KYTS 2.4 Deva Manushyah Pitarah

Krishna

tap any word for its meaning

  • verse 1
    कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय संहिताया-न्द्वितीयकाण्डे चतुर्थः प्रश्नः - इष्टिविधानं

    kṛṣṇa yajurvēdīya taittirīya saṃhitāyā-ndvitīyakāṇḍē chaturthaḥ praśnaḥ - iṣṭividhānaṃ
    meaning

    Heading: Krishna Yajurveda Taittiriya Samhita, second kanda, fourth prashna — exposition of the ishti rite.

  • verse 2
    ओ-न्नमः परमात्मने, श्री महागणपतये नमः,श्री गुरुभ्यो नमःह॒रिः॒ ओम्

    ō-nnamaḥ paramātmanē, śrī mahāgaṇapatayē namaḥ,śrī gurubhyō namaḥha̠ri̠ḥ ōm
    meaning

    Om, salutation to the Supreme Self, to Maha-Ganapati, to the gurus. Hari Om.

  • verse 3
    दे॒वा म॑नु॒ष्याः᳚ पि॒तर॒स्ते᳚-ऽन्यत॑ आस॒न्नसु॑रा॒ रक्षाग्ं॑सि पिशा॒चास्ते᳚ ऽन्यत॒स्तेषा᳚-न्दे॒वाना॑मु॒त यदल्पं॒-लोँहि॑त॒मकु॑र्व॒-न्त-द्रक्षाग्ं॑सि॒ रात्री॑भिरसुभ्न॒-न्तान्-थ्सु॒ब्धा-न्मृ॒तान॒भि व्यौ᳚च्छ॒-त्ते दे॒वा अ॑विदु॒र्यो वै नो॒-ऽय-म्म्रि॒यते॒ रक्षाग्ं॑सि॒ वा इ॒म-ङ्घ्न॒न्तीति॒ ते रक्षा॒ग्॒स्युपा॑मन्त्रयन्त॒ तान्य॑ब्रुव॒न्. वरं॑-वृँणामहै॒ य- [यत्, असु॑रा॒न् जया॑म॒] 1

    dē̠vā ma̍nu̠ṣyā̎ḥ pi̠tara̠stē̎-'nyata̍ āsa̠nnasu̍rā̠ rakṣāgṃ̍si piśā̠chāstē̎ 'nyata̠stēṣā̎-ndē̠vānā̍mu̠ta yadalpa̠ṃ lōhi̍ta̠maku̍rva̠-nta-drakṣāgṃ̍si̠ rātrī̍bhirasubhna̠-ntān-thsu̠bdhā-nmṛ̠tāna̠bhi vyau̎chCha̠-ttē dē̠vā a̍vidu̠ryō vai nō̠-'ya-mmri̠yatē̠ rakṣāgṃ̍si̠ i̠ma-ṅghna̠ntīti̠ rakṣā̠g̠syupā̍mantrayanta̠ tānya̍bruva̠n. vara̍ṃ vṛṇāmahai̠ ya- [yat, asu̍rā̠n jayā̍ma̠] 1
    meaning

    Gods, men and pitrs were on one side; asuras, rakshasas and pishachas on the other. The little blood that was the gods'...

  • verse 4
    -दसु॑रा॒न् जया॑म॒ तन्नः॑ स॒हास॒दिति॒ ततो॒ वै दे॒वा असु॑रानजय॒-न्ते-ऽसु॑रान् जि॒त्वारक्षा॒ग्॒स्यपा॑नुदन्त॒ तानि॒ रक्षा॒ग्॒स्यनृ॑तम क॒र्तेति॑ सम॒न्त-न्दे॒वा-न्पर्य॑विश॒-न्ते दे॒वा अ॒ग्नाव॑नाथन्त॒ ते᳚-ऽग्नये॒ प्रव॑ते पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर॑वपन्न॒ग्नये॑ विबा॒धव॑ते॒-ऽग्नये॒ प्रती॑कवते॒ यद॒ग्नये॒ प्रव॑ते नि॒रव॑प॒न्॒. यान्ये॒व पु॒रस्ता॒-द्रक्षा॒ग्॒- [पु॒रस्ता॒-द्रक्षा॒ग्ं॑सि, आ॒स॒न्तानि॒ तेन॒] 2

    -dasu̍rā̠n jayā̍ma̠ tanna̍-ssa̠hāsa̠diti̠ tatō̠ vai dē̠vā asu̍rānajaya̠-ntē-'su̍rān ji̠tvārakṣā̠g̠syapā̍nudanta̠ tāni̠ rakṣā̠g̠syanṛ̍tama ka̠rtēti̍ sama̠nta-ndē̠vā-nparya̍viśa̠-ntē dē̠vā a̠gnāva̍nāthanta̠ tē̎-'gnayē̠ prava̍tē purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnira̍vapanna̠gnayē̍ vibā̠dhava̍tē̠-'gnayē̠ pratī̍kavatē̠ yada̠gnayē̠ prava̍tē ni̠rava̍pa̠n̠. yānyē̠va pu̠rastā̠-drakṣā̠g̠- [pu̠rastā̠-drakṣā̠g̍ṃsi, ā̠sa̠ntāni̠ tēna̠] 2
    meaning

    'Let us conquer the asuras; let that be ours together' — thereupon the gods conquered the asuras, and having conquered the asuras, drove away the rakshasas. The rakshasas...

  • verse 5
    -स्यास॒न्तानि॒ तेन॒ प्राणु॑दन्त॒ यद॒ग्नये॑ विबा॒धव॑ते॒ यान्ये॒वाभितो॒ रक्षा॒ग्॒स्यास॒-न्तानि॒ तेन॒ व्य॑बाधन्त॒ यद॒ग्नये॒ प्रती॑कवते॒ यान्ये॒व प॒श्चा-द्रक्षा॒ग्॒स्यास॒-न्तानि॒ तेनापा॑नुदन्त॒ ततो॑ दे॒वा अभ॑व॒-न्परासु॑रा॒ यो भ्रातृ॑व्यवा॒न्-थ्स्या-थ्स स्पर्ध॑मान ए॒तयेष्​ट्या॑ यजेता॒ग्नये॒ प्रव॑ते पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पेद॒ग्नये॑ विबा॒धव॑ते॒- [विबा॒धव॑ते॒, अ॒ग्नये॒ प्रती॑कवते॒] 3

    -syāsa̠ntāni̠ tēna̠ prāṇu̍danta̠ yada̠gnayē̍ vibā̠dhava̍tē̠ yānyē̠vābhitō̠ rakṣā̠g̠syāsa̠-ntāni̠ tēna̠ vya̍bādhanta̠ yada̠gnayē̠ pratī̍kavatē̠ yānyē̠va pa̠śchā-drakṣā̠g̠syāsa̠-ntāni̠ tēnāpā̍nudanta̠ tatō̍ dē̠vā abha̍va̠-nparāsu̍rā̠ bhrātṛ̍vyavā̠n-thsyā-thsa spardha̍māna ē̠tayēṣ​ṭyā̍ yajētā̠gnayē̠ prava̍tē purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pēda̠gnayē̍ vibā̠dhava̍tē̠- [vibā̠dhava̍tē̠, a̠gnayē̠ pratī̍kavatē̠] 3
    meaning

    ...were here; by these they pushed them away. With 'For Agni the warder-off' — they pushed away the rakshasas that surrounded them. By 'For Agni'...

  • verse 6
    -ऽग्नये॒ प्रती॑कवते॒ यद॒ग्नये॒ प्रव॑ते नि॒र्वप॑ति॒ ए॒वास्मा॒च्छ्रेया॒न्-भ्रातृ॑व्य॒स्त-न्तेन॒ प्रणु॑दते॒ यद॒ग्नये॑ विबा॒धव॑ते॒ ए॒वैने॑न स॒दृन्त-न्तेन॒ वि बा॑धते॒ यद॒ग्नये॒ प्रती॑कवते॒ ए॒वास्मा॒-त्पापी॑या॒-न्त-न्तेनाप॑ नुदते॒ प्र श्रेयाग्ं॑स॒-म्भ्रातृ॑व्य-न्नुद॒तेति॑ स॒दृश॑-ङ्क्रामति॒ नैन॒-म्पापी॑यानाप्नोति॒ ए॒वं ँवि॒द्वाने॒तयेष्​ट्या॒ यज॑ते4(वृ॒णा॒म॒है॒ यत् - पु॒रस्ता॒-द्रक्षाग्ं॑सि- वपेद॒ग्नये॑ विबा॒धव॑त - ए॒वं - च॒त्वारि॑ च) (अ. 1)

    -'gnayē̠ pratī̍kavatē̠ yada̠gnayē̠ prava̍tē ni̠rvapa̍ti̠ ya ē̠vāsmā̠chChrēyā̠n-bhrātṛ̍vya̠sta-ntēna̠ praṇu̍datē̠ yada̠gnayē̍ vibā̠dhava̍tē̠ ya ē̠vainē̍na sa̠dṛnta-ntēna̠ vi bā̍dhatē̠ yada̠gnayē̠ pratī̍kavatē̠ ya ē̠vāsmā̠-tpāpī̍yā̠-nta-ntēnāpa̍ nudatē̠ pra śrēyāgṃ̍sa̠-mbhrātṛ̍vya-nnuda̠tēti̍ sa̠dṛśa̍-ṅkrāmati̠ naina̠-mpāpī̍yānāpnōti̠ ya ē̠vaṃ ँvi̠dvānē̠tayēṣ​ṭyā̠ yaja̍tē4(vṛ̠ṇā̠ma̠hai̠ yat - pu̠rastā̠-drakṣāgṃ̍si- vapēda̠gnayē̍ vibā̠dhava̍ta - ē̠vaṃ - cha̠tvāri̍ cha) (a. 1)
    meaning

    By 'For Agni the front-presented' — by 'For Agni the leading-on' he offers; whoever is one's superior rival, that one he pushes away by it. By 'For Agni warder-off'...

  • verse 7
    दे॒वा॒सु॒रा-स्सं​यँ॑त्ता आस॒-न्ते दे॒वा अ॑ब्रुव॒न्॒. यो नो॑ वी॒र्या॑वत्तम॒स्तमनु॑ स॒मार॑भामहा॒ इति॒ इन्द्र॑मब्रुव॒-न्त्वं-वैँ नो॑ वी॒र्या॑वत्तमो-ऽसि॒ त्वामनु॑ स॒मार॑भामहा॒ इति॒ सो᳚-ऽब्रवी-त्ति॒स्रो म॑ इ॒मास्त॒नुवो॑ वी॒र्या॑वती॒स्ताः प्री॑णी॒ताथा-सु॑रान॒भि भ॑विष्य॒थेति॒ ता वै ब्रू॒हीत्य॑ब्रुवन्नि॒यमग्ं॑ हो॒मुगि॒यं-विँ॑मृ॒धेय-मि॑न्द्रि॒याव॒ती- [-मि॑न्द्रि॒याव॒ती, इत्य॑ब्रवी॒त्त] 5

    dē̠vā̠su̠rā-ssaṃya̍ttā āsa̠-ntē dē̠vā a̍bruva̠n̠. nō̍ vī̠ryā̍vattama̠stamanu̍ sa̠māra̍bhāmahā̠ iti̠ ta indra̍mabruva̠-ntvaṃ vai nō̍ vī̠ryā̍vattamō-'si̠ tvāmanu̍ sa̠māra̍bhāmahā̠ iti̠ sō̎-'bravī-tti̠srō ma̍ i̠māsta̠nuvō̍ vī̠ryā̍vatī̠stāḥ prī̍ṇī̠tāthā-su̍rāna̠bhi bha̍viṣya̠thēti̠ vai brū̠hītya̍bruvanni̠yamagṃ̍ hō̠mugi̠yaṃ vi̍mṛ̠dhēya-mi̍ndri̠yāva̠tī- [-mi̍ndri̠yāva̠tī, itya̍bravī̠tta] 5
    meaning

    The gods and asuras were in conflict; the gods said: 'Whichever of us is most heroic, let us follow him.' They said 'Indra'...

  • verse 8
    -त्य॑ब्रवी॒त्त इन्द्रा॑याग्ं हो॒मुचे॑ पुरो॒डाश॒मेका॑दशकपाल॒-न्निर॑वप॒न्निन्द्रा॑य वैमृ॒धाये-न्द्रा॑येन्द्रि॒याव॑ते॒ यदिन्द्रा॑याग्ं हो॒मुचे॑ नि॒रव॑प॒न्नग्ंह॑स ए॒व तेना॑मुच्यन्त॒ यदिन्द्रा॑य वै मृ॒धाय॒ मृध॑ ए॒व तेनापा᳚घ्नत॒यदिन्द्रा॑येन्द्रि॒याव॑त इन्द्रि॒यमे॒व तेना॒-ऽऽत्मन्न॑दधत॒ त्रय॑स्त्रिग्ंशत्कपाल-म्पुरो॒डाश॒-न्निर॑वप॒-न्त्रय॑स्त्रिग्ंश॒द्वै दे॒वता॒स्ता इन्द्र॑ आ॒त्मन्ननु॑ स॒मार॑भं​यँत॒ भूत्यै॒ [भूत्यै᳚, तां-वाँव] 6

    -tya̍bravī̠tta indrā̍yāgṃ hō̠muchē̍ purō̠ḍāśa̠mēkā̍daśakapāla̠-nnira̍vapa̠nnindrā̍ya vaimṛ̠dhāyē-ndrā̍yēndri̠yāva̍tē̠ yadindrā̍yāgṃ hō̠muchē̍ ni̠rava̍pa̠nnagṃha̍sa ē̠va tēnā̍muchyanta̠ yadindrā̍ya vai mṛ̠dhāya̠ mṛdha̍ ē̠va tēnāpā̎ghnata̠yadindrā̍yēndri̠yāva̍ta indri̠yamē̠va tēnā̠-''tmanna̍dadhata̠ traya̍strigṃśatkapāla-mpurō̠ḍāśa̠-nnira̍vapa̠-ntraya̍strigṃśa̠dvai dē̠vatā̠stā indra̍ ā̠tmannanu̍ sa̠māra̍bhaṃyata̠ bhūtyai̠ [bhūtyai̎, tāṃ vāva] 6
    meaning

    He said: They offered to Indra Aghamuc — an eleven-potsherd cake — to Indra Vaimrdha, to Indra Indriyavat. By 'For Indra'...

  • verse 9
    तां-वाँव दे॒वा विजि॑ति-मुत्त॒मा-मसु॑रै॒-र्व्य॑जयन्त॒यो भ्रातृ॑व्यवा॒न्थ्- स्या-थ्स स्पर्ध॑मान ए॒तयेष्​ट्या॑ यजे॒तेन्द्रा॑याग्ं हो॒मुचे॑ पुरो॒डाश॒मेका॑दशकपाल॒-न्निर्व॑पे॒दिन्द्रा॑य वैमृ॒धायेन्द्रा॑येन्द्रि॒याव॒ते-ऽग्ं ह॑सा॒ वा ए॒ष गृ॑ही॒तो यस्मा॒च्छ्रेया॒-न्भ्रातृ॑व्यो॒यदिन्द्रा॑याग्ं हो॒मुचे॑ नि॒र्वप॒त्यग्ंह॑स ए॒व तेन॑ मुच्यतेमृ॒धा वा ए॒षो॑-ऽभिष॑ण्णो॒ यस्मा᳚-थ्समा॒नेष्व॒न्य-श्श्रेया॑नु॒ता- [श्रेया॑नु॒त, अ-ऽभ्रा॑तृव्यो॒] 7

    tāṃ vāva dē̠vā viji̍ti-mutta̠mā-masu̍rai̠-rvya̍jayanta̠yō bhrātṛ̍vyavā̠nth- syā-thsa spardha̍māna ē̠tayēṣ​ṭyā̍ yajē̠tēndrā̍yāgṃ hō̠muchē̍ purō̠ḍāśa̠mēkā̍daśakapāla̠-nnirva̍pē̠dindrā̍ya vaimṛ̠dhāyēndrā̍yēndri̠yāva̠tē-'gṃ ha̍sā̠ ē̠ṣa gṛ̍hī̠tō yasmā̠chChrēyā̠-nbhrātṛ̍vyō̠yadindrā̍yāgṃ hō̠muchē̍ ni̠rvapa̠tyagṃha̍sa ē̠va tēna̍ muchyatēmṛ̠dhā ē̠ṣō̍-'bhiṣa̍ṇṇō̠ yasmā̎-thsamā̠nēṣva̠nya-śśrēyā̍nu̠tā- [śrēyā̍nu̠ta, a-'bhrā̍tṛvyō̠] 7
    meaning

    By that very means the gods won the supreme victory over the asuras. Whoever has a rival, in conflict — let him offer this ishti, 'For Indra'...

  • verse 10
    -ऽभ्रा॑तृव्यो॒ यदिन्द्रा॑य वैमृ॒धाय॒ मृध॑ ए॒व तेनाप॑ हते॒यदिन्द्रा॑येन्द्रि॒याव॑त इन्द्रि॒यमे॒व तेना॒त्म-न्ध॑त्ते॒ त्रय॑स्त्रिग्ंशत्कपाल-म्पुरो॒डाश॒-न्निर्व॑पति॒ त्रय॑स्त्रिग्ंश॒द्वै दे॒वता॒स्ता ए॒व यज॑मान आ॒त्मन्ननु॑ स॒मार॑भं​यँते॒ भूत्यै॒ सा वा ए॒षा विजि॑ति॒र्नामेष्टि॒र्य ए॒वं-विँ॒द्वाने॒तयेष्​ट्या॒ यज॑त उत्त॒मामे॒व विजि॑ति॒-म्भ्रातृ॑व्येण॒ वि ज॑यते8(इ॒न्द्रि॒याव॑ती॒ - भूत्या॑ - उ॒तै - का॒न्न प॑ञ्चा॒शच्च॑) (अ. 2)

    -'bhrā̍tṛvyō̠ yadindrā̍ya vaimṛ̠dhāya̠ mṛdha̍ ē̠va tēnāpa̍ hatē̠yadindrā̍yēndri̠yāva̍ta indri̠yamē̠va tēnā̠tma-ndha̍ttē̠ traya̍strigṃśatkapāla-mpurō̠ḍāśa̠-nnirva̍pati̠ traya̍strigṃśa̠dvai dē̠vatā̠stā ē̠va yaja̍māna ā̠tmannanu̍ sa̠māra̍bhaṃyatē̠ bhūtyai̠ ē̠ṣā viji̍ti̠rnāmēṣṭi̠rya ē̠vaṃ vi̠dvānē̠tayēṣ​ṭyā̠ yaja̍ta utta̠māmē̠va viji̍ti̠-mbhrātṛ̍vyēṇa̠ vi ja̍yatē8(i̠ndri̠yāva̍tī̠ - bhūtyā̍ - u̠tai - kā̠nna pa̍ñchā̠śachcha̍) (a. 2)
    meaning

    He becomes brotherless. By 'For Indra Vaimrdha' he beats off the mridh; by 'For Indra Indriyavat' he places indra-power in himself. The three...

  • verse 11
    दे॒वा॒सु॒रा-स्सं​यँ॑त्ता आस॒-न्तेषा᳚-ङ्गाय॒त्र्योजो॒ बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑-म्प्र॒जा-म्प॒शून्-थ्स॒गृंह्या॒ ऽऽदाया॑-प॒क्रम्या॑तिष्ठ॒-त्ते॑-ऽमन्यन्त यत॒रान्. वा इ॒यमु॑पाव॒र्थ्स्यति॒ इ॒द-म्भ॑विष्य॒न्तीति॒ तां-व्यँ॑ह्वयन्त॒ विश्व॑कर्म॒न्निति॑ दे॒वा दाभीत्यसु॑रा॒-स्सा नान्य॑त॒राग्​श्च॒-नोपाव॑र्तत॒ ते दे॒वा ए॒त-द्यजु॑रपश्य॒न्नोजो॑-ऽसि॒ सहो॑-ऽसि॒ बल॑मसि॒ [बल॑मसि, भ्राजो॑-ऽसि] 9

    dē̠vā̠su̠rā-ssaṃya̍ttā āsa̠-ntēṣā̎-ṅgāya̠tryōjō̠ bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍-mpra̠jā-mpa̠śūn-thsa̠gṛṃhyā̠ ''dāyā̍-pa̠kramyā̍tiṣṭha̠-ttē̍-'manyanta yata̠rān. i̠yamu̍pāva̠rthsyati̠ ta i̠da-mbha̍viṣya̠ntīti̠ tāṃ vya̍hvayanta̠ viśva̍karma̠nniti̍ dē̠vā dābhītyasu̍rā̠-ssā nānya̍ta̠rāg​ścha̠-nōpāva̍rtata̠ dē̠vā ē̠ta-dyaju̍rapaśya̠nnōjō̍-'si̠ sahō̍-'si̠ bala̍masi̠ [bala̍masi, bhrājō̍-'si] 9
    meaning

    The gods and asuras were in conflict; among them the gayatri took up the asuras' vigour, strength, indra-power, heroic power, progeny and cattle, and approached...

  • verse 12
    भ्राजो॑-ऽसि दे॒वाना॒-न्धाम॒ नामा॑-ऽसि॒ विश्व॑मसि वि॒श्वायु॒-स्सर्व॑मसि स॒र्वायु॑रभि॒भूरिति॒ वाव दे॒वा असु॑राणा॒मोजो॒ बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑-म्प्र॒जा-म्प॒शून॑वृञ्जत॒ य-द्गा॑य॒त्र्य॑प॒क्रम्याति॑ष्ठ॒-त्तस्मा॑दे॒ता-ङ्गा॑य॒त्रीतीष्टि॑माहु-स्सं​वँथ्स॒रो वै गा॑य॒त्री सं॑​वँथ्स॒रो वै तद॑प॒क्रम्या॑तिष्ठ॒-द्यदे॒तया॑ दे॒वा असु॑राणा॒मोजो॒ बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑- [बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य᳚म्, प्र॒जा-म्प॒शू-] 10

    bhrājō̍-'si dē̠vānā̠-ndhāma̠ nāmā̍-'si̠ viśva̍masi vi̠śvāyu̠-ssarva̍masi sa̠rvāyu̍rabhi̠bhūriti̠ vāva dē̠vā asu̍rāṇā̠mōjō̠ bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍-mpra̠jā-mpa̠śūna̍vṛñjata̠ ya-dgā̍ya̠trya̍pa̠kramyāti̍ṣṭha̠-ttasmā̍dē̠tā-ṅgā̍ya̠trītīṣṭi̍māhu-ssaṃvathsa̠rō vai gā̍ya̠trī sa̍ṃvathsa̠rō vai tada̍pa̠kramyā̍tiṣṭha̠-dyadē̠tayā̍ dē̠vā asu̍rāṇā̠mōjō̠ bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍- [bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̎m, pra̠jā-mpa̠śū-] 10
    meaning

    'You are the Bhraja of the gods; you are the abode and the name; you are the universe, the all-living, all-protecting' — by this the gods took back the asuras' vigour, strength...

  • verse 13
    -म्प्र॒जा-म्प॒शू-नवृ॑ञ्जत॒ तस्मा॑दे॒ताग्ं सं॑​वँ॒र्ग इतीष्टि॑माहु॒र्यो भ्रातृ॑व्यवा॒न्थ्​स्या-थ्सस्पर्ध॑मान ए॒तयेष्​ट्या॑ यजेता॒ग्नये॑ सं​वँ॒र्गाय॑ पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पे॒त्​तग्ंशृ॒तमास॑न्नमे॒तेन॒ यजु॑षा॒-ऽभि मृ॑शे॒दोज॑ ए॒व बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑-म्प्र॒जा-म्प॒शू-न्भ्रातृ॑व्यस्य वृङ्क्ते॒ भव॑त्या॒त्मना॒ परा᳚स्य॒ भ्रातृ॑व्यो भवति11(बल॑मस्ये॒ - तया॑ दे॒वा असु॑राणा॒मोजो॒ बल॑मिन्द्रि॒यं-वीँ॒र्यं॑ - पञ्च॑चत्वारिग्ंशच्च) (अ. 3)

    -mpra̠jā-mpa̠śū-navṛ̍ñjata̠ tasmā̍dē̠tāgṃ sa̍ṃva̠rga itīṣṭi̍māhu̠ryō bhrātṛ̍vyavā̠nth​syā-thsaspardha̍māna ē̠tayēṣ​ṭyā̍ yajētā̠gnayē̍ saṃva̠rgāya̍ purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pē̠t​tagṃśṛ̠tamāsa̍nnamē̠tēna̠ yaju̍ṣā̠-'bhi mṛ̍śē̠dōja̍ ē̠va bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍-mpra̠jā-mpa̠śū-nbhrātṛ̍vyasya vṛṅktē̠ bhava̍tyā̠tmanā̠ parā̎sya̠ bhrātṛ̍vyō bhavati11(bala̍masyē̠ - tayā̍ dē̠vā asu̍rāṇā̠mōjō̠ bala̍mindri̠yaṃ vī̠rya̍ṃ - pañcha̍chatvārigṃśachcha) (a. 3)
    meaning

    ...and progeny and cattle. Therefore they call this ishti samvarga. Whoever has a rival, in conflict, should perform this ishti...

  • verse 14
    प्र॒जाप॑तिः प्र॒जा अ॑सृजत॒ ता अ॑स्मा-थ्सृ॒ष्टाः परा॑चीराय॒-न्ता यत्राव॑स॒-न्ततो॑ ग॒र्मुदुद॑तिष्ठ॒-त्ता बृह॒स्पति॑श्चा॒न्ववै॑ता॒ग्ं॒ सो᳚-ऽब्रवी॒-द्बृह॒स्पति॑र॒नया᳚ त्वा॒ प्रति॑ष्ठा॒न्यथ॑ त्वा प्र॒जा उ॒पाव॑र्थ्स्य॒न्तीति॒ त-म्प्राति॑ष्ठ॒-त्ततो॒ वै प्र॒जाप॑ति-म्प्र॒जा उ॒पाव॑र्तन्त॒ यः प्र॒जाका॑म॒-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒त-म्प्रा॑जाप॒त्य-ङ्गा᳚र्मु॒त-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे-त्प्र॒जाप॑ति- [-निर्व॑पे-त्प्र॒जाप॑तिम्, ए॒व स्वेन॑] 12

    pra̠jāpa̍tiḥ pra̠jā a̍sṛjata̠ a̍smā-thsṛ̠ṣṭāḥ parā̍chīrāya̠-ntā yatrāva̍sa̠-ntatō̍ ga̠rmududa̍tiṣṭha̠-ttā bṛha̠spati̍śchā̠nvavai̍tā̠gṃ̠ sō̎-'bravī̠-dbṛha̠spati̍ra̠nayā̎ tvā̠ prati̍ṣṭhā̠nyatha̍ tvā pra̠jā u̠pāva̍rthsya̠ntīti̠ ta-mprāti̍ṣṭha̠-ttatō̠ vai pra̠jāpa̍ti-mpra̠jā u̠pāva̍rtanta̠ yaḥ pra̠jākā̍ma̠-ssyā-ttasmā̍ ē̠ta-mprā̍jāpa̠tya-ṅgā̎rmu̠ta-ñcha̠ru-nnirva̍pē-tpra̠jāpa̍ti- [-nirva̍pē-tpra̠jāpa̍tim, ē̠va svēna̍] 12
    meaning

    Prajapati created creatures; they, having been created from him, went away. Where they dwelt, they remained; the bull-cow rose up; she and Brhaspati...

  • verse 15
    -मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ ए॒वास्मै᳚ प्र॒जा-म्प्रज॑नयतिप्र॒जाप॑तिः प॒शून॑सृजत॒ ते᳚-ऽस्मा-थ्सृ॒ष्टाः परा᳚ञ्च आय॒-न्ते यत्राव॑स॒-न्ततो॑ ग॒र्मुदुद॑तिष्ठ॒-त्ता-न्पू॒षा चा॒न्ववै॑ता॒ग्ं॒ सो᳚-ऽब्रवी-त्पू॒षा-ऽनया॑ मा॒ प्रति॒ष्ठाथ॑ त्वा प॒शव॑ उ॒पाव॑र्थ्स्य॒न्तीति॒ मा-म्प्रति॒ष्ठेति॒ सोमो᳚-ऽब्रवी॒-न्मम॒ वा [-मम॒ वै, अ॒कृ॒ष्ट॒प॒च्यमित्यु॒भौ] 13

    -mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vāsmai̎ pra̠jā-mpraja̍nayatipra̠jāpa̍tiḥ pa̠śūna̍sṛjata̠ tē̎-'smā-thsṛ̠ṣṭāḥ parā̎mcha āya̠-ntē yatrāva̍sa̠-ntatō̍ ga̠rmududa̍tiṣṭha̠-ttā-npū̠ṣā chā̠nvavai̍tā̠gṃ̠ sō̎-'bravī-tpū̠ṣā-'nayā̍ mā̠ prati̠ṣṭhātha̍ tvā pa̠śava̍ u̠pāva̍rthsya̠ntīti̠ mā-mprati̠ṣṭhēti̠ sōmō̎-'bravī̠-nmama̠ [-mama̠ vai, a̠kṛ̠ṣṭa̠pa̠chyamityu̠bhau] 13
    meaning

    He runs to her with his own share-portion; he himself begets progeny for him. Prajapati created cattle; they, having been created from him, went away...

  • verse 16
    अ॑कृष्टप॒च्यमित्यु॒भौ वा॒-म्प्रति॑ष्ठा॒नीत्य॑ब्रवी॒-त्तौ प्राति॑ष्ठ॒-त्ततो॒ वै प्र॒जाप॑ति-म्प॒शव॑ उ॒पाव॑र्तन्त॒ यः प॒शुका॑म॒-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒तग्ं सो॑मापौ॒ष्ण-ङ्गा᳚र्मु॒त-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे-थ्सोमापू॒षणा॑वे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ तावे॒वास्मै॑ प॒शू-न्प्रज॑नयत॒-स्सोमो॒ वै रे॑तो॒धाः पू॒षा प॑शू॒ना-म्प्र॑जनयि॒ता सोम॑ ए॒वास्मै॒ रेतो॒ दधा॑ति पू॒षा प॒शू-न्प्रज॑नयति14(व॒पे॒-त्प्र॒जाप॑तिं॒ - ँवै - दधा॑ति पू॒षा - त्रीणि॑ च) (अ. 4)

    a̍kṛṣṭapa̠chyamityu̠bhau vā̠-mprati̍ṣṭhā̠nītya̍bravī̠-ttau prāti̍ṣṭha̠-ttatō̠ vai pra̠jāpa̍ti-mpa̠śava̍ u̠pāva̍rtanta̠ yaḥ pa̠śukā̍ma̠-ssyā-ttasmā̍ ē̠tagṃ sō̍māpau̠ṣṇa-ṅgā̎rmu̠ta-ñcha̠ru-nnirva̍pē-thsōmāpū̠ṣaṇā̍vē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāvē̠vāsmai̍ pa̠śū-npraja̍nayata̠-ssōmō̠ vai rē̍tō̠dhāḥ pū̠ṣā pa̍śū̠nā-mpra̍janayi̠tā sōma̍ ē̠vāsmai̠ rētō̠ dadhā̍ti pū̠ṣā pa̠śū-npraja̍nayati14(va̠pē̠-tpra̠jāpa̍ti̠ṃ - ँvai - dadhā̍ti pū̠ṣā - trīṇi̍ cha) (a. 4)
    meaning

    'Akrshtapacya' (auto-ripe). 'You two be my support' he said; they stood by him. Then to Prajapati the cattle returned. The desirer of cattle...

  • verse 17
    अग्ने॒ गोभि॑र्न॒ ग॒हीन्दो॑ पु॒ष्​ट्या जु॑षस्व नःइन्द्रो॑ ध॒र्ता गृ॒हेषु॑ नःस॒वि॒ता य-स्स॑ह॒स्रिय॒-स्स नो॑ गृ॒हेषु॑ रारणत् पू॒षा ए॒त्वा वसु॑धा॒ता द॑दातु नो र॒यिमीशा॑नो॒ जग॑त॒स्पतिः॑ नः॑ पू॒र्णेन॑ वावनत्त्वष्टा॒ यो वृ॑ष॒भो वृषा॒ नो॑ गृ॒हेषु॑ रारणत्स॒हस्रे॑णा॒युते॑न येन॑ दे॒वा अ॒मृत॑- [अ॒मृत᳚म्, दी॒र्घग्ग्​ श्रवो॑ दि॒व्यैर॑यन्त] 15

    agnē̠ gōbhi̍rna̠ ā ga̠hīndō̍ pu̠ṣ​ṭyā ju̍ṣasva naḥindrō̍ dha̠rtā gṛ̠hēṣu̍ naḥsa̠vi̠tā ya-ssa̍ha̠sriya̠-ssa nō̍ gṛ̠hēṣu̍ rāraṇatā pū̠ṣā ē̠tvā vasu̍dhā̠tā da̍dātu ra̠yimīśā̍nō̠ jaga̍ta̠spati̍ḥsa na̍ḥ pū̠rṇēna̍ vāvanattvaṣṭā̠ vṛ̍ṣa̠bhō vṛṣā̠ sa nō̍ gṛ̠hēṣu̍ rāraṇatsa̠hasrē̍ṇā̠yutē̍na chayēna̍ dē̠vā a̠mṛta̍- [a̠mṛta̎m, dī̠rghagg​ śravō̍ di̠vyaira̍yanta] 15
    meaning

    (Mantra) 'O Agni, come to us with cattle; O Indu, accept our nourishment; Indra is the upholder in our houses. Savitr the thousand-fold — that one in our houses...'

  • verse 18
    -न्दी॒र्घग्ग्​ श्रवो॑ दि॒व्यैर॑यन्तराय॑स्पोष॒ त्वम॒स्मभ्य॒-ङ्गवा᳚ङ्कु॒ल्मि-ञ्जी॒वस॒ यु॑वस्वअ॒ग्नि र्गृ॒हप॑ति॒-स्सोमो॑ विश्व॒वनिः॑ सवि॒ता सु॑मे॒धा-स्स्वाहा᳚अग्ने॑ गृहपते॒ यस्ते॒ घृत्यो॑ भा॒गस्तेन॒ सह॒ ओज॑ आ॒क्रम॑माणाय धेहि॒ श्रैष्​ठ्या᳚त्प॒थो मा यो॑ष-म्मू॒र्धा भू॑यास॒ग्ग्॒ स्वाहा᳚16(अ॒मृत॑ - म॒ष्टात्रिग्ं॑शच्च) (अ. 5)

    -ndī̠rghagg​ śravō̍ di̠vyaira̍yantarāya̍spōṣa̠ tvama̠smabhya̠-ṅgavā̎mku̠lmi-ñjī̠vasa̠ ā yu̍vasvaa̠gni rgṛ̠hapa̍ti̠-ssōmō̍ viśva̠vani̍-ssavi̠tā su̍mē̠dhā-ssvāhā̎agnē̍ gṛhapatē̠ yastē̠ ghṛtyō̍ bhā̠gastēna̠ saha̠ ōja̍ ā̠krama̍māṇāya dhēhi̠ śraiṣ​ṭhyā̎tpa̠thō yō̍ṣa-mmū̠rdhā bhū̍yāsa̠gg̠ svāhā̎16(a̠mṛta̍ - ma̠ṣṭātrigṃ̍śachcha) (a. 5)
    meaning

    'They have brought us long divine fame. O Wealth-prosperity, give us the abundance of cattle for the living. Agni is the lord of the house.'

  • verse 19
    चि॒त्रया॑ यजेत प॒शुका॑म इ॒यं-वैँ चि॒त्रा यद्वा अ॒स्यां-विँश्व॑-म्भू॒तमधि॑ प्र॒जाय॑ते॒ ते ने॒यञ्चि॒त्रा ए॒वं-विँ॒द्वाग्​ श्चि॒त्रया॑ प॒शुका॑मो॒ यज॑ते॒ प्र प्र॒जया॑ प॒शुभि॑ र्मिथु॒नै र्जा॑यते॒ प्रैवाग्ने॒येन॑ वापयति॒ रेतः॑ सौ॒म्येन॑ दधाति॒ रेत॑ ए॒व हि॒त-न्त्वष्टा॑ रू॒पाणि॒ वि क॑रोतिसारस्व॒तौ भ॑वत ए॒तद्वै दैव्य॑-म्मिथु॒न-न्दैव्य॑मे॒वास्मै॑ [-दैव्य॑मे॒वास्मै᳚, मि॒थु॒न-म्म॑द्ध्य॒तो] 17

    chi̠trayā̍ yajēta pa̠śukā̍ma i̠yaṃ vai chi̠trā yadvā a̠syāṃ viśva̍-mbhū̠tamadhi̍ pra̠jāya̍tē̠ nē̠yañchi̠trā ya ē̠vaṃ vi̠dvāg​ śchi̠trayā̍ pa̠śukā̍mō̠ yaja̍tē̠ pra pra̠jayā̍ pa̠śubhi̍ rmithu̠nai rjā̍yatē̠ praivāgnē̠yēna̍ vāpayati̠ rēta̍-ssau̠myēna̍ dadhāti̠ rēta̍ ē̠va hi̠ta-ntvaṣṭā̍ rū̠pāṇi̠ vi ka̍rōtisārasva̠tau bha̍vata ē̠tadvai daivya̍-mmithu̠na-ndaivya̍mē̠vāsmai̍ [-daivya̍mē̠vāsmai̎, mi̠thu̠na-mma̍ddhya̠tō] 17
    meaning

    He should sacrifice with the Chitra ishti, the one desiring cattle. This Chitra is the earth; for in this earth all beings spring up — therefore is she Chitra. Whoever knows this...

  • verse 20
    मिथु॒न-म्म॑द्ध्य॒तो द॑धाति॒ पुष्​ट्यै᳚ प्र॒जन॑नाय सिनीवा॒ल्यै च॒रुर्भ॑वति॒ वाग्वै सि॑नीवा॒ली पुष्टिः॒ खलु॒ वै वाक्पुष्टि॑मे॒व वाच॒मुपै᳚त्यै॒न्द्र उ॑त्त॒मो भ॑वति॒ तेनै॒व तन्मि॑थु॒नग्ं स॒प्तैतानि॑ ह॒वीग्ंषि॑ भवन्ति स॒प्त ग्रा॒म्याः प॒शवः॑ स॒प्तार॒ण्या-स्स॒प्त छन्दाग्॑स्यु॒-भय॒स्या-व॑रुद्ध्या॒ अथै॒ता आहु॑ती र्जुहोत्ये॒ते वै दे॒वाः पुष्टि॑पतय॒स्त ए॒वा स्मि॒-न्पुष्टि॑-न्दधति॒ पुष्य॑ति प्र॒जया॑ प॒शुभि॒रथो॒ यदे॒ता आहु॑ती र्जु॒होति॒ प्रति॑ष्ठित्यै18(अ॒स्मै॒ - ए॒व - द्वाद॑श च) (अ. 6)

    mithu̠na-mma̍ddhya̠tō da̍dhāti̠ puṣ​ṭyai̎ pra̠jana̍nāya sinīvā̠lyai cha̠rurbha̍vati̠ vāgvai si̍nīvā̠lī puṣṭi̠ḥ khalu̠ vai vākpuṣṭi̍mē̠va vācha̠mupai̎tyai̠ndra u̍tta̠mō bha̍vati̠ tēnai̠va tanmi̍thu̠nagṃ sa̠ptaitāni̍ ha̠vīgṃṣi̍ bhavanti sa̠pta grā̠myāḥ pa̠śava̍-ssa̠ptāra̠ṇyā-ssa̠pta Chandāg̍syu̠-bhaya̠syā-va̍ruddhyā̠ athai̠tā āhu̍tī rjuhōtyē̠tē vai dē̠vāḥ puṣṭi̍pataya̠sta ē̠vā smi̠-npuṣṭi̍-ndadhati̠ puṣya̍ti pra̠jayā̍ pa̠śubhi̠rathō̠ yadē̠tā āhu̍tī rju̠hōti̠ prati̍ṣṭhityai18(a̠smai̠ - ta ē̠va - dvāda̍śa cha) (a. 6)
    meaning

    He places a couple in the middle, for nourishment, for procreation. There is the charu of Sinivali; speech is Sinivali; nourishment is speech, nourishment...

  • verse 21
    मा॒रु॒तम॑सि म॒रुता॒मोजो॒-ऽपा-न्धारा᳚-म्भिन्धि र॒मय॑त मरुत-श्श्ये॒नमा॒यिन॒-म्मनो॑जव सं॒-वृँष॑णग्ं सुवृ॒क्तिम्येन॒ शर्ध॑ उ॒ग्रमव॑-सृष्ट॒मेति॒ तद॑श्विना॒ परि॑ धत्तग्ग्​ स्व॒स्तिपु॒रो॒वा॒तो वर्​ष॑ञ्जि॒न्वरा॒वृ-थ्स्वाहा॑ वा॒तावद्- वर्​ष॑न्नु॒ग्ररा॒वृ-थ्स्वाहा᳚ स्त॒नय॒न् वर्​ष॑-न्भी॒मरा॒वथ्​स्वाहा॑ ऽनश॒न्य॑व॒स्फूर्ज॑न्-दि॒द्यु-द्वर्​ष॑न्-त्वे॒षरा॒वृ-थ्स्वाहा॑ ऽतिरा॒त्रं॒-वँर्​ष॑-न्पू॒र्तिरा॒वृ- [-पू॒र्तिरा॒वृत्, स्वाहा॑ ब॒हु] 19

    mā̠ru̠tama̍si ma̠rutā̠mōjō̠-'pā-ndhārā̎-mbhindhi ra̠maya̍ta maruta-śśyē̠namā̠yina̠-mmanō̍java sa̠ṃ vṛṣa̍ṇagṃ suvṛ̠ktimyēna̠ śardha̍ u̠gramava̍-sṛṣṭa̠mēti̠ tada̍śvinā̠ pari̍ dhattagg​ sva̠stipu̠rō̠vā̠tō var​ṣa̍ñji̠nvarā̠vṛ-thsvāhā̍ vā̠tāvad- var​ṣa̍nnu̠grarā̠vṛ-thsvāhā̎ sta̠naya̠n var​ṣa̍-nbhī̠marā̠vath​svāhā̍ 'naśa̠nya̍va̠sphūrja̍n-di̠dyu-dvar​ṣa̍n-tvē̠ṣarā̠vṛ-thsvāhā̍ 'tirā̠tra̠ṃ var​ṣa̍-npū̠rtirā̠vṛ- [-pū̠rtirā̠vṛt, svāhā̍ ba̠hu] 19
    meaning

    (Mantra) 'You are the Marut, the vigour of the Maruts; cleave the streams of waters; rejoice, Maruts, the falcon-wise, mind-swift; pour out the bull, the great-pressed.' 'By which strength...'

  • verse 22
    -थ्स्वाहा॑ ब॒हु हा॒यम॑वृषा॒दिति॑ श्रु॒तरा॒वृ-थ्स्वाहा॒ ऽऽतप॑ति॒ वर्​ष॑न्-वि॒राडा॒वृ-थ्स्वाहा॑ ऽव॒स्फूर्ज॑न्-दि॒द्यु-द्वर्​ष॑-न्भू॒तरा॒वृ-थ्स्वाहा॒मान्दा॒ वाशा॒-श्शुन्ध्यू॒रजि॑राःज्योति॑ष्मती॒-स्तम॑स्वरी॒-रुन्द॑ती॒-स्सुफे॑नाःमित्र॑भृतः॒, क्षत्र॑भृत॒-स्सुरा᳚ष्ट्रा इ॒ह मा॑-ऽवतवृष्णो॒ अश्व॑स्य स॒न्दान॑मसि॒ वृष्​ट्यै॒ त्वोप॑ नह्यामि20(पू॒र्तिरा॒वृ-द्- द्विच॑त्वारिग्ंशच्च) (अ. 7)

    -thsvāhā̍ ba̠hu hā̠yama̍vṛṣā̠diti̍ śru̠tarā̠vṛ-thsvāhā̠ ''tapa̍ti̠ var​ṣa̍n-vi̠rāḍā̠vṛ-thsvāhā̍ 'va̠sphūrja̍n-di̠dyu-dvar​ṣa̍-nbhū̠tarā̠vṛ-thsvāhā̠māndā̠ vāśā̠-śśundhyū̠raji̍rāḥjyōti̍ṣmatī̠-stama̍svarī̠-runda̍tī̠-ssuphē̍nāḥmitra̍bhṛta̠ḥ, kṣatra̍bhṛta̠-ssurā̎ṣṭrā i̠ha mā̍-'vatavṛṣṇō̠ aśva̍sya sa̠ndāna̍masi̠ vṛṣ​ṭyai̠ tvōpa̍ nahyāmi20(pū̠rtirā̠vṛ-d- dvicha̍tvārigṃśachcha) (a. 7)
    meaning

    'Svaha — much was rained from on high here' — sruta-avrt svaha; 'It rains, the virat-form, blazing' — vrshtin avrt svaha; 'Of clouding, lightning, choice...'

  • verse 23
    देवा॑ वसव्या॒ अग्ने॑ सोम सूर्यदेवा᳚-श्शर्मण्या॒ मित्रा॑वरुणा-ऽर्यमन्न्देवा᳚-स्सपीत॒यो ऽपा᳚-न्नपादाशुहेमन्न्उ॒द्नो द॑त्तोद॒धि-म्भि॑न्त्त दि॒वः प॒र्जन्या॑द॒न्तरि॑क्षात्-पृथि॒व्यास्ततो॑ नो॒ वृष्​ट्या॑-ऽवतदिवा॑ चि॒त्तमः॑ कृण्वन्ति प॒र्जन्ये॑नो-दवा॒हेन॑पृ॒थि॒वीं-यँ-द्व्यु॒न्दन्ति॑आय-न्नरः॑ सु॒दान॑वो ददा॒शुषे॑ दि॒वः कोश॒मचु॑च्यवुःवि प॒र्जन्या᳚-स्सृजन्ति॒ रोद॑सी॒ अनु॒ धन्व॑ना यन्ति [ ] 21

    dēvā̍ vasavyā̠ agnē̍ sōma sūryadēvā̎-śśarmaṇyā̠ mitrā̍varuṇā-'ryamanndēvā̎-ssapīta̠yō 'pā̎-nnapādāśuhēmannu̠dnō da̍ttōda̠dhi-mbhi̍ntta di̠vaḥ pa̠rjanyā̍da̠ntari̍kṣāt-pṛthi̠vyāstatō̍ nō̠ vṛṣ​ṭyā̍-'vatadivā̍ chi̠ttama̍ḥ kṛṇvanti pa̠rjanyē̍nō-davā̠hēna̍pṛ̠thi̠vīṃ ya-dvyu̠ndanti̍āya-nnara̍-ssu̠dāna̍vō dadā̠śuṣē̍ di̠vaḥ kōśa̠machu̍chyavuḥvi pa̠rjanyā̎-ssṛjanti̠ rōda̍sī̠ anu̠ dhanva̍nā yanti [ ] 21
    meaning

    'You are the Vasu-gods, Agni, Soma, Surya. You are the gods of welfare — Mitra, Varuna, Aryaman. You are the drinker-gods — son of waters, swift-mover.' 'Up...'

  • verse 24
    वृ॒ष्टयः॑उदी॑रयथा मरुत-स्समुद्र॒तो यू॒यं-वृँ॒ष्टिं-वँ॑र्​षयथा पुरीषिणः वो॑ दस्रा॒ उप॑ दस्यन्ति धे॒नव॒-श्शुभं॑-याँ॒तामनु॒ रथा॑ अवृथ्सतसृ॒जा वृ॒ष्टि-न्दि॒व आ-ऽद्भि-स्स॑मु॒द्र-म्पृ॑णअ॒ब्जा अ॑सि प्रथम॒जा बल॑मसि समु॒द्रिय᳚म्उन्न॑म्भय पृथि॒वी-म्भि॒न्धीद-न्दि॒व्य-न्नभः॑उ॒द्नो दि॒व्यस्य॑ नो दे॒हीशा॑नो॒ विसृ॑जा॒ दृति᳚म्ये दे॒वा दि॒विभा॑गा॒ ये᳚-ऽन्तरि॑क्ष भागा॒ ये पृ॑थि॒वि भा॑गाः इ॒मं-यँ॒ज्ञम॑वन्तु॒ इ॒द-ङ्क्षेत्र॒मा वि॑शन्तु॒ इ॒द-ङ्क्षेत्र॒मनु॒ वि वि॑शन्तु22(य॒न्ति॒ - दे॒वा - विग्ं॑श॒तिश्च॑) (अ. 8)

    vṛ̠ṣṭaya̍ḥudī̍rayathā maruta-ssamudra̠tō yū̠yaṃ vṛ̠ṣṭiṃ va̍r​ṣayathā purīṣiṇaḥna vō̍ dasrā̠ upa̍ dasyanti dhē̠nava̠-śśubha̍ṃ yā̠tāmanu̠ rathā̍ avṛthsatasṛ̠jā vṛ̠ṣṭi-ndi̠va ā-'dbhi-ssa̍mu̠dra-mpṛ̍ṇaa̠bjā a̍si prathama̠jā bala̍masi samu̠driya̎munna̍mbhaya pṛthi̠vī-mbhi̠ndhīda-ndi̠vya-nnabha̍ḥu̠dnō di̠vyasya̍ dē̠hīśā̍nō̠ visṛ̍jā̠ dṛti̎m dē̠vā di̠vibhā̍gā̠ yē̎-'ntari̍kṣa bhāgā̠ pṛ̍thi̠vi bhā̍gāḥta i̠maṃ ya̠jñama̍vantu̠ ta i̠da-ṅkṣētra̠mā vi̍śantu̠ ta i̠da-ṅkṣētra̠manu̠ vi vi̍śantu22(ya̠nti̠ - dē̠vā - vigṃ̍śa̠tiścha̍) (a. 8)
    meaning

    'Rise up the rains. Lift up, Maruts, from the sea — pour down rain, you of the wells. They do not slacken to you, the dasras; the cows and milch-kine adorn the lustre.'

  • verse 25
    मा॒रु॒तम॑सि म॒रुता॒मोज॒ इति॑ कृ॒ष्णं-वाँसः॑ कृ॒ष्णतू॑ष॒-म्परि॑ धत्त ए॒तद्वै वृष्​ट्यै॑ रू॒पग्ं सरू॑प ए॒व भू॒त्वा प॒र्जन्यं॑-वँर्​षयतिर॒मय॑त मरुत-श्श्ये॒नमा॒यिन॒मिति॑ पश्चाद्वा॒त-म्प्रति॑ मीवति पुरोवा॒तमे॒व ज॑नयति व॒र्॒षस्या व॑रुद्ध्यै वातना॒मानि॑ जुहोति वा॒युर्वै वृष्​ट्या॑ ईशे वा॒युमे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ ए॒वास्मै॑ प॒र्जन्यं॑-वँर्​षयत्य॒ष्टौ [वर्​षयत्य॒ष्टौ, जु॒हो॒ति॒ चत॑स्रो॒ वै] 23

    mā̠ru̠tama̍si ma̠rutā̠mōja̠ iti̍ kṛ̠ṣṇaṃ vāsa̍ḥ kṛ̠ṣṇatū̍ṣa̠-mpari̍ dhatta ē̠tadvai vṛṣ​ṭyai̍ rū̠pagṃ sarū̍pa ē̠va bhū̠tvā pa̠rjanya̍ṃ var​ṣayatira̠maya̍ta maruta-śśyē̠namā̠yina̠miti̍ paśchādvā̠ta-mprati̍ mīvati purōvā̠tamē̠va ja̍nayati va̠r̠ṣasyā va̍ruddhyai vātanā̠māni̍ juhōti vā̠yurvai vṛṣ​ṭyā̍ īśē vā̠yumē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vāsmai̍ pa̠rjanya̍ṃ var​ṣayatya̠ṣṭau [var​ṣayatya̠ṣṭau, ju̠hō̠ti̠ chata̍srō̠ vai] 23
    meaning

    'You are the Marut, the vigour of the Maruts' — saying this, he wears black garments and a black border. This is the form of rain; becoming similar in form, he pleases Parjanya...

  • verse 26
    जु॑होति॒ चत॑स्रो॒ वै दिश॒श्चत॑स्रो-ऽवान्तरदि॒शा दि॒ग्भ्य ए॒व वृष्टि॒ग्ं॒ स-म्प्र च्या॑वयति कृष्णाजि॒ने सं​यौँ॑ति ह॒विरे॒वाक॑रन्तर्वे॒दि सं​यौँ॒त्य व॑रुद्ध्यै॒ यती॑नाम॒द्यमा॑नानाग्ं शी॒र्॒षाणि॒ परा॑-ऽपत॒न्ते ख॒र्जूरा॑ अभव॒न्-तेषा॒ग्ं॒ रस॑ ऊ॒र्ध्वो॑-ऽपत॒त्-तानि॑ क॒रीरा᳚ण्य-भवन्-थ्सौ॒म्यानि॒ वै क॒रीरा॑णि सौ॒म्या खलु॒ वा आहु॑ति र्दि॒वो वृष्टि॑-ञ्च्यावयति॒ यत्क॒रीरा॑णि॒ भव॑न्ति [ ] 24

    ju̍hōti̠ chata̍srō̠ vai diśa̠śchata̍srō-'vāntaradi̠śā di̠gbhya ē̠va vṛṣṭi̠gṃ̠ sa-mpra chyā̍vayati kṛṣṇāji̠nē saṃyau̍ti ha̠virē̠vāka̍rantarvē̠di saṃyau̠tya va̍ruddhyai̠ yatī̍nāma̠dyamā̍nānāgṃ śī̠r̠ṣāṇi̠ parā̍-'pata̠ntē kha̠rjūrā̍ abhava̠n-tēṣā̠gṃ̠ rasa̍ ū̠rdhvō̍-'pata̠t-tāni̍ ka̠rīrā̎ṇya-bhavan-thsau̠myāni̠ vai ka̠rīrā̍ṇi sau̠myā khalu̠ āhu̍ti rdi̠vō vṛṣṭi̍-ñchyāvayati̠ yatka̠rīrā̍ṇi̠ bhava̍nti [ ] 24
    meaning

    He offers four times — there are four directions and four intermediate directions; from the directions he draws down rain. He fastens the oblation in the black antelope skin...

  • verse 27
    सौ॒म्ययै॒वा-ऽऽहु॑त्या दि॒वो वृष्टि॒मव॑ रुन्धे॒ मधु॑षा॒ सं-यौँ᳚त्य॒पां-वाँ ए॒ष ओष॑धीना॒ग्ं॒ रसो॒ यन्मद्ध्व॒द्भ्य ए॒वौष॑धीभ्यो वर्​ष॒त्यथो॑ अ॒द्भ्य ए॒वौष॑धीभ्यो॒ वृष्टि॒नि-न्न॑यति॒ मान्दा॒ वाशा॒ इति॒ सं​यौँ॑ति नाम॒धेयै॑रे॒वैना॒ अच्छै॒त्यथो॒ यथा᳚ ब्रू॒यादसा॒ वेहीत्ये॒वमे॒वैना॑ नाम॒धेयै॒रा - [नाम॒धेयै॒रा, च्या॒व॒य॒ति॒ वृष्णो॒] 25

    sau̠myayai̠vā-''hu̍tyā di̠vō vṛṣṭi̠mava̍ rundhē̠ madhu̍ṣā̠ saṃ yau̎tya̠pāṃ ē̠ṣa ōṣa̍dhīnā̠gṃ̠ rasō̠ yanmaddhva̠dbhya ē̠vauṣa̍dhībhyō var​ṣa̠tyathō̍ a̠dbhya ē̠vauṣa̍dhībhyō̠ vṛṣṭi̠ni-nna̍yati̠ māndā̠ vāśā̠ iti̠ saṃyau̍ti nāma̠dhēyai̍rē̠vainā̠ achChai̠tyathō̠ yathā̎ brū̠yādasā̠ vēhītyē̠vamē̠vainā̍ nāma̠dhēyai̠rā - [nāma̠dhēyai̠rā, chyā̠va̠ya̠ti̠ vṛṣṇō̠] 25
    meaning

    By the somya offering he wins the rain from the sky; by the honeyed he joins. This is the essence of the herbs; from the honey-pots he wins the herbs...

  • verse 28
    च्या॑वयति॒ वृष्णो॒ अश्व॑स्य स॒न्दान॑मसि॒ वृष्​ट्यै॒ त्वोप॑ नह्या॒मीत्या॑ह॒ वृषा॒ वा अश्वो॒ वृषा॑ प॒र्जन्यः॑ कृ॒ष्ण इ॑व॒ खलु॒ वै भू॒त्वा व॑र्​षति रू॒पेणै॒वैन॒ग्ं॒ सम॑र्धयति व॒र्॒षस्या व॑रुद्ध्यै26(अ॒ष्टौ - भव॑न्ति - नाम॒धेयै॒रै - का॒न्न त्रि॒ग्ं॒शच्च॑) (अ. 9)

    chyā̍vayati̠ vṛṣṇō̠ aśva̍sya sa̠ndāna̍masi̠ vṛṣ​ṭyai̠ tvōpa̍ nahyā̠mītyā̍ha̠ vṛṣā̠ aśvō̠ vṛṣā̍ pa̠rjanya̍ḥ kṛ̠ṣṇa i̍va̠ khalu̠ vai bhū̠tvā va̍r​ṣati rū̠pēṇai̠vaina̠gṃ̠ sama̍rdhayati va̠r̠ṣasyā va̍ruddhyai26(a̠ṣṭau - bhava̍nti - nāma̠dhēyai̠rai - kā̠nna tri̠gṃ̠śachcha̍) (a. 9)
    meaning

    He shakes them. 'You are the bond of the bull-horse, for rain I bind you' — saying this. The bull-horse is the bull, Parjanya is the bull; like a black [cloud]...

  • verse 29
    देवा॑ वसव्या॒ देवा᳚-श्शर्मण्या॒ देवा᳚-स्सपीतय॒ इत्या ब॑द्ध्नाति दे॒वता॑भिरे॒वान्व॒हं-वृँष्टि॑मिच्छति॒ यदि॒ वर्​षे॒त्-ताव॑त्ये॒व हो॑त॒व्यं॑-यँदि॒ वर्​षे॒च्छ्वो भू॒ते ह॒विर्निर्व॑पेदहोरा॒त्रे वै मि॒त्रावरु॑णावहोरा॒त्राभ्या॒-ङ्खलु॒ वै प॒र्जन्यो॑ वर्​षति॒ नक्तं॑-वाँ॒ हि दिवा॑ वा॒ वर्​ष॑ति मि॒त्रावरु॑णावे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ तावे॒वास्मा॑ [तावे॒वास्मै᳚, अ॒हो॒रा॒त्राभ्यां᳚-] 27

    dēvā̍ vasavyā̠ dēvā̎-śśarmaṇyā̠ dēvā̎-ssapītaya̠ ityā ba̍ddhnāti dē̠vatā̍bhirē̠vānva̠haṃ vṛṣṭi̍michChati̠ yadi̠ var​ṣē̠t-tāva̍tyē̠va hō̍ta̠vya̍ṃ yadi̠ na var​ṣē̠chChvō bhū̠tē ha̠virnirva̍pēdahōrā̠trē vai mi̠trāvaru̍ṇāvahōrā̠trābhyā̠-ṅkhalu̠ vai pa̠rjanyō̍ var​ṣati̠ nakta̍ṃ vā̠ hi divā̍ vā̠ var​ṣa̍ti mi̠trāvaru̍ṇāvē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāvē̠vāsmā̍ [tāvē̠vāsmai̎, a̠hō̠rā̠trābhyā̎m-] 27
    meaning

    'Ye Vasu-gods, ye gods of welfare, ye drinker-gods' — he ties them together; through the deities he wishes for daily rain. If it should rain, then...

  • verse 30
    अहोरा॒त्राभ्या᳚-म्प॒र्जन्यं॑ ँवर्​षयतो॒-ऽग्नये॑ धाम॒च्छदे॑ पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पेन्मारु॒तग्ं स॒प्तक॑पालग्ं सौ॒र्यमेक॑कपालम॒ग्निर्वा इ॒तो वृष्टि॒मुदी॑रयति म॒रुतः॑ सृ॒ष्टा-न्न॑यन्ति य॒दा खलु॒ वा अ॒सावा॑दि॒त्यो न्यं॑-र॒श्मिभिः॑ पर्या॒वर्त॒ते-ऽथ॑वर्​षतिधाम॒च्छदि॑व॒ खलु॒ वै भू॒त्वा व॑र्​षत्ये॒ता वै दे॒वता॒ वृष्​ट्या॑ ईशते॒ ता ए॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ ता [भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ ताः, ए॒वास्मै॑] 28

    ahōrā̠trābhyā̎-mpa̠rjanyaṃ̍ ँvar​ṣayatō̠-'gnayē̍ dhāma̠chChadē̍ purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pēnmāru̠tagṃ sa̠ptaka̍pālagṃ sau̠ryamēka̍kapālama̠gnirvā i̠tō vṛṣṭi̠mudī̍rayati ma̠ruta̍-ssṛ̠ṣṭā-nna̍yanti ya̠dā khalu̠ a̠sāvā̍di̠tyō nya̍ṃ-ra̠śmibhi̍ḥ paryā̠varta̠tē-'tha̍var​ṣatidhāma̠chChadi̍va̠ khalu̠ vai bhū̠tvā va̍r​ṣatyē̠tā vai dē̠vatā̠ vṛṣ​ṭyā̍ īśatē̠ ē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ [bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāḥ, ē̠vāsmai̍] 28
    meaning

    By day and night Parjanya rains. He should offer to Agni the abode-coverer an eight-potsherd cake; to the Maruts a seven-potsherd; to the somya...

  • verse 31
    ए॒वास्मै॑ प॒र्जन्यं॑-वँर्​षयन्त्यु॒ता व॑र्​षिष्य॒न् वर्​ष॑त्ये॒व सृ॒जा वृ॒ष्टि-न्दि॒व आ-ऽद्भि-स्स॑मु॒द्र-म्पृ॒णेत्या॑हे॒माश्चै॒वा-मूश्चा॒प-स्सम॑र्धय॒त्यथो॑ आ॒भिरे॒वा-मूरच्छै᳚त्य॒ब्जा अ॑सि प्रथम॒जा बल॑मसि समु॒द्रिय॒मित्या॑ह यथाय॒जुरे॒वैत-दुन्न॑-म्भय पृथि॒वीमिति॑ वर्​षा॒ह्वा-ञ्जु॑होत्ये॒षा वा ओष॑धीनां-वृँष्टि॒वनि॒स्तयै॒व वृष्टि॒मा च्या॑वयति॒ ये दे॒वा दि॒विभा॑गा॒ इति॑ कृष्णाजि॒नमव॑ धूनोती॒म ए॒वास्मै॑ लो॒काः प्री॒ता अ॒भीष्टा॑ भवन्ति29(अ॒स्मै॒ - धा॒व॒ति॒ ता - वा - एक॑विग्ंशतिश्च ) (अ. 10)

    ē̠vāsmai̍ pa̠rjanya̍ṃ var​ṣayantyu̠tā va̍r​ṣiṣya̠n var​ṣa̍tyē̠va sṛ̠jā vṛ̠ṣṭi-ndi̠va ā-'dbhi-ssa̍mu̠dra-mpṛ̠ṇētyā̍hē̠māśchai̠vā-mūśchā̠pa-ssama̍rdhaya̠tyathō̍ ā̠bhirē̠vā-mūrachChai̎tya̠bjā a̍si prathama̠jā bala̍masi samu̠driya̠mityā̍ha yathāya̠jurē̠vaita-dunna̍-mbhaya pṛthi̠vīmiti̍ var​ṣā̠hvā-ñju̍hōtyē̠ṣā ōṣa̍dhīnāṃ vṛṣṭi̠vani̠stayai̠va vṛṣṭi̠mā chyā̍vayati̠ dē̠vā di̠vibhā̍gā̠ iti̍ kṛṣṇāji̠namava̍ dhūnōtī̠ma ē̠vāsmai̍ lō̠kāḥ prī̠tā a̠bhīṣṭā̍ bhavanti29(a̠smai̠ - dhā̠va̠ti̠ - - ēka̍vigṃśatiścha ) (a. 10)
    meaning

    These very ones make Parjanya rain for him. Even when about to rain, he says 'Pour rain from heaven, with waters fill the sea.'

  • verse 32
    सर्वा॑णि॒ छन्दाग्॑स्ये॒तस्या॒-मिष्ट्या॑-म॒नूच्या॒नीत्या॑हु-स्त्रि॒ष्टुभो॒ वा ए॒तद्वी॒र्यं॑-यँ-त्क॒कुदु॒ष्णिहा॒ जग॑त्यै॒ यदु॑ष्णिह-क॒कुभा॑व॒न्वाह॒ तेनै॒व सर्वा॑णि॒ छन्दा॒ग्॒स्यव॑ रुन्धे गाय॒त्री वा ए॒षा यदु॒ष्णिहा॒ यानि॑ च॒त्वार्यद्ध्य॒क्षरा॑णि॒ चतु॑ष्पाद ए॒व ते प॒शवो॒यथा॑ पुरो॒डाशे॑ पुरो॒डाशो-ऽद्ध्ये॒वमे॒व त-द्यद्-ऋ॒च्यद्ध्य॒क्षरा॑णि॒ यज्जग॑त्या [यज्जग॑त्या, प॒रि॒द॒द्ध्यादन्तं॑-] 30

    sarvā̍ṇi̠ Chandāg̍syē̠tasyā̠-miṣṭyā̍-ma̠nūchyā̠nītyā̍hu-stri̠ṣṭubhō̠ ē̠tadvī̠rya̍ṃ ya-tka̠kudu̠ṣṇihā̠ jaga̍tyai̠ yadu̍ṣṇiha-ka̠kubhā̍va̠nvāha̠ tēnai̠va sarvā̍ṇi̠ Chandā̠g̠syava̍ rundhē gāya̠trī ē̠ṣā yadu̠ṣṇihā̠ yāni̍ cha̠tvāryaddhya̠kṣarā̍ṇi̠ chatu̍ṣpāda ē̠va pa̠śavō̠yathā̍ purō̠ḍāśē̍ purō̠ḍāśō-'ddhyē̠vamē̠va ta-dyad-ṛ̠chyaddhya̠kṣarā̍ṇi̠ yajjaga̍tyā [yajjaga̍tyā, pa̠ri̠da̠ddhyādanta̍ṃ-] 30
    meaning

    All the metres should be recited at this ishti, they say. The trishtubh's vigour is what is the kakubh-ushnih; of the jagati...

  • verse 33
    परिद॒द्ध्यादन्तं॑-यँ॒ज्ञ-ङ्ग॑मये-त्त्रि॒ष्टुभा॒ परि॑ दधातीन्द्रि॒यं-वैँ वी॒र्य॑-न्त्रि॒ष्टुगि॑न्द्रि॒य ए॒व वी॒र्ये॑ य॒ज्ञ-म्प्रति॑ष्ठापयति॒ नान्त॑-ङ्गमय॒त्यग्ने॒ त्री ते॒ वाजि॑ना॒ त्री ष॒धस्थेति॒ त्रिव॑त्या॒ परि॑ दधाति सरूप॒त्वाय॒ सर्वो॒ वा ए॒ष य॒ज्ञो य-त्त्रै॑धात॒वीय॒-ङ्कामा॑य-कामाय॒ प्रयु॑ज्यते॒ सर्वे᳚भ्यो॒ हि कामे᳚भ्यो य॒ज्ञः प्र॑यु॒ज्यते᳚ त्रैधात॒वीये॑न यजेताभि॒चर॒न्-थ्सर्वो॒ वा [सर्वो॒ वै, ए॒ष] 31

    parida̠ddhyādanta̍ṃ ya̠jña-ṅga̍mayē-ttri̠ṣṭubhā̠ pari̍ dadhātīndri̠yaṃ vai vī̠rya̍-ntri̠ṣṭugi̍ndri̠ya ē̠va vī̠ryē̍ ya̠jña-mprati̍ṣṭhāpayati̠ nānta̍-ṅgamaya̠tyagnē̠ trī tē̠ vāji̍nā̠ trī ṣa̠dhasthēti̠ triva̍tyā̠ pari̍ dadhāti sarūpa̠tvāya̠ sarvō̠ ē̠ṣa ya̠jñō ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠-ṅkāmā̍ya-kāmāya̠ prayu̍jyatē̠ sarvē̎bhyō̠ hi kāmē̎bhyō ya̠jñaḥ pra̍yu̠jyatē̎ traidhāta̠vīyē̍na yajētābhi̠chara̠n-thsarvō̠ [sarvō̠ vai, ē̠ṣa] 31
    meaning

    He should encompass with trishtubh — he should bring the yajna to its end with it. Indra-power is heroic power; trishtubh is indra-power, heroic power. The yajna...

  • verse 34
    ए॒ष य॒ज्ञो य-त्त्रै॑धात॒वीय॒ग्ं॒ सर्वे॑णै॒वैनं॑-यँ॒ज्ञेना॒भि च॑रति स्तृणु॒त ए॒वैन॑मे॒तयै॒व य॑जेताभिच॒र्यमा॑ण॒-स्सर्वो॒ वा ए॒ष य॒ज्ञो य-त्त्रै॑धात॒वीय॒ग्ं॒ सर्वे॑णै॒व य॒ज्ञेन॑ यजते॒ नैन॑मभि॒चर᳚न्-थ्स्तृणुत ए॒तयै॒व य॑जेत स॒हस्रे॑ण य॒क्ष्यमा॑णः॒ प्रजा॑तमे॒वैन॑-द्ददात्ये॒तयै॒व य॑जेत स॒हस्रे॑णेजा॒नो-ऽन्तं॒-वाँ ए॒ष प॑शू॒ना-ङ्ग॑च्छति॒ [-ग॑च्छति, य-स्स॒हस्रे॑ण॒] 32

    ē̠ṣa ya̠jñō ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠gṃ̠ sarvē̍ṇai̠vaina̍ṃ ya̠jñēnā̠bhi cha̍rati stṛṇu̠ta ē̠vaina̍mē̠tayai̠va ya̍jētābhicha̠ryamā̍ṇa̠-ssarvō̠ ē̠ṣa ya̠jñō ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠gṃ̠ sarvē̍ṇai̠va ya̠jñēna̍ yajatē̠ naina̍mabhi̠chara̎n-thstṛṇuta ē̠tayai̠va ya̍jēta sa̠hasrē̍ṇa ya̠kṣyamā̍ṇa̠ḥ prajā̍tamē̠vaina̍-ddadātyē̠tayai̠va ya̍jēta sa̠hasrē̍ṇējā̠nō-'nta̠ṃ ē̠ṣa pa̍śū̠nā-ṅga̍chChati̠ [-ga̍chChati, ya-ssa̠hasrē̍ṇa̠] 32
    meaning

    This yajna is the traidhatava; he attacks it with the entire yajna. He spreads it, he should sacrifice with that very thing. The one being attacked, all...

  • verse 35
    य-स्स॒हस्रे॑ण॒ यज॑ते प्र॒जाप॑तिः॒ खलु॒ वै प॒शून॑सृजत॒ ताग्​स्त्रै॑धात॒ वीये॑-नै॒वासृ॑जत॒ ए॒वं-विँ॒द्वाग्​ स्त्रै॑धात॒वीये॑नप॒शुका॑मो॒ यज॑ते॒ यस्मा॑दे॒व योनेः᳚ प्र॒जाप॑तिः प॒शूनसृ॑जत॒ तस्मा॑दे॒वैना᳚न्-थ्सृजत॒ उपै॑न॒मुत्त॑रग्ं स॒हस्र॑-न्नमति दे॒वता᳚भ्यो॒ वा ए॒ष वृ॑श्च्यते॒ यो य॒क्ष्य इत्यु॒क्त्वा यज॑ते त्रैधात॒वीये॑न यजेत॒ सर्वो॒ वा ए॒ष य॒ज्ञो [य॒ज्ञः, य-त्त्रै॑धात॒वीय॒ग्ं॒] 33

    ya-ssa̠hasrē̍ṇa̠ yaja̍tē pra̠jāpa̍ti̠ḥ khalu̠ vai pa̠śūna̍sṛjata̠ tāg​strai̍dhāta̠ vīyē̍-nai̠vāsṛ̍jata̠ ya ē̠vaṃ vi̠dvāg​ strai̍dhāta̠vīyē̍napa̠śukā̍mō̠ yaja̍tē̠ yasmā̍dē̠va yōnē̎ḥ pra̠jāpa̍tiḥ pa̠śūnasṛ̍jata̠ tasmā̍dē̠vainā̎m-thsṛjata̠ upai̍na̠mutta̍ragṃ sa̠hasra̍-nnamati dē̠vatā̎bhyō̠ ē̠ṣa ā vṛ̍śchyatē̠ ya̠kṣya ityu̠ktvā na yaja̍tē traidhāta̠vīyē̍na yajēta̠ sarvō̠ ē̠ṣa ya̠jñō [ya̠jñaḥ, ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠gṃ̠] 33
    meaning

    Whoever sacrifices with thousand: Prajapati created the cattle; he created them by the traidhatava. He who, knowing this, with the traidhatava...

  • verse 36
    य-त्त्रै॑धात॒वीय॒ग्ं॒ सर्वे॑णै॒व य॒ज्ञेन॑ यजते॒ दे॒वता᳚भ्य॒ वृ॑श्च्यते॒ द्वाद॑शकपालः पुरो॒डाशो॑ भवति॒ ते त्रय॒श्चतु॑ष्कपाला-स्त्रिष्षमृद्ध॒त्वाय॒ त्रयः॑ पुरो॒डाशा॑ भवन्ति॒ त्रय॑ इ॒मे लो॒का ए॒षां-लोँ॒काना॒माप्त्या॒ उत्त॑र-उत्तरो॒ ज्याया᳚-न्भवत्ये॒वमि॑व॒ हीमे लो॒का य॑व॒मयो॒ मद्ध्य॑ ए॒तद्वा अ॒न्तरि॑क्षस्य रू॒पग्ं समृ॑द्ध्यै॒ सर्वे॑षामभिग॒मय॒न्नव॑ द्य॒त्यछ॑बण्ट्कार॒ग्ं॒ हिर॑ण्य-न्ददाति॒ तेज॑ ए॒वा- [ए॒व, अव॑ रुन्धे] 34

    ya-ttrai̍dhāta̠vīya̠gṃ̠ sarvē̍ṇai̠va ya̠jñēna̍ yajatē̠ na dē̠vatā̎bhya̠ ā vṛ̍śchyatē̠ dvāda̍śakapālaḥ purō̠ḍāśō̍ bhavati̠ traya̠śchatu̍ṣkapālā-striṣṣamṛddha̠tvāya̠ traya̍ḥ purō̠ḍāśā̍ bhavanti̠ traya̍ i̠mē lō̠kā ē̠ṣāṃ lō̠kānā̠māptyā̠ utta̍ra-uttarō̠ jyāyā̎-nbhavatyē̠vami̍va̠ hīmē lō̠kā ya̍va̠mayō̠ maddhya̍ ē̠tadvā a̠ntari̍kṣasya rū̠pagṃ samṛ̍ddhyai̠ sarvē̍ṣāmabhiga̠maya̠nnava̍ dya̠tyaCha̍baṇṭkāra̠gṃ̠ hira̍ṇya-ndadāti̠ tēja̍ ē̠vā- [ē̠va, ava̍ rundhē] 34
    meaning

    By the traidhatava, with the entire yajna he sacrifices; he is not cut off from the deities. The twelve-potsherd cake is offered; those three of four...

  • verse 37
    -ऽव॑ रुन्धे ता॒र्प्य-न्द॑दाति प॒शूने॒वाव॑ रुन्धे धे॒नु-न्द॑दात्या॒शिष॑ ए॒वाव॑ रुन्धे॒ साम्नो॒ वा ए॒ष वर्णो॒ यद्धिर॑ण्यं॒-यँजु॑षा-न्ता॒र्प्यमु॑क्थाम॒दाना᳚-न्धे॒नुरे॒ताने॒व सर्वा॒न्॒. वर्णा॒नव॑ रुन्धे35(जग॑त्या - ऽभि॒चर॒न्-थ्सर्वो॒ वै - ग॑च्छति - य॒ज्ञ - स्तेज॑ ए॒व - त्रि॒ग्ं॒शच्च॑) (अ. 11)

    -'va̍ rundhē tā̠rpya-nda̍dāti pa̠śūnē̠vāva̍ rundhē dhē̠nu-nda̍dātyā̠śiṣa̍ ē̠vāva̍ rundhē̠ sāmnō̠ ē̠ṣa varṇō̠ yaddhira̍ṇya̠ṃ yaju̍ṣā-ntā̠rpyamu̍kthāma̠dānā̎-ndhē̠nurē̠tānē̠va sarvā̠n̠. varṇā̠nava̍ rundhē35(jaga̍tyā - 'bhi̠chara̠n-thsarvō̠ vai - ga̍chChati - ya̠jña - stēja̍ ē̠va - tri̠gṃ̠śachcha̍) (a. 11)
    meaning

    He wins; he gives the tarpya-garment; he wins the cattle; he gives a milch cow; he wins the blessings. This is the colour of the saman — the gold...

  • verse 38
    त्वष्टा॑ ह॒तपु॑त्रो॒ वीन्द्र॒ग्ं॒ सोम॒मा-ऽह॑र॒-त्तस्मि॒न्निन्द्र॑ उपह॒वमै᳚च्छत॒ त-न्नोपा᳚ह्वयत पु॒त्र-म्मे॑-ऽवधी॒रिति॒ य॑ज्ञवेश॒स-ङ्कृ॒त्वा प्रा॒सहा॒ सोम॑मपिब॒-त्तस्य॒ यद॒त्यशि॑ष्यत॒ त-त्त्वष्टा॑-ऽऽहव॒नीय॒मुप॒ प्राव॑र्तय॒-थ्स्वाहेन्द्र॑शत्रुर्वर्ध॒स्वेति॒ याव॑दू॒र्ध्वः प॑रा॒विद्ध्य॑ति॒ ताव॑ति स्व॒यमे॒व व्य॑रमत॒ यदि॑ वा॒ ताव॑-त्प्रव॒ण- [ताव॑-त्प्रव॒णम्, आसी॒द्यदि॑] 36

    tvaṣṭā̍ ha̠tapu̍trō̠ vīndra̠gṃ̠ sōma̠mā-'ha̍ra̠-ttasmi̠nnindra̍ upaha̠vamai̎chChata̠ ta-nnōpā̎hvayata pu̠tra-mmē̍-'vadhī̠riti̠ sa ya̍jñavēśa̠sa-ṅkṛ̠tvā prā̠sahā̠ sōma̍mapiba̠-ttasya̠ yada̠tyaśi̍ṣyata̠ ta-ttvaṣṭā̍-''hava̠nīya̠mupa̠ prāva̍rtaya̠-thsvāhēndra̍śatrurvardha̠svēti̠ sa yāva̍dū̠rdhvaḥ pa̍rā̠viddhya̍ti̠ tāva̍ti sva̠yamē̠va vya̍ramata̠ yadi̍ vā̠ tāva̍-tprava̠ṇa- [tāva̍-tprava̠ṇam, āsī̠dyadi̍] 36
    meaning

    Tvashtr, his son slain, brought soma without inviting Indra; Indra wished to be invited, but he did not invite him saying 'You have killed my son.' He...

  • verse 39
    -मासी॒द्यदि॑ वा॒ ताव॒दद्ध्य॒ग्नेरासी॒-थ्स स॒म्भव॑न्न॒ग्नीषोमा॑व॒भि सम॑भव॒-थ्स इ॑षुमा॒त्रमि॑षुमात्रं॒-विँष्व॑ङ्ङवर्धत॒ इ॒मां-लोँ॒कान॑वृणो॒द्य-दि॒मां-लोँ॒कानवृ॑णो॒-त्त-द्वृ॒त्रस्य॑ वृत्र॒त्व-न्तस्मा॒दिन्द्रो॑-ऽबिभे॒दपि॒ त्वष्टा॒ तस्मै॒ त्वष्टा॒ वज्र॑मसिञ्च॒-त्तपो॒ वै वज्र॑ आसी॒-त्तमुद्य॑न्तु॒-न्नाश॑क्नो॒दथ॒ वै तर्​हि॒ विष्णु॑- [विष्णुः॑, अ॒न्या] 37

    -māsī̠dyadi̍ vā̠ tāva̠daddhya̠gnērāsī̠-thsa sa̠mbhava̍nna̠gnīṣōmā̍va̠bhi sama̍bhava̠-thsa i̍ṣumā̠trami̍ṣumātra̠ṃ viṣva̍ṅṅavardhata̠ sa i̠māṃ lō̠kāna̍vṛṇō̠dya-di̠māṃ lō̠kānavṛ̍ṇō̠-tta-dvṛ̠trasya̍ vṛtra̠tva-ntasmā̠dindrō̍-'bibhē̠dapi̠ tvaṣṭā̠ tasmai̠ tvaṣṭā̠ vajra̍masiñcha̠-ttapō̠ vai sa vajra̍ āsī̠-ttamudya̍ntu̠-nnāśa̍knō̠datha̠ vai tar​hi̠ viṣṇu̍- [viṣṇu̍ḥ, a̠nyā] 37
    meaning

    Or even thus much was already in Agni; he thereupon arose; the Agni-Soma swelled around him; arrow by arrow he grew on every side...

  • verse 40
    -र॒न्या दे॒वता॑ ऽऽसी॒-थ्सो᳚-ऽब्रवी॒-द्विष्ण॒वेही॒दमा ह॑रिष्यावो॒ येना॒यमि॒दमिति॒स विष्णु॑स्त्रे॒धा-ऽऽत्मानं॒-विँन्य॑धत्त पृथि॒व्या-न्तृती॑यम॒न्तरि॑क्षे॒ तृती॑य-न्दि॒वि तृती॑य-मभिपर्याव॒र्ता-द्ध्यबि॑भे॒द्यत्-पृ॑थि॒व्या-न्तृती॑य॒मासी॒-त्तेनेन्द्रो॒ वज्र॒मुद॑यच्छ॒-द्विष्ण्व॑नुस्थित॒-स्सो᳚-ऽब्रवी॒न्मा मे॒ प्र हा॒रस्ति॒ वा इ॒द- [वा इ॒दम्, मयि॑ वी॒र्य॑-न्त-त्ते॒] 38

    -ra̠nyā dē̠vatā̍ ''sī̠-thsō̎-'bravī̠-dviṣṇa̠vēhī̠damā ha̍riṣyāvō̠ yēnā̠yami̠damiti̠sa viṣṇu̍strē̠dhā-''tmāna̠ṃ vinya̍dhatta pṛthi̠vyā-ntṛtī̍yama̠ntari̍kṣē̠ tṛtī̍ya-ndi̠vi tṛtī̍ya-mabhiparyāva̠rtā-ddhyabi̍bhē̠dyat-pṛ̍thi̠vyā-ntṛtī̍ya̠māsī̠-ttēnēndrō̠ vajra̠muda̍yachCha̠-dviṣṇva̍nusthita̠-ssō̎-'bravī̠nmā mē̠ pra hā̠rasti̠ i̠da- [vā i̠dam, mayi̍ vī̠rya̍-nta-ttē̠] 38
    meaning

    'There was no other deity'; he said: 'Vishnu, come, let us bring this here, by which this is.' That Vishnu set himself in three...

  • verse 41
    -म्मयि॑ वी॒र्य॑-न्त-त्ते॒ प्रदा᳚स्या॒मीति॒ तद॑स्मै॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-त्प्रत्य॑गृह्णा॒दधा॒ मेति॒ त-द्विष्ण॒वे-ऽति॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-द्विष्णुः॒ प्रत्य॑गृह्णा-द॒स्मास्विन्द्र॑ इन्द्रि॒य-न्द॑धा॒त्विति॒ यद॒न्तरि॑क्षे॒ तृती॑य॒मासी॒-त्तेनेन्द्रो॒ वज्र॒मुद॑यच्छ॒-द्विष्ण्व॑नुस्थित॒-स्सो᳚-ऽब्रवी॒न्मा मे॒ प्रहा॒रस्ति॒ वा इ॒द- [वा इ॒दम्, मयि॑ वी॒र्य॑-न्त-त्ते॒] 39

    -mmayi̍ vī̠rya̍-nta-ttē̠ pradā̎syā̠mīti̠ tada̍smai̠ prāya̍chCha̠-tta-tpratya̍gṛhṇā̠dadhā̠ mēti̠ ta-dviṣṇa̠vē-'ti̠ prāya̍chCha̠-tta-dviṣṇu̠ḥ pratya̍gṛhṇā-da̠smāsvindra̍ indri̠ya-nda̍dhā̠tviti̠ yada̠ntari̍kṣē̠ tṛtī̍ya̠māsī̠-ttēnēndrō̠ vajra̠muda̍yachCha̠-dviṣṇva̍nusthita̠-ssō̎-'bravī̠nmā mē̠ prahā̠rasti̠ i̠da- [vā i̠dam, mayi̍ vī̠rya̍-nta-ttē̠] 39
    meaning

    'I shall give you my heroic power' — he gave it to him; he received it: 'Place it on me' — by 'That for Vishnu beyond...'

  • verse 42
    -म्मयि॑ वी॒र्य॑-न्त-त्ते॒ प्र दा᳚स्या॒मीति॒ तद॑स्मै॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-त्प्रत्य॑गृह्णा॒-द्द्विर्मा॑-ऽधा॒ इति॒ त-द्विष्ण॒वे-ऽति॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-द्विष्णुः॒ प्रत्य॑गृह्णाद॒स्मास्विन्द्र॑ इन्द्रि॒य-न्द॑धा॒त्विति॒ यद्दि॒वि तृती॑य॒मासी॒-त्तेनेन्द्रो॒ वज्र॒मुद॑यच्छ॒-द्विष्ण्व॑नुस्थित॒-स्सो᳚-ऽब्रवी॒न्मा मे॒ प्रहा॒र्येना॒ह- [प्रहा॒र्येना॒हम्, इ॒दमस्मि॒ त-त्ते॒] 40

    -mmayi̍ vī̠rya̍-nta-ttē̠ pra dā̎syā̠mīti̠ tada̍smai̠ prāya̍chCha̠-tta-tpratya̍gṛhṇā̠-ddvirmā̍-'dhā̠ iti̠ ta-dviṣṇa̠vē-'ti̠ prāya̍chCha̠-tta-dviṣṇu̠ḥ pratya̍gṛhṇāda̠smāsvindra̍ indri̠ya-nda̍dhā̠tviti̠ yaddi̠vi tṛtī̍ya̠māsī̠-ttēnēndrō̠ vajra̠muda̍yachCha̠-dviṣṇva̍nusthita̠-ssō̎-'bravī̠nmā mē̠ prahā̠ryēnā̠ha- [prahā̠ryēnā̠ham, i̠damasmi̠ ta-ttē̠] 40
    meaning

    'I shall give you my heroic power' — he gave it to him; he received it again: 'Place it on me twice' — by 'That for Vishnu beyond...'

  • verse 43
    -मि॒दमस्मि॒ त-त्ते॒ प्रदा᳚स्या॒मीति॒ त्वी(3) इत्य॑ब्रवी-थ्स॒न्धा-न्तु सन्द॑धावहै॒ त्वामे॒व प्रवि॑शा॒नीति॒ यन्मा-म्प्र॑वि॒शेः कि-म्मा॑ भुञ्ज्या॒ इत्य॑ब्रवी॒-त्त्वामे॒वेन्धी॑य॒ तव॒ भोगा॑य॒ त्वा-म्प्रवि॑शेय॒मित्य॑ब्रवी॒-त्तं-वृँ॒त्रः प्रावि॑शदु॒दरं॒-वैँ वृ॒त्रः, क्षु-त्खलु॒ वै म॑नु॒ष्य॑स्य॒ भ्रातृ॑व्यो॒ [भ्रातृ॑व्यो॒ यः, ए॒वं-वेँद॒ हन्ति॒] 41

    -mi̠damasmi̠ ta-ttē̠ pradā̎syā̠mīti̠ tvī(3) itya̍bravī-thsa̠ndhā-ntu sanda̍dhāvahai̠ tvāmē̠va pravi̍śā̠nīti̠ yanmā-mpra̍vi̠śēḥ ki-mmā̍ bhuñjyā̠ itya̍bravī̠-ttvāmē̠vēndhī̍ya̠ tava̠ bhōgā̍ya̠ tvā-mpravi̍śēya̠mitya̍bravī̠-ttaṃ vṛ̠traḥ prāvi̍śadu̠dara̠ṃ vai vṛ̠traḥ, kṣu-tkhalu̠ vai ma̍nu̠ṣya̍sya̠ bhrātṛ̍vyō̠ ya [bhrātṛ̍vyō̠ yaḥ, ē̠vaṃ vēda̠ hanti̠] 41
    meaning

    'I am That; I shall give it to you' — he said 'Tvi'; let us settle a bond — 'I shall enter into you' — 'Whoever enters me'...

  • verse 44
    ए॒वं-वेँद॒ हन्ति॒ क्षुध॒-म्भ्रातृ॑व्य॒-न्तद॑स्मै॒ प्राय॑च्छ॒त्​त-त्प्रत्य॑गृह्णा॒त्- त्रिर्मा॑-ऽधा॒ इति॒ त-द्विष्ण॒वे-ऽति॒ प्राय॑च्छ॒-त्त-द्विष्णुः॒ प्रत्य॑गृह्णाद॒स्मास्विन्द्र॑ इन्द्रि॒य-न्द॑धा॒त्विति॒ यत्त्रिः प्राय॑च्छ॒-त्त्रिः प्र॒त्यगृ॑ह्णा॒-त्त-त्त्रि॒धातो᳚स्त्रिधातु॒त्वं-यँ-द्विष्णु॑र॒न्वति॑ष्ठत॒ विष्ण॒वे-ऽति॒ प्राय॑च्छ॒-त्तस्मा॑दैन्द्रावैष्ण॒वग्ं ह॒विर्भ॑वति॒ यद्वा इ॒द-ङ्किञ्च॒ तद॑स्मै॒ त-त्प्राय॑च्छ॒-दृच॒-स्सामा॑नि॒ यजूग्ं॑षि स॒हस्रं॒-वाँ अ॑स्मै॒ त-त्प्राय॑च्छ॒-त्तस्मा᳚-थ्स॒हस्र॑दक्षिणम्42(प्र॒व॒णं - ँविष्णु॒- र्वा इ॒द- मि॒द - म॒हं - ँयो - भ॑व॒ - त्येक॑ विग्ंशतिश्च) (अ. 12)

    ē̠vaṃ vēda̠ hanti̠ kṣudha̠-mbhrātṛ̍vya̠-ntada̍smai̠ prāya̍chCha̠t​ta-tpratya̍gṛhṇā̠t- trirmā̍-'dhā̠ iti̠ ta-dviṣṇa̠vē-'ti̠ prāya̍chCha̠-tta-dviṣṇu̠ḥ pratya̍gṛhṇāda̠smāsvindra̍ indri̠ya-nda̍dhā̠tviti̠ yattriḥ prāya̍chCha̠-ttriḥ pra̠tyagṛ̍hṇā̠-tta-ttri̠dhātō̎stridhātu̠tvaṃ ya-dviṣṇu̍ra̠nvati̍ṣṭhata̠ viṣṇa̠vē-'ti̠ prāya̍chCha̠-ttasmā̍daindrāvaiṣṇa̠vagṃ ha̠virbha̍vati̠ yadvā i̠da-ṅkiñcha̠ tada̍smai̠ ta-tprāya̍chCha̠-dṛcha̠-ssāmā̍ni̠ yajūgṃ̍ṣi sa̠hasra̠ṃ a̍smai̠ ta-tprāya̍chCha̠-ttasmā̎-thsa̠hasra̍dakṣiṇam42(pra̠va̠ṇaṃ - ँviṣṇu̠- rvā i̠da- mi̠da - ma̠haṃ - ँyō - bha̍va̠ - tyēka̍ vigṃśatiścha) (a. 12)
    meaning

    Whoever knows this slays hunger and the rival. He gave it to him; he received it: 'Place it on me thrice' — by 'That for Vishnu beyond...'

  • verse 45
    दे॒वा वै रा॑ज॒न्या᳚-ज्जाय॑माना-दबिभयु॒-स्तम॒न्तरे॒व सन्त॒-न्दाम्ना ऽपौ᳚म्भ॒न्-थ्स वा ए॒षो-ऽपो᳚ब्धो जायते॒ य-द्रा॑ज॒न्यो॑ यद्वा ए॒षो-ऽन॑पोब्धो॒ जाये॑त वृ॒त्रा-न्घ्नग्ग्​ श्च॑रे॒द्य-ङ्का॒मये॑त राज॒न्य॑मन॑पोब्धो जायेत वृ॒त्रा-न्घ्नग्ग्​ श्च॑रे॒दिति॒ तस्मा॑ ए॒तमै᳚न्द्रा बार्​हस्प॒त्य-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पेदै॒न्द्रो वै रा॑ज॒न्यो᳚ ब्रह्म॒ बृह॒स्पति॒ र्ब्रह्म॑णै॒वैन॒-न्दाम्नो॒-ऽपोम्भ॑ना-न्मुञ्चति हिर॒ण्मय॒-न्दाम॒ दक्षि॑णा सा॒क्षादे॒वैन॒-न्दाम्नो॒-ऽपोम्भ॑ना-न्मुञ्चति43(ए॒नं॒ - द्वाद॑श च) (अ. 13)

    dē̠vā vai rā̍ja̠nyā̎-jjāya̍mānā-dabibhayu̠-stama̠ntarē̠va santa̠-ndāmnā 'pau̎mbha̠n-thsa ē̠ṣō-'pō̎bdhō jāyatē̠ ya-drā̍ja̠nyō̍ yadvā ē̠ṣō-'na̍pōbdhō̠ jāyē̍ta vṛ̠trā-nghnagg​ ścha̍rē̠dya-ṅkā̠mayē̍ta rāja̠nya̍mana̍pōbdhō jāyēta vṛ̠trā-nghnagg​ ścha̍rē̠diti̠ tasmā̍ ē̠tamai̎mdrā bār​haspa̠tya-ñcha̠ru-nnirva̍pēdai̠ndrō vai rā̍ja̠nyō̎ brahma̠ bṛha̠spati̠ rbrahma̍ṇai̠vaina̠-ndāmnō̠-'pōmbha̍nā-nmuñchati hira̠ṇmaya̠-ndāma̠ dakṣi̍ṇā sā̠kṣādē̠vaina̠-ndāmnō̠-'pōmbha̍nā-nmuñchati43(ē̠na̠ṃ - dvāda̍śa cha) (a. 13)
    meaning

    The gods feared the rajanya being born; while he was yet within, they bound him with a string. He, when so bound, is born — the rajanya...

  • verse 46
    नवो॑नवो भवति॒ जाय॑मा॒नो-ऽह्ना᳚-ङ्के॒तुरु॒षसा॑ मे॒त्यग्रे᳚भा॒ग-न्दे॒वेभ्यो॒ विद॑धात्या॒य-न्प्रच॒न्द्रमा᳚स्तिरति दी॒र्घमायुः॑यमा॑दि॒त्या अ॒ग्ं॒शुमा᳚प्या॒यय॑न्ति॒ यमक्षि॑त॒-मक्षि॑तयः॒ पिब॑न्तितेन॑ नो॒ राजा॒ वरु॑णो॒ बृह॒स्पति॒रा प्या॑ययन्तु॒ भुव॑नस्य गो॒पाःप्राच्या᳚-न्दि॒शि त्वमि॑न्द्रासि॒ राजो॒तोदी᳚च्यां-वृँत्रहन् वृत्र॒हा-ऽसि॑यत्र॒ यन्ति॑ स्रो॒त्यास्त- [यन्ति॑ स्रो॒त्यास्तत्, जि॒त-न्ते॑] 44

    navō̍navō bhavati̠ jāya̍mā̠nō-'hnā̎-ṅkē̠turu̠ṣasā̍ mē̠tyagrē̎bhā̠ga-ndē̠vēbhyō̠ vida̍dhātyā̠ya-npracha̠ndramā̎stirati dī̠rghamāyu̍ḥyamā̍di̠tyā a̠gṃ̠śumā̎pyā̠yaya̍nti̠ yamakṣi̍ta̠-makṣi̍taya̠ḥ piba̍ntitēna̍ nō̠ rājā̠ varu̍ṇō̠ bṛha̠spati̠rā pyā̍yayantu̠ bhuva̍nasya gō̠pāḥprāchyā̎-ndi̠śi tvami̍ndrāsi̠ rājō̠tōdī̎chyāṃ vṛtrahan vṛtra̠hā-'si̍yatra̠ yanti̍ srō̠tyāsta- [yanti̍ srō̠tyāstat, ji̠ta-ntē̍] 44
    meaning

    'Ever new he becomes when born; the banner of the day, with dawn comes in front. He sets a share for the gods; the moon, going forward, crosses the long...'

  • verse 47
    -ज्जि॒त-न्ते॑ दक्षिण॒तो वृ॑ष॒भ ए॑धि॒ हव्यः॑इन्द्रो॑ जयाति॒ परा॑ जयाता अधिरा॒जो राज॑सु राजयातिविश्वा॒ हि भू॒याः पृत॑ना अभि॒ष्टीरु॑प॒सद्यो॑ नम॒स्यो॑ यथा-ऽस॑त्अ॒स्येदे॒व प्ररि॑रिचे महि॒त्व-न्दि॒वः पृ॑थि॒व्याः पर्य॒न्तरि॑क्षात्स्व॒राडिन्द्रो॒ दम॒ वि॒श्वगू᳚र्त-स्स्व॒रिरम॑त्रो ववक्षे॒ रणा॑यअ॒भि त्वा॑ शूर नोनु॒मो-ऽदु॑ग्धा इव धे॒नवः॑ईशा॑न- [ईशा॑नम्, अ॒स्य] 45

    -jji̠ta-ntē̍ dakṣiṇa̠tō vṛ̍ṣa̠bha ē̍dhi̠ havya̍ḥindrō̍ jayāti̠ na parā̍ jayātā adhirā̠jō rāja̍su rājayātiviśvā̠ hi bhū̠yāḥ pṛta̍nā abhi̠ṣṭīru̍pa̠sadyō̍ nama̠syō̍ yathā-'sa̍ta̠syēdē̠va prari̍richē mahi̠tva-ndi̠vaḥ pṛ̍thi̠vyāḥ parya̠ntari̍kṣātsva̠rāḍindrō̠ dama̠ ā vi̠śvagū̎rta-ssva̠rirama̍trō vavakṣē̠ raṇā̍yaa̠bhi tvā̍ śūra nōnu̠mō-'du̍gdhā iva dhē̠nava̍ḥīśā̍na- [īśā̍nam, a̠sya] 45
    meaning

    'Conquered on your right hand — be the bull, be the called. May Indra conquer, may he not be conquered; may he, lord of kings among kings, become greater. May you become...'

  • verse 48
    -म॒स्य जग॑त-स्सुव॒र्दृश॒मीशा॑नमिन्द्र त॒स्थुषः॑त्वामिद्धि हवा॑महे सा॒ता वाज॑स्य का॒रवः॑त्वां-वृँ॒त्रेष्वि॑न्द्र॒ सत्प॑ति॒-न्नर॒स्त्वा-ङ्काष्ठा॒स्वर्व॑तःयद्द्याव॑इन्द्रतेश॒तग्ं श॒त-म्भूमी॑रु॒त स्युः त्वा॑ वज्रिन्-थ्स॒हस्र॒ग्ं॒ सूर्या॒ अनु॒ जा॒तम॑ष्ट॒ रोद॑सीपिबा॒ सोम॑मिन्द्र॒ मन्द॑तु त्वा॒ यन्ते॑ सु॒षाव॑ हर्य॒श्वाद्रिः॑46

    -ma̠sya jaga̍ta-ssuva̠rdṛśa̠mīśā̍namindra ta̠sthuṣa̍ḥtvāmiddhi havā̍mahē sā̠tā vāja̍sya kā̠rava̍ḥtvāṃ vṛ̠trēṣvi̍ndra̠ satpa̍ti̠-nnara̠stvā-ṅkāṣṭhā̠svarva̍taḥyaddyāva̍indratēśa̠tagṃ śa̠ta-mbhūmī̍ru̠ta syuḥna tvā̍ vajrin-thsa̠hasra̠gṃ̠ sūryā̠ anu̠ na jā̠tama̍ṣṭa̠ rōda̍sīpibā̠ sōma̍mindra̠ manda̍tu tvā̠ yantē̍ su̠ṣāva̍ harya̠śvādri̍ḥ46
    meaning

    'Of this moving and unmoving, the seer of the heavenly, lord of all, Indra, of the standing.' 'You alone we invoke for winning the prize, we singers; you in the Vrtras, Indra, the help...'

  • verse 49
    सो॒तुर्बा॒हुभ्या॒ग्ं॒ सुय॑तो॒ नार्वा᳚रे॒वती᳚र्न-स्सध॒माद॒ इन्द्रे॑ सन्तु तु॒विवा॑जाःक्षु॒मन्तो॒ याभि॒र्मदे॑मउद॑ग्ने॒ शुच॑य॒स्तव॒ , वि ज्योति॒षो,दु॒ त्य-ञ्जा॒तवे॑दसग्ंस॒प्त त्वा॑ ह॒रितो॒ रथे॒ वह॑न्ति देव सूर्यशो॒चिष्के॑शं-विँचक्षणचि॒त्र-न्दे॒वाना॒मुद॑गा॒दनी॑क॒-ञ्चक्षु॑र्मि॒त्रस्य॒ वरु॑णस्या॒-ऽग्नेःआ-ऽप्रा॒ द्यावा॑पृथि॒वी अ॒न्तरि॑क्ष॒ग्ं॒ सूर्य॑ आ॒त्मा जग॑तस्त॒स्थुष॑- [जग॑तस्त॒स्थुषः॑, ] 47

    sō̠turbā̠hubhyā̠gṃ̠ suya̍tō̠ nārvā̎rē̠vatī̎rna-ssadha̠māda̠ indrē̍ santu tu̠vivā̍jāḥkṣu̠mantō̠ yābhi̠rmadē̍mauda̍gnē̠ śucha̍ya̠stava̠ , vi jyōti̠ṣō,du̠ tya-ñjā̠tavē̍dasagṃsa̠pta tvā̍ ha̠ritō̠ rathē̠ vaha̍nti dēva sūryaśō̠chiṣkē̍śaṃ vichakṣaṇachi̠tra-ndē̠vānā̠muda̍gā̠danī̍ka̠-ñchakṣu̍rmi̠trasya̠ varu̍ṇasyā̠-'gnēḥā-'prā̠ dyāvā̍pṛthi̠vī a̠ntari̍kṣa̠gṃ̠ sūrya̍ ā̠tmā jaga̍tasta̠sthuṣa̍- [jaga̍tasta̠sthuṣa̍ḥ, cha] 47
    meaning

    'By the press-stones held by the offerer's two arms, like a horse held in.' 'Wealthy, with us at the joint feast, may they be in Indra, of much-prize. Foodful — by which we may rejoice.' 'Up...'

  • verse 50
    -श्चविश्वे॑ दे॒वा ऋ॑ता॒वृध॑ ऋ॒तुभि॑र्-हवन॒श्रुतः॑जु॒षन्तां॒-युँज्य॒-म्पयः॑विश्वे॑ देवा-श्शृणु॒तेमग्ं हव॑-म्मे॒ ये अ॒न्तरि॑क्षे॒ उप॒ द्यवि॒ष्ठये अ॑ग्निजि॒ह्वा उ॒त वा॒ यज॑त्रा आ॒सद्या॒स्मि-न्ब॒र्॒हिषि॑ मादयद्ध्वम्48(त - दीशा॑न॒ - मद्रि॑ - स्त॒स्थुष॑ - स्त्रि॒ग्ं॒शच्च॑) (अ. 14)

    -śchaviśvē̍ dē̠vā ṛ̍tā̠vṛdha̍ ṛ̠tubhi̍r-havana̠śruta̍ḥju̠ṣantā̠ṃ yujya̠-mpaya̍ḥviśvē̍ dēvā-śśṛṇu̠tēmagṃ hava̍-mmē̠ a̠ntari̍kṣē̠ ya upa̠ dyavi̠ṣṭha a̍gniji̠hvā u̠ta vā̠ yaja̍trā ā̠sadyā̠smi-nba̠r̠hiṣi̍ mādayaddhvam48(ta - dīśā̍na̠ - madri̍ - sta̠sthuṣa̍ - stri̠gṃ̠śachcha̍) (a. 14)
    meaning

    'And.' 'All the gods, increasers of rta, by seasons, hearers of invocations — let them enjoy the joining milk.' 'All gods, hear this call of mine...'

  • verse 51
    (दे॒वा म॑नु॒ष्या॑ - देवसु॒रा अ॑ब्रुवन् - देवासु॒रास्तेषा᳚-ङ्गाय॒त्री - प्र॒जाप॑ति॒स्ता यत्रा-ऽ - ग्ने॒ गोभिः॑ - चि॒त्रया॑ - मारु॒तं - देवा॑ वसव्या॒ अग्ने॑ - मारु॒तमिति॒ - देवा॑ वसव्या॒ देवा᳚-श्शर्मण्याः॒ - सर्वा॑णि॒ - त्वष्टा॑ ह॒तपु॑त्रो - दे॒वा वै रा॑ज॒न्या᳚न् - नवो॑नव॒ - श्चतु॑र्दश )

    (dē̠vā ma̍nu̠ṣyā̍ - dēvasu̠rā a̍bruvan - dēvāsu̠rāstēṣā̎-ṅgāya̠trī - pra̠jāpa̍ti̠stā yatrā-' - gnē̠ gōbhi̍ḥ - chi̠trayā̍ - māru̠taṃ - dēvā̍ vasavyā̠ agnē̍ - māru̠tamiti̠ - dēvā̍ vasavyā̠ dēvā̎-śśarmaṇyā̠ḥ - sarvā̍ṇi̠ - tvaṣṭā̍ ha̠tapu̍trō - dē̠vā vai rā̍ja̠nyā̎n - navō̍nava̠ - śchatu̍rdaśa )
    meaning

    (Anukramani-style listing of the start-words.)

  • verse 52
    (दे॒वा म॑नु॒ष्याः᳚ - प्र॒जा-म्प॒शुन् - देवा॑ वसव्याः - परिद॒ध्यदि॒द- मस्​म्य॒ - ष्टा च॑त्वारिग्ंशत् )

    (dē̠vā ma̍nu̠ṣyā̎ḥ - pra̠jā-mpa̠śun - dēvā̍ vasavyāḥ - parida̠dhyadi̠da- mas​mya̠ - ṣṭā cha̍tvārigṃśat )
    meaning

    (Anukramani-style listing — second tally, totalling forty-eight.)

  • verse 53
    (दे॒वा म॑नु॒ष्या॑, मादयध्वं)

    (dē̠vā ma̍nu̠ṣyā̍, mādayadhvaṃ)
    meaning

    (Anukramani key-phrase: from 'deva manushyah' to 'madayadhvam'.)

  • verse 54
    हरिः॑ ओम्

    hari̍ḥ ōm
    meaning

    Hari Om.

  • verse 55
    कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय संहिताया-न्द्वितीयकाण्डे चतुर्थः प्रश्न-स्समाप्तः

    kṛṣṇa yajurvēdīya taittirīya saṃhitāyā-ndvitīyakāṇḍē chaturthaḥ praśna-ssamāptaḥ
    meaning

    Colophon: thus ends the fourth prashna of the second kanda of the Krishna Yajurveda Taittiriya Samhita.

Primary text from vignanam.org