KYTS 2.4 Deva Manushyah Pitarah
Krishna
tap any word for its meaning
- verse 1कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय संहिताया-न्द्वितीयकाण्डे चतुर्थः प्रश्नः - इष्टिविधानंkṛṣṇa yajurvēdīya taittirīya saṃhitāyā-ndvitīyakāṇḍē chaturthaḥ praśnaḥ - iṣṭividhānaṃmeaning
Heading: Krishna Yajurveda Taittiriya Samhita, second kanda, fourth prashna — exposition of the ishti rite.
- verse 2ओ-न्नमः परमात्मने, श्री महागणपतये नमः,श्री गुरुभ्यो नमः । ह॒रिः॒ ओम् ॥ō-nnamaḥ paramātmanē, śrī mahāgaṇapatayē namaḥ,śrī gurubhyō namaḥ । ha̠ri̠ḥ ōm ॥meaning
Om, salutation to the Supreme Self, to Maha-Ganapati, to the gurus. Hari Om.
- verse 3दे॒वा म॑नु॒ष्याः᳚ पि॒तर॒स्ते᳚-ऽन्यत॑ आस॒न्नसु॑रा॒ रक्षाग्ं॑सि पिशा॒चास्ते᳚ ऽन्यत॒स्तेषा᳚-न्दे॒वाना॑मु॒त यदल्पं॒-लोँहि॑त॒मकु॑र्व॒-न्त-द्रक्षाग्ं॑सि॒ रात्री॑भिरसुभ्न॒-न्तान्-थ्सु॒ब्धा-न्मृ॒तान॒भि व्यौ᳚च्छ॒-त्ते दे॒वा अ॑विदु॒र्यो वै नो॒-ऽय-म्म्रि॒यते॒ रक्षाग्ं॑सि॒ वा इ॒म-ङ्घ्न॒न्तीति॒ ते रक्षा॒ग्॒स्युपा॑मन्त्रयन्त॒ तान्य॑ब्रुव॒न्. वरं॑-वृँणामहै॒ य- [यत्, असु॑रा॒न् जया॑म॒] 1dē̠vā ma̍nu̠ṣyā̎ḥ pi̠tara̠stē̎-'nyata̍ āsa̠nnasu̍rā̠ rakṣāgṃ̍si piśā̠chāstē̎ 'nyata̠stēṣā̎-ndē̠vānā̍mu̠ta yadalpa̠ṃ lōhi̍ta̠maku̍rva̠-nta-drakṣāgṃ̍si̠ rātrī̍bhirasubhna̠-ntān-thsu̠bdhā-nmṛ̠tāna̠bhi vyau̎chCha̠-ttē dē̠vā a̍vidu̠ryō vai nō̠-'ya-mmri̠yatē̠ rakṣāgṃ̍si̠ vā i̠ma-ṅghna̠ntīti̠ tē rakṣā̠g̠syupā̍mantrayanta̠ tānya̍bruva̠n. vara̍ṃ vṛṇāmahai̠ ya- [yat, asu̍rā̠n jayā̍ma̠] 1meaning
Gods, men and pitrs were on one side; asuras, rakshasas and pishachas on the other. The little blood that was the gods'...
- verse 4-दसु॑रा॒न् जया॑म॒ तन्नः॑ स॒हास॒दिति॒ ततो॒ वै दे॒वा असु॑रानजय॒-न्ते-ऽसु॑रान् जि॒त्वारक्षा॒ग्॒स्यपा॑नुदन्त॒ तानि॒ रक्षा॒ग्॒स्यनृ॑तम क॒र्तेति॑ सम॒न्त-न्दे॒वा-न्पर्य॑विश॒-न्ते दे॒वा अ॒ग्नाव॑नाथन्त॒ ते᳚-ऽग्नये॒ प्रव॑ते पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर॑वपन्न॒ग्नये॑ विबा॒धव॑ते॒-ऽग्नये॒ प्रती॑कवते॒ यद॒ग्नये॒ प्रव॑ते नि॒रव॑प॒न्॒. यान्ये॒व पु॒रस्ता॒-द्रक्षा॒ग्॒- [पु॒रस्ता॒-द्रक्षा॒ग्ं॑सि, आ॒स॒न्तानि॒ तेन॒] 2-dasu̍rā̠n jayā̍ma̠ tanna̍-ssa̠hāsa̠diti̠ tatō̠ vai dē̠vā asu̍rānajaya̠-ntē-'su̍rān ji̠tvārakṣā̠g̠syapā̍nudanta̠ tāni̠ rakṣā̠g̠syanṛ̍tama ka̠rtēti̍ sama̠nta-ndē̠vā-nparya̍viśa̠-ntē dē̠vā a̠gnāva̍nāthanta̠ tē̎-'gnayē̠ prava̍tē purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnira̍vapanna̠gnayē̍ vibā̠dhava̍tē̠-'gnayē̠ pratī̍kavatē̠ yada̠gnayē̠ prava̍tē ni̠rava̍pa̠n̠. yānyē̠va pu̠rastā̠-drakṣā̠g̠- [pu̠rastā̠-drakṣā̠g̍ṃsi, ā̠sa̠ntāni̠ tēna̠] 2meaning
'Let us conquer the asuras; let that be ours together' — thereupon the gods conquered the asuras, and having conquered the asuras, drove away the rakshasas. The rakshasas...
- verse 5-स्यास॒न्तानि॒ तेन॒ प्राणु॑दन्त॒ यद॒ग्नये॑ विबा॒धव॑ते॒ यान्ये॒वाभितो॒ रक्षा॒ग्॒स्यास॒-न्तानि॒ तेन॒ व्य॑बाधन्त॒ यद॒ग्नये॒ प्रती॑कवते॒ यान्ये॒व प॒श्चा-द्रक्षा॒ग्॒स्यास॒-न्तानि॒ तेनापा॑नुदन्त॒ ततो॑ दे॒वा अभ॑व॒-न्परासु॑रा॒ यो भ्रातृ॑व्यवा॒न्-थ्स्या-थ्स स्पर्ध॑मान ए॒तयेष्ट्या॑ यजेता॒ग्नये॒ प्रव॑ते पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पेद॒ग्नये॑ विबा॒धव॑ते॒- [विबा॒धव॑ते॒, अ॒ग्नये॒ प्रती॑कवते॒] 3-syāsa̠ntāni̠ tēna̠ prāṇu̍danta̠ yada̠gnayē̍ vibā̠dhava̍tē̠ yānyē̠vābhitō̠ rakṣā̠g̠syāsa̠-ntāni̠ tēna̠ vya̍bādhanta̠ yada̠gnayē̠ pratī̍kavatē̠ yānyē̠va pa̠śchā-drakṣā̠g̠syāsa̠-ntāni̠ tēnāpā̍nudanta̠ tatō̍ dē̠vā abha̍va̠-nparāsu̍rā̠ yō bhrātṛ̍vyavā̠n-thsyā-thsa spardha̍māna ē̠tayēṣṭyā̍ yajētā̠gnayē̠ prava̍tē purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pēda̠gnayē̍ vibā̠dhava̍tē̠- [vibā̠dhava̍tē̠, a̠gnayē̠ pratī̍kavatē̠] 3meaning
...were here; by these they pushed them away. With 'For Agni the warder-off' — they pushed away the rakshasas that surrounded them. By 'For Agni'...
- verse 6-ऽग्नये॒ प्रती॑कवते॒ यद॒ग्नये॒ प्रव॑ते नि॒र्वप॑ति॒ य ए॒वास्मा॒च्छ्रेया॒न्-भ्रातृ॑व्य॒स्त-न्तेन॒ प्रणु॑दते॒ यद॒ग्नये॑ विबा॒धव॑ते॒ य ए॒वैने॑न स॒दृन्त-न्तेन॒ वि बा॑धते॒ यद॒ग्नये॒ प्रती॑कवते॒ य ए॒वास्मा॒-त्पापी॑या॒-न्त-न्तेनाप॑ नुदते॒ प्र श्रेयाग्ं॑स॒-म्भ्रातृ॑व्य-न्नुद॒तेति॑ स॒दृश॑-ङ्क्रामति॒ नैन॒-म्पापी॑यानाप्नोति॒ य ए॒वं ँवि॒द्वाने॒तयेष्ट्या॒ यज॑ते ॥ 4 ॥(वृ॒णा॒म॒है॒ यत् - पु॒रस्ता॒-द्रक्षाग्ं॑सि- वपेद॒ग्नये॑ विबा॒धव॑त - ए॒वं - च॒त्वारि॑ च) (अ. 1)-'gnayē̠ pratī̍kavatē̠ yada̠gnayē̠ prava̍tē ni̠rvapa̍ti̠ ya ē̠vāsmā̠chChrēyā̠n-bhrātṛ̍vya̠sta-ntēna̠ praṇu̍datē̠ yada̠gnayē̍ vibā̠dhava̍tē̠ ya ē̠vainē̍na sa̠dṛnta-ntēna̠ vi bā̍dhatē̠ yada̠gnayē̠ pratī̍kavatē̠ ya ē̠vāsmā̠-tpāpī̍yā̠-nta-ntēnāpa̍ nudatē̠ pra śrēyāgṃ̍sa̠-mbhrātṛ̍vya-nnuda̠tēti̍ sa̠dṛśa̍-ṅkrāmati̠ naina̠-mpāpī̍yānāpnōti̠ ya ē̠vaṃ ँvi̠dvānē̠tayēṣṭyā̠ yaja̍tē ॥ 4 ॥(vṛ̠ṇā̠ma̠hai̠ yat - pu̠rastā̠-drakṣāgṃ̍si- vapēda̠gnayē̍ vibā̠dhava̍ta - ē̠vaṃ - cha̠tvāri̍ cha) (a. 1)meaning
By 'For Agni the front-presented' — by 'For Agni the leading-on' he offers; whoever is one's superior rival, that one he pushes away by it. By 'For Agni warder-off'...
- verse 7दे॒वा॒सु॒रा-स्संयँ॑त्ता आस॒-न्ते दे॒वा अ॑ब्रुव॒न्॒. यो नो॑ वी॒र्या॑वत्तम॒स्तमनु॑ स॒मार॑भामहा॒ इति॒ त इन्द्र॑मब्रुव॒-न्त्वं-वैँ नो॑ वी॒र्या॑वत्तमो-ऽसि॒ त्वामनु॑ स॒मार॑भामहा॒ इति॒ सो᳚-ऽब्रवी-त्ति॒स्रो म॑ इ॒मास्त॒नुवो॑ वी॒र्या॑वती॒स्ताः प्री॑णी॒ताथा-सु॑रान॒भि भ॑विष्य॒थेति॒ ता वै ब्रू॒हीत्य॑ब्रुवन्नि॒यमग्ं॑ हो॒मुगि॒यं-विँ॑मृ॒धेय-मि॑न्द्रि॒याव॒ती- [-मि॑न्द्रि॒याव॒ती, इत्य॑ब्रवी॒त्त] 5dē̠vā̠su̠rā-ssaṃya̍ttā āsa̠-ntē dē̠vā a̍bruva̠n̠. yō nō̍ vī̠ryā̍vattama̠stamanu̍ sa̠māra̍bhāmahā̠ iti̠ ta indra̍mabruva̠-ntvaṃ vai nō̍ vī̠ryā̍vattamō-'si̠ tvāmanu̍ sa̠māra̍bhāmahā̠ iti̠ sō̎-'bravī-tti̠srō ma̍ i̠māsta̠nuvō̍ vī̠ryā̍vatī̠stāḥ prī̍ṇī̠tāthā-su̍rāna̠bhi bha̍viṣya̠thēti̠ tā vai brū̠hītya̍bruvanni̠yamagṃ̍ hō̠mugi̠yaṃ vi̍mṛ̠dhēya-mi̍ndri̠yāva̠tī- [-mi̍ndri̠yāva̠tī, itya̍bravī̠tta] 5meaning
The gods and asuras were in conflict; the gods said: 'Whichever of us is most heroic, let us follow him.' They said 'Indra'...
- verse 8-त्य॑ब्रवी॒त्त इन्द्रा॑याग्ं हो॒मुचे॑ पुरो॒डाश॒मेका॑दशकपाल॒-न्निर॑वप॒न्निन्द्रा॑य वैमृ॒धाये-न्द्रा॑येन्द्रि॒याव॑ते॒ यदिन्द्रा॑याग्ं हो॒मुचे॑ नि॒रव॑प॒न्नग्ंह॑स ए॒व तेना॑मुच्यन्त॒ यदिन्द्रा॑य वै मृ॒धाय॒ मृध॑ ए॒व तेनापा᳚घ्नत॒यदिन्द्रा॑येन्द्रि॒याव॑त इन्द्रि॒यमे॒व तेना॒-ऽऽत्मन्न॑दधत॒ त्रय॑स्त्रिग्ंशत्कपाल-म्पुरो॒डाश॒-न्निर॑वप॒-न्त्रय॑स्त्रिग्ंश॒द्वै दे॒वता॒स्ता इन्द्र॑ आ॒त्मन्ननु॑ स॒मार॑भंयँत॒ भूत्यै॒ [भूत्यै᳚, तां-वाँव] 6-tya̍bravī̠tta indrā̍yāgṃ hō̠muchē̍ purō̠ḍāśa̠mēkā̍daśakapāla̠-nnira̍vapa̠nnindrā̍ya vaimṛ̠dhāyē-ndrā̍yēndri̠yāva̍tē̠ yadindrā̍yāgṃ hō̠muchē̍ ni̠rava̍pa̠nnagṃha̍sa ē̠va tēnā̍muchyanta̠ yadindrā̍ya vai mṛ̠dhāya̠ mṛdha̍ ē̠va tēnāpā̎ghnata̠yadindrā̍yēndri̠yāva̍ta indri̠yamē̠va tēnā̠-''tmanna̍dadhata̠ traya̍strigṃśatkapāla-mpurō̠ḍāśa̠-nnira̍vapa̠-ntraya̍strigṃśa̠dvai dē̠vatā̠stā indra̍ ā̠tmannanu̍ sa̠māra̍bhaṃyata̠ bhūtyai̠ [bhūtyai̎, tāṃ vāva] 6meaning
He said: They offered to Indra Aghamuc — an eleven-potsherd cake — to Indra Vaimrdha, to Indra Indriyavat. By 'For Indra'...
- verse 9तां-वाँव दे॒वा विजि॑ति-मुत्त॒मा-मसु॑रै॒-र्व्य॑जयन्त॒यो भ्रातृ॑व्यवा॒न्थ्- स्या-थ्स स्पर्ध॑मान ए॒तयेष्ट्या॑ यजे॒तेन्द्रा॑याग्ं हो॒मुचे॑ पुरो॒डाश॒मेका॑दशकपाल॒-न्निर्व॑पे॒दिन्द्रा॑य वैमृ॒धायेन्द्रा॑येन्द्रि॒याव॒ते-ऽग्ं ह॑सा॒ वा ए॒ष गृ॑ही॒तो यस्मा॒च्छ्रेया॒-न्भ्रातृ॑व्यो॒यदिन्द्रा॑याग्ं हो॒मुचे॑ नि॒र्वप॒त्यग्ंह॑स ए॒व तेन॑ मुच्यतेमृ॒धा वा ए॒षो॑-ऽभिष॑ण्णो॒ यस्मा᳚-थ्समा॒नेष्व॒न्य-श्श्रेया॑नु॒ता- [श्रेया॑नु॒त, अ-ऽभ्रा॑तृव्यो॒] 7tāṃ vāva dē̠vā viji̍ti-mutta̠mā-masu̍rai̠-rvya̍jayanta̠yō bhrātṛ̍vyavā̠nth- syā-thsa spardha̍māna ē̠tayēṣṭyā̍ yajē̠tēndrā̍yāgṃ hō̠muchē̍ purō̠ḍāśa̠mēkā̍daśakapāla̠-nnirva̍pē̠dindrā̍ya vaimṛ̠dhāyēndrā̍yēndri̠yāva̠tē-'gṃ ha̍sā̠ vā ē̠ṣa gṛ̍hī̠tō yasmā̠chChrēyā̠-nbhrātṛ̍vyō̠yadindrā̍yāgṃ hō̠muchē̍ ni̠rvapa̠tyagṃha̍sa ē̠va tēna̍ muchyatēmṛ̠dhā vā ē̠ṣō̍-'bhiṣa̍ṇṇō̠ yasmā̎-thsamā̠nēṣva̠nya-śśrēyā̍nu̠tā- [śrēyā̍nu̠ta, a-'bhrā̍tṛvyō̠] 7meaning
By that very means the gods won the supreme victory over the asuras. Whoever has a rival, in conflict — let him offer this ishti, 'For Indra'...
- verse 10-ऽभ्रा॑तृव्यो॒ यदिन्द्रा॑य वैमृ॒धाय॒ मृध॑ ए॒व तेनाप॑ हते॒यदिन्द्रा॑येन्द्रि॒याव॑त इन्द्रि॒यमे॒व तेना॒त्म-न्ध॑त्ते॒ त्रय॑स्त्रिग्ंशत्कपाल-म्पुरो॒डाश॒-न्निर्व॑पति॒ त्रय॑स्त्रिग्ंश॒द्वै दे॒वता॒स्ता ए॒व यज॑मान आ॒त्मन्ननु॑ स॒मार॑भंयँते॒ भूत्यै॒ सा वा ए॒षा विजि॑ति॒र्नामेष्टि॒र्य ए॒वं-विँ॒द्वाने॒तयेष्ट्या॒ यज॑त उत्त॒मामे॒व विजि॑ति॒-म्भ्रातृ॑व्येण॒ वि ज॑यते ॥ 8 ॥(इ॒न्द्रि॒याव॑ती॒ - भूत्या॑ - उ॒तै - का॒न्न प॑ञ्चा॒शच्च॑) (अ. 2)-'bhrā̍tṛvyō̠ yadindrā̍ya vaimṛ̠dhāya̠ mṛdha̍ ē̠va tēnāpa̍ hatē̠yadindrā̍yēndri̠yāva̍ta indri̠yamē̠va tēnā̠tma-ndha̍ttē̠ traya̍strigṃśatkapāla-mpurō̠ḍāśa̠-nnirva̍pati̠ traya̍strigṃśa̠dvai dē̠vatā̠stā ē̠va yaja̍māna ā̠tmannanu̍ sa̠māra̍bhaṃyatē̠ bhūtyai̠ sā vā ē̠ṣā viji̍ti̠rnāmēṣṭi̠rya ē̠vaṃ vi̠dvānē̠tayēṣṭyā̠ yaja̍ta utta̠māmē̠va viji̍ti̠-mbhrātṛ̍vyēṇa̠ vi ja̍yatē ॥ 8 ॥(i̠ndri̠yāva̍tī̠ - bhūtyā̍ - u̠tai - kā̠nna pa̍ñchā̠śachcha̍) (a. 2)meaning
He becomes brotherless. By 'For Indra Vaimrdha' he beats off the mridh; by 'For Indra Indriyavat' he places indra-power in himself. The three...
- verse 11दे॒वा॒सु॒रा-स्संयँ॑त्ता आस॒-न्तेषा᳚-ङ्गाय॒त्र्योजो॒ बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑-म्प्र॒जा-म्प॒शून्-थ्स॒गृंह्या॒ ऽऽदाया॑-प॒क्रम्या॑तिष्ठ॒-त्ते॑-ऽमन्यन्त यत॒रान्. वा इ॒यमु॑पाव॒र्थ्स्यति॒ त इ॒द-म्भ॑विष्य॒न्तीति॒ तां-व्यँ॑ह्वयन्त॒ विश्व॑कर्म॒न्निति॑ दे॒वा दाभीत्यसु॑रा॒-स्सा नान्य॑त॒राग्श्च॒-नोपाव॑र्तत॒ ते दे॒वा ए॒त-द्यजु॑रपश्य॒न्नोजो॑-ऽसि॒ सहो॑-ऽसि॒ बल॑मसि॒ [बल॑मसि, भ्राजो॑-ऽसि] 9dē̠vā̠su̠rā-ssaṃya̍ttā āsa̠-ntēṣā̎-ṅgāya̠tryōjō̠ bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍-mpra̠jā-mpa̠śūn-thsa̠gṛṃhyā̠ ''dāyā̍-pa̠kramyā̍tiṣṭha̠-ttē̍-'manyanta yata̠rān. vā i̠yamu̍pāva̠rthsyati̠ ta i̠da-mbha̍viṣya̠ntīti̠ tāṃ vya̍hvayanta̠ viśva̍karma̠nniti̍ dē̠vā dābhītyasu̍rā̠-ssā nānya̍ta̠rāgścha̠-nōpāva̍rtata̠ tē dē̠vā ē̠ta-dyaju̍rapaśya̠nnōjō̍-'si̠ sahō̍-'si̠ bala̍masi̠ [bala̍masi, bhrājō̍-'si] 9meaning
The gods and asuras were in conflict; among them the gayatri took up the asuras' vigour, strength, indra-power, heroic power, progeny and cattle, and approached...
- verse 12भ्राजो॑-ऽसि दे॒वाना॒-न्धाम॒ नामा॑-ऽसि॒ विश्व॑मसि वि॒श्वायु॒-स्सर्व॑मसि स॒र्वायु॑रभि॒भूरिति॒ वाव दे॒वा असु॑राणा॒मोजो॒ बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑-म्प्र॒जा-म्प॒शून॑वृञ्जत॒ य-द्गा॑य॒त्र्य॑प॒क्रम्याति॑ष्ठ॒-त्तस्मा॑दे॒ता-ङ्गा॑य॒त्रीतीष्टि॑माहु-स्संवँथ्स॒रो वै गा॑य॒त्री सं॑वँथ्स॒रो वै तद॑प॒क्रम्या॑तिष्ठ॒-द्यदे॒तया॑ दे॒वा असु॑राणा॒मोजो॒ बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑- [बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य᳚म्, प्र॒जा-म्प॒शू-] 10bhrājō̍-'si dē̠vānā̠-ndhāma̠ nāmā̍-'si̠ viśva̍masi vi̠śvāyu̠-ssarva̍masi sa̠rvāyu̍rabhi̠bhūriti̠ vāva dē̠vā asu̍rāṇā̠mōjō̠ bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍-mpra̠jā-mpa̠śūna̍vṛñjata̠ ya-dgā̍ya̠trya̍pa̠kramyāti̍ṣṭha̠-ttasmā̍dē̠tā-ṅgā̍ya̠trītīṣṭi̍māhu-ssaṃvathsa̠rō vai gā̍ya̠trī sa̍ṃvathsa̠rō vai tada̍pa̠kramyā̍tiṣṭha̠-dyadē̠tayā̍ dē̠vā asu̍rāṇā̠mōjō̠ bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍- [bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̎m, pra̠jā-mpa̠śū-] 10meaning
'You are the Bhraja of the gods; you are the abode and the name; you are the universe, the all-living, all-protecting' — by this the gods took back the asuras' vigour, strength...
- verse 13-म्प्र॒जा-म्प॒शू-नवृ॑ञ्जत॒ तस्मा॑दे॒ताग्ं सं॑वँ॒र्ग इतीष्टि॑माहु॒र्यो भ्रातृ॑व्यवा॒न्थ्स्या-थ्सस्पर्ध॑मान ए॒तयेष्ट्या॑ यजेता॒ग्नये॑ संवँ॒र्गाय॑ पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पे॒त्तग्ंशृ॒तमास॑न्नमे॒तेन॒ यजु॑षा॒-ऽभि मृ॑शे॒दोज॑ ए॒व बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑-म्प्र॒जा-म्प॒शू-न्भ्रातृ॑व्यस्य वृङ्क्ते॒ भव॑त्या॒त्मना॒ परा᳚स्य॒ भ्रातृ॑व्यो भवति ॥ 11(बल॑मस्ये॒ - तया॑ दे॒वा असु॑राणा॒मोजो॒ बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्यं॑ - पञ्च॑चत्वारिग्ंशच्च) (अ. 3)-mpra̠jā-mpa̠śū-navṛ̍ñjata̠ tasmā̍dē̠tāgṃ sa̍ṃva̠rga itīṣṭi̍māhu̠ryō bhrātṛ̍vyavā̠nthsyā-thsaspardha̍māna ē̠tayēṣṭyā̍ yajētā̠gnayē̍ saṃva̠rgāya̍ purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pē̠ttagṃśṛ̠tamāsa̍nnamē̠tēna̠ yaju̍ṣā̠-'bhi mṛ̍śē̠dōja̍ ē̠va bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍-mpra̠jā-mpa̠śū-nbhrātṛ̍vyasya vṛṅktē̠ bhava̍tyā̠tmanā̠ parā̎sya̠ bhrātṛ̍vyō bhavati ॥ 11(bala̍masyē̠ - tayā̍ dē̠vā asu̍rāṇā̠mōjō̠ bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍ṃ - pañcha̍chatvārigṃśachcha) (a. 3)meaning
...and progeny and cattle. Therefore they call this ishti samvarga. Whoever has a rival, in conflict, should perform this ishti...
- verse 14प्र॒जाप॑तिः प्र॒जा अ॑सृजत॒ ता अ॑स्मा-थ्सृ॒ष्टाः परा॑चीराय॒-न्ता यत्राव॑स॒-न्ततो॑ ग॒र्मुदुद॑तिष्ठ॒-त्ता बृह॒स्पति॑श्चा॒न्ववै॑ता॒ग्ं॒ सो᳚-ऽब्रवी॒-द्बृह॒स्पति॑र॒नया᳚ त्वा॒ प्रति॑ष्ठा॒न्यथ॑ त्वा प्र॒जा उ॒पाव॑र्थ्स्य॒न्तीति॒ त-म्प्राति॑ष्ठ॒-त्ततो॒ वै प्र॒जाप॑ति-म्प्र॒जा उ॒पाव॑र्तन्त॒ यः प्र॒जाका॑म॒-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒त-म्प्रा॑जाप॒त्य-ङ्गा᳚र्मु॒त-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे-त्प्र॒जाप॑ति- [-निर्व॑पे-त्प्र॒जाप॑तिम्, ए॒व स्वेन॑] 12pra̠jāpa̍tiḥ pra̠jā a̍sṛjata̠ tā a̍smā-thsṛ̠ṣṭāḥ parā̍chīrāya̠-ntā yatrāva̍sa̠-ntatō̍ ga̠rmududa̍tiṣṭha̠-ttā bṛha̠spati̍śchā̠nvavai̍tā̠gṃ̠ sō̎-'bravī̠-dbṛha̠spati̍ra̠nayā̎ tvā̠ prati̍ṣṭhā̠nyatha̍ tvā pra̠jā u̠pāva̍rthsya̠ntīti̠ ta-mprāti̍ṣṭha̠-ttatō̠ vai pra̠jāpa̍ti-mpra̠jā u̠pāva̍rtanta̠ yaḥ pra̠jākā̍ma̠-ssyā-ttasmā̍ ē̠ta-mprā̍jāpa̠tya-ṅgā̎rmu̠ta-ñcha̠ru-nnirva̍pē-tpra̠jāpa̍ti- [-nirva̍pē-tpra̠jāpa̍tim, ē̠va svēna̍] 12meaning
Prajapati created creatures; they, having been created from him, went away. Where they dwelt, they remained; the bull-cow rose up; she and Brhaspati...
- verse 15-मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वास्मै᳚ प्र॒जा-म्प्रज॑नयतिप्र॒जाप॑तिः प॒शून॑सृजत॒ ते᳚-ऽस्मा-थ्सृ॒ष्टाः परा᳚ञ्च आय॒-न्ते यत्राव॑स॒-न्ततो॑ ग॒र्मुदुद॑तिष्ठ॒-त्ता-न्पू॒षा चा॒न्ववै॑ता॒ग्ं॒ सो᳚-ऽब्रवी-त्पू॒षा-ऽनया॑ मा॒ प्रति॒ष्ठाथ॑ त्वा प॒शव॑ उ॒पाव॑र्थ्स्य॒न्तीति॒ मा-म्प्रति॒ष्ठेति॒ सोमो᳚-ऽब्रवी॒-न्मम॒ वा [-मम॒ वै, अ॒कृ॒ष्ट॒प॒च्यमित्यु॒भौ] 13-mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vāsmai̎ pra̠jā-mpraja̍nayatipra̠jāpa̍tiḥ pa̠śūna̍sṛjata̠ tē̎-'smā-thsṛ̠ṣṭāḥ parā̎mcha āya̠-ntē yatrāva̍sa̠-ntatō̍ ga̠rmududa̍tiṣṭha̠-ttā-npū̠ṣā chā̠nvavai̍tā̠gṃ̠ sō̎-'bravī-tpū̠ṣā-'nayā̍ mā̠ prati̠ṣṭhātha̍ tvā pa̠śava̍ u̠pāva̍rthsya̠ntīti̠ mā-mprati̠ṣṭhēti̠ sōmō̎-'bravī̠-nmama̠ vā [-mama̠ vai, a̠kṛ̠ṣṭa̠pa̠chyamityu̠bhau] 13meaning
He runs to her with his own share-portion; he himself begets progeny for him. Prajapati created cattle; they, having been created from him, went away...
- verse 16अ॑कृष्टप॒च्यमित्यु॒भौ वा॒-म्प्रति॑ष्ठा॒नीत्य॑ब्रवी॒-त्तौ प्राति॑ष्ठ॒-त्ततो॒ वै प्र॒जाप॑ति-म्प॒शव॑ उ॒पाव॑र्तन्त॒ यः प॒शुका॑म॒-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒तग्ं सो॑मापौ॒ष्ण-ङ्गा᳚र्मु॒त-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे-थ्सोमापू॒षणा॑वे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ तावे॒वास्मै॑ प॒शू-न्प्रज॑नयत॒-स्सोमो॒ वै रे॑तो॒धाः पू॒षा प॑शू॒ना-म्प्र॑जनयि॒ता सोम॑ ए॒वास्मै॒ रेतो॒ दधा॑ति पू॒षा प॒शू-न्प्रज॑नयति ॥ 14 ॥(व॒पे॒-त्प्र॒जाप॑तिं॒ - ँवै - दधा॑ति पू॒षा - त्रीणि॑ च) (अ. 4)a̍kṛṣṭapa̠chyamityu̠bhau vā̠-mprati̍ṣṭhā̠nītya̍bravī̠-ttau prāti̍ṣṭha̠-ttatō̠ vai pra̠jāpa̍ti-mpa̠śava̍ u̠pāva̍rtanta̠ yaḥ pa̠śukā̍ma̠-ssyā-ttasmā̍ ē̠tagṃ sō̍māpau̠ṣṇa-ṅgā̎rmu̠ta-ñcha̠ru-nnirva̍pē-thsōmāpū̠ṣaṇā̍vē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāvē̠vāsmai̍ pa̠śū-npraja̍nayata̠-ssōmō̠ vai rē̍tō̠dhāḥ pū̠ṣā pa̍śū̠nā-mpra̍janayi̠tā sōma̍ ē̠vāsmai̠ rētō̠ dadhā̍ti pū̠ṣā pa̠śū-npraja̍nayati ॥ 14 ॥(va̠pē̠-tpra̠jāpa̍ti̠ṃ - ँvai - dadhā̍ti pū̠ṣā - trīṇi̍ cha) (a. 4)meaning
'Akrshtapacya' (auto-ripe). 'You two be my support' he said; they stood by him. Then to Prajapati the cattle returned. The desirer of cattle...
- verse 17अग्ने॒ गोभि॑र्न॒ आ ग॒हीन्दो॑ पु॒ष्ट्या जु॑षस्व नः । इन्द्रो॑ ध॒र्ता गृ॒हेषु॑ नः ॥ स॒वि॒ता य-स्स॑ह॒स्रिय॒-स्स नो॑ गृ॒हेषु॑ रारणत् । आ पू॒षा ए॒त्वा वसु॑ ॥ धा॒ता द॑दातु नो र॒यिमीशा॑नो॒ जग॑त॒स्पतिः॑ । स नः॑ पू॒र्णेन॑ वावनत् ॥ त्वष्टा॒ यो वृ॑ष॒भो वृषा॒ स नो॑ गृ॒हेषु॑ रारणत् । स॒हस्रे॑णा॒युते॑न च ॥ येन॑ दे॒वा अ॒मृत॑- [अ॒मृत᳚म्, दी॒र्घग्ग् श्रवो॑ दि॒व्यैर॑यन्त ।] 15agnē̠ gōbhi̍rna̠ ā ga̠hīndō̍ pu̠ṣṭyā ju̍ṣasva naḥ । indrō̍ dha̠rtā gṛ̠hēṣu̍ naḥ ॥ sa̠vi̠tā ya-ssa̍ha̠sriya̠-ssa nō̍ gṛ̠hēṣu̍ rāraṇat । ā pū̠ṣā ē̠tvā vasu̍ ॥ dhā̠tā da̍dātu nō ra̠yimīśā̍nō̠ jaga̍ta̠spati̍ḥ । sa na̍ḥ pū̠rṇēna̍ vāvanat ॥ tvaṣṭā̠ yō vṛ̍ṣa̠bhō vṛṣā̠ sa nō̍ gṛ̠hēṣu̍ rāraṇat । sa̠hasrē̍ṇā̠yutē̍na cha ॥ yēna̍ dē̠vā a̠mṛta̍- [a̠mṛta̎m, dī̠rghagg śravō̍ di̠vyaira̍yanta ।] 15meaning
(Mantra) 'O Agni, come to us with cattle; O Indu, accept our nourishment; Indra is the upholder in our houses. Savitr the thousand-fold — that one in our houses...'
- verse 18-न्दी॒र्घग्ग् श्रवो॑ दि॒व्यैर॑यन्त । राय॑स्पोष॒ त्वम॒स्मभ्य॒-ङ्गवा᳚ङ्कु॒ल्मि-ञ्जी॒वस॒ आ यु॑वस्व ॥ अ॒ग्नि र्गृ॒हप॑ति॒-स्सोमो॑ विश्व॒वनिः॑ सवि॒ता सु॑मे॒धा-स्स्वाहा᳚ ॥ अग्ने॑ गृहपते॒ यस्ते॒ घृत्यो॑ भा॒गस्तेन॒ सह॒ ओज॑ आ॒क्रम॑माणाय धेहि॒ श्रैष्ठ्या᳚त्प॒थो मा यो॑ष-म्मू॒र्धा भू॑यास॒ग्ग्॒ स्वाहा᳚ ॥ 16 ॥(अ॒मृत॑ - म॒ष्टात्रिग्ं॑शच्च) (अ. 5)-ndī̠rghagg śravō̍ di̠vyaira̍yanta । rāya̍spōṣa̠ tvama̠smabhya̠-ṅgavā̎mku̠lmi-ñjī̠vasa̠ ā yu̍vasva ॥ a̠gni rgṛ̠hapa̍ti̠-ssōmō̍ viśva̠vani̍-ssavi̠tā su̍mē̠dhā-ssvāhā̎ ॥ agnē̍ gṛhapatē̠ yastē̠ ghṛtyō̍ bhā̠gastēna̠ saha̠ ōja̍ ā̠krama̍māṇāya dhēhi̠ śraiṣṭhyā̎tpa̠thō mā yō̍ṣa-mmū̠rdhā bhū̍yāsa̠gg̠ svāhā̎ ॥ 16 ॥(a̠mṛta̍ - ma̠ṣṭātrigṃ̍śachcha) (a. 5)meaning
'They have brought us long divine fame. O Wealth-prosperity, give us the abundance of cattle for the living. Agni is the lord of the house.'
- verse 19चि॒त्रया॑ यजेत प॒शुका॑म इ॒यं-वैँ चि॒त्रा यद्वा अ॒स्यां-विँश्व॑-म्भू॒तमधि॑ प्र॒जाय॑ते॒ ते ने॒यञ्चि॒त्रा य ए॒वं-विँ॒द्वाग् श्चि॒त्रया॑ प॒शुका॑मो॒ यज॑ते॒ प्र प्र॒जया॑ प॒शुभि॑ र्मिथु॒नै र्जा॑यते॒ प्रैवाग्ने॒येन॑ वापयति॒ रेतः॑ सौ॒म्येन॑ दधाति॒ रेत॑ ए॒व हि॒त-न्त्वष्टा॑ रू॒पाणि॒ वि क॑रोतिसारस्व॒तौ भ॑वत ए॒तद्वै दैव्य॑-म्मिथु॒न-न्दैव्य॑मे॒वास्मै॑ [-दैव्य॑मे॒वास्मै᳚, मि॒थु॒न-म्म॑द्ध्य॒तो] 17chi̠trayā̍ yajēta pa̠śukā̍ma i̠yaṃ vai chi̠trā yadvā a̠syāṃ viśva̍-mbhū̠tamadhi̍ pra̠jāya̍tē̠ tē nē̠yañchi̠trā ya ē̠vaṃ vi̠dvāg śchi̠trayā̍ pa̠śukā̍mō̠ yaja̍tē̠ pra pra̠jayā̍ pa̠śubhi̍ rmithu̠nai rjā̍yatē̠ praivāgnē̠yēna̍ vāpayati̠ rēta̍-ssau̠myēna̍ dadhāti̠ rēta̍ ē̠va hi̠ta-ntvaṣṭā̍ rū̠pāṇi̠ vi ka̍rōtisārasva̠tau bha̍vata ē̠tadvai daivya̍-mmithu̠na-ndaivya̍mē̠vāsmai̍ [-daivya̍mē̠vāsmai̎, mi̠thu̠na-mma̍ddhya̠tō] 17meaning
He should sacrifice with the Chitra ishti, the one desiring cattle. This Chitra is the earth; for in this earth all beings spring up — therefore is she Chitra. Whoever knows this...
- verse 20मिथु॒न-म्म॑द्ध्य॒तो द॑धाति॒ पुष्ट्यै᳚ प्र॒जन॑नाय सिनीवा॒ल्यै च॒रुर्भ॑वति॒ वाग्वै सि॑नीवा॒ली पुष्टिः॒ खलु॒ वै वाक्पुष्टि॑मे॒व वाच॒मुपै᳚त्यै॒न्द्र उ॑त्त॒मो भ॑वति॒ तेनै॒व तन्मि॑थु॒नग्ं स॒प्तैतानि॑ ह॒वीग्ंषि॑ भवन्ति स॒प्त ग्रा॒म्याः प॒शवः॑ स॒प्तार॒ण्या-स्स॒प्त छन्दाग्॑स्यु॒-भय॒स्या-व॑रुद्ध्या॒ अथै॒ता आहु॑ती र्जुहोत्ये॒ते वै दे॒वाः पुष्टि॑पतय॒स्त ए॒वा स्मि॒-न्पुष्टि॑-न्दधति॒ पुष्य॑ति प्र॒जया॑ प॒शुभि॒रथो॒ यदे॒ता आहु॑ती र्जु॒होति॒ प्रति॑ष्ठित्यै ॥ 18 ॥(अ॒स्मै॒ - त ए॒व - द्वाद॑श च) (अ. 6)mithu̠na-mma̍ddhya̠tō da̍dhāti̠ puṣṭyai̎ pra̠jana̍nāya sinīvā̠lyai cha̠rurbha̍vati̠ vāgvai si̍nīvā̠lī puṣṭi̠ḥ khalu̠ vai vākpuṣṭi̍mē̠va vācha̠mupai̎tyai̠ndra u̍tta̠mō bha̍vati̠ tēnai̠va tanmi̍thu̠nagṃ sa̠ptaitāni̍ ha̠vīgṃṣi̍ bhavanti sa̠pta grā̠myāḥ pa̠śava̍-ssa̠ptāra̠ṇyā-ssa̠pta Chandāg̍syu̠-bhaya̠syā-va̍ruddhyā̠ athai̠tā āhu̍tī rjuhōtyē̠tē vai dē̠vāḥ puṣṭi̍pataya̠sta ē̠vā smi̠-npuṣṭi̍-ndadhati̠ puṣya̍ti pra̠jayā̍ pa̠śubhi̠rathō̠ yadē̠tā āhu̍tī rju̠hōti̠ prati̍ṣṭhityai ॥ 18 ॥(a̠smai̠ - ta ē̠va - dvāda̍śa cha) (a. 6)meaning
He places a couple in the middle, for nourishment, for procreation. There is the charu of Sinivali; speech is Sinivali; nourishment is speech, nourishment...
- verse 21मा॒रु॒तम॑सि म॒रुता॒मोजो॒-ऽपा-न्धारा᳚-म्भिन्धि र॒मय॑त मरुत-श्श्ये॒नमा॒यिन॒-म्मनो॑जव सं॒-वृँष॑णग्ं सुवृ॒क्तिम् ॥ येन॒ शर्ध॑ उ॒ग्रमव॑-सृष्ट॒मेति॒ तद॑श्विना॒ परि॑ धत्तग्ग् स्व॒स्ति । पु॒रो॒वा॒तो वर्ष॑ञ्जि॒न्वरा॒वृ-थ्स्वाहा॑ वा॒तावद्- वर्ष॑न्नु॒ग्ररा॒वृ-थ्स्वाहा᳚ स्त॒नय॒न् वर्ष॑-न्भी॒मरा॒वथ्स्वाहा॑ ऽनश॒न्य॑व॒स्फूर्ज॑न्-दि॒द्यु-द्वर्ष॑न्-त्वे॒षरा॒वृ-थ्स्वाहा॑ ऽतिरा॒त्रं॒-वँर्ष॑-न्पू॒र्तिरा॒वृ- [-पू॒र्तिरा॒वृत्, स्वाहा॑ ब॒हु] 19mā̠ru̠tama̍si ma̠rutā̠mōjō̠-'pā-ndhārā̎-mbhindhi ra̠maya̍ta maruta-śśyē̠namā̠yina̠-mmanō̍java sa̠ṃ vṛṣa̍ṇagṃ suvṛ̠ktim ॥ yēna̠ śardha̍ u̠gramava̍-sṛṣṭa̠mēti̠ tada̍śvinā̠ pari̍ dhattagg sva̠sti । pu̠rō̠vā̠tō varṣa̍ñji̠nvarā̠vṛ-thsvāhā̍ vā̠tāvad- varṣa̍nnu̠grarā̠vṛ-thsvāhā̎ sta̠naya̠n varṣa̍-nbhī̠marā̠vathsvāhā̍ 'naśa̠nya̍va̠sphūrja̍n-di̠dyu-dvarṣa̍n-tvē̠ṣarā̠vṛ-thsvāhā̍ 'tirā̠tra̠ṃ varṣa̍-npū̠rtirā̠vṛ- [-pū̠rtirā̠vṛt, svāhā̍ ba̠hu] 19meaning
(Mantra) 'You are the Marut, the vigour of the Maruts; cleave the streams of waters; rejoice, Maruts, the falcon-wise, mind-swift; pour out the bull, the great-pressed.' 'By which strength...'
- verse 22-थ्स्वाहा॑ ब॒हु हा॒यम॑वृषा॒दिति॑ श्रु॒तरा॒वृ-थ्स्वाहा॒ ऽऽतप॑ति॒ वर्ष॑न्-वि॒राडा॒वृ-थ्स्वाहा॑ ऽव॒स्फूर्ज॑न्-दि॒द्यु-द्वर्ष॑-न्भू॒तरा॒वृ-थ्स्वाहा॒मान्दा॒ वाशा॒-श्शुन्ध्यू॒रजि॑राः । ज्योति॑ष्मती॒-स्तम॑स्वरी॒-रुन्द॑ती॒-स्सुफे॑नाः । मित्र॑भृतः॒, क्षत्र॑भृत॒-स्सुरा᳚ष्ट्रा इ॒ह मा॑-ऽवत ॥वृष्णो॒ अश्व॑स्य स॒न्दान॑मसि॒ वृष्ट्यै॒ त्वोप॑ नह्यामि ॥ 20 ॥(पू॒र्तिरा॒वृ-द्- द्विच॑त्वारिग्ंशच्च) (अ. 7)-thsvāhā̍ ba̠hu hā̠yama̍vṛṣā̠diti̍ śru̠tarā̠vṛ-thsvāhā̠ ''tapa̍ti̠ varṣa̍n-vi̠rāḍā̠vṛ-thsvāhā̍ 'va̠sphūrja̍n-di̠dyu-dvarṣa̍-nbhū̠tarā̠vṛ-thsvāhā̠māndā̠ vāśā̠-śśundhyū̠raji̍rāḥ । jyōti̍ṣmatī̠-stama̍svarī̠-runda̍tī̠-ssuphē̍nāḥ । mitra̍bhṛta̠ḥ, kṣatra̍bhṛta̠-ssurā̎ṣṭrā i̠ha mā̍-'vata ॥vṛṣṇō̠ aśva̍sya sa̠ndāna̍masi̠ vṛṣṭyai̠ tvōpa̍ nahyāmi ॥ 20 ॥(pū̠rtirā̠vṛ-d- dvicha̍tvārigṃśachcha) (a. 7)meaning
'Svaha — much was rained from on high here' — sruta-avrt svaha; 'It rains, the virat-form, blazing' — vrshtin avrt svaha; 'Of clouding, lightning, choice...'
- verse 23देवा॑ वसव्या॒ अग्ने॑ सोम सूर्य ॥ देवा᳚-श्शर्मण्या॒ मित्रा॑वरुणा-ऽर्यमन्न् ॥ देवा᳚-स्सपीत॒यो ऽपा᳚-न्नपादाशुहेमन्न् । उ॒द्नो द॑त्तोद॒धि-म्भि॑न्त्त दि॒वः प॒र्जन्या॑द॒न्तरि॑क्षात्-पृथि॒व्यास्ततो॑ नो॒ वृष्ट्या॑-ऽवत ॥ दिवा॑ चि॒त्तमः॑ कृण्वन्ति प॒र्जन्ये॑नो-दवा॒हेन॑ । पृ॒थि॒वीं-यँ-द्व्यु॒न्दन्ति॑ ॥ आय-न्नरः॑ सु॒दान॑वो ददा॒शुषे॑ दि॒वः कोश॒मचु॑च्यवुः । वि प॒र्जन्या᳚-स्सृजन्ति॒ रोद॑सी॒ अनु॒ धन्व॑ना यन्ति [ ] 21dēvā̍ vasavyā̠ agnē̍ sōma sūrya ॥ dēvā̎-śśarmaṇyā̠ mitrā̍varuṇā-'ryamann ॥ dēvā̎-ssapīta̠yō 'pā̎-nnapādāśuhēmann । u̠dnō da̍ttōda̠dhi-mbhi̍ntta di̠vaḥ pa̠rjanyā̍da̠ntari̍kṣāt-pṛthi̠vyāstatō̍ nō̠ vṛṣṭyā̍-'vata ॥ divā̍ chi̠ttama̍ḥ kṛṇvanti pa̠rjanyē̍nō-davā̠hēna̍ । pṛ̠thi̠vīṃ ya-dvyu̠ndanti̍ ॥ āya-nnara̍-ssu̠dāna̍vō dadā̠śuṣē̍ di̠vaḥ kōśa̠machu̍chyavuḥ । vi pa̠rjanyā̎-ssṛjanti̠ rōda̍sī̠ anu̠ dhanva̍nā yanti [ ] 21meaning
'You are the Vasu-gods, Agni, Soma, Surya. You are the gods of welfare — Mitra, Varuna, Aryaman. You are the drinker-gods — son of waters, swift-mover.' 'Up...'
- verse 24वृ॒ष्टयः॑ ॥ उदी॑रयथा मरुत-स्समुद्र॒तो यू॒यं-वृँ॒ष्टिं-वँ॑र्षयथा पुरीषिणः । न वो॑ दस्रा॒ उप॑ दस्यन्ति धे॒नव॒-श्शुभं॑-याँ॒तामनु॒ रथा॑ अवृथ्सत ॥ सृ॒जा वृ॒ष्टि-न्दि॒व आ-ऽद्भि-स्स॑मु॒द्र-म्पृ॑ण ॥ अ॒ब्जा अ॑सि प्रथम॒जा बल॑मसि समु॒द्रिय᳚म् ॥ उन्न॑म्भय पृथि॒वी-म्भि॒न्धीद-न्दि॒व्य-न्नभः॑ । उ॒द्नो दि॒व्यस्य॑ नो दे॒हीशा॑नो॒ विसृ॑जा॒ दृति᳚म् ॥ ये दे॒वा दि॒विभा॑गा॒ ये᳚-ऽन्तरि॑क्ष भागा॒ ये पृ॑थि॒वि भा॑गाः । त इ॒मं-यँ॒ज्ञम॑वन्तु॒ त इ॒द-ङ्क्षेत्र॒मा वि॑शन्तु॒ त इ॒द-ङ्क्षेत्र॒मनु॒ वि वि॑शन्तु ॥ 22 ॥(य॒न्ति॒ - दे॒वा - विग्ं॑श॒तिश्च॑) (अ. 8)vṛ̠ṣṭaya̍ḥ ॥ udī̍rayathā maruta-ssamudra̠tō yū̠yaṃ vṛ̠ṣṭiṃ va̍rṣayathā purīṣiṇaḥ । na vō̍ dasrā̠ upa̍ dasyanti dhē̠nava̠-śśubha̍ṃ yā̠tāmanu̠ rathā̍ avṛthsata ॥ sṛ̠jā vṛ̠ṣṭi-ndi̠va ā-'dbhi-ssa̍mu̠dra-mpṛ̍ṇa ॥ a̠bjā a̍si prathama̠jā bala̍masi samu̠driya̎m ॥ unna̍mbhaya pṛthi̠vī-mbhi̠ndhīda-ndi̠vya-nnabha̍ḥ । u̠dnō di̠vyasya̍ nō dē̠hīśā̍nō̠ visṛ̍jā̠ dṛti̎m ॥ yē dē̠vā di̠vibhā̍gā̠ yē̎-'ntari̍kṣa bhāgā̠ yē pṛ̍thi̠vi bhā̍gāḥ । ta i̠maṃ ya̠jñama̍vantu̠ ta i̠da-ṅkṣētra̠mā vi̍śantu̠ ta i̠da-ṅkṣētra̠manu̠ vi vi̍śantu ॥ 22 ॥(ya̠nti̠ - dē̠vā - vigṃ̍śa̠tiścha̍) (a. 8)meaning
'Rise up the rains. Lift up, Maruts, from the sea — pour down rain, you of the wells. They do not slacken to you, the dasras; the cows and milch-kine adorn the lustre.'
- verse 25मा॒रु॒तम॑सि म॒रुता॒मोज॒ इति॑ कृ॒ष्णं-वाँसः॑ कृ॒ष्णतू॑ष॒-म्परि॑ धत्त ए॒तद्वै वृष्ट्यै॑ रू॒पग्ं सरू॑प ए॒व भू॒त्वा प॒र्जन्यं॑-वँर्षयतिर॒मय॑त मरुत-श्श्ये॒नमा॒यिन॒मिति॑ पश्चाद्वा॒त-म्प्रति॑ मीवति पुरोवा॒तमे॒व ज॑नयति व॒र्॒षस्या व॑रुद्ध्यै वातना॒मानि॑ जुहोति वा॒युर्वै वृष्ट्या॑ ईशे वा॒युमे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वास्मै॑ प॒र्जन्यं॑-वँर्षयत्य॒ष्टौ [वर्षयत्य॒ष्टौ, जु॒हो॒ति॒ चत॑स्रो॒ वै] 23mā̠ru̠tama̍si ma̠rutā̠mōja̠ iti̍ kṛ̠ṣṇaṃ vāsa̍ḥ kṛ̠ṣṇatū̍ṣa̠-mpari̍ dhatta ē̠tadvai vṛṣṭyai̍ rū̠pagṃ sarū̍pa ē̠va bhū̠tvā pa̠rjanya̍ṃ varṣayatira̠maya̍ta maruta-śśyē̠namā̠yina̠miti̍ paśchādvā̠ta-mprati̍ mīvati purōvā̠tamē̠va ja̍nayati va̠r̠ṣasyā va̍ruddhyai vātanā̠māni̍ juhōti vā̠yurvai vṛṣṭyā̍ īśē vā̠yumē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vāsmai̍ pa̠rjanya̍ṃ varṣayatya̠ṣṭau [varṣayatya̠ṣṭau, ju̠hō̠ti̠ chata̍srō̠ vai] 23meaning
'You are the Marut, the vigour of the Maruts' — saying this, he wears black garments and a black border. This is the form of rain; becoming similar in form, he pleases Parjanya...
- verse 26जु॑होति॒ चत॑स्रो॒ वै दिश॒श्चत॑स्रो-ऽवान्तरदि॒शा दि॒ग्भ्य ए॒व वृष्टि॒ग्ं॒ स-म्प्र च्या॑वयति कृष्णाजि॒ने संयौँ॑ति ह॒विरे॒वाक॑रन्तर्वे॒दि संयौँ॒त्य व॑रुद्ध्यै॒ यती॑नाम॒द्यमा॑नानाग्ं शी॒र्॒षाणि॒ परा॑-ऽपत॒न्ते ख॒र्जूरा॑ अभव॒न्-तेषा॒ग्ं॒ रस॑ ऊ॒र्ध्वो॑-ऽपत॒त्-तानि॑ क॒रीरा᳚ण्य-भवन्-थ्सौ॒म्यानि॒ वै क॒रीरा॑णि सौ॒म्या खलु॒ वा आहु॑ति र्दि॒वो वृष्टि॑-ञ्च्यावयति॒ यत्क॒रीरा॑णि॒ भव॑न्ति [ ] 24ju̍hōti̠ chata̍srō̠ vai diśa̠śchata̍srō-'vāntaradi̠śā di̠gbhya ē̠va vṛṣṭi̠gṃ̠ sa-mpra chyā̍vayati kṛṣṇāji̠nē saṃyau̍ti ha̠virē̠vāka̍rantarvē̠di saṃyau̠tya va̍ruddhyai̠ yatī̍nāma̠dyamā̍nānāgṃ śī̠r̠ṣāṇi̠ parā̍-'pata̠ntē kha̠rjūrā̍ abhava̠n-tēṣā̠gṃ̠ rasa̍ ū̠rdhvō̍-'pata̠t-tāni̍ ka̠rīrā̎ṇya-bhavan-thsau̠myāni̠ vai ka̠rīrā̍ṇi sau̠myā khalu̠ vā āhu̍ti rdi̠vō vṛṣṭi̍-ñchyāvayati̠ yatka̠rīrā̍ṇi̠ bhava̍nti [ ] 24meaning
He offers four times — there are four directions and four intermediate directions; from the directions he draws down rain. He fastens the oblation in the black antelope skin...
- verse 27सौ॒म्ययै॒वा-ऽऽहु॑त्या दि॒वो वृष्टि॒मव॑ रुन्धे॒ मधु॑षा॒ सं-यौँ᳚त्य॒पां-वाँ ए॒ष ओष॑धीना॒ग्ं॒ रसो॒ यन्मद्ध्व॒द्भ्य ए॒वौष॑धीभ्यो वर्ष॒त्यथो॑ अ॒द्भ्य ए॒वौष॑धीभ्यो॒ वृष्टि॒नि-न्न॑यति॒ मान्दा॒ वाशा॒ इति॒ संयौँ॑ति नाम॒धेयै॑रे॒वैना॒ अच्छै॒त्यथो॒ यथा᳚ ब्रू॒यादसा॒ वेहीत्ये॒वमे॒वैना॑ नाम॒धेयै॒रा - [नाम॒धेयै॒रा, च्या॒व॒य॒ति॒ वृष्णो॒] 25sau̠myayai̠vā-''hu̍tyā di̠vō vṛṣṭi̠mava̍ rundhē̠ madhu̍ṣā̠ saṃ yau̎tya̠pāṃ vā ē̠ṣa ōṣa̍dhīnā̠gṃ̠ rasō̠ yanmaddhva̠dbhya ē̠vauṣa̍dhībhyō varṣa̠tyathō̍ a̠dbhya ē̠vauṣa̍dhībhyō̠ vṛṣṭi̠ni-nna̍yati̠ māndā̠ vāśā̠ iti̠ saṃyau̍ti nāma̠dhēyai̍rē̠vainā̠ achChai̠tyathō̠ yathā̎ brū̠yādasā̠ vēhītyē̠vamē̠vainā̍ nāma̠dhēyai̠rā - [nāma̠dhēyai̠rā, chyā̠va̠ya̠ti̠ vṛṣṇō̠] 25meaning
By the somya offering he wins the rain from the sky; by the honeyed he joins. This is the essence of the herbs; from the honey-pots he wins the herbs...
- verse 28च्या॑वयति॒ वृष्णो॒ अश्व॑स्य स॒न्दान॑मसि॒ वृष्ट्यै॒ त्वोप॑ नह्या॒मीत्या॑ह॒ वृषा॒ वा अश्वो॒ वृषा॑ प॒र्जन्यः॑ कृ॒ष्ण इ॑व॒ खलु॒ वै भू॒त्वा व॑र्षति रू॒पेणै॒वैन॒ग्ं॒ सम॑र्धयति व॒र्॒षस्या व॑रुद्ध्यै ॥ 26 ॥(अ॒ष्टौ - भव॑न्ति - नाम॒धेयै॒रै - का॒न्न त्रि॒ग्ं॒शच्च॑) (अ. 9)chyā̍vayati̠ vṛṣṇō̠ aśva̍sya sa̠ndāna̍masi̠ vṛṣṭyai̠ tvōpa̍ nahyā̠mītyā̍ha̠ vṛṣā̠ vā aśvō̠ vṛṣā̍ pa̠rjanya̍ḥ kṛ̠ṣṇa i̍va̠ khalu̠ vai bhū̠tvā va̍rṣati rū̠pēṇai̠vaina̠gṃ̠ sama̍rdhayati va̠r̠ṣasyā va̍ruddhyai ॥ 26 ॥(a̠ṣṭau - bhava̍nti - nāma̠dhēyai̠rai - kā̠nna tri̠gṃ̠śachcha̍) (a. 9)meaning
He shakes them. 'You are the bond of the bull-horse, for rain I bind you' — saying this. The bull-horse is the bull, Parjanya is the bull; like a black [cloud]...
- verse 29देवा॑ वसव्या॒ देवा᳚-श्शर्मण्या॒ देवा᳚-स्सपीतय॒ इत्या ब॑द्ध्नाति दे॒वता॑भिरे॒वान्व॒हं-वृँष्टि॑मिच्छति॒ यदि॒ वर्षे॒त्-ताव॑त्ये॒व हो॑त॒व्यं॑-यँदि॒ न वर्षे॒च्छ्वो भू॒ते ह॒विर्निर्व॑पेदहोरा॒त्रे वै मि॒त्रावरु॑णावहोरा॒त्राभ्या॒-ङ्खलु॒ वै प॒र्जन्यो॑ वर्षति॒ नक्तं॑-वाँ॒ हि दिवा॑ वा॒ वर्ष॑ति मि॒त्रावरु॑णावे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ तावे॒वास्मा॑ [तावे॒वास्मै᳚, अ॒हो॒रा॒त्राभ्यां᳚-] 27dēvā̍ vasavyā̠ dēvā̎-śśarmaṇyā̠ dēvā̎-ssapītaya̠ ityā ba̍ddhnāti dē̠vatā̍bhirē̠vānva̠haṃ vṛṣṭi̍michChati̠ yadi̠ varṣē̠t-tāva̍tyē̠va hō̍ta̠vya̍ṃ yadi̠ na varṣē̠chChvō bhū̠tē ha̠virnirva̍pēdahōrā̠trē vai mi̠trāvaru̍ṇāvahōrā̠trābhyā̠-ṅkhalu̠ vai pa̠rjanyō̍ varṣati̠ nakta̍ṃ vā̠ hi divā̍ vā̠ varṣa̍ti mi̠trāvaru̍ṇāvē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāvē̠vāsmā̍ [tāvē̠vāsmai̎, a̠hō̠rā̠trābhyā̎m-] 27meaning
'Ye Vasu-gods, ye gods of welfare, ye drinker-gods' — he ties them together; through the deities he wishes for daily rain. If it should rain, then...
- verse 30अहोरा॒त्राभ्या᳚-म्प॒र्जन्यं॑ ँवर्षयतो॒-ऽग्नये॑ धाम॒च्छदे॑ पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पेन्मारु॒तग्ं स॒प्तक॑पालग्ं सौ॒र्यमेक॑कपालम॒ग्निर्वा इ॒तो वृष्टि॒मुदी॑रयति म॒रुतः॑ सृ॒ष्टा-न्न॑यन्ति य॒दा खलु॒ वा अ॒सावा॑दि॒त्यो न्यं॑-र॒श्मिभिः॑ पर्या॒वर्त॒ते-ऽथ॑वर्षतिधाम॒च्छदि॑व॒ खलु॒ वै भू॒त्वा व॑र्षत्ये॒ता वै दे॒वता॒ वृष्ट्या॑ ईशते॒ ता ए॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ ता [भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ ताः, ए॒वास्मै॑] 28ahōrā̠trābhyā̎-mpa̠rjanyaṃ̍ ँvarṣayatō̠-'gnayē̍ dhāma̠chChadē̍ purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pēnmāru̠tagṃ sa̠ptaka̍pālagṃ sau̠ryamēka̍kapālama̠gnirvā i̠tō vṛṣṭi̠mudī̍rayati ma̠ruta̍-ssṛ̠ṣṭā-nna̍yanti ya̠dā khalu̠ vā a̠sāvā̍di̠tyō nya̍ṃ-ra̠śmibhi̍ḥ paryā̠varta̠tē-'tha̍varṣatidhāma̠chChadi̍va̠ khalu̠ vai bhū̠tvā va̍rṣatyē̠tā vai dē̠vatā̠ vṛṣṭyā̍ īśatē̠ tā ē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tā [bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāḥ, ē̠vāsmai̍] 28meaning
By day and night Parjanya rains. He should offer to Agni the abode-coverer an eight-potsherd cake; to the Maruts a seven-potsherd; to the somya...
- verse 31ए॒वास्मै॑ प॒र्जन्यं॑-वँर्षयन्त्यु॒ता व॑र्षिष्य॒न् वर्ष॑त्ये॒व सृ॒जा वृ॒ष्टि-न्दि॒व आ-ऽद्भि-स्स॑मु॒द्र-म्पृ॒णेत्या॑हे॒माश्चै॒वा-मूश्चा॒प-स्सम॑र्धय॒त्यथो॑ आ॒भिरे॒वा-मूरच्छै᳚त्य॒ब्जा अ॑सि प्रथम॒जा बल॑मसि समु॒द्रिय॒मित्या॑ह यथाय॒जुरे॒वैत-दुन्न॑-म्भय पृथि॒वीमिति॑ वर्षा॒ह्वा-ञ्जु॑होत्ये॒षा वा ओष॑धीनां-वृँष्टि॒वनि॒स्तयै॒व वृष्टि॒मा च्या॑वयति॒ ये दे॒वा दि॒विभा॑गा॒ इति॑ कृष्णाजि॒नमव॑ धूनोती॒म ए॒वास्मै॑ लो॒काः प्री॒ता अ॒भीष्टा॑ भवन्ति ॥ 29 ॥(अ॒स्मै॒ - धा॒व॒ति॒ ता - वा - एक॑विग्ंशतिश्च ) (अ. 10)ē̠vāsmai̍ pa̠rjanya̍ṃ varṣayantyu̠tā va̍rṣiṣya̠n varṣa̍tyē̠va sṛ̠jā vṛ̠ṣṭi-ndi̠va ā-'dbhi-ssa̍mu̠dra-mpṛ̠ṇētyā̍hē̠māśchai̠vā-mūśchā̠pa-ssama̍rdhaya̠tyathō̍ ā̠bhirē̠vā-mūrachChai̎tya̠bjā a̍si prathama̠jā bala̍masi samu̠driya̠mityā̍ha yathāya̠jurē̠vaita-dunna̍-mbhaya pṛthi̠vīmiti̍ varṣā̠hvā-ñju̍hōtyē̠ṣā vā ōṣa̍dhīnāṃ vṛṣṭi̠vani̠stayai̠va vṛṣṭi̠mā chyā̍vayati̠ yē dē̠vā di̠vibhā̍gā̠ iti̍ kṛṣṇāji̠namava̍ dhūnōtī̠ma ē̠vāsmai̍ lō̠kāḥ prī̠tā a̠bhīṣṭā̍ bhavanti ॥ 29 ॥(a̠smai̠ - dhā̠va̠ti̠ tā - vā - ēka̍vigṃśatiścha ) (a. 10)meaning
These very ones make Parjanya rain for him. Even when about to rain, he says 'Pour rain from heaven, with waters fill the sea.'
- verse 32सर्वा॑णि॒ छन्दाग्॑स्ये॒तस्या॒-मिष्ट्या॑-म॒नूच्या॒नीत्या॑हु-स्त्रि॒ष्टुभो॒ वा ए॒तद्वी॒र्यं॑-यँ-त्क॒कुदु॒ष्णिहा॒ जग॑त्यै॒ यदु॑ष्णिह-क॒कुभा॑व॒न्वाह॒ तेनै॒व सर्वा॑णि॒ छन्दा॒ग्॒स्यव॑ रुन्धे गाय॒त्री वा ए॒षा यदु॒ष्णिहा॒ यानि॑ च॒त्वार्यद्ध्य॒क्षरा॑णि॒ चतु॑ष्पाद ए॒व ते प॒शवो॒यथा॑ पुरो॒डाशे॑ पुरो॒डाशो-ऽद्ध्ये॒वमे॒व त-द्यद्-ऋ॒च्यद्ध्य॒क्षरा॑णि॒ यज्जग॑त्या [यज्जग॑त्या, प॒रि॒द॒द्ध्यादन्तं॑-] 30sarvā̍ṇi̠ Chandāg̍syē̠tasyā̠-miṣṭyā̍-ma̠nūchyā̠nītyā̍hu-stri̠ṣṭubhō̠ vā ē̠tadvī̠rya̍ṃ ya-tka̠kudu̠ṣṇihā̠ jaga̍tyai̠ yadu̍ṣṇiha-ka̠kubhā̍va̠nvāha̠ tēnai̠va sarvā̍ṇi̠ Chandā̠g̠syava̍ rundhē gāya̠trī vā ē̠ṣā yadu̠ṣṇihā̠ yāni̍ cha̠tvāryaddhya̠kṣarā̍ṇi̠ chatu̍ṣpāda ē̠va tē pa̠śavō̠yathā̍ purō̠ḍāśē̍ purō̠ḍāśō-'ddhyē̠vamē̠va ta-dyad-ṛ̠chyaddhya̠kṣarā̍ṇi̠ yajjaga̍tyā [yajjaga̍tyā, pa̠ri̠da̠ddhyādanta̍ṃ-] 30meaning
All the metres should be recited at this ishti, they say. The trishtubh's vigour is what is the kakubh-ushnih; of the jagati...
- verse 33परिद॒द्ध्यादन्तं॑-यँ॒ज्ञ-ङ्ग॑मये-त्त्रि॒ष्टुभा॒ परि॑ दधातीन्द्रि॒यं-वैँ वी॒र्य॑-न्त्रि॒ष्टुगि॑न्द्रि॒य ए॒व वी॒र्ये॑ य॒ज्ञ-म्प्रति॑ष्ठापयति॒ नान्त॑-ङ्गमय॒त्यग्ने॒ त्री ते॒ वाजि॑ना॒ त्री ष॒धस्थेति॒ त्रिव॑त्या॒ परि॑ दधाति सरूप॒त्वाय॒ सर्वो॒ वा ए॒ष य॒ज्ञो य-त्त्रै॑धात॒वीय॒-ङ्कामा॑य-कामाय॒ प्रयु॑ज्यते॒ सर्वे᳚भ्यो॒ हि कामे᳚भ्यो य॒ज्ञः प्र॑यु॒ज्यते᳚ त्रैधात॒वीये॑न यजेताभि॒चर॒न्-थ्सर्वो॒ वा [सर्वो॒ वै, ए॒ष] 31parida̠ddhyādanta̍ṃ ya̠jña-ṅga̍mayē-ttri̠ṣṭubhā̠ pari̍ dadhātīndri̠yaṃ vai vī̠rya̍-ntri̠ṣṭugi̍ndri̠ya ē̠va vī̠ryē̍ ya̠jña-mprati̍ṣṭhāpayati̠ nānta̍-ṅgamaya̠tyagnē̠ trī tē̠ vāji̍nā̠ trī ṣa̠dhasthēti̠ triva̍tyā̠ pari̍ dadhāti sarūpa̠tvāya̠ sarvō̠ vā ē̠ṣa ya̠jñō ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠-ṅkāmā̍ya-kāmāya̠ prayu̍jyatē̠ sarvē̎bhyō̠ hi kāmē̎bhyō ya̠jñaḥ pra̍yu̠jyatē̎ traidhāta̠vīyē̍na yajētābhi̠chara̠n-thsarvō̠ vā [sarvō̠ vai, ē̠ṣa] 31meaning
He should encompass with trishtubh — he should bring the yajna to its end with it. Indra-power is heroic power; trishtubh is indra-power, heroic power. The yajna...
- verse 34ए॒ष य॒ज्ञो य-त्त्रै॑धात॒वीय॒ग्ं॒ सर्वे॑णै॒वैनं॑-यँ॒ज्ञेना॒भि च॑रति स्तृणु॒त ए॒वैन॑मे॒तयै॒व य॑जेताभिच॒र्यमा॑ण॒-स्सर्वो॒ वा ए॒ष य॒ज्ञो य-त्त्रै॑धात॒वीय॒ग्ं॒ सर्वे॑णै॒व य॒ज्ञेन॑ यजते॒ नैन॑मभि॒चर᳚न्-थ्स्तृणुत ए॒तयै॒व य॑जेत स॒हस्रे॑ण य॒क्ष्यमा॑णः॒ प्रजा॑तमे॒वैन॑-द्ददात्ये॒तयै॒व य॑जेत स॒हस्रे॑णेजा॒नो-ऽन्तं॒-वाँ ए॒ष प॑शू॒ना-ङ्ग॑च्छति॒ [-ग॑च्छति, य-स्स॒हस्रे॑ण॒] 32ē̠ṣa ya̠jñō ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠gṃ̠ sarvē̍ṇai̠vaina̍ṃ ya̠jñēnā̠bhi cha̍rati stṛṇu̠ta ē̠vaina̍mē̠tayai̠va ya̍jētābhicha̠ryamā̍ṇa̠-ssarvō̠ vā ē̠ṣa ya̠jñō ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠gṃ̠ sarvē̍ṇai̠va ya̠jñēna̍ yajatē̠ naina̍mabhi̠chara̎n-thstṛṇuta ē̠tayai̠va ya̍jēta sa̠hasrē̍ṇa ya̠kṣyamā̍ṇa̠ḥ prajā̍tamē̠vaina̍-ddadātyē̠tayai̠va ya̍jēta sa̠hasrē̍ṇējā̠nō-'nta̠ṃ vā ē̠ṣa pa̍śū̠nā-ṅga̍chChati̠ [-ga̍chChati, ya-ssa̠hasrē̍ṇa̠] 32meaning
This yajna is the traidhatava; he attacks it with the entire yajna. He spreads it, he should sacrifice with that very thing. The one being attacked, all...
- verse 35य-स्स॒हस्रे॑ण॒ यज॑ते प्र॒जाप॑तिः॒ खलु॒ वै प॒शून॑सृजत॒ ताग्स्त्रै॑धात॒ वीये॑-नै॒वासृ॑जत॒ य ए॒वं-विँ॒द्वाग् स्त्रै॑धात॒वीये॑नप॒शुका॑मो॒ यज॑ते॒ यस्मा॑दे॒व योनेः᳚ प्र॒जाप॑तिः प॒शूनसृ॑जत॒ तस्मा॑दे॒वैना᳚न्-थ्सृजत॒ उपै॑न॒मुत्त॑रग्ं स॒हस्र॑-न्नमति दे॒वता᳚भ्यो॒ वा ए॒ष आ वृ॑श्च्यते॒ यो य॒क्ष्य इत्यु॒क्त्वा न यज॑ते त्रैधात॒वीये॑न यजेत॒ सर्वो॒ वा ए॒ष य॒ज्ञो [य॒ज्ञः, य-त्त्रै॑धात॒वीय॒ग्ं॒] 33ya-ssa̠hasrē̍ṇa̠ yaja̍tē pra̠jāpa̍ti̠ḥ khalu̠ vai pa̠śūna̍sṛjata̠ tāgstrai̍dhāta̠ vīyē̍-nai̠vāsṛ̍jata̠ ya ē̠vaṃ vi̠dvāg strai̍dhāta̠vīyē̍napa̠śukā̍mō̠ yaja̍tē̠ yasmā̍dē̠va yōnē̎ḥ pra̠jāpa̍tiḥ pa̠śūnasṛ̍jata̠ tasmā̍dē̠vainā̎m-thsṛjata̠ upai̍na̠mutta̍ragṃ sa̠hasra̍-nnamati dē̠vatā̎bhyō̠ vā ē̠ṣa ā vṛ̍śchyatē̠ yō ya̠kṣya ityu̠ktvā na yaja̍tē traidhāta̠vīyē̍na yajēta̠ sarvō̠ vā ē̠ṣa ya̠jñō [ya̠jñaḥ, ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠gṃ̠] 33meaning
Whoever sacrifices with thousand: Prajapati created the cattle; he created them by the traidhatava. He who, knowing this, with the traidhatava...
- verse 36य-त्त्रै॑धात॒वीय॒ग्ं॒ सर्वे॑णै॒व य॒ज्ञेन॑ यजते॒ न दे॒वता᳚भ्य॒ आ वृ॑श्च्यते॒ द्वाद॑शकपालः पुरो॒डाशो॑ भवति॒ ते त्रय॒श्चतु॑ष्कपाला-स्त्रिष्षमृद्ध॒त्वाय॒ त्रयः॑ पुरो॒डाशा॑ भवन्ति॒ त्रय॑ इ॒मे लो॒का ए॒षां-लोँ॒काना॒माप्त्या॒ उत्त॑र-उत्तरो॒ ज्याया᳚-न्भवत्ये॒वमि॑व॒ हीमे लो॒का य॑व॒मयो॒ मद्ध्य॑ ए॒तद्वा अ॒न्तरि॑क्षस्य रू॒पग्ं समृ॑द्ध्यै॒ सर्वे॑षामभिग॒मय॒न्नव॑ द्य॒त्यछ॑बण्ट्कार॒ग्ं॒ हिर॑ण्य-न्ददाति॒ तेज॑ ए॒वा- [ए॒व, अव॑ रुन्धे] 34ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠gṃ̠ sarvē̍ṇai̠va ya̠jñēna̍ yajatē̠ na dē̠vatā̎bhya̠ ā vṛ̍śchyatē̠ dvāda̍śakapālaḥ purō̠ḍāśō̍ bhavati̠ tē traya̠śchatu̍ṣkapālā-striṣṣamṛddha̠tvāya̠ traya̍ḥ purō̠ḍāśā̍ bhavanti̠ traya̍ i̠mē lō̠kā ē̠ṣāṃ lō̠kānā̠māptyā̠ utta̍ra-uttarō̠ jyāyā̎-nbhavatyē̠vami̍va̠ hīmē lō̠kā ya̍va̠mayō̠ maddhya̍ ē̠tadvā a̠ntari̍kṣasya rū̠pagṃ samṛ̍ddhyai̠ sarvē̍ṣāmabhiga̠maya̠nnava̍ dya̠tyaCha̍baṇṭkāra̠gṃ̠ hira̍ṇya-ndadāti̠ tēja̍ ē̠vā- [ē̠va, ava̍ rundhē] 34meaning
By the traidhatava, with the entire yajna he sacrifices; he is not cut off from the deities. The twelve-potsherd cake is offered; those three of four...
- verse 37-ऽव॑ रुन्धे ता॒र्प्य-न्द॑दाति प॒शूने॒वाव॑ रुन्धे धे॒नु-न्द॑दात्या॒शिष॑ ए॒वाव॑ रुन्धे॒ साम्नो॒ वा ए॒ष वर्णो॒ यद्धिर॑ण्यं॒-यँजु॑षा-न्ता॒र्प्यमु॑क्थाम॒दाना᳚-न्धे॒नुरे॒ताने॒व सर्वा॒न्॒. वर्णा॒नव॑ रुन्धे ॥ 35 ॥(जग॑त्या - ऽभि॒चर॒न्-थ्सर्वो॒ वै - ग॑च्छति - य॒ज्ञ - स्तेज॑ ए॒व - त्रि॒ग्ं॒शच्च॑) (अ. 11)-'va̍ rundhē tā̠rpya-nda̍dāti pa̠śūnē̠vāva̍ rundhē dhē̠nu-nda̍dātyā̠śiṣa̍ ē̠vāva̍ rundhē̠ sāmnō̠ vā ē̠ṣa varṇō̠ yaddhira̍ṇya̠ṃ yaju̍ṣā-ntā̠rpyamu̍kthāma̠dānā̎-ndhē̠nurē̠tānē̠va sarvā̠n̠. varṇā̠nava̍ rundhē ॥ 35 ॥(jaga̍tyā - 'bhi̠chara̠n-thsarvō̠ vai - ga̍chChati - ya̠jña - stēja̍ ē̠va - tri̠gṃ̠śachcha̍) (a. 11)meaning
He wins; he gives the tarpya-garment; he wins the cattle; he gives a milch cow; he wins the blessings. This is the colour of the saman — the gold...
- verse 38त्वष्टा॑ ह॒तपु॑त्रो॒ वीन्द्र॒ग्ं॒ सोम॒मा-ऽह॑र॒-त्तस्मि॒न्निन्द्र॑ उपह॒वमै᳚च्छत॒ त-न्नोपा᳚ह्वयत पु॒त्र-म्मे॑-ऽवधी॒रिति॒ स य॑ज्ञवेश॒स-ङ्कृ॒त्वा प्रा॒सहा॒ सोम॑मपिब॒-त्तस्य॒ यद॒त्यशि॑ष्यत॒ त-त्त्वष्टा॑-ऽऽहव॒नीय॒मुप॒ प्राव॑र्तय॒-थ्स्वाहेन्द्र॑शत्रुर्वर्ध॒स्वेति॒ स याव॑दू॒र्ध्वः प॑रा॒विद्ध्य॑ति॒ ताव॑ति स्व॒यमे॒व व्य॑रमत॒ यदि॑ वा॒ ताव॑-त्प्रव॒ण- [ताव॑-त्प्रव॒णम्, आसी॒द्यदि॑] 36tvaṣṭā̍ ha̠tapu̍trō̠ vīndra̠gṃ̠ sōma̠mā-'ha̍ra̠-ttasmi̠nnindra̍ upaha̠vamai̎chChata̠ ta-nnōpā̎hvayata pu̠tra-mmē̍-'vadhī̠riti̠ sa ya̍jñavēśa̠sa-ṅkṛ̠tvā prā̠sahā̠ sōma̍mapiba̠-ttasya̠ yada̠tyaśi̍ṣyata̠ ta-ttvaṣṭā̍-''hava̠nīya̠mupa̠ prāva̍rtaya̠-thsvāhēndra̍śatrurvardha̠svēti̠ sa yāva̍dū̠rdhvaḥ pa̍rā̠viddhya̍ti̠ tāva̍ti sva̠yamē̠va vya̍ramata̠ yadi̍ vā̠ tāva̍-tprava̠ṇa- [tāva̍-tprava̠ṇam, āsī̠dyadi̍] 36meaning
Tvashtr, his son slain, brought soma without inviting Indra; Indra wished to be invited, but he did not invite him saying 'You have killed my son.' He...
- verse 39-मासी॒द्यदि॑ वा॒ ताव॒दद्ध्य॒ग्नेरासी॒-थ्स स॒म्भव॑न्न॒ग्नीषोमा॑व॒भि सम॑भव॒-थ्स इ॑षुमा॒त्रमि॑षुमात्रं॒-विँष्व॑ङ्ङवर्धत॒ स इ॒मां-लोँ॒कान॑वृणो॒द्य-दि॒मां-लोँ॒कानवृ॑णो॒-त्त-द्वृ॒त्रस्य॑ वृत्र॒त्व-न्तस्मा॒दिन्द्रो॑-ऽबिभे॒दपि॒ त्वष्टा॒ तस्मै॒ त्वष्टा॒ वज्र॑मसिञ्च॒-त्तपो॒ वै स वज्र॑ आसी॒-त्तमुद्य॑न्तु॒-न्नाश॑क्नो॒दथ॒ वै तर्हि॒ विष्णु॑- [विष्णुः॑, अ॒न्या] 37-māsī̠dyadi̍ vā̠ tāva̠daddhya̠gnērāsī̠-thsa sa̠mbhava̍nna̠gnīṣōmā̍va̠bhi sama̍bhava̠-thsa i̍ṣumā̠trami̍ṣumātra̠ṃ viṣva̍ṅṅavardhata̠ sa i̠māṃ lō̠kāna̍vṛṇō̠dya-di̠māṃ lō̠kānavṛ̍ṇō̠-tta-dvṛ̠trasya̍ vṛtra̠tva-ntasmā̠dindrō̍-'bibhē̠dapi̠ tvaṣṭā̠ tasmai̠ tvaṣṭā̠ vajra̍masiñcha̠-ttapō̠ vai sa vajra̍ āsī̠-ttamudya̍ntu̠-nnāśa̍knō̠datha̠ vai tarhi̠ viṣṇu̍- [viṣṇu̍ḥ, a̠nyā] 37meaning
Or even thus much was already in Agni; he thereupon arose; the Agni-Soma swelled around him; arrow by arrow he grew on every side...
- verse 40-र॒न्या दे॒वता॑ ऽऽसी॒-थ्सो᳚-ऽब्रवी॒-द्विष्ण॒वेही॒दमा ह॑रिष्यावो॒ येना॒यमि॒दमिति॒स विष्णु॑स्त्रे॒धा-ऽऽत्मानं॒-विँन्य॑धत्त पृथि॒व्या-न्तृती॑यम॒न्तरि॑क्षे॒ तृती॑य-न्दि॒वि तृती॑य-मभिपर्याव॒र्ता-द्ध्यबि॑भे॒द्यत्-पृ॑थि॒व्या-न्तृती॑य॒मासी॒-त्तेनेन्द्रो॒ वज्र॒मुद॑यच्छ॒-द्विष्ण्व॑नुस्थित॒-स्सो᳚-ऽब्रवी॒न्मा मे॒ प्र हा॒रस्ति॒ वा इ॒द- [वा इ॒दम्, मयि॑ वी॒र्य॑-न्त-त्ते॒] 38-ra̠nyā dē̠vatā̍ ''sī̠-thsō̎-'bravī̠-dviṣṇa̠vēhī̠damā ha̍riṣyāvō̠ yēnā̠yami̠damiti̠sa viṣṇu̍strē̠dhā-''tmāna̠ṃ vinya̍dhatta pṛthi̠vyā-ntṛtī̍yama̠ntari̍kṣē̠ tṛtī̍ya-ndi̠vi tṛtī̍ya-mabhiparyāva̠rtā-ddhyabi̍bhē̠dyat-pṛ̍thi̠vyā-ntṛtī̍ya̠māsī̠-ttēnēndrō̠ vajra̠muda̍yachCha̠-dviṣṇva̍nusthita̠-ssō̎-'bravī̠nmā mē̠ pra hā̠rasti̠ vā i̠da- [vā i̠dam, mayi̍ vī̠rya̍-nta-ttē̠] 38meaning
'There was no other deity'; he said: 'Vishnu, come, let us bring this here, by which this is.' That Vishnu set himself in three...
- verse 41-म्मयि॑ वी॒र्य॑-न्त-त्ते॒ प्रदा᳚स्या॒मीति॒ तद॑स्मै॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-त्प्रत्य॑गृह्णा॒दधा॒ मेति॒ त-द्विष्ण॒वे-ऽति॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-द्विष्णुः॒ प्रत्य॑गृह्णा-द॒स्मास्विन्द्र॑ इन्द्रि॒य-न्द॑धा॒त्विति॒ यद॒न्तरि॑क्षे॒ तृती॑य॒मासी॒-त्तेनेन्द्रो॒ वज्र॒मुद॑यच्छ॒-द्विष्ण्व॑नुस्थित॒-स्सो᳚-ऽब्रवी॒न्मा मे॒ प्रहा॒रस्ति॒ वा इ॒द- [वा इ॒दम्, मयि॑ वी॒र्य॑-न्त-त्ते॒] 39-mmayi̍ vī̠rya̍-nta-ttē̠ pradā̎syā̠mīti̠ tada̍smai̠ prāya̍chCha̠-tta-tpratya̍gṛhṇā̠dadhā̠ mēti̠ ta-dviṣṇa̠vē-'ti̠ prāya̍chCha̠-tta-dviṣṇu̠ḥ pratya̍gṛhṇā-da̠smāsvindra̍ indri̠ya-nda̍dhā̠tviti̠ yada̠ntari̍kṣē̠ tṛtī̍ya̠māsī̠-ttēnēndrō̠ vajra̠muda̍yachCha̠-dviṣṇva̍nusthita̠-ssō̎-'bravī̠nmā mē̠ prahā̠rasti̠ vā i̠da- [vā i̠dam, mayi̍ vī̠rya̍-nta-ttē̠] 39meaning
'I shall give you my heroic power' — he gave it to him; he received it: 'Place it on me' — by 'That for Vishnu beyond...'
- verse 42-म्मयि॑ वी॒र्य॑-न्त-त्ते॒ प्र दा᳚स्या॒मीति॒ तद॑स्मै॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-त्प्रत्य॑गृह्णा॒-द्द्विर्मा॑-ऽधा॒ इति॒ त-द्विष्ण॒वे-ऽति॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-द्विष्णुः॒ प्रत्य॑गृह्णाद॒स्मास्विन्द्र॑ इन्द्रि॒य-न्द॑धा॒त्विति॒ यद्दि॒वि तृती॑य॒मासी॒-त्तेनेन्द्रो॒ वज्र॒मुद॑यच्छ॒-द्विष्ण्व॑नुस्थित॒-स्सो᳚-ऽब्रवी॒न्मा मे॒ प्रहा॒र्येना॒ह- [प्रहा॒र्येना॒हम्, इ॒दमस्मि॒ त-त्ते॒] 40-mmayi̍ vī̠rya̍-nta-ttē̠ pra dā̎syā̠mīti̠ tada̍smai̠ prāya̍chCha̠-tta-tpratya̍gṛhṇā̠-ddvirmā̍-'dhā̠ iti̠ ta-dviṣṇa̠vē-'ti̠ prāya̍chCha̠-tta-dviṣṇu̠ḥ pratya̍gṛhṇāda̠smāsvindra̍ indri̠ya-nda̍dhā̠tviti̠ yaddi̠vi tṛtī̍ya̠māsī̠-ttēnēndrō̠ vajra̠muda̍yachCha̠-dviṣṇva̍nusthita̠-ssō̎-'bravī̠nmā mē̠ prahā̠ryēnā̠ha- [prahā̠ryēnā̠ham, i̠damasmi̠ ta-ttē̠] 40meaning
'I shall give you my heroic power' — he gave it to him; he received it again: 'Place it on me twice' — by 'That for Vishnu beyond...'
- verse 43-मि॒दमस्मि॒ त-त्ते॒ प्रदा᳚स्या॒मीति॒ त्वी(3) इत्य॑ब्रवी-थ्स॒न्धा-न्तु सन्द॑धावहै॒ त्वामे॒व प्रवि॑शा॒नीति॒ यन्मा-म्प्र॑वि॒शेः कि-म्मा॑ भुञ्ज्या॒ इत्य॑ब्रवी॒-त्त्वामे॒वेन्धी॑य॒ तव॒ भोगा॑य॒ त्वा-म्प्रवि॑शेय॒मित्य॑ब्रवी॒-त्तं-वृँ॒त्रः प्रावि॑शदु॒दरं॒-वैँ वृ॒त्रः, क्षु-त्खलु॒ वै म॑नु॒ष्य॑स्य॒ भ्रातृ॑व्यो॒ य [भ्रातृ॑व्यो॒ यः, ए॒वं-वेँद॒ हन्ति॒] 41-mi̠damasmi̠ ta-ttē̠ pradā̎syā̠mīti̠ tvī(3) itya̍bravī-thsa̠ndhā-ntu sanda̍dhāvahai̠ tvāmē̠va pravi̍śā̠nīti̠ yanmā-mpra̍vi̠śēḥ ki-mmā̍ bhuñjyā̠ itya̍bravī̠-ttvāmē̠vēndhī̍ya̠ tava̠ bhōgā̍ya̠ tvā-mpravi̍śēya̠mitya̍bravī̠-ttaṃ vṛ̠traḥ prāvi̍śadu̠dara̠ṃ vai vṛ̠traḥ, kṣu-tkhalu̠ vai ma̍nu̠ṣya̍sya̠ bhrātṛ̍vyō̠ ya [bhrātṛ̍vyō̠ yaḥ, ē̠vaṃ vēda̠ hanti̠] 41meaning
'I am That; I shall give it to you' — he said 'Tvi'; let us settle a bond — 'I shall enter into you' — 'Whoever enters me'...
- verse 44ए॒वं-वेँद॒ हन्ति॒ क्षुध॒-म्भ्रातृ॑व्य॒-न्तद॑स्मै॒ प्राय॑च्छ॒त्त-त्प्रत्य॑गृह्णा॒त्- त्रिर्मा॑-ऽधा॒ इति॒ त-द्विष्ण॒वे-ऽति॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-द्विष्णुः॒ प्रत्य॑गृह्णाद॒स्मास्विन्द्र॑ इन्द्रि॒य-न्द॑धा॒त्विति॒ यत्त्रिः प्राय॑च्छ॒-त्त्रिः प्र॒त्यगृ॑ह्णा॒-त्त-त्त्रि॒धातो᳚स्त्रिधातु॒त्वं-यँ-द्विष्णु॑र॒न्वति॑ष्ठत॒ विष्ण॒वे-ऽति॒ प्राय॑च्छ॒-त्तस्मा॑दैन्द्रावैष्ण॒वग्ं ह॒विर्भ॑वति॒ यद्वा इ॒द-ङ्किञ्च॒ तद॑स्मै॒ त-त्प्राय॑च्छ॒-दृच॒-स्सामा॑नि॒ यजूग्ं॑षि स॒हस्रं॒-वाँ अ॑स्मै॒ त-त्प्राय॑च्छ॒-त्तस्मा᳚-थ्स॒हस्र॑दक्षिणम् ॥ 42 ॥(प्र॒व॒णं - ँविष्णु॒- र्वा इ॒द- मि॒द - म॒हं - ँयो - भ॑व॒ - त्येक॑ विग्ंशतिश्च) (अ. 12)ē̠vaṃ vēda̠ hanti̠ kṣudha̠-mbhrātṛ̍vya̠-ntada̍smai̠ prāya̍chCha̠tta-tpratya̍gṛhṇā̠t- trirmā̍-'dhā̠ iti̠ ta-dviṣṇa̠vē-'ti̠ prāya̍chCha̠-tta-dviṣṇu̠ḥ pratya̍gṛhṇāda̠smāsvindra̍ indri̠ya-nda̍dhā̠tviti̠ yattriḥ prāya̍chCha̠-ttriḥ pra̠tyagṛ̍hṇā̠-tta-ttri̠dhātō̎stridhātu̠tvaṃ ya-dviṣṇu̍ra̠nvati̍ṣṭhata̠ viṣṇa̠vē-'ti̠ prāya̍chCha̠-ttasmā̍daindrāvaiṣṇa̠vagṃ ha̠virbha̍vati̠ yadvā i̠da-ṅkiñcha̠ tada̍smai̠ ta-tprāya̍chCha̠-dṛcha̠-ssāmā̍ni̠ yajūgṃ̍ṣi sa̠hasra̠ṃ vā a̍smai̠ ta-tprāya̍chCha̠-ttasmā̎-thsa̠hasra̍dakṣiṇam ॥ 42 ॥(pra̠va̠ṇaṃ - ँviṣṇu̠- rvā i̠da- mi̠da - ma̠haṃ - ँyō - bha̍va̠ - tyēka̍ vigṃśatiścha) (a. 12)meaning
Whoever knows this slays hunger and the rival. He gave it to him; he received it: 'Place it on me thrice' — by 'That for Vishnu beyond...'
- verse 45दे॒वा वै रा॑ज॒न्या᳚-ज्जाय॑माना-दबिभयु॒-स्तम॒न्तरे॒व सन्त॒-न्दाम्ना ऽपौ᳚म्भ॒न्-थ्स वा ए॒षो-ऽपो᳚ब्धो जायते॒ य-द्रा॑ज॒न्यो॑ यद्वा ए॒षो-ऽन॑पोब्धो॒ जाये॑त वृ॒त्रा-न्घ्नग्ग् श्च॑रे॒द्य-ङ्का॒मये॑त राज॒न्य॑मन॑पोब्धो जायेत वृ॒त्रा-न्घ्नग्ग् श्च॑रे॒दिति॒ तस्मा॑ ए॒तमै᳚न्द्रा बार्हस्प॒त्य-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पेदै॒न्द्रो वै रा॑ज॒न्यो᳚ ब्रह्म॒ बृह॒स्पति॒ र्ब्रह्म॑णै॒वैन॒-न्दाम्नो॒-ऽपोम्भ॑ना-न्मुञ्चति हिर॒ण्मय॒-न्दाम॒ दक्षि॑णा सा॒क्षादे॒वैन॒-न्दाम्नो॒-ऽपोम्भ॑ना-न्मुञ्चति ॥ 43 ॥(ए॒नं॒ - द्वाद॑श च) (अ. 13)dē̠vā vai rā̍ja̠nyā̎-jjāya̍mānā-dabibhayu̠-stama̠ntarē̠va santa̠-ndāmnā 'pau̎mbha̠n-thsa vā ē̠ṣō-'pō̎bdhō jāyatē̠ ya-drā̍ja̠nyō̍ yadvā ē̠ṣō-'na̍pōbdhō̠ jāyē̍ta vṛ̠trā-nghnagg ścha̍rē̠dya-ṅkā̠mayē̍ta rāja̠nya̍mana̍pōbdhō jāyēta vṛ̠trā-nghnagg ścha̍rē̠diti̠ tasmā̍ ē̠tamai̎mdrā bārhaspa̠tya-ñcha̠ru-nnirva̍pēdai̠ndrō vai rā̍ja̠nyō̎ brahma̠ bṛha̠spati̠ rbrahma̍ṇai̠vaina̠-ndāmnō̠-'pōmbha̍nā-nmuñchati hira̠ṇmaya̠-ndāma̠ dakṣi̍ṇā sā̠kṣādē̠vaina̠-ndāmnō̠-'pōmbha̍nā-nmuñchati ॥ 43 ॥(ē̠na̠ṃ - dvāda̍śa cha) (a. 13)meaning
The gods feared the rajanya being born; while he was yet within, they bound him with a string. He, when so bound, is born — the rajanya...
- verse 46नवो॑नवो भवति॒ जाय॑मा॒नो-ऽह्ना᳚-ङ्के॒तुरु॒षसा॑ मे॒त्यग्रे᳚ । भा॒ग-न्दे॒वेभ्यो॒ विद॑धात्या॒य-न्प्रच॒न्द्रमा᳚स्तिरति दी॒र्घमायुः॑ ॥ यमा॑दि॒त्या अ॒ग्ं॒शुमा᳚प्या॒यय॑न्ति॒ यमक्षि॑त॒-मक्षि॑तयः॒ पिब॑न्ति । तेन॑ नो॒ राजा॒ वरु॑णो॒ बृह॒स्पति॒रा प्या॑ययन्तु॒ भुव॑नस्य गो॒पाः ॥प्राच्या᳚-न्दि॒शि त्वमि॑न्द्रासि॒ राजो॒तोदी᳚च्यां-वृँत्रहन् वृत्र॒हा-ऽसि॑ । यत्र॒ यन्ति॑ स्रो॒त्यास्त- [यन्ति॑ स्रो॒त्यास्तत्, जि॒त-न्ते॑] 44navō̍navō bhavati̠ jāya̍mā̠nō-'hnā̎-ṅkē̠turu̠ṣasā̍ mē̠tyagrē̎ । bhā̠ga-ndē̠vēbhyō̠ vida̍dhātyā̠ya-npracha̠ndramā̎stirati dī̠rghamāyu̍ḥ ॥ yamā̍di̠tyā a̠gṃ̠śumā̎pyā̠yaya̍nti̠ yamakṣi̍ta̠-makṣi̍taya̠ḥ piba̍nti । tēna̍ nō̠ rājā̠ varu̍ṇō̠ bṛha̠spati̠rā pyā̍yayantu̠ bhuva̍nasya gō̠pāḥ ॥prāchyā̎-ndi̠śi tvami̍ndrāsi̠ rājō̠tōdī̎chyāṃ vṛtrahan vṛtra̠hā-'si̍ । yatra̠ yanti̍ srō̠tyāsta- [yanti̍ srō̠tyāstat, ji̠ta-ntē̍] 44meaning
'Ever new he becomes when born; the banner of the day, with dawn comes in front. He sets a share for the gods; the moon, going forward, crosses the long...'
- verse 47-ज्जि॒त-न्ते॑ दक्षिण॒तो वृ॑ष॒भ ए॑धि॒ हव्यः॑ ॥ इन्द्रो॑ जयाति॒ न परा॑ जयाता अधिरा॒जो राज॑सु राजयाति । विश्वा॒ हि भू॒याः पृत॑ना अभि॒ष्टीरु॑प॒सद्यो॑ नम॒स्यो॑ यथा-ऽस॑त् ॥ अ॒स्येदे॒व प्ररि॑रिचे महि॒त्व-न्दि॒वः पृ॑थि॒व्याः पर्य॒न्तरि॑क्षात् । स्व॒राडिन्द्रो॒ दम॒ आ वि॒श्वगू᳚र्त-स्स्व॒रिरम॑त्रो ववक्षे॒ रणा॑य ॥ अ॒भि त्वा॑ शूर नोनु॒मो-ऽदु॑ग्धा इव धे॒नवः॑ । ईशा॑न- [ईशा॑नम्, अ॒स्य] 45-jji̠ta-ntē̍ dakṣiṇa̠tō vṛ̍ṣa̠bha ē̍dhi̠ havya̍ḥ ॥ indrō̍ jayāti̠ na parā̍ jayātā adhirā̠jō rāja̍su rājayāti । viśvā̠ hi bhū̠yāḥ pṛta̍nā abhi̠ṣṭīru̍pa̠sadyō̍ nama̠syō̍ yathā-'sa̍t ॥ a̠syēdē̠va prari̍richē mahi̠tva-ndi̠vaḥ pṛ̍thi̠vyāḥ parya̠ntari̍kṣāt । sva̠rāḍindrō̠ dama̠ ā vi̠śvagū̎rta-ssva̠rirama̍trō vavakṣē̠ raṇā̍ya ॥ a̠bhi tvā̍ śūra nōnu̠mō-'du̍gdhā iva dhē̠nava̍ḥ । īśā̍na- [īśā̍nam, a̠sya] 45meaning
'Conquered on your right hand — be the bull, be the called. May Indra conquer, may he not be conquered; may he, lord of kings among kings, become greater. May you become...'
- verse 48-म॒स्य जग॑त-स्सुव॒र्दृश॒मीशा॑नमिन्द्र त॒स्थुषः॑ ॥ त्वामिद्धि हवा॑महे सा॒ता वाज॑स्य का॒रवः॑ । त्वां-वृँ॒त्रेष्वि॑न्द्र॒ सत्प॑ति॒-न्नर॒स्त्वा-ङ्काष्ठा॒स्वर्व॑तः ॥ यद्द्याव॑इन्द्रतेश॒तग्ं श॒त-म्भूमी॑रु॒त स्युः । न त्वा॑ वज्रिन्-थ्स॒हस्र॒ग्ं॒ सूर्या॒ अनु॒ न जा॒तम॑ष्ट॒ रोद॑सी ॥ पिबा॒ सोम॑मिन्द्र॒ मन्द॑तु त्वा॒ यन्ते॑ सु॒षाव॑ हर्य॒श्वाद्रिः॑ । 46-ma̠sya jaga̍ta-ssuva̠rdṛśa̠mīśā̍namindra ta̠sthuṣa̍ḥ ॥ tvāmiddhi havā̍mahē sā̠tā vāja̍sya kā̠rava̍ḥ । tvāṃ vṛ̠trēṣvi̍ndra̠ satpa̍ti̠-nnara̠stvā-ṅkāṣṭhā̠svarva̍taḥ ॥ yaddyāva̍indratēśa̠tagṃ śa̠ta-mbhūmī̍ru̠ta syuḥ । na tvā̍ vajrin-thsa̠hasra̠gṃ̠ sūryā̠ anu̠ na jā̠tama̍ṣṭa̠ rōda̍sī ॥ pibā̠ sōma̍mindra̠ manda̍tu tvā̠ yantē̍ su̠ṣāva̍ harya̠śvādri̍ḥ । 46meaning
'Of this moving and unmoving, the seer of the heavenly, lord of all, Indra, of the standing.' 'You alone we invoke for winning the prize, we singers; you in the Vrtras, Indra, the help...'
- verse 49सो॒तुर्बा॒हुभ्या॒ग्ं॒ सुय॑तो॒ नार्वा᳚ ॥ रे॒वती᳚र्न-स्सध॒माद॒ इन्द्रे॑ सन्तु तु॒विवा॑जाः । क्षु॒मन्तो॒ याभि॒र्मदे॑म ॥ उद॑ग्ने॒ शुच॑य॒स्तव॒ , वि ज्योति॒षो,दु॒ त्य-ञ्जा॒तवे॑दसग्ंस॒प्त त्वा॑ ह॒रितो॒ रथे॒ वह॑न्ति देव सूर्य । शो॒चिष्के॑शं-विँचक्षण ॥ चि॒त्र-न्दे॒वाना॒मुद॑गा॒दनी॑क॒-ञ्चक्षु॑र्मि॒त्रस्य॒ वरु॑णस्या॒-ऽग्नेः । आ-ऽप्रा॒ द्यावा॑पृथि॒वी अ॒न्तरि॑क्ष॒ग्ं॒ सूर्य॑ आ॒त्मा जग॑तस्त॒स्थुष॑- [जग॑तस्त॒स्थुषः॑, च ।] 47sō̠turbā̠hubhyā̠gṃ̠ suya̍tō̠ nārvā̎ ॥ rē̠vatī̎rna-ssadha̠māda̠ indrē̍ santu tu̠vivā̍jāḥ । kṣu̠mantō̠ yābhi̠rmadē̍ma ॥ uda̍gnē̠ śucha̍ya̠stava̠ , vi jyōti̠ṣō,du̠ tya-ñjā̠tavē̍dasagṃsa̠pta tvā̍ ha̠ritō̠ rathē̠ vaha̍nti dēva sūrya । śō̠chiṣkē̍śaṃ vichakṣaṇa ॥ chi̠tra-ndē̠vānā̠muda̍gā̠danī̍ka̠-ñchakṣu̍rmi̠trasya̠ varu̍ṇasyā̠-'gnēḥ । ā-'prā̠ dyāvā̍pṛthi̠vī a̠ntari̍kṣa̠gṃ̠ sūrya̍ ā̠tmā jaga̍tasta̠sthuṣa̍- [jaga̍tasta̠sthuṣa̍ḥ, cha ।] 47meaning
'By the press-stones held by the offerer's two arms, like a horse held in.' 'Wealthy, with us at the joint feast, may they be in Indra, of much-prize. Foodful — by which we may rejoice.' 'Up...'
- verse 50-श्च ॥ विश्वे॑ दे॒वा ऋ॑ता॒वृध॑ ऋ॒तुभि॑र्-हवन॒श्रुतः॑ । जु॒षन्तां॒-युँज्य॒-म्पयः॑ ॥ विश्वे॑ देवा-श्शृणु॒तेमग्ं हव॑-म्मे॒ ये अ॒न्तरि॑क्षे॒ य उप॒ द्यवि॒ष्ठ । ये अ॑ग्निजि॒ह्वा उ॒त वा॒ यज॑त्रा आ॒सद्या॒स्मि-न्ब॒र्॒हिषि॑ मादयद्ध्वम् ॥ 48 ॥(त - दीशा॑न॒ - मद्रि॑ - स्त॒स्थुष॑ - स्त्रि॒ग्ं॒शच्च॑) (अ. 14)-ścha ॥ viśvē̍ dē̠vā ṛ̍tā̠vṛdha̍ ṛ̠tubhi̍r-havana̠śruta̍ḥ । ju̠ṣantā̠ṃ yujya̠-mpaya̍ḥ ॥ viśvē̍ dēvā-śśṛṇu̠tēmagṃ hava̍-mmē̠ yē a̠ntari̍kṣē̠ ya upa̠ dyavi̠ṣṭha । yē a̍gniji̠hvā u̠ta vā̠ yaja̍trā ā̠sadyā̠smi-nba̠r̠hiṣi̍ mādayaddhvam ॥ 48 ॥(ta - dīśā̍na̠ - madri̍ - sta̠sthuṣa̍ - stri̠gṃ̠śachcha̍) (a. 14)meaning
'And.' 'All the gods, increasers of rta, by seasons, hearers of invocations — let them enjoy the joining milk.' 'All gods, hear this call of mine...'
- verse 51(दे॒वा म॑नु॒ष्या॑ - देवसु॒रा अ॑ब्रुवन् - देवासु॒रास्तेषा᳚-ङ्गाय॒त्री - प्र॒जाप॑ति॒स्ता यत्रा-ऽ - ग्ने॒ गोभिः॑ - चि॒त्रया॑ - मारु॒तं - देवा॑ वसव्या॒ अग्ने॑ - मारु॒तमिति॒ - देवा॑ वसव्या॒ देवा᳚-श्शर्मण्याः॒ - सर्वा॑णि॒ - त्वष्टा॑ ह॒तपु॑त्रो - दे॒वा वै रा॑ज॒न्या᳚न् - नवो॑नव॒ - श्चतु॑र्दश )(dē̠vā ma̍nu̠ṣyā̍ - dēvasu̠rā a̍bruvan - dēvāsu̠rāstēṣā̎-ṅgāya̠trī - pra̠jāpa̍ti̠stā yatrā-' - gnē̠ gōbhi̍ḥ - chi̠trayā̍ - māru̠taṃ - dēvā̍ vasavyā̠ agnē̍ - māru̠tamiti̠ - dēvā̍ vasavyā̠ dēvā̎-śśarmaṇyā̠ḥ - sarvā̍ṇi̠ - tvaṣṭā̍ ha̠tapu̍trō - dē̠vā vai rā̍ja̠nyā̎n - navō̍nava̠ - śchatu̍rdaśa )meaning
(Anukramani-style listing of the start-words.)
- verse 52(दे॒वा म॑नु॒ष्याः᳚ - प्र॒जा-म्प॒शुन् - देवा॑ वसव्याः - परिद॒ध्यदि॒द- मस्म्य॒ - ष्टा च॑त्वारिग्ंशत् )(dē̠vā ma̍nu̠ṣyā̎ḥ - pra̠jā-mpa̠śun - dēvā̍ vasavyāḥ - parida̠dhyadi̠da- masmya̠ - ṣṭā cha̍tvārigṃśat )meaning
(Anukramani-style listing — second tally, totalling forty-eight.)
- verse 53(दे॒वा म॑नु॒ष्या॑, मादयध्वं)(dē̠vā ma̍nu̠ṣyā̍, mādayadhvaṃ)meaning
(Anukramani key-phrase: from 'deva manushyah' to 'madayadhvam'.)
- verse 54॥ हरिः॑ ओम् ॥॥ hari̍ḥ ōm ॥meaning
Hari Om.
- verse 55॥ कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय संहिताया-न्द्वितीयकाण्डे चतुर्थः प्रश्न-स्समाप्तः ॥॥ kṛṣṇa yajurvēdīya taittirīya saṃhitāyā-ndvitīyakāṇḍē chaturthaḥ praśna-ssamāptaḥ ॥meaning
Colophon: thus ends the fourth prashna of the second kanda of the Krishna Yajurveda Taittiriya Samhita.
Primary text from vignanam.org