम्उत्तर मुखाय॒ नमः

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaōṃ vāmuttara mukhāya̠ namaḥ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra; Om Vām. Homage to the northern face.

  • verse 36
    ईशान-स्सर्व॑विद्या॒ना॒-मीश्वर-स्सर्व॑भूता॒ना॒-म्ब्रह्माधि॑पति॒-र्ब्रह्म॒णो ऽधि॑पति॒-र्ब्रह्मा॑ शि॒वो मे॑ अस्तु सदाशि॒वोम्(कनिष्ठिकाभ्या-न्नमः)

    īśāna-ssarva̍vidyā̠nā̠-mīśvara-ssarva̍bhūtā̠nā̠-mbrahmādhi̍pati̠-rbrahma̠ṇō 'dhi̍pati̠-rbrahmā̍ śi̠vō mē̍ astu sadāśi̠vōm(kaniṣṭhikābhyā-nnamaḥ)
    meaning

    Īśāna, lord of all knowledge, lord of all beings, sovereign over Brahman, master of Brahmā — may that Brahmā, Śiva, be my eternal auspicious Śiva.

  • verse 37
    व्यक्ताव्यक्त गुणेतर-म्परतरं षट्त्रिंशतत्त्वात्मकम्तस्मादुत्तम तत्त्वमक्षरमिद-न्ध्येयं सदा योगिभिःओङ्कारादि समस्त मन्त्रजनकं सूक्ष्मादि सूक्ष्म-म्परंशान्त-म्पञ्चममीश्वरस्य वदन-ङ्खं​व्याँप्ति तेजोमयम्

    vyaktāvyakta guṇētara-mparataraṃ ṣaṭtriṃśatattvātmakamtasmāduttama tattvamakṣaramida-ndhyēyaṃ sadā yōgibhiḥōṅkārādi samasta mantrajanakaṃ sūkṣmādi sūkṣma-mparaṃśānta-mpañchamamīśvarasya vadana-ṅkhaṃvyāpti tējōmayam
    meaning

    Beyond the manifest and unmanifest, beyond qualities, transcending the thirty-six principles — the highest imperishable truth is what yogis ever contemplate; the source of all mantras, subtler than the subtlest — I bow to the fifth upward face of Īśvara, all-pervading and radiant.

  • verse 38
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यॐ-वाँम्ऊर्ध्व मुखाय॒ नमः

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaōṃ vāmūrdhva mukhāya̠ namaḥ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra; Om Vām. Homage to the upward face.

  • verse 39
    दिङ्नमस्कारःपूर्वे पशुपतिः पातुदक्षिणे पातु शङ्करःपश्चिमे पातु विश्वेशःनीलकण्ठस्तदोत्तरे

    diṅnamaskāraḥpūrvē paśupatiḥ pātudakṣiṇē pātu śaṅkaraḥpaśchimē pātu viśvēśaḥnīlakaṇṭhastadōttarē
    meaning

    May Paśupati protect the east; may Śaṅkara protect the south; may Viśveśa protect the west; may Nīlakaṇṭha protect the north.

  • verse 40
    ईशान्या-म्पातु मे शर्वःआग्नेया-म्पार्वतीपतिःनैऋत्या-म्पातु मे रुद्रःवायव्या-न्नीललोहितः

    īśānyā-mpātu śarvaḥāgnēyā-mpārvatīpatiḥnaiṛtyā-mpātu rudraḥvāyavyā-nnīlalōhitaḥ
    meaning

    May Śarva protect me in the northeast; may Pārvatī's lord protect the southeast; may Rudra protect me in the southwest; may Nīlalōhita protect the northwest.

  • verse 41
    ऊर्ध्वे त्रिलोचनः पातुअधराया-म्महेश्वरःएताभ्यो दश दिग्भ्यस्तुसर्वतः पातु शङ्करः

    ūrdhvē trilōchanaḥ pātuadharāyā-mmahēśvaraḥētābhyō daśa digbhyastusarvataḥ pātu śaṅkaraḥ
    meaning

    May Trilocana protect above; may Maheśvara protect below; and may Śaṅkara protect us in all ten directions.

  • verse 42
    (ना रुद्रो रुद्रमर्चये᳚त्न्यासपूर्वक-ञ्जपहोमार्चना-ऽभिषेकविधि व्याख्यास्यामः)

    (nā rudrō rudramarchayē̎tnyāsapūrvaka-ñjapahōmārchanā-'bhiṣēkavidhi vyākhyāsyāmaḥ)
    meaning

    Ritual instruction: 'A non-Rudra should not perform the worship of Rudra.' We shall now explain the procedure for nyasa (ritual placement), japa (recitation), homa (fire offering), archana (flower worship), and abhisheka (ritual bathing) preceded by nyasa.

  • verse 43
    3. अङ्गन्यासःया ते॑ रुद्र शि॒वा त॒नूरघो॒रा-ऽपा॑पकाशिनीतया॑ स्त॒नुवा॒ शन्त॑मया॒ गिरि॑शन्ता॒भि चा॑कशीहिशिखायै नमः1

    3. aṅganyāsaḥ tē̍ rudra śi̠vā ta̠nūraghō̠rā-'pā̍pakāśinītayā̍ na sta̠nuvā̠ śanta̍mayā̠ giri̍śantā̠bhi chā̍kaśīhiśikhāyai namaḥ1
    meaning

    Section 3: Aṅga Nyāsa. O Rudra, your gracious form that is not fierce and not afflicting — with that calm, mountain-dwelling form shine upon us. [Head, verse 2.]

  • verse 44
    अ॒स्मि-न्म॑ह॒त्य॑र्ण॒वे᳚-ऽन्तरि॑क्षे भ॒वा अधि॑तेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒ने-ऽव॒धन्वा॑नि तन्मसिशिरसे नमः2

    a̠smi-nma̍ha̠tya̍rṇa̠vē̎-'ntari̍kṣē bha̠vā adhi̍tēṣāgṃ̍ sahasrayōja̠nē-'va̠dhanvā̍ni tanmasiśirasē namaḥ2
    meaning

    In the vast ocean-like sky Rudra's hosts dwell everywhere; may we place their weapons a thousand leagues away. [Forehead, verse 3.]

  • verse 45
    स॒हस्रा॑णि सहस्र॒शो ये रु॒द्रा अधि॒ भूम्या᳚म्तेषाग्ं॑ सहस्र-योज॒ने-ऽव॒धन्वा॑नि तन्मसिललाटाय नमः3

    sa̠hasrā̍ṇi sahasra̠śō ru̠drā adhi̠ bhūmyā̎mtēṣāgṃ̍ sahasra-yōja̠nē-'va̠dhanvā̍ni tanmasilalāṭāya namaḥ3
    meaning

    Thousands upon thousands of Rudras dwell on the earth; may we place their weapons a thousand leagues away. [Forehead, verse 3.]

  • verse 46
    ह॒ग्ं॒स-श्शु॑चि॒ष-द्वसु॑रन्तरिक्ष॒सद्धोता॑ वेदि॒षदति॑थि-र्दुरोण॒सत्नृ॒षद्व॑र॒-सदृ॑त॒-सद्व्यो॑म॒ सद॒ब्जा गो॒जा ऋ॑त॒जा अ॑द्रि॒जा ऋ॒त-म्बृ॒हत्भ्रुवोर्मद्ध्याय नमः4

    ha̠gṃ̠sa-śśu̍chi̠ṣa-dvasu̍rantarikṣa̠saddhōtā̍ vēdi̠ṣadati̍thi-rdurōṇa̠satnṛ̠ṣadva̍ra̠-sadṛ̍ta̠-sadvyō̍ma̠ sada̠bjā gō̠jā ṛ̍ta̠jā a̍dri̠jā ṛ̠ta-mbṛ̠hatbhruvōrmaddhyāya namaḥ4
    meaning

    The Swan that purifies, dwelling in light, the oblation-bearer dwelling in truth, the guest in the house — he moves through the human, divine, and celestial realms, born from water, from the earth, from truth. [Between the eyes.]

  • verse 47
    त्र्य॑बङ्कं-यँजामहे सुग॒न्धि-म्पु॑ष्टि॒वर्ध॑नम्उ॒र्वा॒रु॒कमि॑व॒ बन्ध॑नान्मृ॒त्यो-र्मु॑क्षीय॒ मा-ऽमृता᳚त्नेत्राभ्या-न्नमः5

    trya̍baṅkaṃ yajāmahē suga̠ndhi-mpu̍ṣṭi̠vardha̍namu̠rvā̠ru̠kami̍va̠ bandha̍nānmṛ̠tyō-rmu̍kṣīya̠ mā-'mṛtā̎tnētrābhyā-nnamaḥ5
    meaning

    We worship the three-eyed one, the fragrant increaser of growth; as the cucumber is freed from its stalk, may I be freed from death, not from immortality. [Eyes, verse 5.]

  • verse 48
    नम॒-स्स्रुत्या॑य च॒ पथ्या॑य च॒ नमः॑ का॒ट्या॑य नी॒प्या॑य कर्णाभ्या-न्नमः6

    nama̠-ssrutyā̍ya cha̠ pathyā̍ya cha̠ nama̍ḥ kā̠ṭyā̍ya cha nī̠pyā̍ya chakarṇābhyā-nnamaḥ6
    meaning

    Homage to him who flows through mountain streams and footpaths. [Ears, verse 6.]

  • verse 49
    मा न॑स्तो॒के तन॑ये॒ मा न॒ आयु॑षि॒ मा नो॒ गोषु॒ मा नो॒ अश्वे॑षु रीरिषःवी॒रान्मानो॑ रुद्र भामि॒तो व॑धीर्-ह॒विष्म॑न्तो॒ नम॑सा विधेम तेनासिकाभ्या-न्नमः7

    na̍stō̠kē tana̍yē̠ na̠ āyu̍ṣi̠ nō̠ gōṣu̠ nō̠ aśvē̍ṣu rīriṣaḥvī̠rānmānō̍ rudra bhāmi̠tō va̍dhīr-ha̠viṣma̍ntō̠ nama̍sā vidhēma nāsikābhyā-nnamaḥ7
    meaning

    Injure not our child or our progeny, not our life, not our cattle, not our horses; slay not our heroes, O Rudra, in your anger — we, bearers of offerings, worship you with homage.

  • verse 50
    अ॒व॒तत्य॒ धनु॒स्त्वग्ं सह॑स्राक्ष॒ शते॑षुधेनि॒शीर्य॑ श॒ल्याना॒-म्मुखा॑ शि॒वो नः॑ सु॒मना॑ भवमुखाय नमः8

    a̠va̠tatya̠ dhanu̠stvagṃ saha̍srākṣa̠ śatē̍ṣudhēni̠śīrya̍ śa̠lyānā̠-mmukhā̍ śi̠vō na̍-ssu̠manā̍ bhavamukhāya namaḥ8
    meaning

    You with the unstrung bow, thousand-eyed, hundred-quivered — blunt the arrows' tips, O blessed one, and be gracious to us. [Mouth, verse 7.]

  • verse 51
    नील॑ग्रीवा श्शिति॒कण्ठा᳚-श्श॒र्वा अ॒धः, क्ष॑माच॒राःतेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒ने-ऽ व॒धन्वा॑नि तन्मसिकण्ठाय नमः9.1

    nīla̍grīvā śśiti̠kaṇṭhā̎-śśa̠rvā a̠dhaḥ, kṣa̍mācha̠rāḥtēṣāgṃ̍ sahasrayōja̠nē-' va̠dhanvā̍ni tanmasikaṇṭhāya namaḥ9.1
    meaning

    Blue-throated, grey-necked Rudras who move below along the ground — may we place their weapons a thousand leagues away. [Throat, verse 8.]

  • verse 52
    नील॑ग्रीवा-श्शिति॒कण्ठा॒ दिवग्ं॑ रु॒द्रा उप॑श्रिताःतेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒ने-ऽ व॒धन्वा॑नि तन्मसिउपकण्ठाय नमः9.2

    nīla̍grīvā-śśiti̠kaṇṭhā̠ divagṃ̍ ru̠drā upa̍śritāḥtēṣāgṃ̍ sahasrayōja̠nē-' va̠dhanvā̍ni tanmasiupakaṇṭhāya namaḥ9.2
    meaning

    Blue-throated, grey-necked Rudras who dwell in the heavens — may we place their weapons a thousand leagues away. [Neck, verse 9.]

  • verse 53
    नम॑स्ते अ॒स्त्वायु॑धा॒या-ना॑तताय धृ॒ष्णवे᳚उ॒भाभ्या॑मु॒त ते॒ नमो॑ बा॒हुभ्या॒-न्तव॒ धन्व॑नेबाहुभ्या-न्नमः10

    nama̍stē a̠stvāyu̍dhā̠yā-nā̍tatāya dhṛ̠ṣṇavē̎u̠bhābhyā̍mu̠ta tē̠ namō̍ bā̠hubhyā̠-ntava̠ dhanva̍nēbāhubhyā-nnamaḥ10
    meaning

    Homage to your weapon, strung and stretched and bold; homage to both your arms and your bow. [Arms, verse 10.]

  • verse 54
    या ते॑ हे॒ति-र्मी॑ढुष्टम॒ हस्ते॑ ब॒भूव॑ ते॒ धनुः॑तया॒-ऽस्मान् वि॒श्वत॒स्त्व-म॑य॒क्ष्मया॒ परि॑ब्भुजउपबाहुभ्या-न्नमः11

    tē̍ hē̠ti-rmī̍ḍhuṣṭama̠ hastē̍ ba̠bhūva̍ tē̠ dhanu̍ḥtayā̠-'smān vi̠śvata̠stva-ma̍ya̠kṣmayā̠ pari̍bbhujaupabāhubhyā-nnamaḥ11
    meaning

    O most generous one, your weapon is in your hand and your bow is there — with it encircle us all around, free from disease. [Forearms, verse 11.]

  • verse 55
    परि॑णो रु॒द्रस्य॑ हे॒ति-र्वृ॑णक्तु॒ परि॑त्वे॒षस्य॑ दुर्म॒तिर॑घा॒योःअव॑ स्थि॒रा म॒घव॑द्भ्यः तनुष्व॒ मीढ्व॑स्तो॒काय॒ तन॑याय मृडयमणिबन्धाभ्या-न्नमः12

    pari̍ṇō ru̠drasya̍ hē̠ti-rvṛ̍ṇaktu̠ pari̍tvē̠ṣasya̍ durma̠tira̍ghā̠yōḥava̍ sthi̠rā ma̠ghava̍dbhyaḥ tanuṣva̠ mīḍhva̍stō̠kāya̠ tana̍yāya mṛḍayamaṇibandhābhyā-nnamaḥ12
    meaning

    May the missile of Rudra, the bolt of the gleaming one, the ill-will of the harmful one, turn away from us; O liberal rain-giver, lay aside the shafts for the brave.

  • verse 56
    ये ती॒र्थानि॑ प्र॒चर॑न्ति सृ॒काव॑न्तो निष॒ङ्गिणः॑तेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒ने-ऽ व॒धन्वा॑नि तन्मसिहस्ताभ्या-न्नमः13

    tī̠rthāni̍ pra̠chara̍nti sṛ̠kāva̍ntō niṣa̠ṅgiṇa̍ḥtēṣāgṃ̍ sahasrayōja̠nē-' va̠dhanvā̍ni tanmasihastābhyā-nnamaḥ13
    meaning

    Those who roam the sacred fords with arrows ready and quiver on the back — may we place their weapons a thousand leagues away. [Hands, verse 13.]

  • verse 57
    स॒द्यो जा॒त-म्प्र॑पद्या॒मि॒ स॒द्यो जा॒ताय॒ वै नमो॒ नमः॑भ॒वे भ॑वे॒ नाति॑ भवे भवस्व॒ माम्भ॒वो-द्भ॑वाय॒ नमः॑अगुंष्ठाभ्या-न्नमः14.1

    sa̠dyō jā̠ta-mpra̍padyā̠mi̠ sa̠dyō jā̠tāya̠ vai namō̠ nama̍ḥbha̠vē bha̍vē̠ nāti̍ bhavē bhavasva̠ māmbha̠vō-dbha̍vāya̠ nama̍ḥaguṃṣṭhābhyā-nnamaḥ14.1
    meaning

    I take refuge in the Suddenly-born, homage to the Suddenly-born; in every existence and beyond, be my refuge — homage to the source of existence.

  • verse 58
    वा॒म॒दे॒वाय॒ नमो᳚ ज्ये॒ष्ठाय॒ नमः॑ श्रे॒ष्ठाय॒ नमो॑ रु॒द्राय॒ नमः॒ काला॑य॒ नमः॒ कल॑विकरणाय॒ नमो॒ बल॑विकरणाय॒ नमो॒ बला॑य॒ नमो॒ बल॑प्रमथनाय॒ नम॒-स्सर्व॑भूतदमनाय॒ नमो॑ म॒नोन्म॑नाय॒ नमः॑तर्जनीभ्या-न्नमः14.2

    vā̠ma̠dē̠vāya̠ namō̎ jyē̠ṣṭhāya̠ nama̍-śśrē̠ṣṭhāya̠ namō̍ ru̠drāya̠ nama̠ḥ kālā̍ya̠ nama̠ḥ kala̍vikaraṇāya̠ namō̠ bala̍vikaraṇāya̠ namō̠ balā̍ya̠ namō̠ bala̍pramathanāya̠ nama̠-ssarva̍bhūtadamanāya̠ namō̍ ma̠nōnma̍nāya̠ nama̍ḥtarjanībhyā-nnamaḥ14.2
    meaning

    Homage to Vāmadeva, to the eldest, the most excellent, to Rudra, to Time, to the dissolver of time, to the dissolver of strength, to Strength, to the crusher of might, to the tamer of all beings, to the one beyond mind.

  • verse 59
    अ॒घोरे᳚भ्यो ऽथ॒घोरे᳚भ्यो॒ घोर॒घोर॑तरेभ्यःसर्वे᳚भ्य-स्सर्व॒ शर्वे᳚भ्यो॒ नम॑स्ते अस्तु रु॒द्र रू॑पेभ्यःमद्ध्यमाभ्या-न्नमः14.3

    a̠ghōrē̎bhyō 'tha̠ghōrē̎bhyō̠ ghōra̠ghōra̍tarēbhyaḥsarvē̎bhya-ssarva̠ śarvē̎bhyō̠ nama̍stē astu ru̠dra rū̍pēbhyaḥmaddhyamābhyā-nnamaḥ14.3
    meaning

    To those not fearsome, to those fearsome, and to those most fearsome — to all the forms of Śarva, to all forms of Rudra, be homage.

  • verse 60
    तत्पुरु॑षाय वि॒द्महे॑ महादे॒वाय॑ धीमहितन्नो॑ रुद्रः प्रचो॒दया᳚त्अनामिकाभ्या-न्नमः14.4

    tatpuru̍ṣāya vi̠dmahē̍ mahādē̠vāya̍ dhīmahitannō̍ rudraḥ prachō̠dayā̎tanāmikābhyā-nnamaḥ14.4
    meaning

    We know Tatpuruṣa, we meditate on Mahādeva; may Rudra impel our thoughts. [Ring fingers, verse 14.4.]

  • verse 61
    ईशान-स्सर्व॑विद्या॒ना॒-मीश्वर-स्सर्व॑भूता॒नां॒रह्माधि॑पति॒-र्ब्रह्म॒णो ऽधि॑पति॒-र्ब्रह्मा॑ शि॒वो मे॑ अस्तु सदाशि॒वोम्कनिष्ठिकाभ्या-न्नमः14.5

    īśāna-ssarva̍vidyā̠nā̠-mīśvara-ssarva̍bhūtā̠nā̠ṃrahmādhi̍pati̠-rbrahma̠ṇō 'dhi̍pati̠-rbrahmā̍ śi̠vō mē̍ astu sadāśi̠vōmkaniṣṭhikābhyā-nnamaḥ14.5
    meaning

    Īśāna, lord of all knowledge, lord of all beings, sovereign of Brahman, master of Brahmā — may the eternal Śiva be my auspicious one.

  • verse 62
    नमो॑ वः किरि॒केभ्यो॑ दे॒वाना॒ग्ं॒ हृद॑येभ्यःहृदयाय नमः15

    namō̍ vaḥ kiri̠kēbhyō̍ dē̠vānā̠gṃ̠ hṛda̍yēbhyaḥhṛdayāya namaḥ15
    meaning

    Homage to you who dwell in the hearts of the gods. [Heart, verse 15.]

  • verse 63
    नमो॑ ग॒णेभ्यो॑ ग॒णप॑तिभ्यश्च वो॒ नमः॑पृष्ठाय नमः16

    namō̍ ga̠ṇēbhyō̍ ga̠ṇapa̍tibhyaścha vō̠ nama̍ḥpṛṣṭhāya namaḥ16
    meaning

    Homage to the host-armies and to the lords of the hosts — homage to you all. [Back, verse 16.]

  • verse 64
    नमो॒ हिर॑ण्यबाहवे सेना॒न्ये॑ दि॒शाञ्च॒ पत॑ये॒ नमः॑पार्​श्वाभ्या-न्नमः17

    namō̠ hira̍ṇyabāhavē sēnā̠nyē̍ di̠śāñcha̠ pata̍yē̠ nama̍ḥpār​śvābhyā-nnamaḥ17
    meaning

    Homage to the golden-armed commander of armies, lord of all directions. [Flanks, verse 17.]

  • verse 65
    विज्य॒-न्धनुः॑ कप॒र्दिनो॒ विश॑ल्यो॒ बाण॑वाग्ं उ॒तअने॑शन्न॒स्येष॑व आ॒भुर॑स्य निष॒ङ्गथिः॑जठराय नमः18

    vijya̠-ndhanu̍ḥ kapa̠rdinō̠ viśa̍lyō̠ bāṇa̍vāgṃ u̠taanē̍śanna̠syēṣa̍va ā̠bhura̍sya niṣa̠ṅgathi̍ḥjaṭharāya namaḥ18
    meaning

    The bowstring of the matted-haired one hangs loose, his arrows are harmless, his quiver is quiet. [Belly, verse 18.]

  • verse 66
    हि॒र॒ण्य॒ग॒र्भ स्सम॑वर्त॒ताग्रे॑ भू॒तस्य॑ जा॒तः पति॒रेक॑ आसीत्सदा॑धार पृथि॒वी-न्द्यामु॒तेमा-ङ्कस्मै॑ दे॒वाय॑ ह॒विषा॑ विधेमनाभ्यै नमः19

    hi̠ra̠ṇya̠ga̠rbha ssama̍varta̠tāgrē̍ bhū̠tasya̍ jā̠taḥ pati̠rēka̍ āsītsadā̍dhāra pṛthi̠vī-ndyāmu̠tēmā-ṅkasmai̍ dē̠vāya̍ ha̠viṣā̍ vidhēmanābhyai namaḥ19
    meaning

    Hiraṇyagarbha arose at the beginning, the one lord of all that was born; he upheld heaven and earth — to that god let us offer oblation. [Navel, verse 19.]

  • verse 67
    मीढु॑ष्टम॒ शिव॑तम शि॒वो न॑स्सु॒मना॑ भवप॒र॒मे वृ॒क्ष आयु॑ध-न्नि॒धाय॒ कृत्तिं॒-वँसा॑न॒ आच॑र॒ पिना॑क॒-म्बिभ्र॒दाग॑हिकठ्यै नमः20

    mīḍhu̍ṣṭama̠ śiva̍tama śi̠vō na̍ssu̠manā̍ bhavapa̠ra̠mē vṛ̠kṣa āyu̍dha-nni̠dhāya̠ kṛtti̠ṃ vasā̍na̠ ācha̍ra̠ pinā̍ka̠-mbibhra̠dāga̍hikaṭhyai namaḥ20
    meaning

    O most generous, most auspicious one, be gracious to us; at the supreme tree lay down your weapon, put on your hide garment, O Pinākaholder. [Back, verse 20.]

  • verse 68
    ये भू॒ताना॒-मधि॑पतयो विशि॒खासः॑ कप॒र्दि॑नःतेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒ने ऽव॒धन्वा॑नि तन्मसिगुह्याय नमः21

    bhū̠tānā̠-madhi̍patayō viśi̠khāsa̍ḥ kapa̠rdi̍naḥtēṣāgṃ̍ sahasrayōja̠nē 'va̠dhanvā̍ni tanmasiguhyāya namaḥ21
    meaning

    Those who are lords of beings, bearing arrows, matted-haired — may we place their weapons a thousand leagues away. [Secret parts, verse 21.]

  • verse 69
    ये अन्ने॑षु वि॒विद्ध्य॑न्ति॒ पात्रे॑षु॒ पिब॑तो॒ जनान्॑तेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒ने-ऽ व॒धन्वा॑नि तन्मसिअण्डाभ्या-न्नमः22

    annē̍ṣu vi̠viddhya̍nti̠ pātrē̍ṣu̠ piba̍tō̠ janān̍tēṣāgṃ̍ sahasrayōja̠nē-' va̠dhanvā̍ni tanmasiaṇḍābhyā-nnamaḥ22
    meaning

    Those who pierce eaters in their vessels while they drink — may we place their weapons a thousand leagues away. [Private parts, verse 22.]

  • verse 70
    स॒ शि॒रा जा॒तवे॑दा अ॒क्षर॑-म्पर॒म-म्प॒दम्वेदा॑ना॒ग्ं॒ शिर॑सि मा॒ता॒ आ॒यु॒ष्मन्त॑-ङ्करोतु॒ माम्अपानाय नमः23

    sa̠ śi̠rā jā̠tavē̍dā a̠kṣara̍-mpara̠ma-mpa̠damvēdā̍nā̠gṃ̠ śira̍si mā̠tā̠ ā̠yu̠ṣmanta̍-ṅkarōtu̠ māmapānāya namaḥ23
    meaning

    Jātavedas with his shining flame, the eternal and supreme state — may the mother of the Vedas make me full of life. [Lower breath, verse 23.]

  • verse 71
    मा नो॑ म॒हान्त॑मु॒त मा नो॑ अर्भ॒क-म्मा न॒ उक्ष॑न्तमु॒त मा न॑ उक्षि॒तम्मा नो॑ वधीः पि॒तर॒-म्मोत मा॒तर॑-म्प्रि॒या मा न॑स्त॒नुवो॑ रुद्र रीरिषःऊरुभ्या-न्नमः24

    nō̍ ma̠hānta̍mu̠ta nō̍ arbha̠ka-mmā na̠ ukṣa̍ntamu̠ta na̍ ukṣi̠tam nō̍ vadhīḥ pi̠tara̠-mmōta mā̠tara̍-mpri̠yā na̍sta̠nuvō̍ rudra rīriṣaḥūrubhyā-nnamaḥ24
    meaning

    Slay not our great ones nor our little ones, not the growing bull nor the grown — slay not our father nor our mother, O Rudra, and harm not our bodies.

  • verse 72
    ए॒ष ते॑ रुद्रभा॒ग-स्तञ्जु॑षस्व॒ तेना॑व॒सेन॑ प॒रोमूज॑व॒तो-ऽती॒ह्यव॑तत-धन्वा॒ पिना॑कहस्तः॒ कृत्ति॑वासाःजानुभ्या-न्नमः25

    ē̠ṣa tē̍ rudrabhā̠ga-stañju̍ṣasva̠ tēnā̍va̠sēna̍ pa̠rōmūja̍va̠tō-'tī̠hyava̍tata-dhanvā̠ pinā̍kahasta̠ḥ kṛtti̍vāsāḥjānubhyā-nnamaḥ25
    meaning

    This is your portion, O Rudra — accept it with that grace; with it pass beyond Mūjavant, O unstrung-bowed, hide-clad one. [Thighs, verse 26.]

  • verse 73
    स॒ग्ं॒ सृ॒ष्ट॒जिथ्सो॑म॒पा बा॑हु-श॒र्ध्यू᳚र्ध्व ध॑न्वा॒ प्रति॑हिता-भि॒रस्ता᳚बृह॑स्पते॒ परि॑दीया॒ रथे॑न रक्षो॒हा-ऽमित्राग्ं॑ अप॒बाध॑मानःजङ्घाभ्या-न्नमः26

    sa̠gṃ̠ sṛ̠ṣṭa̠jithsō̍ma̠pā bā̍hu-śa̠rdhyū̎rdhva dha̍nvā̠ prati̍hitā-bhi̠rastā̎bṛha̍spatē̠ pari̍dīyā̠ rathē̍na rakṣō̠hā-'mitrāgṃ̍ apa̠bādha̍mānaḥjaṅghābhyā-nnamaḥ26
    meaning

    Victory-bringing, Soma-drinking, broad-shouldered, upward-bowed — may Bṛhaspati on his chariot ward off demons and enemies from us.

  • verse 74
    विश्व॑-म्भू॒त-म्भुव॑न-ञ्चि॒त्र-म्ब॑हु॒धा जा॒त-ञ्जाय॑मान-ञ्च॒ यत्सर्वो॒ ह्ये॑ष रु॒द्र-स्तस्मै॑ रु॒द्राय॒ नमो॑ अस्तुगुल्फाभ्या-न्नमः27

    viśva̍-mbhū̠ta-mbhuva̍na-ñchi̠tra-mba̍hu̠dhā jā̠ta-ñjāya̍māna-ñcha̠ yatsarvō̠ hyē̍ṣa ru̠dra-stasmai̍ ru̠drāya̠ namō̍ astugulphābhyā-nnamaḥ27
    meaning

    All that exists, all worlds and beings taken together — all this is Rudra; to that Rudra let there be homage.

  • verse 75
    ये प॒था-म्प॑थि॒रक्ष॑य ऐलबृ॒दा य॒व्युधः॑तेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒ने ऽव॒धन्वा॑नि तन्मसिपादाभ्या-न्नमः28

    pa̠thā-mpa̍thi̠rakṣa̍ya ailabṛ̠dā ya̠vyudha̍ḥtēṣāgṃ̍ sahasrayōja̠nē 'va̠dhanvā̍ni tanmasipādābhyā-nnamaḥ28
    meaning

    Those guardians of the paths, the Ailabṛdas, without quivers — may we place their weapons a thousand leagues away. [Feet, verse 28.]

  • verse 76
    अद्ध्य॑वोच-दधिव॒क्ता प्र॑थ॒मो दैव्यो॑ भि॒षक्अहीग्॑श्च॒ सर्वा᳚न् ज॒भं​यँ॒-न्थ्सर्वा᳚श्च यातु धा॒न्यः॑कवचाय हुम्29

    addhya̍vōcha-dadhiva̠ktā pra̍tha̠mō daivyō̍ bhi̠ṣakahīg̍ścha̠ sarvā̎n ja̠bhaṃya̠-nthsarvā̎ścha yātu dhā̠nya̍ḥkavachāya hum29
    meaning

    The primal divine physician spoke; may he subdue all serpents and all demons. [Armor, verse 29.]

  • verse 77
    नमो॑ बि॒ल्मिने॑ कव॒चिने॑ च॒नमः॑ श्रु॒ताय॑ श्रुतसे॒नाय॑ उपकवचाय हुम्30

    namō̍ bi̠lminē̍ cha kava̠chinē̍ cha̠nama̍-śśru̠tāya̍ cha śrutasē̠nāya̍ chaupakavachāya hum30
    meaning

    Homage to the shield-bearer and the armor-bearer; homage to the renowned one and his renowned army. [Outer armor, verse 30.]

  • verse 78
    नमो॑ अस्तु॒ नील॑ग्रीवाय सहस्रा॒क्षाय॑ मी॒ढुषे᳚अथो॒ ये अ॑स्य॒ सत्वा॑नो॒-ऽह-न्तेभ्यो॑-ऽकर॒न्नमः॑तृतीय नेत्राय नमः31

    namō̍ astu̠ nīla̍grīvāya sahasrā̠kṣāya̍ mī̠ḍhuṣē̎athō̠ a̍sya̠ satvā̍nō̠-'ha-ntēbhyō̍-'kara̠nnama̍ḥtṛtīya nētrāya namaḥ31
    meaning

    Homage to the blue-throated, thousand-eyed, generous one; I offer homage to all his attendants. [Third eye, verse 31.]

  • verse 79
    प्रमु॑ञ्च॒ धन्व॑न॒स्त्व-मु॒भयो॒-रार्त्नि॑यो॒र्ज्याम्याश्च॑ ते॒ हस्त॒ इष॑वः॒ परा॒ ता भ॑गवो वपअस्त्राय फट्32

    pramu̍ñcha̠ dhanva̍na̠stva-mu̠bhayō̠-rārtni̍yō̠rjyāmyāścha̍ tē̠ hasta̠ iṣa̍va̠ḥ parā̠ bha̍gavō vapaastrāya phaṭ32
    meaning

    Unstring your bow from both its tips; let the arrows in your hand fall away, O blessed one. [Weapon syllable Phaṭ, verse 32.]

  • verse 80
    ए॒ताव॑न्तश्च॒ भूयाग्ं॑सश्च॒ दिशो॑ रु॒द्रा वि॑तस्थि॒रेतेषाग्ं॑॑ सहस्रयोज॒ने ऽव॒धन्वा॑नि तन्मसिइति दिग्बन्धः33

    ya ē̠tāva̍ntaścha̠ bhūyāgṃ̍saścha̠ diśō̍ ru̠drā vi̍tasthi̠rētēṣāgṃ̍̍ sahasrayōja̠nē 'va̠dhanvā̍ni tanmasiiti digbandhaḥ33
    meaning

    All those Rudras spread out in every direction in countless numbers — may we place their weapons a thousand leagues away. [Directional binding complete, verse 33.]

  • verse 81
    4. दशाङ्ग न्यासःओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यइति नमस्कारा-न्न्यसे᳚त् ओ-म्मूर्थ्ने नमः (मूर्ध्नि)ओ-न्न-न्नासिकायै नमः (नासिकाग्रः)ओ-म्मों-लँलटाय नमः (ललाटः)ओ-म्भ-म्मुखाय नमः (मुखाम्)ओ-ङ्ग-ङ्कण्ठाय नमः (कण्ठः)ॐ-वंँ हृदयाय नमः (हृदयः)ओ-न्ते-न्दक्षिण हस्ताय नमः (दक्षिण हस्तः) रुं-वाँम हस्ताय नमः (वाम हस्तः)ओ-न्द्रा-न्नाभ्यै नमः (नाभ्ही)ॐ-यँ-म्पादाभ्या-न्नमः (पादौ)[अप उपस्पृश्य]

    4. daśāṅga nyāsaḥō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaiti namaskārā-nnyasē̎tōṃ ō-mmūrthnē namaḥ (mūrdhni)ō-nna-nnāsikāyai namaḥ (nāsikāgraḥ)ō-mmōṃ lalaṭāya namaḥ (lalāṭaḥ)ō-mbha-mmukhāya namaḥ (mukhām)ō-ṅga-ṅkaṇṭhāya namaḥ (kaṇṭhaḥ)ōṃ vaṃ hṛdayāya namaḥ (hṛdayaḥ)ō-ntē-ndakṣiṇa hastāya namaḥ (dakṣiṇa hastaḥ)ōṃ ruṃ vāma hastāya namaḥ (vāma hastaḥ)ō-ndrā-nnābhyai namaḥ (nābhhī)ōṃ ya-mpādābhyā-nnamaḥ (pādau)[apa upaspṛśya]
    meaning

    Section 4: Ten-limb Nyāsa. Om — homage to the blessed Rudra — place the salutation; Om to the crown, nose, eyes, ears, throat, heart, navel, back, limbs, and feet.

  • verse 82
    5. पञ्चाङ्ग न्यासःस॒द्यो जा॒त-म्प्र॑पद्या॒मि॒ स॒द्यो जा॒ताय॒ वै नमो॒ नमः॑भ॒वे भ॑वे॒ नाति॑भवे भवस्व॒ माम्भ॒वो-द्भ॑वाय॒ नमः॑पादाभ्या-न्नमः1[अप उपस्पृश्य]

    5. pañchāṅga nyāsaḥsa̠dyō jā̠ta-mpra̍padyā̠mi̠ sa̠dyō jā̠tāya̠ vai namō̠ nama̍ḥbha̠vē bha̍vē̠ nāti̍bhavē bhavasva̠ māmbha̠vō-dbha̍vāya̠ nama̍ḥpādābhyā-nnamaḥ1[apa upaspṛśya]
    meaning

    Section 5: Five-limb Nyāsa. I take refuge in the Suddenly-born, homage to the Suddenly-born; in every existence and beyond, be my refuge — homage to the source of existence.

  • verse 83
    वा॒म॒दे॒वाय॒ नमो᳚ ज्ये॒ष्ठाय॒ नमः॑ श्रे॒ष्ठाय॒ नमो॑ रु॒द्राय॒ नमः॒काला॑य॒ नमः॒ कल॑विकरणाय॒ नमो॒ बल॑विकरणाय॒ नमो॒ बला॑य॒ नमो॒बल॑प्रमथनाय॒ नम॒ स्सर्व॑भूतदमनाय॒ नमो॑ म॒नोन्म॑नाय॒ नमः॑ऊरुमध्यमाभ्या-न्नमः2

    vā̠ma̠dē̠vāya̠ namō̎ jyē̠ṣṭhāya̠ nama̍-śśrē̠ṣṭhāya̠ namō̍ ru̠drāya̠ nama̠ḥkālā̍ya̠ nama̠ḥ kala̍vikaraṇāya̠ namō̠ bala̍vikaraṇāya̠ namō̠ balā̍ya̠ namō̠bala̍pramathanāya̠ nama̠ ssarva̍bhūtadamanāya̠ namō̍ ma̠nōnma̍nāya̠ nama̍ḥūrumadhyamābhyā-nnamaḥ2
    meaning

    Homage to Vāmadeva, to the eldest, the most excellent, to Rudra, to Time, to the dissolver of time, to the dissolver of strength, to Strength, to the crusher of might, to the tamer of all beings, to the one beyond mind.

  • verse 84
    अ॒घोरे᳚भ्यो ऽथ॒घोरे᳚भ्यो॒ घोर॒घोर॑तरेभ्यःसर्वे᳚भ्य-स्सर्व॒ शर्वे᳚भ्यो॒ नम॑स्ते अस्तु रु॒द्ररू॑पेभ्यःहृदयाय नमः3

    a̠ghōrē̎bhyō 'tha̠ghōrē̎bhyō̠ ghōra̠ghōra̍tarēbhyaḥsarvē̎bhya-ssarva̠ śarvē̎bhyō̠ nama̍stē astu ru̠drarū̍pēbhyaḥhṛdayāya namaḥ3
    meaning

    To those not fearsome, to those fearsome, and to those most fearsome — to all the forms of Śarva, to all forms of Rudra, be homage. [Heart placement.]

  • verse 85
    तत्पुरु॑षाय वि॒द्महे॑ महादे॒वाय॑ धीमहितन्नो॑ रुद्रः प्रचो॒दया᳚त्मुखाय नमः4

    tatpuru̍ṣāya vi̠dmahē̍ mahādē̠vāya̍ dhīmahitannō̍ rudraḥ prachō̠dayā̎tmukhāya namaḥ4
    meaning

    We know Tatpuruṣa, we meditate on Mahādeva; may Rudra impel our thoughts. [Mouth, verse 4.]

  • verse 86
    ईशान-स्सर्व॑विद्या॒ना॒-मीश्वरसर्व॑ भूता॒नां॒ब्रह्माधि॑पति॒-र्ब्रह्म॒णो-ऽधि॑पति॒-र्ब्रह्मा॑ शि॒वो मे॑ अस्तु सदाशि॒वोम्मूर्ध्ने नमः5

    īśāna-ssarva̍vidyā̠nā̠-mīśvarasarva̍ bhūtā̠nā̠ṃbrahmādhi̍pati̠-rbrahma̠ṇō-'dhi̍pati̠-rbrahmā̍ śi̠vō mē̍ astu sadāśi̠vōmmūrdhnē namaḥ5
    meaning

    Īśāna, lord of all knowledge, lord of all beings, sovereign of Brahman, master of Brahmā — may the eternal Śiva be my auspicious one.

  • verse 87
    5.1 हंस गायत्रीअस्य श्री हंसगायत्री महामन्त्रस्य, अव्यक्त परब्रह्म ऋषिः,अनुष्टु-प्छन्दः, परमहंसो देवताहंसा-म्बीजम्, हंसीं शक्तिःहंसू-ङ्कीलकम्परमहंस प्रसाद सिद्ध्यर्थे जपे विनियोगः1

    5.1 haṃsa gāyatrīasya śrī haṃsagāyatrī mahāmantrasya, avyakta parabrahma ṛṣiḥ,anuṣṭu-pChandaḥ, paramahaṃsō dēvatāhaṃsā-mbījam, haṃsīṃ śaktiḥhaṃsū-ṅkīlakamparamahaṃsa prasāda siddhyarthē japē viniyōgaḥ1
    meaning

    Section 5.1: Haṃsa Gāyatrī — this mahāmantra has the unmanifest Parabrahman as its seer, Anuṣṭubh as its meter, and Paramahaṃsa as its deity.

  • verse 88
    करन्यासः -हंसां अगुंष्ठाभ्या-न्नमःहंसी-न्तर्जनीभ्या-न्नमःहंसूं - मद्ध्यमाभ्या-न्नमःहंसैं - अनामिकाभ्या-न्नमःहंसौं - कनिष्ठिकाभ्या-न्नमःहंसः-करतल करपृष्ठाभ्या-न्नमः2

    karanyāsaḥ -haṃsāṃ aguṃṣṭhābhyā-nnamaḥhaṃsī-ntarjanībhyā-nnamaḥhaṃsūṃ - maddhyamābhyā-nnamaḥhaṃsaiṃ - anāmikābhyā-nnamaḥhaṃsauṃ - kaniṣṭhikābhyā-nnamaḥhaṃsaḥ-karatala karapṛṣṭhābhyā-nnamaḥ2
    meaning

    Kara Nyāsa — placement of the Haṃsa syllables on the thumbs, index fingers, middle fingers, ring fingers, little fingers, and backs of both hands with salutation.

  • verse 89
    हृदयादि न्यासः -हंसां - हृदयाय नमःहंसीं - शिरसे स्वाहाहंसूं - शिखायै वषट्हंसैं - कवचाय हुम्हंसौं - नेत्रत्रयाय वौषट्हंसः - अस्त्राय फट्ओ-म्भूर्भुव॒स्सुव॒रोमिति दिग्बन्धः3

    hṛdayādi nyāsaḥ -haṃsāṃ - hṛdayāya namaḥhaṃsīṃ - śirasē svāhāhaṃsūṃ - śikhāyai vaṣaṭhaṃsaiṃ - kavachāya humhaṃsauṃ - nētratrayāya vauṣaṭhaṃsaḥ - astrāya phaṭō-mbhūrbhuva̠ssuva̠rōmiti digbandhaḥ3
    meaning

    Hṛdayādi Nyāsa — placement of Haṃsa syllables on the heart, head, tuft, armor, eyes, and directions with their respective ritual exclamations.

  • verse 90
    ध्यानं -गमागमस्थ-ङ्गमनादिशून्य-ञ्चि-द्रूपदीप-न्तिमिरापहारम्पश्यामि ते सर्वजनान्तरस्थ-न्नमामि हंस-म्परमात्मरूपम्4

    dhyānaṃ -gamāgamastha-ṅgamanādiśūnya-ñchi-drūpadīpa-ntimirāpahārampaśyāmi sarvajanāntarastha-nnamāmi haṃsa-mparamātmarūpam4
    meaning

    Meditation: free from coming and going, a lamp of pure consciousness that dispels darkness — the supreme Swan dwelling in the hearts of all beings, I behold and bow to you.

  • verse 91
    देहो देवालयः प्रोक्तो जीवो देव-स्सनातनःत्यजेदज्ञाननिर्माल्यं सो-ऽहम्भावेन पूजयेत्

    dēhō dēvālayaḥ prōktō jīvō dēva-ssanātanaḥtyajēdajñānanirmālyaṃ sō-'hambhāvēna pūjayēt
    meaning

    The body is declared to be the temple; the individual soul is the eternal deity within — casting aside the refuse of ignorance, worship with the sense of 'I am that.'

  • verse 92
    हं॒स हं॒साय॑ वि॒द्महे॑ परमहं॒साय॑ धीमहितन्नो॑ हंसः प्रचो॒दया᳚त्5(इति त्रिवार-ञ्जपित्वा)

    ha̠ṃsa ha̠ṃsāya̍ vi̠dmahē̍ paramaha̠ṃsāya̍ dhīmahitannō̍ haṃsaḥ prachō̠dayā̎t5(iti trivāra-ñjapitvā)
    meaning

    We know the Swan; we meditate upon the supreme Swan; may that Swan illumine our thoughts. [Chanted three times.]

  • verse 93
    हंस हं॒सेति यो ब्रूया-धंसो (ब्रूयाद्धंसो) नाम सदाशिवःएव-न्न्यास विधि-ङ्कृत्वा तत-स्सम्पुटमारभेत्6

    haṃsa ha̠ṃsēti brūyā-dhaṃsō (brūyāddhaṃsō) nāma sadāśivaḥēva-nnyāsa vidhi-ṅkṛtvā tata-ssampuṭamārabhēt6
    meaning

    One who repeats 'haṃsa haṃsa' — that very Haṃsa is the eternal Śiva; having performed the nyāsa ritual thus, one then begins the sampuṭa encasement.

  • verse 94
    5.2 दिक् सम्पुटन्यासः (सम्पुटीकरणम्)

    5.2 dik sampuṭanyāsaḥ (sampuṭīkaraṇam)
    meaning

    Section 5.2: Directional Encasement (Sampuṭīkaraṇam).

  • verse 95
    इन्द्रादी-न्दिक्षुविन्यस्य

    indrādī-ndikṣuvinyasya
    meaning

    Having placed the guardians of the directions — Indra and the rest — in each direction.

  • verse 96
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ओम्त्रा॒तार॒मिन्द्र॑ मवि॒तार॒मिन्द्र॒ग्ं॒ हवे॑ हवे सु॒हव॒ग्ं॒ शूर॒मिन्द्र᳚म्हु॒वे नु श॒क्र-म्पु॑रुहू॒तमिन्द्रग्ग्॑ स्व॒स्ति नो॑ म॒घवा॑ धा॒त्विन्द्रः॑ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒य ओम्पूर्वदिग्भागे इन्द्राय नमः1 (तै.सं.1-6-12-50)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ ōmtrā̠tāra̠mindra̍ mavi̠tāra̠mindra̠g̠ṃ havē̍ havē su̠hava̠g̠ṃ śūra̠mindra̎mhu̠vē nu śa̠kra-mpu̍ruhū̠tamindragg̍ sva̠sti nō̍ ma̠ghavā̍ dhā̠tvindra̍ḥō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaōṃ ōmpūrvadigbhāgē indrāya namaḥ1 (tai.saṃ.1-6-12-50)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Om. O Indra, most readily invoked and mighty — we call upon the heroic Indra again and again. [East.]

  • verse 97
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-न्नम्त्व-न्नो॑ अग्ने॒ वरु॑णस्य वि॒द्वान्दे॒वस्य॒ हेडो-ऽव॑ यासिसीष्ठाःयजि॑ष्ठो॒ वह्नि॑तम॒-श्शोशु॑चानो॒ विश्वा॒ द्वेषाग्ं॑सि॒ प्रमु॑मुग्ध्य॒स्मत्ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यनं ओम्आग्नेयदिग्भागे अग्नये नमः2 (तै.सं.2-5-12-72)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-nnamtva-nnō̍ agnē̠ varu̍ṇasya vi̠dvāndē̠vasya̠ hēḍō-'va̍ yāsisīṣṭhāḥyaji̍ṣṭhō̠ vahni̍tama̠-śśōśu̍chānō̠ viśvā̠ dvēṣāg̍ṃsi̠ pramu̍mugdhya̠smatō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yanaṃ ōmāgnēyadigbhāgē agnayē namaḥ2 (tai.saṃ.2-5-12-72)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Nam. You, O Agni, knowing as Varuṇa — avert his anger; most worthy of worship, come to us. [South.]

  • verse 98
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-म्मोम्सु॒ग-न्नः॒ पन्था॒मभ॑य-ङ्कृणोतुयस्मि॒न्नक्ष॑त्रे य॒म एति॒ राजा᳚यस्मि॑न्नेनम॒भ्यषि॑ञ्चन्त दे॒वाःतद॑स्य चि॒त्रग्ं ह॒विषा॑ यजामओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यमों ओम्दक्षिणदिग्भागे यमाय नमः3 (तै.ब्रा.3-1-2-11-23)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-mmōmsu̠ga-nna̠ḥ panthā̠mabha̍ya-ṅkṛṇōtuyasmi̠nnakṣa̍trē ya̠ma ēti̠ rājā̎yasmi̍nnēnama̠bhyaṣi̍ñchanta dē̠vāḥtada̍sya chi̠tragṃ ha̠viṣā̍ yajāmaō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yamōṃ ōmdakṣiṇadigbhāgē yamāya namaḥ3 (tai.brā.3-1-2-11-23)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Mom. May he make a safe fearless path for us, he in whose constellation Yama the king travels. [West.]

  • verse 99
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-म्भम्असु॑न्वन्त॒मय॑जमानमिच्छ स्ते॒नस्ये॒त्यान्तस्क॑र॒स्यान्वे॑षिअ॒न्यम॒स्मदि॑च्छ॒ सा त॑ इ॒त्या नमो॑ देवि निर्.ऋते॒ तुभ्य॑मस्तुओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यभं ओम्निर्-ऋतिदिग्भागे निर्-ऋतये नमः4 (तै.सं.4-2-5-21)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-mbhamasu̍nvanta̠maya̍jamānamichCha stē̠nasyē̠tyāntaska̍ra̠syānvē̍ṣia̠nyama̠smadi̍chCha̠ ta̍ i̠tyā namō̍ dēvi nir.ṛtē̠ tubhya̍mastuō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yabhaṃ ōmnir-ṛtidigbhāgē nir-ṛtayē namaḥ4 (tai.saṃ.4-2-5-21)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Bham. He seeks out the one who presses no Soma, the thief who sneaks — may he seek another and not us. [Northwest.]

  • verse 100
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-ङ्गम्तत्त्वा॑ यामि॒ ब्रह्म॑णा॒ वन्द॑मान॒स्तदा शा᳚स्ते॒ यज॑मानो ह॒विर्भिः॑अहे॑डमानो वरुणे॒ह बो॒ध्युरु॑शग्ंस॒ मा न॒ आयुः॒ प्रमो॑षीःओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यगं ओम्पश्चिमदिग्भागे वरुणाय नमः5 (तै.सं.2-1-11-65)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-ṅgamtattvā̍ yāmi̠ brahma̍ṇā̠ vanda̍māna̠stadā śā̎stē̠ yaja̍mānō ha̠virbhi̍ḥahē̍ḍamānō varuṇē̠ha bō̠dhyuru̍śagṃsa̠ na̠ āyu̠ḥ pramō̍ṣīḥō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yagaṃ ōmpaśchimadigbhāgē varuṇāya namaḥ5 (tai.saṃ.2-1-11-65)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Gam. With sacred word I approach you in veneration; the sacrificer implores you with offerings; O Varuṇa, be aware without anger. [North.]

  • verse 101
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ॐ-वँम् नो॑ नि॒युद्भिः॑ श॒तिनी॑भिरध्व॒रग्म्स॑ह॒स्रिणी॑भि॒रुप॑ याहि य॒ज्ञम्वायो॑ अ॒स्मिन् ह॒विषि॑ मादयस्वयू॒य-म्पा॑त स्व॒स्तिभि॒-स्सदा॑ नःओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यवं ओम्वायव्यदिग्भागे वायवे नमः6 (तै.ब्रा.2-8-1-2)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ vamā nō̍ ni̠yudbhi̍-śśa̠tinī̍bhiradhva̠ragmsa̍ha̠sriṇī̍bhi̠rupa̍ yāhi ya̠jñamvāyō̍ a̠smin ha̠viṣi̍ mādayasvayū̠ya-mpā̍ta sva̠stibhi̠-ssadā̍ naḥō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yavaṃ ōmvāyavyadigbhāgē vāyavē namaḥ6 (tai.brā.2-8-1-2)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Vam. Come to our sacrifice with your hundred-yoked teams, O Vāyu, with your thousands. [Northeast.]

  • verse 102
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-न्तेम्व॒यग्ं सो॑म व्र॒ते तव॑मन॑स्त॒नूषु॒ बिभ्र॑तःप्र॒जाव॑न्तो अशीमहिइ॒न्द्रा॒णी दे॒वी सु॒भगा॑ सु॒पत्नी᳚ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यतें ओम्उत्तरदिग्भागे कुबेराय नमः7 (तै.ब्रा.2-4-2-7-18)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-ntēmva̠yagṃ sō̍ma vra̠tē tava̍mana̍sta̠nūṣu̠ bibhra̍taḥpra̠jāva̍ntō aśīmahii̠ndrā̠ṇī dē̠vī su̠bhagā̍ su̠patnī̎ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yatēṃ ōmuttaradigbhāgē kubērāya namaḥ7 (tai.brā.2-4-2-7-18)
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Tem. We, O Soma, abide in your covenant, holding you within our bodies — may we be blessed with offspring; may Indrāṇī be gracious. [Down.]

  • verse 103
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ रुम्तमीशा᳚न॒-ञ्जग॑तस्त॒स्थुष॒स्पति᳚-न्धिय-ञ्जि॒न्वमव॑से हूमहे व॒यम्पू॒षा नो॒ यथा॒ वेद॑सा॒मस॑द्वृ॒धे र॑क्षि॒ता पा॒युरद॑ब्ध-स्स्व॒स्तये᳚ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यरुं ओम्ईशान्यदिग्भागे ईशानाय नमः8

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ rumtamīśā̎na̠-ñjaga̍tasta̠sthuṣa̠spati̎-ndhiya-ñji̠nvamava̍sē hūmahē va̠yampū̠ṣā nō̠ yathā̠ vēda̍sā̠masa̍dvṛ̠dhē ra̍kṣi̠tā pā̠yurada̍bdha-ssva̠stayē̎ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaruṃ ōmīśānyadigbhāgē īśānāya namaḥ8
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Rum. That lord of what stands and moves, the stimulator of thought — him we invoke for protection; may Pūṣan accompany us. [Up.]

  • verse 104
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-न्द्राम्अ॒स्मे रु॒द्रा मे॒हना॒ पर्व॑तासो वृत्र॒हत्ये॒ भर॑हूतौ स॒जोषाः᳚य-श्शंस॑ते स्तुव॒ते धायि॑ प॒ज्र इन्द्र॑ज्येष्ठा अ॒स्मां अ॑वन्तु दे॒वाःओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यद्रां ओम्ऊर्ध्वदिग्भागे आकाशाय नमः9

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-ndrāma̠smē ru̠drā mē̠hanā̠ parva̍tāsō vṛtra̠hatyē̠ bhara̍hūtau sa̠jōṣā̎ḥya-śśaṃsa̍tē stuva̠tē dhāyi̍ pa̠jra indra̍jyēṣṭhā a̠smāṃ a̍vantu dē̠vāḥō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yadrāṃ ōmūrdhvadigbhāgē ākāśāya namaḥ9
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Drām. May the Rudras, mountainous and immovable, together rejoice in the calling of offerings; may one who praises you spread your fame. [Southeast.]

  • verse 105
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ॐ-यँम्स्यो॒ना पृ॑थिवि॒ भवा॑नृक्ष॒रा नि॒वेश॑नीयच्छा॑ न॒-श्शर्म॑ स॒प्रथाः᳚ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒ययं ओम्अधोदिग्भागे पृथिव्यै नमः10[अप उपस्पृश्य]

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ yamsyō̠nā pṛ̍thivi̠ bhavā̍nṛkṣa̠rā ni̠vēśa̍nīyachChā̍ na̠-śśarma̍ sa̠prathā̎ḥō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yayaṃ ōmadhōdigbhāgē pṛthivyai namaḥ10[apa upaspṛśya]
    meaning

    Om — earth, atmosphere, heaven; Om Yam. O auspicious Earth, be firm and without thorns — grant us shelter in all directions. [Southwest.]

  • verse 106
    5.3 दशाङ्ग रौद्रीकरणम्ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ओम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒त्रा॒तार॒मिन्द्र॑ मवि॒तार॒मिन्द्र॒ग्ं॒ हवे॑ हवे सु॒हव॒ग्ं॒ शूर॒मिन्द्र᳚म्हु॒वे नु श॒क्र-म्पु॑रुहू॒तमिन्द्रग्ग्॑ स्व॒स्ति नो॑ म॒घवा॑ धा॒त्विन्द्रः॑नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒य ओम्पूर्वदिग्भागे ललाटस्थाने इन्द्राय नमः1(तै.सं.1-6-12-50)

    5.3 daśāṅga raudrīkaraṇamō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ ōmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠trā̠tāra̠mindra̍ mavi̠tāra̠mindra̠g̠ṃ havē̍ havē su̠hava̠g̠ṃ śūra̠mindra̎mhu̠vē nu śa̠kra-mpu̍ruhū̠tamindragg̍ sva̠sti nō̍ ma̠ghavā̍ dhā̠tvindra̍ḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaōṃ ōmpūrvadigbhāgē lalāṭasthānē indrāya namaḥ1(tai.saṃ.1-6-12-50)
    meaning

    Section 5.3: Ten-limb Rudrification. Om Om. Homage to Śambhu who brings joy, to Śaṅkara who brings delight, to Mayaskara, to Śiva, to Śivatara. [East — opening of Śrī Rudram.]

  • verse 107
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-न्नम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒त्व-न्नो॑ अग्ने॒ वरु॑णस्य वि॒द्वान्दे॒वस्य॒ हेडो-ऽव॑ यासिसीष्ठाःयजि॑ष्ठो॒ वह्नि॑तम॒-श्शोशु॑चानो॒ विश्वा॒ द्वेषाग्ं॑सि॒ प्रमु॑मुग्ध्य॒स्मत्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यनं ओम्आग्नेयदिग्भागे नेत्रयोस्थाने अग्नये नमः2(तै.सं.2-5-12-72)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-nnamnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠tva-nnō̍ agnē̠ varu̍ṇasya vi̠dvāndē̠vasya̠ hēḍō-'va̍ yāsisīṣṭhāḥyaji̍ṣṭhō̠ vahni̍tama̠-śśōśu̍chānō̠ viśvā̠ dvēṣāg̍ṃsi̠ pramu̍mugdhya̠smatnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yanaṃ ōmāgnēyadigbhāgē nētrayōsthānē agnayē namaḥ2(tai.saṃ.2-5-12-72)
    meaning

    Om Nam. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the second anuvāka of Śrī Rudram. [South.]

  • verse 108
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-म्मोम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒सु॒ग-न्नः॒ पन्था॒मभ॑य-ङ्कृणोतुयस्मि॒न्नक्ष॑त्रे य॒म एति॒ राजा᳚यस्मि॑न्नेनम॒भ्यषि॑ञ्चन्त दे॒वाःतद॑स्य चि॒त्रग्ं ह॒विषा॑ यजामनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यमों ओम्दक्षिणदिग्भागे कर्णयोस्थाने यमाय नमः3(तै.ब्रा.3-1-2-11-23)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-mmōmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠su̠ga-nna̠ḥ panthā̠mabha̍ya-ṅkṛṇōtuyasmi̠nnakṣa̍trē ya̠ma ēti̠ rājā̎yasmi̍nnēnama̠bhyaṣi̍ñchanta dē̠vāḥtada̍sya chi̠tragṃ ha̠viṣā̍ yajāmanama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yamōṃ ōmdakṣiṇadigbhāgē karṇayōsthānē yamāya namaḥ3(tai.brā.3-1-2-11-23)
    meaning

    Om Mom. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the third anuvāka of Śrī Rudram. [West.]

  • verse 109
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-म्भम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒असु॑न्वन्त॒ मय॑जमानमिच्छस्ते॒नस्ये॒त्यान्तस्क॑र॒स्यान्वे॑षिअ॒न्यम॒स्मदि॑च्छ॒ सा त॑ इ॒त्या नमो॑ देवि निर्.ऋते॒ तुभ्य॑मस्तुनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यभं ओम्निर्.ऋतिदिग्भागे मुखस्थाने निर्.ऋतये नमः4(तै.सं.4-2-5-21)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-mbhamnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠asu̍nvanta̠ maya̍jamānamichChastē̠nasyē̠tyāntaska̍ra̠syānvē̍ṣia̠nyama̠smadi̍chCha̠ ta̍ i̠tyā namō̍ dēvi nir.ṛtē̠ tubhya̍mastunama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yabhaṃ ōmnir.ṛtidigbhāgē mukhasthānē nir.ṛtayē namaḥ4(tai.saṃ.4-2-5-21)
    meaning

    Om Bham. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the fourth anuvāka of Śrī Rudram. [Northwest.]

  • verse 110
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-ङ्गम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒तत्त्वा॑यामि॒ ब्रह्म॑णा॒ वन्द॑मान॒स्तदा शा᳚स्ते॒ यज॑मानो ह॒विर्भिः॑अहे॑डमानो वरुणे॒ह बो॒ध्युरु॑शग्ंस॒ मा न॒ आयुः॒ प्रमो॑षीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यगं ओम्पश्चिमदिग्भागे बाह्वोस्थाने वरुणाय नमः5(तै.सं.2-1-11-65)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-ṅgamnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠tattvā̍yāmi̠ brahma̍ṇā̠ vanda̍māna̠stadā śā̎stē̠ yaja̍mānō ha̠virbhi̍ḥahē̍ḍamānō varuṇē̠ha bō̠dhyuru̍śagṃsa̠ na̠ āyu̠ḥ pramō̍ṣīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yagaṃ ōmpaśchimadigbhāgē bāhvōsthānē varuṇāya namaḥ5(tai.saṃ.2-1-11-65)
    meaning

    Om Gam. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the fifth anuvāka of Śrī Rudram. [North.]

  • verse 111
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ॐ-वँम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ नो॑ नि॒युद्भिः॑ श॒तिनी॑भिरध्व॒रग्म्स॑ह॒स्रिणी॑भि॒रुप॑ याहि य॒ज्ञम्वायो॑ अ॒स्मिन् ह॒विषि॑ मादयस्वयू॒य-म्पा॑त स्व॒स्तिभि॒-स्सदा॑ नःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यवं ओम्वायव्यदिग्भागे नासिकास्थाने वायवे नमः6(तै.ब्रा.2-8-1-2)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ vamnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ā nō̍ ni̠yudbhi̍-śśa̠tinī̍bhiradhva̠ragmsa̍ha̠sriṇī̍bhi̠rupa̍ yāhi ya̠jñamvāyō̍ a̠smin ha̠viṣi̍ mādayasvayū̠ya-mpā̍ta sva̠stibhi̠-ssadā̍ naḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yavaṃ ōmvāyavyadigbhāgē nāsikāsthānē vāyavē namaḥ6(tai.brā.2-8-1-2)
    meaning

    Om Vam. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the sixth anuvāka of Śrī Rudram. [Northeast.]

  • verse 112
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-न्तेम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒व॒यग्ं सो॑म व्र॒ते तव॑मन॑स्त॒नूषु॒बिभ्र॑तःप्र॒जाव॑न्तो अशीमहिइ॒न्द्रा॒णी दे॒वी सु॒भगा॑ सु॒पत्नी᳚नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यतें ओम्उत्तरदिग्भागे जठरस्थाने कुबेराय नमः7(तै.ब्रा.2-4-2-7-18)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-ntēmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠va̠yagṃ sō̍ma vra̠tē tava̍mana̍sta̠nūṣu̠bibhra̍taḥpra̠jāva̍ntō aśīmahii̠ndrā̠ṇī dē̠vī su̠bhagā̍ su̠patnī̎nama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yatēṃ ōmuttaradigbhāgē jaṭharasthānē kubērāya namaḥ7(tai.brā.2-4-2-7-18)
    meaning

    Om Tem. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the seventh anuvāka of Śrī Rudram. [Down.]

  • verse 113
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ रुम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒तमीशा᳚न॒-ञ्जग॑तस्त॒स्थुष॒स्पति᳚-न्धिय-ञ्जि॒न्वमव॑से हूमहे व॒यम्पू॒षा नो॒ यथा॒ वेद॑सा॒मस॑द्वृ॒धे र॑क्षि॒ता पा॒युरद॑ब्ध-स्स्व॒स्तये᳚नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यरुं ओम्ईशान्यदिग्भागे नाभिस्थाने ईशानाय नमः8

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ rumnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠tamīśā̎na̠-ñjaga̍tasta̠sthuṣa̠spati̎-ndhiya-ñji̠nvamava̍sē hūmahē va̠yampū̠ṣā nō̠ yathā̠ vēda̍sā̠masa̍dvṛ̠dhē ra̍kṣi̠tā pā̠yurada̍bdha-ssva̠stayē̎nama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaruṃ ōmīśānyadigbhāgē nābhisthānē īśānāya namaḥ8
    meaning

    Om Rum. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the eighth anuvāka of Śrī Rudram. [Up.]

  • verse 114
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ओ-न्द्राम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒अ॒स्मे रु॒द्रा मे॒हना॒ पर्व॑तासो वृत्र॒हत्ये॒ भर॑हूतौ स॒जोषाः᳚य-श्शंस॑ते स्तुव॒ते धायि॑ प॒ज्र इन्द्र॑ज्येष्ठा अ॒स्माँ अ॑वन्तु दे॒वाःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यद्रां ओम्ऊर्ध्वदिग्भागे मूर्ध्निस्थाने आकाशाय नमः9

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥō-ndrāmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠a̠smē ru̠drā mē̠hanā̠ parva̍tāsō vṛtra̠hatyē̠ bhara̍hūtau sa̠jōṣā̎ḥya-śśaṃsa̍tē stuva̠tē dhāyi̍ pa̠jra indra̍jyēṣṭhā a̠smāँ a̍vantu dē̠vāḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yadrāṃ ōmūrdhvadigbhāgē mūrdhnisthānē ākāśāya namaḥ9
    meaning

    Om Drām. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the ninth anuvāka of Śrī Rudram. [Southeast.]

  • verse 115
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ॐ-यँम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒स्यो॒ना पृ॑थिवि॒ भवा॑नृक्ष॒रा नि॒वेश॑नीयच्छा॑ न॒-श्शर्म॑ स॒प्रथाः᳚नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒ययं ओम्अधोदिग्भागे पादस्थाने पृथिव्यै नमः10[अप उपस्पृश्य]

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ yamnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠syō̠nā pṛ̍thivi̠ bhavā̍nṛkṣa̠rā ni̠vēśa̍nīyachChā̍ na̠-śśarma̍ sa̠prathā̎ḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yayaṃ ōmadhōdigbhāgē pādasthānē pṛthivyai namaḥ10[apa upaspṛśya]
    meaning

    Om Yam. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara — the tenth anuvāka of Śrī Rudram. [Southwest.]

  • verse 116
    5.4 षोडशाङ्ग रौद्रीकरणंओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ अम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒वि॒भूर॑सि प्र॒वाह॑णो॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यअं ओम्शिखास्थाने रुद्राय नमः1(तै.सं.1-3-3-5)

    5.4 ṣōḍaśāṅga raudrīkaraṇaṃō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ amnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠vi̠bhūra̍si pra̠vāha̍ṇō̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaaṃ ōmśikhāsthānē rudrāya namaḥ1(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Section 5.4: Sixteen-limb Rudrification. Om Am. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Am.]

  • verse 117
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ आम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒वह्नि॑रसि हव्य॒वाह॑नो॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यआं ओम्शिरस्थाने रुद्राय नमः2(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ āmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠vahni̍rasi havya̠vāha̍nō̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaāṃ ōmśirasthānē rudrāya namaḥ2(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Ām. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Ām.]

  • verse 118
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ इम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒श्वा॒त्रो॑सि॒ प्रचे॑ता॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यइं ओम्मूर्ध्निस्थाने रुद्राय नमः3(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ imnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠śvā̠trō̍si̠ prachē̍tā̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaiṃ ōmmūrdhnisthānē rudrāya namaḥ3(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Im. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Im.]

  • verse 119
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ईम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒तु॒थो॑सि वि॒श्ववे॑दा॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यईं ओम्ललाटस्थाने रुद्राय नमः4(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ īmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠tu̠thō̍si vi̠śvavē̍dā̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaīṃ ōmlalāṭasthānē rudrāya namaḥ4(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Īm. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Īm.]

  • verse 120
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ उम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒उ॒शिग॑सिक॒वी रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यउं ओम्नेत्रयोस्थाने रुद्राय नमः5(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ umnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠u̠śiga̍sika̠vī raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yauṃ ōmnētrayōsthānē rudrāya namaḥ5(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Um. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Um.]

  • verse 121
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ऊम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒अङ्घा॑रिरसि॒ बम्भा॑री॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यऊं ओम्कर्णयोस्थाने रुद्राय नमः6(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ ūmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠aṅghā̍rirasi̠ bambhā̍rī̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaūṃ ōmkarṇayōsthānē rudrāya namaḥ6(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Ūm. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Ūm.]

  • verse 122
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ऋम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒अ॒व॒स्युर॑सि॒ दुव॑स्वा॒-न्रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यऋं ओम्मुखस्थाने रुद्राय नमः7(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ ṛmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠a̠va̠syura̍si̠ duva̍svā̠-nraudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaṛṃ ōmmukhasthānē rudrāya namaḥ7(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Ṛm. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Ṛm.]

  • verse 123
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ॠम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒शु॒न्ध्यूर॑सि मार्जा॒लीयो॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यॠं ओम्कण्ठस्थाने रुद्राय नमः8(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ ṝmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠śu̠ndhyūra̍si mārjā̠līyō̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaṝṃ ōmkaṇṭhasthānē rudrāya namaḥ8(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Ṝm. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Ṝm.]

  • verse 124
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ऌम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒स॒म्राड॑सि कृ॒शानू॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यऌं ओम्बाह्वोस्थाने रुद्राय नमः9(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ L​imnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠sa̠mrāḍa̍si kṛ̠śānū̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaL​iṃ ōmbāhvōsthānē rudrāya namaḥ9(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Lm. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Lm.]

  • verse 125
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ॡम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒प॒रि॒षद्यो॑सि॒ पव॑मानो॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यॡं ओम्हृदिस्थाने रुद्राय नमः10(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ L​īmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠pa̠ri̠ṣadyō̍si̠ pava̍mānō̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaL​īṃ ōmhṛdisthānē rudrāya namaḥ10(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Lm long. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Lm long.]

  • verse 126
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ एम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒प्र॒तक्वा॑-ऽसि॒ नभ॑स्वा॒-न्रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यएं ओम्नाभिस्थाने रुद्राय नमः11(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ ēmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠pra̠takvā̍-'si̠ nabha̍svā̠-nraudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaēṃ ōmnābhisthānē rudrāya namaḥ11(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Em. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Em.]

  • verse 127
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ऐम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒अस॑म्मृष्टोसि हव्य॒सूदो॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यऐं ओम्कटिस्थाने रुद्राय नमः12(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ aimnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠asa̍mmṛṣṭōsi havya̠sūdō̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaaiṃ ōmkaṭisthānē rudrāya namaḥ12(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Aim. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Aim.]

  • verse 128
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ ओम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ऋ॒तधा॑मा-ऽसि॒ सुव॑र्ज्योती॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒य ओम्ऊरुस्थाने रुद्राय नमः13(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ ōmnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ṛ̠tadhā̍mā-'si̠ suva̍rjyōtī̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaōṃ ōmūrusthānē rudrāya namaḥ13(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Om. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Om.]

  • verse 129
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ औम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ब्रह्म॑ज्योतिरसि॒ सुव॑र्धामा॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यऔं ओम्जानुस्थाने रुद्राय नमः14(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ aumnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠brahma̍jyōtirasi̠ suva̍rdhāmā̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaauṃ ōmjānusthānē rudrāya namaḥ14(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Aum. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Aum.]

  • verse 130
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ अम्नमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒अ॒जो᳚-ऽस्येक॑पा॒त् रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यअं ओम्जङ्घास्थाने रुद्राय नमः15(तै.सं.1-3-3-5)

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ amnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠a̠jō̎-'syēka̍pā̠t raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaaṃ ōmjaṅghāsthānē rudrāya namaḥ15(tai.saṃ.1-3-3-5)
    meaning

    Om Aṃ. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Aṃ.]

  • verse 131
    ओ-म्भूर्भुव॒स्सुवः॑ अःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒अहि॑रसि बु॒ध्नियो॒ रौद्रे॒णानी॑केन पा॒हि मा᳚-ऽग्ने पिपृ॒हि मा॒ मा मा॑ हिग्ंसीःनमः॑ श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नमः॑ शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नमः॑ शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यअः ओम्पादयो-स्स्थाने रुद्राय नमः16(तै.सं.1-3-3-5)[अप उपस्पृश्य]

    ō-mbhūrbhuva̠ssuva̍ḥōṃ aḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ahi̍rasi bu̠dhniyō̠ raudrē̠ṇānī̍kēna pā̠hi mā̎-'gnē pipṛ̠hi mā̠ mā̍ higṃsīḥnama̍-śśa̠mbhavē̍ cha mayō̠bhavē̍ cha̠ nama̍-śśaṅka̠rāya̍ chamayaska̠rāya̍ cha̠ nama̍-śśi̠vāya̍ cha śi̠vata̍rāya cha̠ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaaḥ ōmpādayō-ssthānē rudrāya namaḥ16(tai.saṃ.1-3-3-5)[apa upaspṛśya]
    meaning

    Om Aḥ. Homage to Śambhu, Śaṅkara, Mayaskara, Śiva, and Śivatara. [Syllable Aḥ.]

  • verse 132
    त्वगस्थिगतै-स्सर्वपापैः प्रमुच्यतेसर्वभूतेष्वपराजितो भवतिततो भूतप्रेत पिशाच बद्ध ब्रह्मराक्षस यक्ष यमदूत शाकिनी डाकिनी हाकिनी शत्रु सर्प श्वापद तस्कर ज्वराद्युपद्रवजोपघाता-स्सर्वे ज्वलन्त-म्पश्यन्तु[कर्तस्य वचनम्] मां रक्षन्तु[पुरोहित वचनम्] यजमानग्ं रक्षन्तु

    tvagasthigatai-ssarvapāpaiḥ pramuchyatēsarvabhūtēṣvaparājitō bhavatitatō bhūtaprēta piśācha baddha brahmarākṣasa yakṣa yamadūta śākinī ḍākinī hākinī śatru sarpa śvāpada taskara jvarādyupadravajōpaghātā-ssarvē jvalanta-mpaśyantu[kartasya vachanam] māṃ rakṣantu[purōhita vachanam] yajamānagṃ rakṣantu
    meaning

    One is freed from all sins lodged in skin and bone; one becomes unconquered among all beings; thereby demons, spirits, brahmin-rākṣasas, yakṣas, death-messengers, and witches are repelled.

  • verse 133
    6. आत्मरक्षा

    6. ātmarakṣā
    meaning

    Section 6: Protection of the Self.

  • verse 134
    6.1 मनो ज्योतिःमनो॒ ज्योति॑ र्जुषता॒-माज्यं॒-विँच्छि॑न्नं-यँ॒ज्ञग्ं समि॒म-न्द॑धातुया इ॒ष्टा उ॒षसो॑ नि॒म्रुच॑श्च॒ तास्सन्द॑धामि ह॒विषा॑ घृ॒तेन॑(गुह्याय नमः)1 (तै. सं. 1.5.10.2)

    6.1 manō jyōtiḥmanō̠ jyōti̍ rjuṣatā̠-mājya̠ṃ vichChi̍nnaṃ ya̠jñagṃ sami̠ma-nda̍dhātu i̠ṣṭā u̠ṣasō̍ ni̠mrucha̍ścha̠ tāssanda̍dhāmi ha̠viṣā̍ ghṛ̠tēna̍(guhyāya namaḥ)1 (tai. saṃ. 1.5.10.2)
    meaning

    Section 6.1: Light of the Mind. May this oblation, this light of mind, satisfy the gods; those offerings of the dawns, both setting and rising, I unite together with this clarified butter.

  • verse 135
    अबो᳚द्ध्य॒ग्नि-स्स॒मिधा॒ जना॑ना॒-म्प्रति॑धे॒नु-मि॑वाय॒ती मु॒षास᳚म्य॒ह्वा इ॑व॒ प्रव॒या-मु॒ज्जिहा॑नाः॒ प्रभा॒नवः॑ सिस्रते॒ नाक॒मच्छ॑(नाभ्यै नमः)2 (तै. सं. 4.4.4.2)

    abō̎ddhya̠gni-ssa̠midhā̠ janā̍nā̠-mprati̍dhē̠nu-mi̍vāya̠tī mu̠ṣāsa̎mya̠hvā i̍va̠ prava̠yā-mu̠jjihā̍nā̠ḥ prabhā̠nava̍-ssisratē̠ nāka̠machCha̍(nābhyai namaḥ)2 (tai. saṃ. 4.4.4.2)
    meaning

    The fire was kindled by the fuel of the people, like a cow approaching at milking-time — like great rushing rivers they spring upward; the radiant flames stretch toward the vault of heaven.

  • verse 136
    अ॒ग्नि र्मू॒र्धा दि॒वः क॒कुत्पतिः॑ पृथि॒व्या अ॒यम्अ॒पाग्ं रेताग्ं॑सि जिन्वति(हृदयाय नमः)3 (तै. सं. 1.5.5.1)

    a̠gni rmū̠rdhā di̠vaḥ ka̠kutpati̍ḥ pṛthi̠vyā a̠yama̠pāgṃ rētāgṃ̍si jinvati(hṛdayāya namaḥ)3 (tai. saṃ. 1.5.5.1)
    meaning

    Agni is the crown of heaven and the lord of the earth — he enlivens the seed of the waters. [Heart, verse 3.]

  • verse 137
    मू॒र्धान॑-न्दि॒वो अ॑र॒ति-म्पृ॑थि॒व्या वै᳚श्वान॒र-मृ॒ताय॑ जा॒तम॒ग्निम्क॒विग्ं स॒म्राज॒-मति॑थि॒-ञ्जना॑ना-मा॒सन्ना पात्र॑-ञ्जनयन्त दे॒वाः(कण्ठाय नमः)4 (तै. सं. 1.4.13.1)मर्मा॑णि ते॒ वर्म॑भिश्छा-दयामि॒ सोम॑स्त्वा॒ राजा॒-ऽमृ॑ते ना॒भिव॑स्ताम्उ॒रो र्वरी॑यो॒ वरि॑वस्ते अस्तु॒ ज॑यन्त॒-न्त्वा मनु॑मदन्तु दे॒वाः(मुखाय नमः)5 (तै. सं. 4.6.4.5)

    mū̠rdhāna̍-ndi̠vō a̍ra̠ti-mpṛ̍thi̠vyā vai̎śvāna̠ra-mṛ̠tāya̍ jā̠tama̠gnimka̠vigṃ sa̠mrāja̠-mati̍thi̠-ñjanā̍nā-mā̠sannā pātra̍-ñjanayanta dē̠vāḥ(kaṇṭhāya namaḥ)4 (tai. saṃ. 1.4.13.1)marmā̍ṇi tē̠ varma̍bhiśChā-dayāmi̠ sōma̍stvā̠ rājā̠-'mṛ̍tē nā̠bhiva̍stāmu̠rō rvarī̍yō̠ vari̍vastē astu̠ ja̍yanta̠-ntvā manu̍madantu dē̠vāḥ(mukhāya namaḥ)5 (tai. saṃ. 4.6.4.5)
    meaning

    The head of heaven, companion of the earth, the Vaiśvānara of truth, born for the cosmic order — the gods brought forth the wise Agni, the imperial guest of mankind.

  • verse 138
    जा॒तवे॑दा॒ यदि॑ वा पाव॒को-ऽसि॑वै॒श्वा॒न॒रो यदि॑ वा वैद्यु॒तो-ऽसि॑श-म्प्र॒जाभ्यो॒ यज॑मानाय लो॒कम्ऊर्ज॒-म्पुष्टि॒-न्दद॑ द॒भ्याव॑ वृथ्स्व(शिरसे नमः)6 (तै. ब्रा. 3.10.5.1)

    jā̠tavē̍dā̠ yadi̍ pāva̠kō-'si̍vai̠śvā̠na̠rō yadi̍ vaidyu̠tō-'si̍śa-mpra̠jābhyō̠ yaja̍mānāya lō̠kamūrja̠-mpuṣṭi̠-ndada̍ da̠bhyāva̍ vṛthsva(śirasē namaḥ)6 (tai. brā. 3.10.5.1)
    meaning

    Whether you are Jātavedas the purifier, or Vaiśvānara, or lightning — grant a world of bliss to progeny and sacrificer; grant them vigor, nourishment, and prosperity without harm.

  • verse 139
    6.2 आत्मरक्षा(तै. ब्रा. 2.3.11.1 - तै. ब्रा. 2.3.11.4)ब्रह्मा᳚त्म॒न् वद॑सृजततद॑कामयतसमा॒त्मना॑ पद्ये॒येति॑आत्म॒न्ना-त्म॒न्नित्या-म॑न्त्रयततस्मै॑ दश॒मग्ं हू॒तः प्रत्य॑शृणोत् दश॑हूतो-ऽभवत्दश॑हूतो ह॒वै नामै॒षःतं-वाँ ए॒त-न्दश॑हूत॒ग्ं॒ सन्त᳚म्दश॑हो॒तेत्या च॑क्षते प॒रोक्षे॑णप॒रोक्ष॑प्रिया इव॒ हि दे॒वाः1

    6.2 ātmarakṣā(tai. brā. 2.3.11.1 - tai. brā. 2.3.11.4)brahmā̎tma̠n vada̍sṛjatatada̍kāmayatasamā̠tmanā̍ padyē̠yēti̍ātma̠nnā-tma̠nnityā-ma̍ntrayatatasmai̍ daśa̠magṃ hū̠taḥ pratya̍śṛṇōtsa daśa̍hūtō-'bhavatdaśa̍hūtō ha̠vai nāmai̠ṣaḥtaṃ ē̠ta-ndaśa̍hūta̠gṃ̠ santa̎mdaśa̍hō̠tētyā cha̍kṣatē pa̠rōkṣē̍ṇapa̠rōkṣa̍priyā iva̠ hi dē̠vāḥ1
    meaning

    Section 6.2: Self-Protection. Brahmā created the Self out of himself; he desired to unite with the Self and ever meditated 'I am the Self' — so he called upon the Self incessantly.

  • verse 140
    आत्म॒न्ना-त्म॒न्नित्या-म॑न्त्रयततस्मै॑ सप्त॒मग्ं हू॒तः प्रत्य॑शृणोत् स॒प्तहू॑तो-ऽभवत्स॒प्तहू॑तो ह॒वै नामै॒षःतं-वाँ ए॒तग्ं स॒प्तहू॑त॒ग्ं॒ सन्त᳚म्स॒प्तहो॒तेत्या च॑क्षते प॒रोक्षे॑णप॒रोक्ष॑प्रिया इव॒ हि दे॒वाः2

    ātma̠nnā-tma̠nnityā-ma̍ntrayatatasmai̍ sapta̠magṃ hū̠taḥ pratya̍śṛṇōtsa sa̠ptahū̍tō-'bhavatsa̠ptahū̍tō ha̠vai nāmai̠ṣaḥtaṃ ē̠tagṃ sa̠ptahū̍ta̠gṃ̠ santa̎msa̠ptahō̠tētyā cha̍kṣatē pa̠rōkṣē̍ṇapa̠rōkṣa̍priyā iva̠ hi dē̠vāḥ2
    meaning

    He called upon the Self incessantly; the seventh summoned one responded to him, and he became the seven-called — for that is indeed his name; and they worship him as such.

  • verse 141
    आत्म॒न्ना-त्म॒न्नित्या-म॑न्त्रयततस्मै॑ ष॒ष्ठग्ं हू॒तः प्रत्य॑शृणोत् षड्ढू॑तो-ऽभवत्षड्ढू॑तो ह॒वै नामै॒षःतं-वाँ ए॒तग्ं षड्ढू॑त॒ग्ं॒ सन्त᳚म्षड्ढो॒तेत्या च॑क्षते प॒रोक्षे॑णप॒रोक्ष॑प्रिया इव॒ हि दे॒वाः3

    ātma̠nnā-tma̠nnityā-ma̍ntrayatatasmai̍ ṣa̠ṣṭhagṃ hū̠taḥ pratya̍śṛṇōtsa ṣaḍḍhū̍tō-'bhavatṣaḍḍhū̍tō ha̠vai nāmai̠ṣaḥtaṃ ē̠tagṃ ṣaḍḍhū̍ta̠gṃ̠ santa̎mṣaḍḍhō̠tētyā cha̍kṣatē pa̠rōkṣē̍ṇapa̠rōkṣa̍priyā iva̠ hi dē̠vāḥ3
    meaning

    He called upon the Self incessantly; the sixth summoned one responded to him, and he became the six-called — for that is indeed his name; and they worship him as such.

  • verse 142
    आत्म॒न्ना-त्म॒न्नित्या-म॑न्त्रयततस्मै॑ पञ्च॒मग्ं हू॒तः प्रत्य॑शृणोत् पञ्च॑हूतो-ऽभवत्पञ्च॑हूतो ह॒वै नामै॒षःतं-वाँ ए॒त-म्पञ्च॑हूत॒ग्ं॒ सन्त᳚म्पञ्च॑हो॒तेत्या च॑क्षते प॒रोक्षे॑णप॒रोक्ष॑प्रिया इव॒ हि दे॒वाः4

    ātma̠nnā-tma̠nnityā-ma̍ntrayatatasmai̍ pañcha̠magṃ hū̠taḥ pratya̍śṛṇōtsa pañcha̍hūtō-'bhavatpañcha̍hūtō ha̠vai nāmai̠ṣaḥtaṃ ē̠ta-mpañcha̍hūta̠gṃ̠ santa̎mpañcha̍hō̠tētyā cha̍kṣatē pa̠rōkṣē̍ṇapa̠rōkṣa̍priyā iva̠ hi dē̠vāḥ4
    meaning

    He called upon the Self incessantly; the fifth summoned one responded to him, and he became the five-called — for that is indeed his name; and they worship him as such.

  • verse 143
    आत्म॒न्ना-त्म॒न्नित्या-म॑न्त्रयततस्मै॑ चतु॒र्थग्ं हू॒तः प्रत्य॑शृणोत् चतु॑र्​हूतो-ऽभवत्चतु॑र्​हूतो ह॒वै नामै॒षःतं-वाँ ए॒त-ञ्चतु॑र्​हूत॒ग्ं॒सन्त᳚म्चतु॑र्​हो॒तेत्या च॑क्षते प॒रोक्षे॑णप॒रोक्ष॑प्रिया इव॒ हि दे॒वाः5

    ātma̠nnā-tma̠nnityā-ma̍ntrayatatasmai̍ chatu̠rthagṃ hū̠taḥ pratya̍śṛṇōtsa chatu̍r​hūtō-'bhavatchatu̍r​hūtō ha̠vai nāmai̠ṣaḥtaṃ ē̠ta-ñchatu̍r​hūta̠gṃ̠santa̎mchatu̍r​hō̠tētyā cha̍kṣatē pa̠rōkṣē̍ṇapa̠rōkṣa̍priyā iva̠ hi dē̠vāḥ5
    meaning

    He called upon the Self incessantly; the fourth summoned one responded to him, and he became the four-called — for that is indeed his name; and they worship him as such.

  • verse 144
    तम॑ब्रवीत्त्वं-वैँ मे॒ नेदि॑ष्ठग्ं हू॒तः प्रत्य॑श्रौषीःत्वयै॑ नानाख्या॒तार॒ इति॑तस्मा॒न्नुहै॑ना॒ग्॒-श्च॑तु र्​होतार॒ इत्याच॑क्षतेतस्मा᳚च्छुश्रू॒षुः पु॒त्राणा॒ग्ं॒ हृद्य॑तमःनेदि॑ष्ठो॒ हृद्य॑तमःनेदि॑ष्ठो॒ ब्रह्म॑णो भवति ए॒वं-वेँद॑6 (आत्मने॒ नमः॑)

    tama̍bravīttvaṃ vai mē̠ nēdi̍ṣṭhagṃ hū̠taḥ pratya̍śrauṣīḥtvayai̍ nānākhyā̠tāra̠ iti̍tasmā̠nnuhai̍nā̠g̠-ścha̍tu r​hōtāra̠ ityācha̍kṣatētasmā̎chChuśrū̠ṣuḥ pu̠trāṇā̠gṃ̠ hṛdya̍tamaḥnēdi̍ṣṭhō̠ hṛdya̍tamaḥnēdi̍ṣṭhō̠ brahma̍ṇō bhavatiya ē̠vaṃ vēda̍6 (ātmanē̠ nama̍ḥ)
    meaning

    He said: 'You are the one nearest to me who responded; therefore those who call upon you are called the four invokers' — and so they address them as the four hotṛ priests.

  • verse 145
    7. शिवसङ्कल्पाः(ऋग् वेद खिल काण्डं 4.11 9.1)

    7. śivasaṅkalpāḥ(ṛg vēda khila kāṇḍaṃ 4.11 9.1)
    meaning

    Section 7: Auspicious Intentions (Śiva-Saṅkalpas).

  • verse 146
    येने॒द-म्भू॒त-म्भुव॑न-म्भवि॒ष्य-त्परि॑गृहीत-म॒मृते॑न॒ सर्व᳚म्येन॑ य॒ज्ञस्ता॑यते(य॒ज्ञस्त्रा॑यते) स॒प्तहो॑ता॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु1

    yēnē̠da-mbhū̠ta-mbhuva̍na-mbhavi̠ṣya-tpari̍gṛhīta-ma̠mṛtē̍na̠ sarva̎myēna̍ ya̠jñastā̍yatē(ya̠jñastrā̍yatē) sa̠ptahō̍tā̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu1
    meaning

    That by which this past, present, and future world is comprehended, held in immortality throughout — by which the seven-invoking sacrifice is extended — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 147
    येन॒ कर्मा॑णि प्र॒चर॑न्ति॒ धीरा॒ यतो॑ वा॒चा मन॑सा॒ चारु॒यन्ति॑य-थ्स॒म्मित॒मनु॑ सं॒​यँन्ति॑ प्रा॒णिन॒स्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु2

    yēna̠ karmā̍ṇi pra̠chara̍nti̠ dhīrā̠ yatō̍ vā̠chā mana̍sā̠ chāru̠yanti̍ya-thsa̠mmita̠manu̍ sa̠ṃyanti̍ prā̠ṇina̠stanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu2
    meaning

    By which the wise carry out all actions, by which speech and mind move in beautiful accord, by which all breathing ones are measured together — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 148
    येन॒ कर्मा᳚ण्य॒पसो॑ मनी॒षिणो॑ य॒ज्ञे कृ॑ण्वन्ति वि॒दथे॑षु॒ धीराः᳚यद॑पू॒र्वं-यँ॒क्ष्मम॒न्तः प्र॒जाना॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु3

    yēna̠ karmā̎ṇya̠pasō̍ manī̠ṣiṇō̍ ya̠jñē kṛ̍ṇvanti vi̠dathē̍ṣu̠ dhīrā̎ḥyada̍pū̠rvaṃ ya̠kṣmama̠ntaḥ pra̠jānā̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu3
    meaning

    By which the wise ones perform their ritual actions in the seat of knowledge — that which lies hidden as the firstborn within creatures — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 149
    यत्प्र॒ज्ञान॑-मु॒त चेतो॒ धृति॑श्च॒ यज्ज्योति॑ र॒न्तर॒मृत॑-म्प्र॒जासु॑यस्मा॒न्न ऋ॒ते किञ्च॒न कर्म॑ क्रि॒यते॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु4

    yatpra̠jñāna̍-mu̠ta chētō̠ dhṛti̍ścha̠ yajjyōti̍ ra̠ntara̠mṛta̍-mpra̠jāsu̍yasmā̠nna ṛ̠tē kiñcha̠na karma̍ kri̠yatē̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu4
    meaning

    That which is wisdom, consciousness, steadfastness, and the inner immortal light among creatures — without which no action whatever is performed — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 150
    सु॒षा॒र॒थि-रश्वा॑निव॒ यन्म॑नु॒ष्या᳚न्ने नी॒यते॑-ऽभी॒शु॑भि र्वा॒जिन॑ इवहृत्प्र॑तिष्ठं॒-यँद॑जिर॒-ञ्जवि॑ष्ठ॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु5

    su̠ṣā̠ra̠thi-raśvā̍niva̠ yanma̍nu̠ṣyā̎nnē nī̠yatē̍-'bhī̠śu̍bhi rvā̠jina̍ ivahṛtpra̍tiṣṭha̠ṃ yada̍jira̠-ñjavi̍ṣṭha̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu5
    meaning

    That which, like a skilled charioteer steering swift horses with the reins, guides human beings, seated in the heart and swiftest of all — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 151
    यस्मि॒न् ऋच॒स्साम॒-यजूग्ं॑षि॒ यस्मि॑-न्प्रतिष्ठि॒ता र॑थ॒नाभा॑ वि॒वाराः᳚यस्मिग्ग्॑श्चि॒त्तग्ं सर्व॒मोत॑-म्प्र॒जाना॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु6

    yasmi̠n ṛcha̠ssāma̠-yajūgṃ̍ṣi̠ yasmi̍-npratiṣṭhi̠tā ra̍tha̠nābhā̍ vi̠vārā̎ḥyasmigg̍śchi̠ttagṃ sarva̠mōta̍-mpra̠jānā̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu6
    meaning

    In which the Ṛg, Sāma, and Yajur verses are firmly fixed like spokes in a hub, in which all consciousness of creatures is interwoven — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 152
    यदत्र॑ ष॒ष्ठ-न्त्रि॒शतग्ं॑ सु॒वीरं॑-यँ॒ज्ञस्य॑ गु॒ह्य-न्नव॑ नाव॒माय्य᳚म्दश॒ पञ्च॑ त्रि॒ग्ं॒शतं॒-यँत्पर॑-ञ्च॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु7

    yadatra̍ ṣa̠ṣṭha-ntri̠śatagṃ̍ su̠vīra̍ṃ ya̠jñasya̍ gu̠hya-nnava̍ nāva̠māyya̎mdaśa̠ pañcha̍ tri̠gṃ̠śata̠ṃ yatpara̍-ñcha̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu7
    meaning

    That sixth set of thirty, hidden within the sacrifice — the nine inexhaustible, the ten, the fifteen, the thirty, and what lies beyond — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 153
    यज्जाग्र॑तो दू॒रमु॒दैति॒ दैव॒-न्तदु॑ सु॒प्तस्य॒ तथै॒वैति॑दू॒र॒ग॒म्म-ञ्ज्योति॑षा॒-ञ्ज्योति॒रेक॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु8

    yajjāgra̍tō dū̠ramu̠daiti̠ daiva̠-ntadu̍ su̠ptasya̠ tathai̠vaiti̍dū̠ra̠ga̠mma-ñjyōti̍ṣā̠-ñjyōti̠rēka̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu8
    meaning

    That which travels far away into the divine realm when one is awake and returns just so when one sleeps — that single light among lights — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 154
    येने॒दं-विँश्व॒-ञ्जग॑तो ब॒भूव॒ ये दे॒वापि॑ मह॒तो जा॒तवे॑दाःतदे॒वाग्नि-स्तम॑सो॒ ज्योति॒रेक॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु9

    yēnē̠daṃ viśva̠-ñjaga̍tō ba̠bhūva̠ dē̠vāpi̍ maha̠tō jā̠tavē̍dāḥtadē̠vāgni-stama̍sō̠ jyōti̠rēka̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu9
    meaning

    By which all this universe has come to be — the great Jātavedas the gods have contemplated — that fire alone is the single light out of darkness — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 155
    येन॒ द्यौः पृ॑थि॒वी चा॒न्तरि॑क्ष-ञ्च॒ ये पर्व॑ताः प्र॒दिशो॒ दिश॑श्चयेने॒द-ञ्जग॒-द्व्याप्त॑-म्प्र॒जाना॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु10

    yēna̠ dyauḥ pṛ̍thi̠vī chā̠ntari̍kṣa-ñcha̠ parva̍tāḥ pra̠diśō̠ diśa̍śchayēnē̠da-ñjaga̠-dvyāpta̍-mpra̠jānā̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu10
    meaning

    By which the sky, the earth, and the midspace are upheld, and the mountains, the regions, and the directions — by which this universe is pervaded — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 156
    ये म॑नो॒ हृद॑यं॒-येँ च॑ दे॒वा ये दि॒व्या आपो॒ ये सूर्य॑रश्मिःते श्रोत्रे॒ चक्षु॑षी स॒ञ्चर॑न्त॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु11

    ma̍nō̠ hṛda̍ya̠ṃ cha̍ dē̠vā di̠vyā āpō̠ sūrya̍raśmiḥ śrōtrē̠ chakṣu̍ṣī sa̠ñchara̍nta̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu11
    meaning

    That which is mind, that which is in the heart, those that are the gods, the divine waters, the rays of the sun — they move through the ears and the eyes — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 157
    अचि॑न्त्य॒-ञ्चा प्र॑मेय॒-ञ्च व्य॒क्ता-व्यक्त॑ पर॒-ञ्च य॑त्सूक्ष्मा᳚-थ्सूक्ष्मत॑र-ञ्ज्ञे॒य॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु12

    achi̍ntya̠-ñchā pra̍mēya̠-ñcha vya̠ktā-vyakta̍ para̠-ñcha ya̍tsūkṣmā̎-thsūkṣmata̍ra-ñjñē̠ya̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu12
    meaning

    Inconceivable and immeasurable, beyond the manifest and unmanifest — subtler than the subtlest yet to be known — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 158
    एका॑ द॒श श॒त-ञ्च॑ स॒हस्र॑-ञ्चा॒युत॑-ञ्च नि॒युत॑-ञ्च प्र॒युतं॒चार्बु॑द-ञ्च॒ न्य॑र्बुद-ञ्च समु॒द्रश्च॒ मद्ध्य॒-ञ्चान्त॑श्च परा॒र्धश्च॒ तन्मे॒ मनः॑शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु13

    ēkā̍ cha da̠śa śa̠ta-ñcha̍ sa̠hasra̍-ñchā̠yuta̍-ñcha ni̠yuta̍-ñcha pra̠yuta̠ṃchārbu̍da-ñcha̠ nya̍rbuda-ñcha samu̠draścha̠ maddhya̠-ñchānta̍ścha parā̠rdhaścha̠ tanmē̠ mana̍ḥśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu13
    meaning

    One, ten, hundred, thousand, ten thousand, hundred thousand, million, billion, and beyond — ocean and middle and end — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 159
    ये प॑ञ्च॒ पञ्च॑ दश श॒तग्ं स॒हस्र॑-म॒युत॒-न्न्य॑र्बुद-ञ्चते अ॑ग्नि-चि॒त्येष्ट॑का॒स्तग्ं शरी॑र॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु14

    pa̍ñcha̠ pañcha̍ daśa śa̠tagṃ sa̠hasra̍-ma̠yuta̠-nnya̍rbuda-ñcha a̍gni-chi̠tyēṣṭa̍kā̠stagṃ śarī̍ra̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu14
    meaning

    Those countless bricks of the fire-altar form this body — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 160
    वेदा॒हमे॒त-म्पु॑रुष-म्म॒हान्त॑-मादि॒त्य-व॑र्ण॒-न्तम॑सः॒ पर॑स्तात्यस्य॒ योनि॒-म्परि॒पश्य॑न्ति॒ धीरा॒स्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु15

    vēdā̠hamē̠ta-mpu̍ruṣa-mma̠hānta̍-mādi̠tya-va̍rṇa̠-ntama̍sa̠ḥ para̍stātyasya̠ yōni̠-mpari̠paśya̍nti̠ dhīrā̠stanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu15
    meaning

    I know that great Person, sun-colored, beyond the darkness — those who are wise behold the source from which he springs — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 161
    यस्ये॒द-न्धीराः᳚ पु॒नन्ति॑ क॒वयो᳚ ब्र॒ह्माण॑मे॒त-न्त्वा॑ वृणत॒ इन्दु᳚म्स्था॒व॒र-ञ्जङ्ग॑मं॒-द्यौ॑राका॒श-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु16

    yasyē̠da-ndhīrā̎ḥ pu̠nanti̍ ka̠vayō̎ bra̠hmāṇa̍mē̠ta-ntvā̍ vṛṇata̠ indu̎msthā̠va̠ra-ñjaṅga̍ma̠ṃ-dyau̍rākā̠śa-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu16
    meaning

    He whom the wise poets purify and praise, taking up soma — immovable and moving, heaven and space — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 162
    परा᳚-त्प॒रत॑र-ञ्चै॒व॒ य॒-त्परा᳚श्चैव॒ यत्प॑रम्य॒त्परा᳚-त्पर॑तो ज्ञे॒य॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु17

    parā̎-tpa̠rata̍ra-ñchai̠va̠ ya̠-tparā̎śchaiva̠ yatpa̍ramya̠tparā̎-tpara̍tō jñē̠ya̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu17
    meaning

    Beyond what is beyond, and also beyond that, and beyond even the beyond — what is to be known as the transcendent of the transcendent — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 163
    परा᳚-त्परत॑रो ब्र॒ह्मा॒ त॒त्परा᳚-त्पर॒तो ह॑रिःत॒त्परा᳚-त्पर॑तो ऽधी॒श॒स्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु18

    parā̎-tparata̍rō bra̠hmā̠ ta̠tparā̎-tpara̠tō ha̍riḥta̠tparā̎-tpara̍tō 'dhī̠śa̠stanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu18
    meaning

    Brahmā is beyond what is beyond; Hari transcends that further; the Supreme Lord transcends further still — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 164
    या वे॑दा॒दिषु॑ गाय॒त्री॒ स॒र्व॒व्यापि॑ महे॒श्वरीऋग् य॑जु-स्सामा-थर्वै॒श्च॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु19

    vē̍dā̠diṣu̍ gāya̠trī̠ sa̠rva̠vyāpi̍ mahē̠śvarīṛg ya̍ju-ssāmā-tharvai̠ścha̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu19
    meaning

    That which is the Gāyatrī in the Vedas, the all-pervading great Maheśvarī — present in the Ṛg, Yajur, Sāma, and Atharva — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 165
    यो वै॑ दे॒व-म्म॑हादे॒व॒-म्प्र॒णव॑-म्पर॒मेश्व॑रम्य-स्सर्वे॑ सर्व॑ वेदै॒श्च॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु20

    vai̍ dē̠va-mma̍hādē̠va̠-mpra̠ṇava̍-mpara̠mēśva̍ramya-ssarvē̍ sarva̍ vēdai̠ścha̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu20
    meaning

    He who is the great god Mahādeva, the Oṃkāra, the Supreme Lord — he who is everything, known through all the Vedas — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 166
    प्रय॑तः॒ प्रण॑वोङ्का॒र॒-म्प्र॒णव॑-म्पुरु॒षोत्त॑मम्ओकां॑र॒-म्प्रण॑वात्मा॒न॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु21

    praya̍ta̠ḥ praṇa̍vōṅkā̠ra̠-mpra̠ṇava̍-mpuru̠ṣōtta̍mamōkā̍ṃra̠-mpraṇa̍vātmā̠na̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu21
    meaning

    The pure Oṃkāra, the supreme Person, the soul of Oṃkāra — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 167
    यो-ऽसौ॑ स॒र्वेषु॑ वेदे॒षु॒ प॒ठ्यते᳚ ह्यज॒ ईश्व॑रःअ॒कायो॑ निर्गु॑णो ह्या॒त्मा॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु22

    yō-'sau̍ sa̠rvēṣu̍ vēdē̠ṣu̠ pa̠ṭhyatē̎ hyaja̠ īśva̍raḥa̠kāyō̍ nirgu̍ṇō hyā̠tmā̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu22
    meaning

    He who in all the Vedas is declared the unborn Lord, bodiless, without qualities, the Self — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 168
    गोभि॒ र्जुष्ट॒-न्धने॑न॒ ह्यायु॑षा च॒ बले॑न प्र॒जया॑ प॒शुभिः॑ पुष्करा॒क्ष॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु23

    gōbhi̠ rjuṣṭa̠-ndhanē̍na̠ hyāyu̍ṣā cha̠ balē̍na chapra̠jayā̍ pa̠śubhi̍ḥ puṣkarā̠kṣa̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu23
    meaning

    Enriched with cows, wealth, long life, strength, progeny, and cattle, O lotus-eyed one — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 169
    कैला॑स॒ शिख॑रे र॒म्ये॒ श॒ङ्कर॑स्य शि॒वाल॑येदे॒वता᳚स्तत्र॑ मोद॒न्ते॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु24

    kailā̍sa̠ śikha̍rē ra̠myē̠ śa̠ṅkara̍sya śi̠vāla̍yēdē̠vatā̎statra̍ mōda̠ntē̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu24
    meaning

    On the beautiful peak of Kailāsa, in Śaṅkara's auspicious dwelling, the gods delight themselves — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 170
    त्र्य॑बङ्कं-यँजामहे सुग॒न्धि-म्पु॑ष्टि॒वर्ध॑नम्उ॒र्वा॒रु॒कमि॑व॒ बन्ध॑ना-न्मृ॒त्यो-र्मु॑क्षीय॒ मा-ऽमृता॒-त्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु25वि॒श्वत॑-श्चक्षुरु॒त वि॒श्वतो॑ मुखो वि॒श्वतो॑ हस्त उ॒त वि॒श्वत॑स्पात्

    trya̍baṅkaṃ yajāmahē suga̠ndhi-mpu̍ṣṭi̠vardha̍namu̠rvā̠ru̠kami̍va̠ bandha̍nā-nmṛ̠tyō-rmu̍kṣīya̠ mā-'mṛtā̠-ttanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu25vi̠śvata̍-śchakṣuru̠ta vi̠śvatō̍ mukhō vi̠śvatō̍ hasta u̠ta vi̠śvata̍spāt
    meaning

    We worship the three-eyed one, the fragrant increaser of growth; as the cucumber is freed from its stalk, may I be freed from death, not from immortality — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 171
    सम्बा॒हुभ्यां॒-नम॑ति॒ सम्प॑तत्रै॒ र्द्यावा॑ पृथि॒वी ज॒नय॑-न्दे॒व एक॒स्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु26

    sambā̠hubhyā̠ṃ-nama̍ti̠ sampa̍tatrai̠ rdyāvā̍ pṛthi̠vī ja̠naya̍-ndē̠va ēka̠stanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu26
    meaning

    With both arms he bows, bowing with wings; heaven and earth together; that one god has generated them — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 172
    च॒तुरो॑ वे॒दान॑धीयी॒त॒ स॒र्व शा᳚स्त्रम॒यं-विँ॑दुःइ॒ति॒हा॒स॒ पु॒रा॒णा॒ना॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु27

    cha̠turō̍ vē̠dāna̍dhīyī̠ta̠ sa̠rva śā̎strama̠yaṃ vi̍duḥi̠ti̠hā̠sa̠ pu̠rā̠ṇā̠nā̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu27
    meaning

    One who studies all four Vedas knows all the śāstras, itihāsas, and Purāṇas — may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 173
    मा नो॑ म॒हान्त॑मु॒त मा नो॑ अर्भ॒क-म्मा न॒ उक्ष॑न्तमु॒त मा न॑ उक्षि॒तम्मा नो॑ वधीः पि॒तर॒-म्मोत मा॒तर॑-म्प्रि॒या मा न॑स्त॒नुवो॑ रुद्र रीरिष॒स्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु28

    nō̍ ma̠hānta̍mu̠ta nō̍ arbha̠ka-mmā na̠ ukṣa̍ntamu̠ta na̍ ukṣi̠tam nō̍ vadhīḥ pi̠tara̠-mmōta mā̠tara̍-mpri̠yā na̍sta̠nuvō̍ rudra rīriṣa̠stanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu28
    meaning

    Slay not our great ones nor our little ones, not the growing bull nor the grown — slay not our father nor our mother, O Rudra, and harm not our beloved bodies.

  • verse 174
    मा न॑स्तो॒के तन॑ये॒ मा न॒ आयु॑षि॒ मा नो॒ गोषु॒ मा नो॒ अश्वे॑षु रीरिषःवी॒रान्मानो॑ रुद्र भामि॒तोव॑धी र्​ह॒विष्म॑न्तो॒ नम॑सा विधेम ते॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु29

    na̍stō̠kē tana̍yē̠ na̠ āyu̍ṣi̠ nō̠ gōṣu̠ nō̠ aśvē̍ṣu rīriṣaḥvī̠rānmānō̍ rudra bhāmi̠tōva̍dhī r​ha̠viṣma̍ntō̠ nama̍sā vidhēma tē̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu29
    meaning

    Injure not our child or our progeny, not our life, not our cattle, not our horses; slay not our heroes, O Rudra — we, bearers of offerings, worship you with homage; may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 175
    ऋ॒तग्ं स॒त्य-म्प॑र-म्ब्र॒ह्म॒ पु॒रुष॑-ङ्कृष्ण॒पिङ्ग॑लम्ऊ॒र्ध्वरे॑तं-विँ॑रूपा॒क्षं॒-विँ॒श्वरू॑पाय॒ वै नमो॒ नम॒स्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु30

    ṛ̠tagṃ sa̠tya-mpa̍ra-mbra̠hma̠ pu̠ruṣa̍-ṅkṛṣṇa̠piṅga̍lamū̠rdhvarē̍taṃ vi̍rūpā̠kṣa̠ṃ vi̠śvarū̍pāya̠ vai namō̠ nama̠stanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu30
    meaning

    Truth, righteousness, and the supreme Brahman — the dark-reddish Person, upward-flowing, all-formed — homage again and again; may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 176
    क-द्रु॒द्राय॒ प्रचे॑तसे मी॒ढुष्ट॑माय॒ तव्य॑सेवो॒चेम॒ शन्त॑मग्ं हृ॒देसर्वो॒ ह्ये॑ष रु॒द्रस्तस्मै॑ रु॒द्राय॒ नमो॑ अस्तु॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु31

    ka-dru̠drāya̠ prachē̍tasē mī̠ḍhuṣṭa̍māya̠ tavya̍sēvō̠chēma̠ śanta̍magṃ hṛ̠dēsarvō̠ hyē̍ṣa ru̠drastasmai̍ ru̠drāya̠ namō̍ astu̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu31
    meaning

    How shall we speak a word of peace into the heart of Rudra the Perceiver, the most generous and mightiest? For all this is Rudra — to that Rudra homage; may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 177
    ब्रह्म॑जज्ञा॒न-म्प्र॑थ॒म-म्पु॒रस्ता॒-द्विसी॑म॒त-स्सु॒रुचो॑ वे॒न आ॑वः बु॒ध्निया॑ उप॒मा अ॑स्य वि॒ष्ठा-स्स॒तश्च॒ योनि॒-मस॑तश्च॒ विव॒स्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु32

    brahma̍jajñā̠na-mpra̍tha̠ma-mpu̠rastā̠-dvisī̍ma̠ta-ssu̠ruchō̍ vē̠na ā̍vaḥsa bu̠dhniyā̍ upa̠mā a̍sya vi̠ṣṭhā-ssa̠taścha̠ yōni̠-masa̍taścha̠ viva̠stanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu32
    meaning

    Brahman-knowledge, the first-born, shone forth from the eastern summit revealed by the divine seer — the foundation and womb of both being and non-being; may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 178
    यः प्रा॑ण॒तो नि॑मिष॒तो म॑हि॒त्वैक॒ इद्राजा॒ जग॑तो ब॒भूव॑ ईशे॑ अ॒स्य द्वि॒पद॒-श्चतु॑ष्पदः॒ कस्मै॑ दे॒वाय॑ ह॒विषा॑ विधेम॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु33

    yaḥ prā̍ṇa̠tō ni̍miṣa̠tō ma̍hi̠tvaika̠ idrājā̠ jaga̍tō ba̠bhūva̍ya īśē̍ a̠sya dvi̠pada̠-śchatu̍ṣpada̠ḥ kasmai̍ dē̠vāya̍ ha̠viṣā̍ vidhēma̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu33
    meaning

    He who is great by the single greatness of his majesty, the one king of what breathes and blinks — to that god to whom shall we offer oblation? May that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 179
    आ᳚त्म॒दा ब॑ल॒दा यस्य॒ विश्व॑ उ॒पास॑ते प्र॒शिषं॒-यँस्य॑ दे॒वाःयस्य॑ छा॒या-ऽमृतं॒-यँस्य॑ मृ॒त्युः कस्मै॑ दे॒वाय॑ ह॒विषा॑ विधेम॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु34

    ya ā̎tma̠dā ba̍la̠dā yasya̠ viśva̍ u̠pāsa̍tē pra̠śiṣa̠ṃ yasya̍ dē̠vāḥyasya̍ Chā̠yā-'mṛta̠ṃ yasya̍ mṛ̠tyuḥ kasmai̍ dē̠vāya̍ ha̠viṣā̍ vidhēma̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu34
    meaning

    He who is the giver of the self and of strength, whose commands all the gods revere, whose shadow is immortality and whose other face is death — to that god to whom shall we offer? May that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 180
    यो रु॒द्रो अ॒ग्नौ यो अ॒फ्सु ओष॑धीषु॒ यो रु॒द्रो विश्वा॒ भुव॑ना-ऽऽवि॒वेश॒ तस्मै॑ रु॒द्राय॒ नमो॑ अस्तु॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु35

    ru̠drō a̠gnau a̠phsu ya ōṣa̍dhīṣu̠ ru̠drō viśvā̠ bhuva̍nā-''vi̠vēśa̠ tasmai̍ ru̠drāya̠ namō̍ astu̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu35
    meaning

    Rudra who is in fire, who is in waters, who is in plants, who has entered all worlds — to that Rudra homage; may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 181
    ग॒न्ध॒द्वा॒रा-न्दु॑राध॒र्​षा॒-न्नि॒त्यपु॑ष्टा-ङ्करी॒षिणी᳚म्ई॒श्वरीग्ं॑ सर्व॑ भूता॒ना॒-न्तामि॒होप॑ह्वये॒ श्रिय॒-न्तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु36 इदग्ं॑ शिव॑सङ्क॒ल्प॒ग्ं॒ स॒दा ध्या॑यन्ति॒ ब्राह्म॑णाःते प॑र-म्मोक्ष॑-ङ्गमिष्य॒न्ति॒ तन्मे॒ मनः॑ शि॒वस॑ङ्क॒ल्पम॑स्तु37

    ga̠ndha̠dvā̠rā-ndu̍rādha̠r​ṣā̠-nni̠tyapu̍ṣṭā-ṅkarī̠ṣiṇī̎mī̠śvarīgṃ̍ sarva̍ bhūtā̠nā̠-ntāmi̠hōpa̍hvayē̠ śriya̠-ntanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu36ya idagṃ̍ śiva̍saṅka̠lpa̠gṃ̠ sa̠dā dhyā̍yanti̠ brāhma̍ṇāḥ pa̍ra-mmōkṣa̍-ṅgamiṣya̠nti̠ tanmē̠ mana̍-śśi̠vasa̍ṅka̠lpama̍stu37
    meaning

    Śrī, perfumed, irresistible, ever-nourished, sovereign of all beings — her, the goddess Śrī, I invoke here; may that mind of mine be of auspicious resolve.

  • verse 182
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यशिवसङ्कल्पग्ं हृदयाय नमः॑

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaśivasaṅkalpagṃ hṛdayāya nama̍ḥ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra. May the auspicious resolve be placed in the heart.

  • verse 183
    7.2 पुरुष सूक्तं(तै. अर. 3.12.1 - तै. अर. 3.12.7)

    7.2 puruṣa sūktaṃ(tai. ara. 3.12.1 - tai. ara. 3.12.7)
    meaning

    Section 7.2: The Puruṣa Sūkta.

  • verse 184
    स॒हस्र॑शीर्​षा॒ पुरु॑षःस॒ह॒स्रा॒क्ष-स्स॒हस्र॑पात् भूमिं॑-विँ॒श्वतो॑ वृ॒त्वाअत्य॑तिष्ठ-द्दशाङ्गु॒लम्पुरु॑ष ए॒वेदग्ं सर्व᳚म्य-द्भू॒तं-यँच्च॒ भव्य᳚म्उ॒तामृ॑त॒त्वस्येशा॑नःयदन्ने॑ना-ति॒रोह॑तिए॒तावा॑नस्य महि॒माअतो॒ ज्यायाग्॑श्च॒ पूरु॑षः1

    sa̠hasra̍śīr​ṣā̠ puru̍ṣaḥsa̠ha̠srā̠kṣa-ssa̠hasra̍pātsa bhūmi̍ṃ vi̠śvatō̍ vṛ̠tvāatya̍tiṣṭha-ddaśāṅgu̠lampuru̍ṣa ē̠vēdagṃ sarva̎mya-dbhū̠taṃ yachcha̠ bhavya̎mu̠tāmṛ̍ta̠tvasyēśā̍naḥyadannē̍nā-ti̠rōha̍tiē̠tāvā̍nasya mahi̠māatō̠ jyāyāg̍ścha̠ pūru̍ṣaḥ1
    meaning

    The Person has a thousand heads, a thousand eyes, a thousand feet; having pervaded the earth on all sides he extends beyond by ten finger-breadths — the Person is all this, all that was and all that will be.

  • verse 185
    पादो᳚-ऽस्य॒ विश्वा॑ भू॒तानि॑त्रि॒पाद॑स्या॒-मृत॑-न्दि॒वित्रि॒पादू॒र्ध्व उदै॒-त्पुरु॑षःपादो᳚ ऽस्ये॒हा-ऽऽभ॑वा॒-त्पुनः॑ततो॒ विष्वं॒-व्यँ॑क्रामत्सा॒श॒ना॒न॒श॒ने अ॒भितस्मा᳚-द्वि॒राड॑जायतवि॒राजो॒ अधि॒ पूरु॑षः जा॒तो अत्य॑रिच्यतप॒श्चा-द्भूमि॒मथो॑ पु॒रः2

    pādō̎-'sya̠ viśvā̍ bhū̠tāni̍tri̠pāda̍syā̠-mṛta̍-ndi̠vitri̠pādū̠rdhva udai̠-tpuru̍ṣaḥpādō̎ 'syē̠hā-''bha̍vā̠-tpuna̍ḥtatō̠ viṣva̠ṃ vya̍krāmatsā̠śa̠nā̠na̠śa̠nē a̠bhitasmā̎-dvi̠rāḍa̍jāyatavi̠rājō̠ adhi̠ pūru̍ṣaḥsa jā̠tō atya̍richyatapa̠śchā-dbhūmi̠mathō̍ pu̠raḥ2
    meaning

    Three-quarters of him rose above; one quarter remains here below — from this one quarter he expanded in all directions into what eats and what does not eat.

  • verse 186
    यत्पुरु॑षेण ह॒विषा᳚दे॒वा य॒ज्ञमत॑न्वतव॒स॒न्तो अ॑स्यासी॒दाज्य᳚म्ग्री॒ष्म इ॒द्ध्म श्श॒रद्ध॒विःस॒प्तास्या॑स-न्परि॒धयः॑त्रि-स्स॒प्त स॒मिधः॑ कृ॒ताःदे॒वाय-द्य॒ज्ञ-न्त॑न्वा॒नाःअब॑ध्न॒-न्पुरु॑ष-म्प॒शुम्तं-यँ॒ज्ञ-म्ब॒र्​हिषि॒ प्रौक्षन्न्॑पुरु॑ष-ञ्जा॒तम॑ग्र॒तः3

    yatpuru̍ṣēṇa ha̠viṣā̎dē̠vā ya̠jñamata̍nvatava̠sa̠ntō a̍syāsī̠dājya̎mgrī̠ṣma i̠ddhma śśa̠raddha̠viḥsa̠ptāsyā̍sa-npari̠dhaya̍ḥtri-ssa̠pta sa̠midha̍ḥ kṛ̠tāḥdē̠vāya-dya̠jña-nta̍nvā̠nāḥaba̍dhna̠-npuru̍ṣa-mpa̠śumtaṃ ya̠jña-mba̠r​hiṣi̠ praukṣann̍puru̍ṣa-ñjā̠tama̍gra̠taḥ3
    meaning

    When the gods performed the sacrifice with the Person as offering, spring was the clarified butter, summer the kindling wood, and autumn the oblation; the altar had seven surroundings, three times seven fuel sticks.

  • verse 187
    तेन॑ दे॒वा अय॑जन्तसा॒द्ध्या ऋष॑यश्च॒ येतस्मा᳚-द्य॒ज्ञा-थ्स॑र्व॒हुतः॑सम्भृ॑त-म्पृषदा॒ज्यम्प॒शूग्​स्ताग्​श्च॑क्रे वाय॒व्यान्॑आ॒र॒ण्या-न्ग्रा॒म्याश्च॒ येतस्मा᳚-द्य॒ज्ञा-थ्स॑र्व॒हुतः॑ऋच॒-स्सामा॑नि जज्ञिरेछन्दाग्ं॑सि जज्ञिरे॒ तस्मा᳚त्यजु॒स्तस्मा॑-दजायत4

    tēna̍ dē̠vā aya̍jantasā̠ddhyā ṛṣa̍yaścha̠ tasmā̎-dya̠jñā-thsa̍rva̠huta̍ḥsambhṛ̍ta-mpṛṣadā̠jyampa̠śūg​stāg​ścha̍krē vāya̠vyān̍ā̠ra̠ṇyā-ngrā̠myāścha̠ tasmā̎-dya̠jñā-thsa̍rva̠huta̍ḥṛcha̠-ssāmā̍ni jajñirēChandāgṃ̍si jajñirē̠ tasmā̎tyaju̠stasmā̍-dajāyata4
    meaning

    By that sacrifice the gods, the Sādhyas, and the seers offered; from that sacrifice were born the hymns, the chants, and the meters; from it came the forest and domestic creatures.

  • verse 188
    तस्मा॒दश्वा॑ अजायन्तये के चो॑भ॒याद॑तःगावो॑ जज्ञिरे॒ तस्मा᳚त्तस्मा᳚ज्जा॒ता अ॑जा॒वयः॑यत्पुरु॑षं॒-व्यँ॑दधुःक॒ति॒धा व्य॑कल्पयन्न्मुख॒-ङ्किम॑स्य॒ कौ बा॒हूकावू॒रू पादा॑वुच्येतेब्रा॒ह्म॒णो᳚-ऽस्य॒ मुख॑मासीत्बा॒हू रा॑ज॒न्यः॑ कृ॒तः5

    tasmā̠daśvā̍ ajāyanta chō̍bha̠yāda̍taḥgāvō̍ ha jajñirē̠ tasmā̎ttasmā̎jjā̠tā a̍jā̠vaya̍ḥyatpuru̍ṣa̠ṃ vya̍dadhuḥka̠ti̠dhā vya̍kalpayannmukha̠-ṅkima̍sya̠ kau bā̠hūkāvū̠rū pādā̍vuchyētēbrā̠hma̠ṇō̎-'sya̠ mukha̍māsītbā̠hū rā̍ja̠nya̍ḥ kṛ̠taḥ5
    meaning

    From it horses were born, and all two-toothed creatures; cattle, goats, and sheep were born from it; when they divided the Person — the Vaiśya arose from his thighs; the Śūdra from his feet; the moon from his mind; the sun from his eye; Indra and Agni from his mouth; Vāyu from his breath.

  • verse 189
    ऊ॒रू तद॑स्य॒ य-द्वैश्यः॑प॒द्भ्याग्ं शू॒द्रो अ॑जायतच॒न्द्रमा॒ मन॑सो जा॒तःचक्षो॒-स्सूर्यो॑ अजायतमुखा॒-दिन्द्र॑श्चा॒ग्निश्च॑प्रा॒णा-द्वा॒युर॑जायतनाभ्या॑ आसीद॒न्तरि॑क्षम्शी॒र्​ष्णो द्यौ-स्सम॑वर्ततप॒द्भ्या-म्भूमि॒ र्दिश॒-श्श्रोत्रा᳚त्तथा॑ लो॒काग्ं अ॑कल्पयन्न्6

    ū̠rū tada̍sya̠ ya-dvaiśya̍ḥpa̠dbhyāgṃ śū̠drō a̍jāyatacha̠ndramā̠ mana̍sō jā̠taḥchakṣō̠-ssūryō̍ ajāyatamukhā̠-dindra̍śchā̠gniścha̍prā̠ṇā-dvā̠yura̍jāyatanābhyā̍ āsīda̠ntari̍kṣamśī̠r​ṣṇō dyau-ssama̍vartatapa̠dbhyā-mbhūmi̠ rdiśa̠-śśrōtrā̎ttathā̍ lō̠kāgṃ a̍kalpayann6
    meaning

    The Brahmin was his mouth; from his two arms the Kṣatriya was made; the Vaiśya from his thighs; the Śūdra from his feet; the moon from his mind; the sun from his eye; Indra and Agni from his mouth; Vāyu from his breath.

  • verse 190
    वेदा॒हमे॒त-म्पुरु॑ष-म्म॒हान्त᳚म्आ॒दि॒त्यव॑र्ण॒-न्तम॑स॒स्तु पा॒रेसर्वा॑णि रू॒पाणि॑ वि॒चित्य॒ धीरः॑नामा॑नि कृ॒त्वाभि॒वद॒न् यदास्ते᳚धा॒ता पु॒रस्ता॒-द्यमु॑दाज॒हार॑श॒क्रः प्रवि॒द्वा-न्प्र॒दिश॒श्चत॑स्रःतमे॒वं-विँ॒द्वान॒मृत॑ इ॒ह भ॑वतिनान्यः पन्था॒ अय॑नाय विद्यतेय॒ज्ञेन॑ य॒ज्ञम॑यजन्त दे॒वाःतानि॒ धर्मा॑णि प्रथ॒मान्या॑सन्न्ते ह॒ नाक॑-म्महि॒मान॑-स्सचन्तेयत्र॒ पूर्वे॑ सा॒द्ध्या-स्सन्ति॑ दे॒वाः7

    vēdā̠hamē̠ta-mpuru̍ṣa-mma̠hānta̎mā̠di̠tyava̍rṇa̠-ntama̍sa̠stu pā̠rēsarvā̍ṇi rū̠pāṇi̍ vi̠chitya̠ dhīra̍ḥnāmā̍ni kṛ̠tvābhi̠vada̠n yadāstē̎dhā̠tā pu̠rastā̠-dyamu̍dāja̠hāra̍śa̠kraḥ pravi̠dvā-npra̠diśa̠śchata̍sraḥtamē̠vaṃ vi̠dvāna̠mṛta̍ i̠ha bha̍vatinānyaḥ panthā̠ aya̍nāya vidyatēya̠jñēna̍ ya̠jñama̍yajanta dē̠vāḥtāni̠ dharmā̍ṇi pratha̠mānyā̍sann ha̠ nāka̍-mmahi̠māna̍-ssachantēyatra̠ pūrvē̍ sā̠ddhyā-ssanti̍ dē̠vāḥ7
    meaning

    I know that great Person, sun-colored, beyond the darkness — only by knowing him does one pass beyond death; there is no other path; the wise one, shaping all forms and calling them by name, abides.

  • verse 191
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यपुरुषसूक्तग्ं शिरसे स्वाहा

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yapuruṣasūktagṃ śirasē svāhā
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra. May the Puruṣa Sūkta be placed on the head.

  • verse 192
    7.3 उत्तर नारायणं(तै. अर. 3.13.1 - तै. अर. 3.13.2)

    7.3 uttara nārāyaṇaṃ(tai. ara. 3.13.1 - tai. ara. 3.13.2)
    meaning

    Section 7.3: Uttara Nārāyaṇa.

  • verse 193
    अ॒द्भ्य-स्सम्भू॑तः पृथि॒व्यै रसा᳚च्चवि॒श्वक॑र्मण॒-स्सम॑वर्त॒ताधि॑तस्य॒ त्वष्टा॑ वि॒दध॑-द्रू॒पमे॑तितत्पुरु॑षस्य॒ विश्व॒माजा॑न॒मग्रे᳚वेदा॒हमे॒त-म्पुरु॑ष-म्म॒हान्त᳚म्आ॒दि॒त्यव॑र्ण॒-न्तम॑सः॒ पर॑स्तात्तमे॒वं-विँ॒द्वान॒मृत॑ इ॒ह भ॑वतिनान्यः पन्था॑ विद्य॒ते-ऽय॑नायप्र॒जाप॑तिश्चरति॒ गर्भे॑ अ॒न्तःअ॒जाय॑मानो बहु॒धा विजा॑यतेतस्य॒ धीराः॒ परि॑जानन्ति॒ योनि᳚म्मरी॑चीना-म्प॒दमि॑च्छन्ति वे॒धसः॑1

    a̠dbhya-ssambhū̍taḥ pṛthi̠vyai rasā̎chchavi̠śvaka̍rmaṇa̠-ssama̍varta̠tādhi̍tasya̠ tvaṣṭā̍ vi̠dadha̍-drū̠pamē̍titatpuru̍ṣasya̠ viśva̠mājā̍na̠magrē̎vēdā̠hamē̠ta-mpuru̍ṣa-mma̠hānta̎mā̠di̠tyava̍rṇa̠-ntama̍sa̠ḥ para̍stāttamē̠vaṃ vi̠dvāna̠mṛta̍ i̠ha bha̍vatinānyaḥ panthā̍ vidya̠tē-'ya̍nāyapra̠jāpa̍tiścharati̠ garbhē̍ a̠ntaḥa̠jāya̍mānō bahu̠dhā vijā̍yatētasya̠ dhīrā̠ḥ pari̍jānanti̠ yōni̎mmarī̍chīnā-mpa̠dami̍chChanti vē̠dhasa̍ḥ1
    meaning

    He arose from the waters, born of the essence of the earth, through the work of Viśvakarman; Tvaṣṭṛ fashioned his form — this is the origin of all persons.

  • verse 194
    यो दे॒वेभ्य॒ आत॑पतियो दे॒वाना᳚-म्पु॒रोहि॑तःपूर्वो॒ यो दे॒वेभ्यो॑ जा॒तःनमो॑ रु॒चाय॒ ब्राह्म॑येरुच॑-म्ब्रा॒ह्म-ञ्ज॒नय॑न्तःदे॒वा अग्रे॒ तद॑ब्रुवन्न्यस्त्वै॒व-म्ब्रा᳚ह्म॒णो वि॒द्यात्तस्य॑ दे॒वा अस॒न् वशे᳚ह्रीश्च॑ ते ल॒क्ष्मीश्च॒ पत्न्यौ᳚अ॒हो॒रा॒त्रे पा॒र्​श्वेनक्ष॑त्राणि रू॒पम्अ॒श्विनौ॒ व्यात्त᳚म्इ॒ष्ट-म्म॑निषाणअ॒मु-म्म॑निषाणसर्व॑-म्मनिषाण2

    dē̠vēbhya̠ āta̍pati dē̠vānā̎-mpu̠rōhi̍taḥpūrvō̠ dē̠vēbhyō̍ jā̠taḥnamō̍ ru̠chāya̠ brāhma̍yērucha̍-mbrā̠hma-ñja̠naya̍ntaḥdē̠vā agrē̠ tada̍bruvannyastvai̠va-mbrā̎hma̠ṇō vi̠dyāttasya̍ dē̠vā asa̠n vaśē̎hrīścha̍ la̠kṣmīścha̠ patnyau̎a̠hō̠rā̠trē pā̠r​śvēnakṣa̍trāṇi rū̠pama̠śvinau̠ vyātta̎mi̠ṣṭa-mma̍niṣāṇaa̠mu-mma̍niṣāṇasarva̍-mmaniṣāṇa2
    meaning

    He who shines over the gods, the cosmic priest of the gods, born before the gods — homage to the luminous Brahman; the gods, kindling the light, proclaimed him: 'This is the immortal Brahman.'

  • verse 195
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यउत्तर नारायणग्ं शिखायै वषट्

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yauttara nārāyaṇagṃ śikhāyai vaṣaṭ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra. May the Uttara Nārāyaṇa be placed in the tuft.

  • verse 196
    7.4 अप्रतिरथं(तै. सं. 4.6.4.1 - तै. सं. 4.6.4.5)

    7.4 apratirathaṃ(tai. saṃ. 4.6.4.1 - tai. saṃ. 4.6.4.5)
    meaning

    Section 7.4: The Apratiratha hymn.

  • verse 197
    आ॒शु-श्शिशा॑नो वृष॒भो यु॒ध्मो घ॑नाघ॒नः, क्षोभ॑ण-श्चर्​षणी॒नाम्स॒॒ङ्क्रन्द॑नो-ऽनिमि॒ष ए॑क वी॒रश्श॒तग्ं सेना॑ अजयथ्सा॒-कमिन्द्रः॑स॒ङ्क्रन्द॑नेना निमि॒षेण॑ जि॒ष्णुना॑ युत्का॒रेण॑ दुश्च्यव॒नेन॑ धृ॒ष्णुना᳚तदिन्द्रे॑ण जयत॒ तथ्स॑हध्वं॒-युँधो॑ नर॒ इषु॑ हस्तेन॒ वृष्णा᳚ इषु॑हस्तै॒-स्स नि॑ष॒ङ्गिभि॑ र्व॒शी सग्ग्​स्र॑ष्टा॒ सयुध॒ इन्द्रो॑ ग॒णेन॑स॒ग्ं॒सृ॒ष्ट॒-जिथ्सो॑म॒पा बा॑हु श॒र्ध्यू᳚र्ध्व-ध॑न्वा॒ प्रति॑हिता-भि॒रस्ता᳚बृह॑स्पते॒ परि॑दीया॒ रथे॑न रक्षो॒हा-ऽमित्राग्ं॑ अप॒ बाध॑मानः1

    ā̠śu-śśiśā̍nō vṛṣa̠bhō na yu̠dhmō gha̍nāgha̠naḥ, kṣōbha̍ṇa-śchar​ṣaṇī̠nāmsa̠̠ṅkranda̍nō-'nimi̠ṣa ē̍ka vī̠raśśa̠tagṃ sēnā̍ ajayathsā̠-kamindra̍ḥsa̠ṅkranda̍nēnā nimi̠ṣēṇa̍ ji̠ṣṇunā̍ yutkā̠rēṇa̍ duśchyava̠nēna̍ dhṛ̠ṣṇunā̎tadindrē̍ṇa jayata̠ tathsa̍hadhva̠ṃ yudhō̍ nara̠ iṣu̍ hastēna̠ vṛṣṇā̎sa iṣu̍hastai̠-ssa ni̍ṣa̠ṅgibhi̍ rva̠śī sagg​sra̍ṣṭā̠ sayudha̠ indrō̍ ga̠ṇēna̍sa̠gṃ̠sṛ̠ṣṭa̠-jithsō̍ma̠pā bā̍hu śa̠rdhyū̎rdhva-dha̍nvā̠ prati̍hitā-bhi̠rastā̎bṛha̍spatē̠ pari̍dīyā̠ rathē̍na rakṣō̠hā-'mitrāgṃ̍ apa̠ bādha̍mānaḥ1
    meaning

    Swift as a blade, like a battle-bull, crushing the crushers, shaker of men — the one hero Indra, the hundred-fold, conquered a hundred armies by himself.

  • verse 198
    प्र॒भ॒ञ्ज-न्थ्सेनाः᳚ प्रमृ॒णो यु॒धा जय॑न्न॒स्माक॑-मेद्ध्यवि॒ता रथा॑नाम्गो॒त्र॒भिद॑-ङ्गो॒विदं॒-वँज्र॑बाहु॒-ञ्जय॑न्त॒मज्म॑ प्रमृ॒णन्त॒-मोज॑साइ॒मग्ं स॑जाता॒ अनु॑वीर-यध्व॒मिन्द्रग्ं॑ सखा॒यो-ऽनु॒ सर॑भध्वम्ब॒ल॒वि॒ज्ञा॒य-स्स्थवि॑रः॒ प्रवी॑र॒-स्सह॑स्वान् वा॒जी सह॑मान उ॒ग्रःअ॒भिवी॑रो अ॒भिस॑त्वा सहो॒जा जैत्र॑मिन्द्र॒ रथ॒माति॑ष्ठ गो॒वित्2

    pra̠bha̠ñja-nthsēnā̎ḥ pramṛ̠ṇō yu̠dhā jaya̍nna̠smāka̍-mēddhyavi̠tā rathā̍nāmgō̠tra̠bhida̍-ṅgō̠vida̠ṃ vajra̍bāhu̠-ñjaya̍nta̠majma̍ pramṛ̠ṇanta̠-mōja̍sāi̠magṃ sa̍jātā̠ anu̍vīra-yadhva̠mindragṃ̍ sakhā̠yō-'nu̠ sara̍bhadhvamba̠la̠vi̠jñā̠ya-ssthavi̍ra̠ḥ pravī̍ra̠-ssaha̍svān vā̠jī saha̍māna u̠graḥa̠bhivī̍rō a̠bhisa̍tvā sahō̠jā jaitra̍mindra̠ ratha̠māti̍ṣṭha gō̠vit2
    meaning

    Breaking the armies, destroying in battle, victorious — be our protector of chariots, O cave-splitter, thunderbolt-armed one, destroying with might.

  • verse 199
    अ॒भि गो॒त्राणि॒ सह॑सा॒ गाह॑मानो-ऽदा॒यो वी॒र श्श॒त-म॑न्यु॒रिन्द्रः॑दु॒श्च्य॒व॒नः पृ॑तना॒षाड॑ यु॒द्ध्यो᳚-ऽस्माक॒ग्ं॒ सेना॑ अवतु॒ प्रयु॒थ्सुइन्द्र॑ आसा-न्ने॒ता बृह॒स्पति॒ र्दक्षि॑णा य॒ज्ञः पु॒र ए॑तु॒ सोमः॑दे॒व॒से॒नाना॑-मभिभ-ञ्जती॒ना-ञ्जय॑न्तीना-म्म॒रुतो॑ य॒न्त्वग्रे᳚इन्द्र॑स्य॒ वृष्णो॒ वरु॑णस्य॒ राज्ञ॑ आदि॒त्याना᳚-म्म॒रुता॒ग्ं॒ शर्ध॑ उ॒ग्रम्

    a̠bhi gō̠trāṇi̠ saha̍sā̠ gāha̍mānō-'dā̠yō vī̠ra śśa̠ta-ma̍nyu̠rindra̍ḥdu̠śchya̠va̠naḥ pṛ̍tanā̠ṣāḍa̍ yu̠ddhyō̎-'smāka̠gṃ̠ sēnā̍ avatu̠ prayu̠thsuindra̍ āsā-nnē̠tā bṛha̠spati̠ rdakṣi̍ṇā ya̠jñaḥ pu̠ra ē̍tu̠ sōma̍ḥdē̠va̠sē̠nānā̍-mabhibha-ñjatī̠nā-ñjaya̍ntīnā-mma̠rutō̍ ya̠ntvagrē̎indra̍sya̠ vṛṣṇō̠ varu̍ṇasya̠ rājña̍ ādi̠tyānā̎-mma̠rutā̠gṃ̠ śardha̍ u̠gram
    meaning

    Surging with power into the cattle-folds, the never-fleeing battle-meeting Indra of hundred angers — may the firm, unswervable commander protect our armies in battle.

  • verse 200
    म॒हाम॑नसा-म्भुवनच्य॒वाना॒-ङ्घोषो॑ दे॒वाना॒-ञ्जय॑ता॒ मुद॑स्थात्अ॒स्माक॒-मिन्द्रः॒-समृ॑तेषु-ध्व॒जे-ष्व॒स्माकं॒-याँ इष॑व॒स्ता ज॑यन्तु3

    ma̠hāma̍nasā-mbhuvanachya̠vānā̠-ṅghōṣō̍ dē̠vānā̠-ñjaya̍tā̠ muda̍sthāta̠smāka̠-mindra̠ḥ-samṛ̍tēṣu-dhva̠jē-ṣva̠smāka̠ṃ iṣa̍va̠stā ja̍yantu3
    meaning

    From the great-minded one who shook the worlds arose a divine roar of victory — may Indra and the gods bring victory to us; may our arrows conquer.

  • verse 201
    अ॒स्माकं॑-वीँ॒रा उत्त॑रे भवन्त्व॒स्मानु॑ देवा अवता॒ हवे॑षुउद्ध॑र्​षय मघव॒न्ना-यु॑धा॒-न्युथ्सत्व॑ना-म्माम॒काना॒-म्महाग्ं॑सिउद्वृ॑त्रहन् वा॒जिनां॒-वाँजि॑ना॒-न्युद्रथा॑ना॒-ञ्जय॑तामेतु॒ घोषः॑उप॒प्रेत॒ जय॑ता नर-स्स्थि॒रा वः॑ सन्तु बा॒हवः॑इन्द्रो॑ व॒-श्शर्म॑ यच्छत्वना-धृ॒ष्या यथा-ऽस॑थअव॑सृष्टा॒ परा॑पत॒ शर॑व्ये॒ ब्रह्म॑ सग्ंशितागच्छा॒मित्रा॒-न्प्रवि॑श॒ मैषा॒-ङ्कञ्च॒नोच्छि॑षःमर्मा॑णि ते॒ वर्म॑भिश्छा-दयामि॒ सोम॑स्त्वा॒ राजा॒-ऽमृते॑ना॒-भिव॑स्ताम्उ॒रो र्वरी॑यो॒ वरि॑वस्ते अस्तु॒ जय॑न्त॒-न्त्वामनु॑ मदन्तु दे॒वाःयत्र॑ बा॒णा-स्स॒म्पत॑न्ति कुमा॒रा वि॑शि॒खा इ॑वइन्द्रो॑ न॒स्तत्र॑ वृत्र॒हा वि॑श्वा॒हा शर्म॑ यच्छतु4

    a̠smāka̍ṃ vī̠rā utta̍rē bhavantva̠smānu̍ dēvā avatā̠ havē̍ṣuuddha̍r​ṣaya maghava̠nnā-yu̍dhā̠-nyuthsatva̍nā-mmāma̠kānā̠-mmahāgṃ̍siudvṛ̍trahan vā̠jinā̠ṃ vāji̍nā̠-nyudrathā̍nā̠-ñjaya̍tāmētu̠ ghōṣa̍ḥupa̠prēta̠ jaya̍tā nara-ssthi̠rā va̍-ssantu bā̠hava̍ḥindrō̍ va̠-śśarma̍ yachChatvanā-dhṛ̠ṣyā yathā-'sa̍thaava̍sṛṣṭā̠ parā̍pata̠ śara̍vyē̠ brahma̍ sagṃśitāgachChā̠mitrā̠-npravi̍śa̠ maiṣā̠-ṅkañcha̠nōchChi̍ṣaḥmarmā̍ṇi tē̠ varma̍bhiśChā-dayāmi̠ sōma̍stvā̠ rājā̠-'mṛtē̍nā̠-bhiva̍stāmu̠rō rvarī̍yō̠ vari̍vastē astu̠ jaya̍nta̠-ntvāmanu̍ madantu dē̠vāḥyatra̍ bā̠ṇā-ssa̠mpata̍nti kumā̠rā vi̍śi̠khā i̍vaindrō̍ na̠statra̍ vṛtra̠hā vi̍śvā̠hā śarma̍ yachChatu4
    meaning

    May our heroes be superior; may the gods protect us in battle; rouse our weapons, O Maghavan — great are our warriors; O obstacle-destroyer, repel the hostile forces.

  • verse 202
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यआशुश्शिशानो-ऽप्रतिरथ-ङ्कवचाय हुम्

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yaāśuśśiśānō-'pratiratha-ṅkavachāya hum
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra. May the Apratiratha be placed in the armor.

  • verse 203
    7.5 प्रति पूरुषं(तै. सं. 1.8.6.1 - तै. सं. 1.8.6.2)(तै. ब्रा. 1.6.10.1 - तै. ब्रा. 1.6.10.5)

    7.5 prati pūruṣaṃ(tai. saṃ. 1.8.6.1 - tai. saṃ. 1.8.6.2)(tai. brā. 1.6.10.1 - tai. brā. 1.6.10.5)
    meaning

    Section 7.5: For Each Person.

  • verse 204
    प्र॒ति॒पू॒रु॒ष मेक॑कपाला॒-न्निर्व॑प॒त्ये-क॒मति॑रिक्तं॒-याँव॑न्तो गृ॒ह्या᳚-स्स्मस्तेभ्यः॒ कम॑कर-म्पशू॒नाग्ं शर्मा॑सि॒ शर्म॒ यज॑मानस्य॒ शर्म॑ मेय॒च्छैक॑ ए॒व रु॒द्रो द्वि॒तीया॑य तस्थ आ॒खुस्ते॑ रुद्र प॒शुस्त-ञ्जु॑षस्वै॒ष ते॑ रुद्र भा॒ग-स्स॒ह स्वस्रां-ऽबि॑कया॒ तञ्जु॑षस्व भेष॒ज-ङ्गवे-ऽश्वा॑य॒पुरु॑षाय भेष॒जमथो॑ अ॒स्मभ्य॑-म्भेष॒जग्ं सुभे॑षजं॒-यँथा-ऽस॑ति1

    pra̠ti̠pū̠ru̠ṣa mēka̍kapālā̠-nnirva̍pa̠tyē-ka̠mati̍rikta̠ṃ yāva̍ntō gṛ̠hyā̎-ssmastēbhya̠ḥ kama̍kara-mpaśū̠nāgṃ śarmā̍si̠ śarma̠ yaja̍mānasya̠ śarma̍ ya̠chChaika̍ ē̠va ru̠drō na dvi̠tīyā̍ya tastha ā̠khustē̍ rudra pa̠śusta-ñju̍ṣasvai̠ṣa tē̍ rudra bhā̠ga-ssa̠ha svasrāṃ-'bi̍kayā̠ tañju̍ṣasva bhēṣa̠ja-ṅgavē-'śvā̍ya̠puru̍ṣāya bhēṣa̠jamathō̍ a̠smabhya̍-mbhēṣa̠jagṃ subhē̍ṣaja̠ṃ yathā-'sa̍ti1
    meaning

    For each person he pours a cup and one additional, as many as there are householders — may this be the shelter of the cattle, shelter for the sacrificer, shelter for me as well.

  • verse 205
    सु॒ग-म्मे॒षाय॑ मे॒ष्या॑ अवा᳚बं रु॒द्रम॑दि-म॒ह्यव॑ दे॒व-न्त्र्य॑बङ्कम्यथा॑ न॒-श्श्रेय॑सः॒ कर॒द्यथा॑ नो॒ वस्य॑ सः॒ कर॒द्यथा॑ नः पशु॒मतः॒कर॒द्यथा॑ नो व्यवसा॒यया᳚त्त्र्य॑बङ्कं-यँजामहे सुग॒न्धि-म्पु॑ष्टि॒वर्ध॑नम्उ॒र्वा॒रु॒कमि॑व॒ बन्ध॑ना-न्मृ॒त्यो र्मु॑क्षीय॒ मा-ऽमृता᳚त्ए॒षते॑ रुद्र भा॒ग स्तञ्जु॑षस्व॒ तेना॑व॒सेन॑ प॒रो मूज॑व॒तो-ऽती॒ह्यव॑ततधन्वा॒ पिना॑कहस्तः॒ कृत्ति॑वासाः2

    su̠ga-mmē̠ṣāya̍ mē̠ṣyā̍ avā̎baṃ ru̠drama̍di-ma̠hyava̍ dē̠va-ntrya̍baṅkamyathā̍ na̠-śśrēya̍sa̠ḥ kara̠dyathā̍ nō̠ vasya̍ sa̠ḥ kara̠dyathā̍ naḥ paśu̠mata̠ḥkara̠dyathā̍ vyavasā̠yayā̎ttrya̍baṅkaṃ yajāmahē suga̠ndhi-mpu̍ṣṭi̠vardha̍namu̠rvā̠ru̠kami̍va̠ bandha̍nā-nmṛ̠tyō rmu̍kṣīya̠ mā-'mṛtā̎tē̠ṣatē̍ rudra bhā̠ga stañju̍ṣasva̠ tēnā̍va̠sēna̍ pa̠rō mūja̍va̠tō-'tī̠hyava̍tatadhanvā̠ pinā̍kahasta̠ḥ kṛtti̍vāsāḥ2
    meaning

    A good-natured ram and ewe — I propitiate this fierce three-eyed Rudra; may he bring us to the better and the richer, may he protect our cattle.

  • verse 206
    प्र॒ति॒पू॒रु॒ष-मेक॑कपाला॒-न्निर्व॑पतिजा॒ता ए॒व प्र॒जा रु॒द्रा-न्नि॒रव॑दयतेएक॒मति॑रिक्तम्ज॒नि॒ष्यमा॑णा ए॒व प्र॒जा रु॒द्रा-न्नि॒रव॑दयतेएक॑कपाला भवन्तिए॒क॒धैव रु॒द्र-न्नि॒रव॑दयतेनाभिघा॑रयतियद॑भिघा॒रये᳚त्अ॒न्त॒र॒व॒-चा॒रिणग्ं॑ रु॒द्र-ङ्कु॑र्यात्ए॒को॒ल्मु॒केन॑ यन्ति3

    pra̠ti̠pū̠ru̠ṣa-mēka̍kapālā̠-nnirva̍patijā̠tā ē̠va pra̠jā ru̠drā-nni̠rava̍dayatēēka̠mati̍riktamja̠ni̠ṣyamā̍ṇā ē̠va pra̠jā ru̠drā-nni̠rava̍dayatēēka̍kapālā bhavantiē̠ka̠dhaiva ru̠dra-nni̠rava̍dayatēnābhighā̍rayatiyada̍bhighā̠rayē̎ta̠nta̠ra̠va̠-chā̠riṇagṃ̍ ru̠dra-ṅku̍ryātē̠kō̠lmu̠kēna̍ yanti3
    meaning

    He pours a cup for each person — the born creatures are thereby released from Rudra; one additional — the yet-to-be-born are thereby released from Rudra as well.

  • verse 207
    तद्धि रु॒द्रस्य॑ भाग॒धेय᳚म्इ॒मा-न्दिशं॑-यँन्तिए॒षा वै रु॒द्रस्य॒ दिक्स्वाया॑ मे॒व दि॒शि रु॒द्र-न्नि॒रव॑दयतेरु॒द्रो वा अ॑प॒शुका॑या॒ आहु॑त्यै॒ नाति॑ष्ठतअ॒सौ ते॑ प॒शुरिति॒ निर्दि॑शे॒द्य-न्द्वि॒ष्यात्यमे॒व द्वेष्टि॑तम॑स्मै प॒शु-न्निर्दि॑शतियदि॒ द्वि॒ष्यात्आ॒खुस्ते॑ प॒शुरिति॑ ब्रूयात्4

    taddhi ru̠drasya̍ bhāga̠dhēya̎mi̠mā-ndiśa̍ṃ yantiē̠ṣā vai ru̠drasya̠ diksvāyā̍ mē̠va di̠śi ru̠dra-nni̠rava̍dayatēru̠drō a̍pa̠śukā̍yā̠ āhu̍tyai̠ nāti̍ṣṭhataa̠sau tē̍ pa̠śuriti̠ nirdi̍śē̠dya-ndvi̠ṣyātyamē̠va dvēṣṭi̍tama̍smai pa̠śu-nnirdi̍śatiyadi̠ na dvi̠ṣyātā̠khustē̍ pa̠śuriti̍ brūyāt4
    meaning

    That is Rudra's share in the sacrifice; this is indeed Rudra's own direction; one thereby releases Rudra in his own direction; Rudra brings welfare to all.

  • verse 208
    ग्रा॒म्या-न्प॒शून् हि॒नस्ति॑नार॒ण्यान्च॒तु॒ष्प॒थे जु॑होतिए॒ष वा अ॑ग्नी॒ना-म्पड्बी॑शो॒ नाम॑अ॒ग्नि॒वत्ये॒व जु॑होतिम॒द्ध्य॒मेन॑ प॒र्णेन॑ जुहोतिस्रुग्घ्ये॑षाअथो॒ खलु॑अ॒न्त॒मेनै॒व हो॑त॒व्य᳚म्अ॒न्त॒त ए॒व रु॒द्र-न्नि॒रव॑दयते5

    na grā̠myā-npa̠śūn hi̠nasti̍nāra̠ṇyāncha̠tu̠ṣpa̠thē ju̍hōtiē̠ṣa a̍gnī̠nā-mpaḍbī̍śō̠ nāma̍a̠gni̠vatyē̠va ju̍hōtima̠ddhya̠mēna̍ pa̠rṇēna̍ juhōtisrugghyē̍ṣāathō̠ khalu̍a̠nta̠mēnai̠va hō̍ta̠vya̎ma̠nta̠ta ē̠va ru̠dra-nni̠rava̍dayatē5
    meaning

    He injures neither domestic nor wild animals; he pours at the crossroads — this fire is called 'foot-fetter of the fires'; he pours as if into a fire-bearing one.

  • verse 209
    एष॒ ते॑ रुद्रभा॒ग-स्स॒हस्वस्रां-ऽबि॑क॒येत्या॑हश॒रद्वा अ॒स्याम्बि॑का॒ स्वसा᳚तया॒ वा ए॒ष हि॑नस्तियग्ं हि॒नस्ति॑तयै॒वैनग्ं॑ स॒ह श॑मयतिभे॒ष॒जङ्गव॒ इत्या॑हयाव॑न्त ए॒व ग्रा॒म्याः प॒शवः॑तेभ्यो॑ भेष॒ज-ङ्क॑रोतिअवा᳚बं रु॒द्रम॑दि म॒हीत्या॑हआ॒शिष॑मे॒वै-तामा शा᳚स्ते6

    ēṣa̠ tē̍ rudrabhā̠ga-ssa̠hasvasrāṃ-'bi̍ka̠yētyā̍haśa̠radvā a̠syāmbi̍kā̠ svasā̎tayā̠ ē̠ṣa hi̍nastiyagṃ hi̠nasti̍tayai̠vainagṃ̍ sa̠ha śa̍mayatibhē̠ṣa̠jaṅgava̠ ityā̍hayāva̍nta ē̠va grā̠myāḥ pa̠śava̍ḥtēbhyō̍ bhēṣa̠ja-ṅka̍rōtiavā̎baṃ ru̠drama̍di ma̠hītyā̍haā̠śiṣa̍mē̠vai-tāmā śā̎stē6
    meaning

    This is your portion, O Rudra — autumn is his sister Ambikā; by her indeed he strikes; whomever he strikes, through her he also releases.

  • verse 210
    त्र्य॑बङ्कं-यँजामह॒ इत्या॑हमृ॒त्यो र्मु॑क्षीय॒ मा-ऽमृता॒-दिति॒ वा वै तदा॑हउत्कि॑रन्तिभग॑स्य लीफ्सन्तेमूते॑ कृ॒त्वा स॑जन्तियथा॒ जनं॑-यँ॒ते॑-ऽव॒स-ङ्क॒रोति॑ता॒दृगे॒व तत्ए॒ष ते॑ रुद्रभा॒ग इत्या॑ह नि॒रव॑त्यैअप्र॑तीक्ष॒-माय॑न्तिअ॒पः परि॑षिञ्चतिरु॒द्रस्या॒न्त र्​हि॑त्यैप्रवा ए॒ते᳚-ऽस्मा-ल्लो॒का-च्च्य॑वन्तेये त्र्य॑बङ्कै॒-श्चर॑न्तिआ॒दि॒त्य-ञ्च॒रु-म्पुन॒रेत्य॒ निर्व॑पतिइ॒यं-वाँ अदि॑तिःअ॒स्यामे॒व प्रति॑तिष्ठन्ति7

    trya̍baṅkaṃ yajāmaha̠ ityā̍hamṛ̠tyō rmu̍kṣīya̠ mā-'mṛtā̠-diti̠ vai tadā̍hautki̍rantibhaga̍sya līphsantēmūtē̍ kṛ̠tvā sa̍jantiyathā̠ jana̍ṃ ya̠tē̍-'va̠sa-ṅka̠rōti̍tā̠dṛgē̠va tatē̠ṣa tē̍ rudrabhā̠ga ityā̍ha ni̠rava̍tyaiapra̍tīkṣa̠-māya̍ntia̠paḥ pari̍ṣiñchatiru̠drasyā̠nta r​hi̍tyaipravā ē̠tē̎-'smā-llō̠kā-chchya̍vantē trya̍baṅkai̠-śchara̍ntiā̠di̠tya-ñcha̠ru-mpuna̠rētya̠ nirva̍patii̠yaṃ adi̍tiḥa̠syāmē̠va prati̍tiṣṭhanti7
    meaning

    He recites the Tryambaka — 'from death may I be freed, not from immortality'; they strew the ground; they wish for the share of Bhaga; having made water they join together.

  • verse 211
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यप्रतिपूरुषं-विँभाडिति नेत्रत्रया॑य वौ॒षट्

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yapratipūruṣaṃ vibhāḍiti nētratrayā̍ya vau̠ṣaṭ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra. May the Pratipūruṣa and Vibhāḍi be placed in the three eyes.

  • verse 212
    7.6 शत रुद्रीयं (त्वमग्ने रुद्रो-ऽनुवाकः)तै. ब्रा. 3.11.2.1 - तै. ब्रा. 3.11.2.4

    7.6 śata rudrīyaṃ (tvamagnē rudrō-'nuvākaḥ)tai. brā. 3.11.2.1 - tai. brā. 3.11.2.4
    meaning

    Section 7.6: Śata Rudrīya — 'Tvam Agne Rudraḥ' anuvāka.

  • verse 213
    त्वम॑ग्ने रु॒द्रो असु॑रो म॒हो दि॒वःत्वग्ं शर्धो॒ मारु॑त-म्पृ॒क्ष ई॑शिषेत्वं-वाँतै॑ररु॒णै र्या॑सि शङ्ग॒यःत्व-म्पू॒षा वि॑ध॒तः पा॑सि॒ नुत्मनाः᳚देवा॑ दे॒वेषु॑ श्रयद्ध्वम्प्रथ॑मा द्वि॒तीये॑षु श्रयद्ध्वम्द्विती॑या-स्तृ॒तीये॑षु श्रयद्ध्वम्तृती॑या-श्चतु॒र्थेषु॑ श्रयद्ध्वम्च॒तु॒र्थाः प॑ञ्च॒मेषु॑ श्रयद्ध्वम्प॒ञ्च॒मा-ष्ष॒ष्ठेषु॑ श्रयद्ध्वम्1

    tvama̍gnē ru̠drō asu̍rō ma̠hō di̠vaḥtvagṃ śardhō̠ māru̍ta-mpṛ̠kṣa ī̍śiṣētvaṃ vātai̍raru̠ṇai ryā̍si śaṅga̠yaḥtva-mpū̠ṣā vi̍dha̠taḥ pā̍si̠ nutmanā̎ḥdēvā̍ dē̠vēṣu̍ śrayaddhvampratha̍mā dvi̠tīyē̍ṣu śrayaddhvamdvitī̍yā-stṛ̠tīyē̍ṣu śrayaddhvamtṛtī̍yā-śchatu̠rthēṣu̍ śrayaddhvamcha̠tu̠rthāḥ pa̍ñcha̠mēṣu̍ śrayaddhvampa̠ñcha̠mā-ṣṣa̠ṣṭhēṣu̍ śrayaddhvam1
    meaning

    You, O Agni, are Rudra the mighty lord of heaven; you command the troop of Maruts and their cattle; you travel with the reddish winds as the auspicious one; you guard the devoted ones, O Pūṣan.

  • verse 214
    ष॒ष्ठा-स्स॑प्त॒मेषु॑ श्रयद्ध्वम्स॒प्त॒मा अ॑ष्ट॒मेषु॑ श्रयद्ध्वम्अ॒ष्ट॒मा न॑व॒मेषु॑ श्रयद्ध्वम्न॒व॒मा द॑श॒मेषु॑ श्रयद्ध्वम्द॒श॒मा ए॑काद॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्ए॒क॒द॒शा द्वा॑द॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्द्वा॒द॒शा-स्त्र॑योद॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्त्र॒यो॒द॒शा-श्च॑तु र्दे॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्च॒तु॒र्द॒शाः प॑ञ्चद॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्प॒ञ्च॒द॒शा-ष्षो॑ड॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्2

    ṣa̠ṣṭhā-ssa̍pta̠mēṣu̍ śrayaddhvamsa̠pta̠mā a̍ṣṭa̠mēṣu̍ śrayaddhvama̠ṣṭa̠mā na̍va̠mēṣu̍ śrayaddhvamna̠va̠mā da̍śa̠mēṣu̍ śrayaddhvamda̠śa̠mā ē̍kāda̠śēṣu̍ śrayaddhvamē̠ka̠da̠śā dvā̍da̠śēṣu̍ śrayaddhvamdvā̠da̠śā-stra̍yōda̠śēṣu̍ śrayaddhvamtra̠yō̠da̠śā-ścha̍tu rdē̠śēṣu̍ śrayaddhvamcha̠tu̠rda̠śāḥ pa̍ñchada̠śēṣu̍ śrayaddhvampa̠ñcha̠da̠śā-ṣṣō̍ḍa̠śēṣu̍ śrayaddhvam2
    meaning

    The sixth group follows the seventh; the seventh follows the eighth; the eighth follows the ninth; the ninth follows the tenth; the tenth follows the eleventh.

  • verse 215
    षो॒ड॒शा-स्स॑प्तद॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्स॒प्त॒द॒शा अ॑ष्टाद॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्अ॒ष्टा॒द॒शा ए॑कान्नवि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्ए॒का॒न्न॒वि॒ग्ं॒शा वि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्वि॒ग्ं॒शा ए॑कवि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्ए॒क॒वि॒ग्ं॒शा द्वा॑वि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्द्वा॒वि॒ग्ं॒शा स्त्र॑योवि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्त्र॒यो॒वि॒ग्ं॒शा श्च॑तुर्वि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्च॒तु॒र्वि॒ग्ं॒शाः प॑ञ्चवि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्प॒ञ्च॒वि॒ग्ं॒शा-ष्ष॑ड्वि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्3

    ṣō̠ḍa̠śā-ssa̍ptada̠śēṣu̍ śrayaddhvamsa̠pta̠da̠śā a̍ṣṭāda̠śēṣu̍ śrayaddhvama̠ṣṭā̠da̠śā ē̍kānnavi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamē̠kā̠nna̠vi̠gṃ̠śā vi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamvi̠gṃ̠śā ē̍kavi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamē̠ka̠vi̠gṃ̠śā dvā̍vi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamdvā̠vi̠gṃ̠śā stra̍yōvi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamtra̠yō̠vi̠gṃ̠śā ścha̍turvi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamcha̠tu̠rvi̠gṃ̠śāḥ pa̍ñchavi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvampa̠ñcha̠vi̠gṃ̠śā-ṣṣa̍ḍvi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvam3
    meaning

    The sixteenth follows the seventeenth; the seventeenth follows the eighteenth; the eighteenth follows the nineteenth; the nineteenth follows the twentieth.

  • verse 216
    ष॒ड्वि॒ग्ं॒शा स्स॑प्तवि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्स॒प्त॒वि॒ग्ं॒शा अ॑ष्टावि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्अ॒ष्टा॒वि॒ग्ं॒शा ए॑कान्नत्रि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्ए॒का॒न्न॒त्रि॒ग्ं॒शा स्त्रि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्त्रि॒ग्ं॒शा ए॑कत्रि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्ए॒क॒त्रि॒ग्ं॒शा द्वा᳚त्रि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्द्वा॒त्रि॒ग्ं॒शा त्र॑यस्त्रि॒ग्ं॒शेषु॑ श्रयद्ध्वम्देवा᳚स्त्रिरेकादशा॒ स्त्रिस्त्र॑यस्त्रिग्ंशाःउत्त॑रे भवतउत्त॑र वर्त्मान॒ उत्त॑र सत्वानःयत्का॑म इ॒द-ञ्जु॒होमि॑तन्मे॒ समृ॑द्ध्यताम्व॒यग्ग्​स्या॑म॒ पत॑यो रयी॒णाम्भूर्भुव॒स्व॑स्स्वाहा᳚4

    ṣa̠ḍvi̠gṃ̠śā ssa̍ptavi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamsa̠pta̠vi̠gṃ̠śā a̍ṣṭāvi̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvama̠ṣṭā̠vi̠gṃ̠śā ē̍kānnatri̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamē̠kā̠nna̠tri̠gṃ̠śā stri̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamtri̠gṃ̠śā ē̍katri̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamē̠ka̠tri̠gṃ̠śā dvā̎tri̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamdvā̠tri̠gṃ̠śā tra̍yastri̠gṃ̠śēṣu̍ śrayaddhvamdēvā̎strirēkādaśā̠ stristra̍yastrigṃśāḥutta̍rē bhavatautta̍ra vartmāna̠ utta̍ra satvānaḥyatkā̍ma i̠da-ñju̠hōmi̍tanmē̠ samṛ̍ddhyatāmva̠yagg​syā̍ma̠ pata̍yō rayī̠ṇāmbhūrbhuva̠sva̍ssvāhā̎4
    meaning

    The twenty-sixth follows the twenty-seventh; the twenty-seventh follows the twenty-eighth; the twenty-eighth follows the twenty-ninth; the twenty-ninth follows the thirtieth.

  • verse 217
    ओ-न्नमो भगवते॑ रुद्रा॒यत्वमग्ने त्वमग्ने शतरुद्रीयमित्यस्त्राय फट्

    ō-nnamō bhagavatē̍ rudrā̠yatvamagnē tvamagnē śatarudrīyamityastrāya phaṭ
    meaning

    Om — homage to the blessed Rudra. The Śata Rudrīya 'Tvam Agne' — placed as the weapon syllable Phaṭ.

  • verse 218
    7.7 पञ्चाङ्ग जपःअथ पञ्चाङ्गजपः

    7.7 pañchāṅga japaḥatha pañchāṅgajapaḥ
    meaning

    Section 7.7: Five-limb Chanting.

  • verse 219
    स॒द्योजा॒त-म्प्र॑पद्या॒मि॒ स॒द्योजा॒ताय॒ वै नमो॒ नमः॑भ॒वे भ॑वे॒ नाति॑भवे भवस्व॒ माम्भ॒वोद्भ॑वाय॒ नमः॑1

    sa̠dyōjā̠ta-mpra̍padyā̠mi̠ sa̠dyōjā̠tāya̠ vai namō̠ nama̍ḥbha̠vē bha̍vē̠ nāti̍bhavē bhavasva̠ māmbha̠vōdbha̍vāya̠ nama̍ḥ1
    meaning

    I take refuge in the Suddenly-born, homage to the Suddenly-born; in every existence and beyond, be my refuge — homage to the source of existence.

  • verse 220
    वा॒म॒दे॒वाय॒ नमो᳚ ज्ये॒ष्ठाय॒ नमः॑ श्रे॒ष्ठाय॒ नमो॑ रु॒द्राय॒ नमः॒ काला॑य॒ नमः॒ कल॑विकरणाय॒ नमो॒ बल॑विकरणाय॒ नमो॒ बला॑य॒ नमो॒ बल॑प्रमथनाय॒ नम॒-स्सर्व॑भूतदमनाय॒ नमो॑ म॒नोन्म॑नाय॒ नमः॑2

    vā̠ma̠dē̠vāya̠ namō̎ jyē̠ṣṭhāya̠ nama̍-śśrē̠ṣṭhāya̠ namō̍ ru̠drāya̠ nama̠ḥ kālā̍ya̠ nama̠ḥ kala̍vikaraṇāya̠ namō̠ bala̍vikaraṇāya̠ namō̠ balā̍ya̠ namō̠ bala̍pramathanāya̠ nama̠-ssarva̍bhūtadamanāya̠ namō̍ ma̠nōnma̍nāya̠ nama̍ḥ2
    meaning

    Homage to Vāmadeva, to the eldest, the most excellent, to Rudra, to Time, to the dissolver of time, to the dissolver of strength, to Strength, to the crusher of might, to the tamer of all beings, to the one beyond mind.

  • verse 221
    अ॒घोरे᳚भ्यो-ऽथ॒ घोरे᳚भ्यो॒ घोर॒घोर॑तरेभ्यःसर्वे᳚भ्य-स्सर्व॒शर्वे᳚भ्यो॒ नम॑स्ते अस्तु रु॒द्ररू॑पेभ्यः3

    a̠ghōrē̎bhyō-'tha̠ ghōrē̎bhyō̠ ghōra̠ghōra̍tarēbhyaḥsarvē̎bhya-ssarva̠śarvē̎bhyō̠ nama̍stē astu ru̠drarū̍pēbhyaḥ3
    meaning

    To those not fearsome, to those fearsome, and to those most fearsome — to all the forms of Śarva, to all forms of Rudra, be homage.

  • verse 222
    तत्पुरु॑षाय वि॒द्महे॑ महादे॒वाय॑ धीमहितन्नो॑ रुद्रः प्रचो॒दया᳚त्4

    tatpuru̍ṣāya vi̠dmahē̍ mahādē̠vāya̍ dhīmahitannō̍ rudraḥ prachō̠dayā̎t4
    meaning

    We know Tatpuruṣa, we meditate on Mahādeva; may Rudra impel our thoughts.

  • verse 223
    ईशान-स्सर्व॑विद्या॒ना॒मीश्वर-स्सर्व॑भूता॒नां॒ब्रह्माधि॑पति॒र्ब्रह्म॒णो-ऽधि॑पति॒र्ब्रह्मा॑ शि॒वो मे॑ अस्तु सदाशि॒वोम्5

    īśāna-ssarva̍vidyā̠nā̠mīśvara-ssarva̍bhūtā̠nā̠ṃbrahmādhi̍pati̠rbrahma̠ṇō-'dhi̍pati̠rbrahmā̍ śi̠vō mē̍ astu sadāśi̠vōm5
    meaning

    Īśāna, lord of all knowledge, lord of all beings, sovereign of Brahman, master of Brahmā — may the eternal Śiva be my auspicious one.

  • verse 224
    7.8 अष्टाङ्ग प्रणामःहि॒र॒ण्य॒ग॒र्भ-स्सम॑वर्त॒-ताग्रे॑ भू॒तस्य॑ जा॒तः पति॒रेक॑ आसीत्सदा॑धार पृथि॒वी-न्द्यामु॒तेमा-ङ्कस्मै॑ दे॒वाय॑ ह॒विषा॑ विधेमउरसा नमः1 (तै. सं. 4.1.8.3)

    7.8 aṣṭāṅga praṇāmaḥhi̠ra̠ṇya̠ga̠rbha-ssama̍varta̠-tāgrē̍ bhū̠tasya̍ jā̠taḥ pati̠rēka̍ āsītsadā̍dhāra pṛthi̠vī-ndyāmu̠tēmā-ṅkasmai̍ dē̠vāya̍ ha̠viṣā̍ vidhēmaurasā namaḥ1 (tai. saṃ. 4.1.8.3)
    meaning

    Section 7.8: Eight-limbed Prostration. Hiraṇyagarbha arose at the beginning, the one lord of all that was born; he upheld heaven and earth — to that god we offer oblation.

  • verse 225
    यः प्रा॑ण॒तो नि॑मिष॒तो म॑हि॒त्वैक॒ इद्राजा॒ जग॑तो ब॒भूव॑ ईशे॑ अ॒स्य द्वि॒पद॒-श्चतु॑ष्पदः॒ कस्मै॑ दे॒वाय॑ ह॒विषा॑ विधेमशिरसा नमः2 (तै. सं. 4.1.8.4)

    yaḥ prā̍ṇa̠tō ni̍miṣa̠tō ma̍hi̠tvaika̠ idrājā̠ jaga̍tō ba̠bhūva̍ya īśē̍ a̠sya dvi̠pada̠-śchatu̍ṣpada̠ḥ kasmai̍ dē̠vāya̍ ha̠viṣā̍ vidhēmaśirasā namaḥ2 (tai. saṃ. 4.1.8.4)
    meaning

    He who is great by the single greatness of his majesty, the one king of what breathes and blinks — to that god we offer oblation. [Homage with the head.]

  • verse 226
    ब्रह्म॑जज्ञा॒न-म्प्र॑थ॒म-म्पु॒रस्ता॒-द्विसी॑म॒त-स्सु॒रुचो॑ वे॒न आ॑वः बु॒ध्निया॑ उप॒मा अ॑स्य वि॒ष्ठा-स्स॒तश्च॒ योनि॒म-स॑तश्च॒ विवः॑(दृष्या नमः3 (तै. सं. 4.2.8.2.)

    brahma̍jajñā̠na-mpra̍tha̠ma-mpu̠rastā̠-dvisī̍ma̠ta-ssu̠ruchō̍ vē̠na ā̍vaḥsa bu̠dhniyā̍ upa̠mā a̍sya vi̠ṣṭhā-ssa̠taścha̠ yōni̠ma-sa̍taścha̠ viva̍ḥ(dṛṣyā namaḥ3 (tai. saṃ. 4.2.8.2.)
    meaning

    Brahman-knowledge, the first-born, shone forth from the eastern summit; the divine seer revealed it — the foundation and womb of both being and non-being.

  • verse 227
    म॒ही द्यौः पृ॑थि॒वी च॑ इ॒मं-यँ॒ज्ञ-म्मि॑मिक्षताम्पि॒पृ॒तान्नो॒ भरी॑मभिःमनसा नमः4 (तै. सं. 3.3.10.2)

    ma̠hī dyauḥ pṛ̍thi̠vī cha̍ na i̠maṃ ya̠jña-mmi̍mikṣatāmpi̠pṛ̠tānnō̠ bharī̍mabhiḥmanasā namaḥ4 (tai. saṃ. 3.3.10.2)
    meaning

    May the great heaven and earth together swell this sacrifice for us; nourish us with full abundance. [Homage with the mind.]

  • verse 228
    उप॑श्वासय पृथि॒वी-मु॒त द्या-म्पु॑रु॒त्रा ते॑ मनुतां॒-विँष्ठि॑त॒-ञ्जग॑त् दु॑न्दुभे स॒जूरिन्द्रे॑ण दे॒वै-र्दू॒राद्दवी॑यो॒ अप॑सेध॒ शत्रून्॑वचसा नमः5 (तै. सं. 4.6.6.6)

    upa̍śvāsaya pṛthi̠vī-mu̠ta dyā-mpu̍ru̠trā tē̍ manutā̠ṃ viṣṭhi̍ta̠-ñjaga̍tsa du̍ndubhē sa̠jūrindrē̍ṇa dē̠vai-rdū̠rāddavī̍yō̠ apa̍sēdha̠ śatrūn̍vachasā namaḥ5 (tai. saṃ. 4.6.6.6)
    meaning

    You fill the earth and heaven; your resolve extends everywhere through the world; with Indra and the gods, O war-drum, drive the enemies far away. [Homage with the voice.]

  • verse 229
    अग्ने॒ नय॑ सु॒पथा॑ रा॒ये अ॒स्मान् विश्वा॑नि देव व॒युना॑नि वि॒द्वान्यु॒यो॒द्ध्य॑स्म-ज्जु॑हुरा॒ण-मेनो॒ भूयि॑ष्ठान्ते॒ नम॑ उक्तिं-विँधेमपध्भ्या-न्नमः6 (तै. सं. 1.1.14.3)

    agnē̠ naya̍ su̠pathā̍ rā̠yē a̠smān viśvā̍ni dēva va̠yunā̍ni vi̠dvānyu̠yō̠ddhya̍sma-jju̍hurā̠ṇa-mēnō̠ bhūyi̍ṣṭhāntē̠ nama̍ uktiṃ vidhēmapadhbhyā-nnamaḥ6 (tai. saṃ. 1.1.14.3)
    meaning

    O Agni, lead us by the right path for prosperity; O god, you know all actions; ward off from us the crooked sin — we offer many homages to you. [Homage with the feet.]

  • verse 230
    या ते॑ अग्ने॒ रुद्रि॑या त॒नूस्तया॑ नः पाहि॒ तस्या᳚स्ते॒ स्वाहा᳚या ते॑ अग्ने-ऽयाश॒या र॑जाश॒या ह॑राश॒या त॒नूर्वर्​षि॑ष्ठा गह्वरे॒ष्ठोग्रं-वँचो॒ अपा॑वधी-न्त्वे॒षं-वँचो॒ अपा॑वधी॒ग्ं॒ स्वाहा᳚कराभ्या-न्नमः7 (तै. सं. 1.2.11.2)

    tē̍ agnē̠ rudri̍yā ta̠nūstayā̍ naḥ pāhi̠ tasyā̎stē̠ svāhā̎ tē̍ agnē-'yāśa̠yā ra̍jāśa̠yā ha̍rāśa̠yā ta̠nūrvar​ṣi̍ṣṭhā gahvarē̠ṣṭhōgraṃ vachō̠ apā̍vadhī-ntvē̠ṣaṃ vachō̠ apā̍vadhī̠g̠ṃ svāhā̎karābhyā-nnamaḥ7 (tai. saṃ. 1.2.11.2)
    meaning

    O Agni, your form that is that of Rudra — with it protect us; your mightiest form that dwells in the cave — may that fierce utterance protect us.

  • verse 231
    इ॒मं-यँ॑मप्रस्त॒रमाहि सीदाङ्गि॑रोभिः पि॒तृभिः॑ सं​विँदा॒नःआत्वा॒ मन्त्राः॑ कविश॒स्ता व॑हन्त्वे॒ना रा॑जन् ह॒विषा॑ मादयस्वकर्णाभ्या-न्नमः8 (तै. सं. 2.6.12.6)

    i̠maṃ ya̍maprasta̠ramāhi sīdāṅgi̍rōbhiḥ pi̠tṛbhi̍-ssaṃvidā̠naḥātvā̠ mantrā̍ḥ kaviśa̠stā va̍hantvē̠nā rā̍jan ha̠viṣā̍ mādayasvakarṇābhyā-nnamaḥ8 (tai. saṃ. 2.6.12.6)
    meaning

    Come, sit down on this seat of Yama with the Aṅgirasas and the fathers in agreement; may the mantra-recitations of seers bring you here — O King, rejoice in this oblation. [Homage with both ears.]

  • verse 232
    उरसा शिरसा दृष्ट्या मन॑सा वचसा त॒थापद्भ्या-ङ्कराभ्या-ङ्कर्णाभ्या-म्प्रणामो-ऽष्टाङ्ग॑ उच्यते

    urasā śirasā dṛṣṭyā mana̍sā vachasā ta̠thāpadbhyā-ṅkarābhyā-ṅkarṇābhyā-mpraṇāmō-'ṣṭāṅga̍ uchyatē
    meaning

    With chest, with head, with gaze, with mind, with speech, with feet, with hands, and with ears — this is declared to be the eight-limbed prostration.

  • verse 233
    उमामहेश्वराभ्या-न्नमः

    umāmahēśvarābhyā-nnamaḥ
    meaning

    Homage to Umā and Maheśvara together.

Primary text from vignanam.org