KYTS 2.3 Adityebhyo BhuvadvadbhyaScharum
Krishna
tap any word for its meaning
- verse 1कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय संहिताया-न्द्वितीयकाण्डे तृतीयः प्रश्नः - इष्टिविधानंkṛṣṇa yajurvēdīya taittirīya saṃhitāyā-ndvitīyakāṇḍē tṛtīyaḥ praśnaḥ - iṣṭividhānaṃmeaning
English translation not yet available for this verse — tap any Sanskrit or transliteration word for its meaning.
- verse 2ओ-न्नमः परमात्मने, श्री महागणपतये नमः,श्री गुरुभ्यो नमः । ह॒रिः॒ ओम् ॥ō-nnamaḥ paramātmanē, śrī mahāgaṇapatayē namaḥ,śrī gurubhyō namaḥ । ha̠ri̠ḥ ōm ॥meaning
English translation not yet available for this verse — tap any Sanskrit or transliteration word for its meaning.
- verse 3आ॒दि॒त्येभ्यो॒ भुव॑द्वद्भ्यश्च॒रु-न्निर्व॑पे॒-द्भूति॑काम आदि॒त्या वा ए॒त-म्भूत्यै॒ प्रति॑ नुदन्ते॒ यो-ऽल॒-म्भूत्यै॒ स-न्भूति॒-न्न प्रा॒प्नोत्या॑दि॒त्याने॒व भुव॑द्वत॒-स्स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ त ए॒वैन॒-म्भूति॑-ङ्गमयन्ति॒ भव॑त्ये॒वा ऽऽदि॒त्येभ्यो॑ धा॒रय॑द्व-द्भ्यश्च॒रु-न्निर्व॑पे॒-दप॑रुद्धो वा-ऽपरु॒द्ध्यमा॑नो वा-ऽऽदि॒त्या वा अ॑परो॒द्धार॑ आदि॒त्या अ॑वगमयि॒तार॑ आदि॒त्याने॒व धा॒रय॑द्वत॒- [धा॒रय॑द्वतः, स्वेन॑] 1ā̠di̠tyēbhyō̠ bhuva̍dvadbhyaścha̠ru-nnirva̍pē̠-dbhūti̍kāma ādi̠tyā vā ē̠ta-mbhūtyai̠ prati̍ nudantē̠ yō-'la̠-mbhūtyai̠ sa-nbhūti̠-nna prā̠pnōtyā̍di̠tyānē̠va bhuva̍dvata̠-ssvēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ ta ē̠vaina̠-mbhūti̍-ṅgamayanti̠ bhava̍tyē̠vā ''di̠tyēbhyō̍ dhā̠raya̍dva-dbhyaścha̠ru-nnirva̍pē̠-dapa̍ruddhō vā-'paru̠ddhyamā̍nō vā-''di̠tyā vā a̍parō̠ddhāra̍ ādi̠tyā a̍vagamayi̠tāra̍ ādi̠tyānē̠va dhā̠raya̍dvata̠- [dhā̠raya̍dvataḥ, svēna̍] 1meaning
One desiring prosperity should offer a charupudding to the Adityas who are "possessed-of-what-flourishes," for the Adityas drive away from prosperity one who lacks prosperity, and by approaching them with their own share he gains prosperity.
- verse 4-स्स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ त ए॒वैनं॑-विँ॒शि दा᳚द्ध्रत्यनपरु॒द्ध्यो भ॑व॒त्यदि॒ते-ऽनु॑ मन्य॒स्वे-त्य॑परु॒द्ध्यमा॑नो-ऽस्य प॒दमा द॑दीते॒यं-वाँ अदि॑तिरि॒यमे॒वास्मै॑ रा॒ज्यमनु॑ मन्यते स॒त्या-ऽऽशीरित्या॑ह स॒त्यामे॒वा-ऽऽशिष॑-ङ्कुरुत इ॒ह मन॒ इत्या॑ह प्र॒जा ए॒वास्मै॒ सम॑नसः करो॒त्युप॒ प्रेत॑ मरुत- [प्रेत॑ मरुतः, सु॒दा॒न॒व॒ ए॒ना] 2-ssvēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ ta ē̠vaina̍ṃ vi̠śi dā̎ddhratyanaparu̠ddhyō bha̍va̠tyadi̠tē-'nu̍ manya̠svē-tya̍paru̠ddhyamā̍nō-'sya pa̠damā da̍dītē̠yaṃ vā adi̍tiri̠yamē̠vāsmai̍ rā̠jyamanu̍ manyatē sa̠tyā-''śīrityā̍ha sa̠tyāmē̠vā-''śiṣa̍-ṅkuruta i̠ha mana̠ ityā̍ha pra̠jā ē̠vāsmai̠ sama̍nasaḥ karō̠tyupa̠ prēta̍ maruta- [prēta̍ marutaḥ, su̠dā̠na̠va̠ ē̠nā] 2meaning
He declares "Aditi, consent to this" when being excluded from a clan—this earth is Aditi, and earth herself consents to his kingship; the verse "here be the mind" makes all people harmonious toward him.
- verse 5-स्सुदानव ए॒ना वि॒श्पति॑ना॒-ऽभ्य॑मुग्ं राजा॑न॒मित्या॑ह मारु॒ती वै वि-ड्ज्ये॒ष्ठो वि॒श्पति॑-र्वि॒शैवैनग्ं॑ रा॒ष्ट्रेण॒ सम॑र्धयति॒ यः प॒रस्ता᳚-द्ग्राम्यवा॒दी स्या-त्तस्य॑ गृ॒हा-द्व्री॒हीना ह॑रेच्छु॒क्लाग्श्च॑ कृ॒ष्णाग्श्च॒ वि चि॑नुया॒द्ये शु॒क्ला-स्स्युस्तमा॑दि॒त्य-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पेदादि॒त्या वै दे॒वत॑या॒ विड्विश॑मे॒वा-ऽव॑ गच्छ॒- [गच्छति, अव॑गता-ऽस्य॒] 3-ssudānava ē̠nā vi̠śpati̍nā̠-'bhya̍mugṃ rājā̍na̠mityā̍ha māru̠tī vai vi-ḍjyē̠ṣṭhō vi̠śpati̍-rvi̠śaivainagṃ̍ rā̠ṣṭrēṇa̠ sama̍rdhayati̠ yaḥ pa̠rastā̎-dgrāmyavā̠dī syā-ttasya̍ gṛ̠hā-dvrī̠hīnā ha̍rēchChu̠klāgścha̍ kṛ̠ṣṇāgścha̠ vi chi̍nuyā̠dyē śu̠klā-ssyustamā̍di̠tya-ñcha̠ru-nnirva̍pēdādi̠tyā vai dē̠vata̍yā̠ viḍviśa̍mē̠vā-'va̍ gachCha̠- [gachChati, ava̍gatā-'sya̠] 3meaning
He says "Maruts-with-good-gifts, help this clan-lord against that king"—for the Maruts are the clan's strength and they strengthen his kingdom with the clan; if someone is a village-gossiper his rice grains should be sorted and the white ones…
- verse 6-त्यव॑गता-ऽस्य॒ विडन॑वगतग्ं रा॒ष्ट्र-मित्या॑हु॒र्ये कृ॒ष्णा-स्स्युस्तं-वाँ॑रु॒ण-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे-द्वारु॒णं-वैँ रा॒ष्ट्रमु॒भे ए॒व विश॑-ञ्च रा॒ष्ट्र-ञ्चाव॑ गच्छति॒ यदि॒ नाव॒गच्छे॑दि॒म-म॒हमा॑दि॒त्येभ्यो॑ भा॒ग-न्निर्व॑पा॒म्या ऽमुष्मा॑-द॒मुष्यै॑ वि॒शो-ऽव॑गन्तो॒-रिति॒ निर्व॑पे-दादि॒त्या ए॒वैन॑-म्भाग॒धेय॑-म्प्रे॒फ्सन्तो॒ विश॒मव॑ [विश॒मव॑, ग॒म॒य॒न्ति॒ यदि॒] 4-tyava̍gatā-'sya̠ viḍana̍vagatagṃ rā̠ṣṭra-mityā̍hu̠ryē kṛ̠ṣṇā-ssyustaṃ vā̍ru̠ṇa-ñcha̠ru-nnirva̍pē-dvāru̠ṇaṃ vai rā̠ṣṭramu̠bhē ē̠va viśa̍-ñcha rā̠ṣṭra-ñchāva̍ gachChati̠ yadi̠ nāva̠gachChē̍di̠ma-ma̠hamā̍di̠tyēbhyō̍ bhā̠ga-nnirva̍pā̠myā 'muṣmā̍-da̠muṣyai̍ vi̠śō-'va̍gantō̠-riti̠ nirva̍pē-dādi̠tyā ē̠vaina̍-mbhāga̠dhēya̍-mprē̠phsantō̠ viśa̠mava̍ [viśa̠mava̍, ga̠ma̠ya̠nti̠ yadi̠] 4meaning
Those who are black should be offered to Varuna, who is the kingdom, so both the clan and the kingdom are subdued; if they do not submit, he should offer this portion to the Adityas declaring "I offer to the Adityas from that king's clan so they…
- verse 7गमयन्ति॒ यदि॒ नाव॒गच्छे॒दाश्व॑त्था-न्म॒यूखा᳚न्-थ्स॒प्त म॑द्ध्यमे॒षाया॒मुप॑- हन्यादि॒दम॒ह-मा॑दि॒त्या-न्ब॑ध्ना॒म्या ऽमुष्मा॑द॒मुष्यै॑ वि॒शो-ऽव॑गन्तो॒रित्या॑दि॒त्या ए॒वैन॑-म्ब॒द्धवी॑रा॒ विश॒मव॑ गमयन्ति॒ यदि॒ ना-ऽव॒गच्छे॑-दे॒त-मे॒वा-ऽऽदि॒त्य-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे-दि॒द्ध्मे-ऽपि॑ म॒यूखा॒न्-थ्स-न्न॑ह्ये-दनपरु॒द्ध्य-मे॒वाव॑ गच्छ॒त्याश्व॑त्था भवन्तिम॒रुतां॒-वाँ ए॒त -दोजो॒ यद॑श्व॒त्थ ओज॑सै॒व विश॒मव॑ गच्छति स॒प्त भ॑वन्ति स॒प्त ग॑णा॒ वै म॒रुतो॑ गण॒श ए॒व विश॒मव॑ गच्छति । 5(धा॒रय॑द्वतो - मरुतो - गच्छति॒ - विश॒मवै॒ - त - द॒ष्टाद॑श च) (अ. 1)gamayanti̠ yadi̠ nāva̠gachChē̠dāśva̍tthā-nma̠yūkhā̎m-thsa̠pta ma̍ddhyamē̠ṣāyā̠mupa̍- hanyādi̠dama̠ha-mā̍di̠tyā-nba̍dhnā̠myā 'muṣmā̍da̠muṣyai̍ vi̠śō-'va̍gantō̠rityā̍di̠tyā ē̠vaina̍-mba̠ddhavī̍rā̠ viśa̠mava̍ gamayanti̠ yadi̠ nā-'va̠gachChē̍-dē̠ta-mē̠vā-''di̠tya-ñcha̠ru-nnirva̍pē-di̠ddhmē-'pi̍ ma̠yūkhā̠n-thsa-nna̍hyē-danaparu̠ddhya-mē̠vāva̍ gachCha̠tyāśva̍tthā bhavantima̠rutā̠ṃ vā ē̠ta -dōjō̠ yada̍śva̠ttha ōja̍sai̠va viśa̠mava̍ gachChati sa̠pta bha̍vanti sa̠pta ga̍ṇā̠ vai ma̠rutō̍ gaṇa̠śa ē̠va viśa̠mava̍ gachChati । 5(dhā̠raya̍dvatō - marutō - gachChati̠ - viśa̠mavai̠ - ta - da̠ṣṭāda̍śa cha) (a. 1)meaning
If they still do not submit, he should strike seven peepal-branch tips in the middle of their night-quarters, declaring "I bind the Adityas to that clan's lord's submitters"—then the Adityas, being fettered with warriors, bring the clan into…
- verse 8दे॒वा वै मृ॒त्यो-र॑बिभयु॒स्ते प्र॒जाप॑ति॒-मुपा॑धाव॒-न्तेभ्य॑ ए॒ता-म्प्रा॑जाप॒त्याग्ं श॒तकृ॑ष्णला॒-न्निर॑वप॒-त्तयै॒वैष्व॒मृत॑-मदधा॒द्यो मृ॒त्यो-र्बि॑भी॒या-त्तस्मा॑ ए॒ता-म्प्रा॑जाप॒त्याग्ं श॒तकृ॑ष्णला॒-न्निर्व॑पे-त्प्र॒जाप॑ति-मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वा-ऽस्मि॒-न्नायु॑-र्दधाति॒ सर्व॒मायु॑रेति श॒तकृ॑ष्णला भवति श॒तायुः॒ पुरु॑ष॒-श्श॒तेन्द्रि॑य॒ आयु॑ष्ये॒वेन्द्रि॒ये [ ] 6dē̠vā vai mṛ̠tyō-ra̍bibhayu̠stē pra̠jāpa̍ti̠-mupā̍dhāva̠-ntēbhya̍ ē̠tā-mprā̍jāpa̠tyāgṃ śa̠takṛ̍ṣṇalā̠-nnira̍vapa̠-ttayai̠vaiṣva̠mṛta̍-madadhā̠dyō mṛ̠tyō-rbi̍bhī̠yā-ttasmā̍ ē̠tā-mprā̍jāpa̠tyāgṃ śa̠takṛ̍ṣṇalā̠-nnirva̍pē-tpra̠jāpa̍ti-mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vā-'smi̠-nnāyu̍-rdadhāti̠ sarva̠māyu̍rēti śa̠takṛ̍ṣṇalā bhavati śa̠tāyu̠ḥ puru̍ṣa̠-śśa̠tēndri̍ya̠ āyu̍ṣyē̠vēndri̠yē [ ] 6meaning
The gods fearing Death approached Prajapati, who gave them this Prajapati offering of a hundred black-sesame grains, thus placing immortality in them; whoever fears Death should offer this Prajapati hundred-black-sesame-grain oblation so the god…
- verse 9प्रति॑ तिष्ठति घृ॒ते भ॑व॒त्यायु॒र्वै घृ॒त-म॒मृत॒ग्ं॒ हिर॑ण्य॒-मायु॑श्चै॒वास्मा॑ अ॒मृत॑-ञ्च स॒मीची॑ दधाति च॒त्वारि॑ चत्वारि कृ॒ष्णला॒न्यव॑ द्यति चतुरव॒-त्तस्या-ऽऽप्त्या॑ एक॒धा ब्र॒ह्मण॒ उप॑ हरत्येक॒धैव यज॑मान॒ आयु॑र्दधात्य॒- सावा॑दि॒त्यो न व्य॑रोचत॒ तस्मै॑ दे॒वाः प्राय॑श्चित्ति-मैच्छ॒-न्तस्मा॑ ए॒तग्ं सौ॒र्य-ञ्च॒रु-न्निर॑वप॒-न्तेनै॒वा-ऽस्मि॒- [-तेनै॒वा-ऽस्मिन्न्॑, रुच॑-मदधु॒र्यो] 7prati̍ tiṣṭhati ghṛ̠tē bha̍va̠tyāyu̠rvai ghṛ̠ta-ma̠mṛta̠gṃ̠ hira̍ṇya̠-māyu̍śchai̠vāsmā̍ a̠mṛta̍-ñcha sa̠mīchī̍ dadhāti cha̠tvāri̍ chatvāri kṛ̠ṣṇalā̠nyava̍ dyati chaturava̠-ttasyā-''ptyā̍ ēka̠dhā bra̠hmaṇa̠ upa̍ haratyēka̠dhaiva yaja̍māna̠ āyu̍rdadhātya̠- sāvā̍di̠tyō na vya̍rōchata̠ tasmai̍ dē̠vāḥ prāya̍śchitti-maichCha̠-ntasmā̍ ē̠tagṃ sau̠rya-ñcha̠ru-nnira̍vapa̠-ntēnai̠vā-'smi̠- [-tēnai̠vā-'sminn̍, rucha̍-madadhu̠ryō] 7meaning
He establishes himself in ghee, which is life and immortality and gold, placing life and immortality in himself; dividing four sets of four black-sesame grains, he gives one share to the brahmin—thus placing life in the sacrificer once and for all.
- verse 10-न्रुच॑-मदधु॒र्यो ब्र॑ह्मवर्च॒सका॑म॒-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒तग्ं सौ॒र्य-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे-द॒मु-मे॒वा-ऽऽदि॒त्यग्ग् स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वास्मि॑-न्ब्रह्मवर्च॒स-न्द॑धाति ब्रह्मवर्च॒स्ये॑व भ॑वत्युभ॒यतो॑ रु॒क्मौ भ॑वत उभ॒यत॑ ए॒वास्मि॒-न्रुच॑-न्दधाति प्रया॒जे प्र॑याजे कृ॒ष्णल॑-ञ्जुहोति दि॒ग्भ्य ए॒वास्मै᳚ ब्रह्मवर्च॒समव॑ रुन्ध आग्ने॒य-म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पे-थ्सावि॒त्र-न्द्वाद॑शकपाल॒-म्भूम्यै॑ [-भूम्यै᳚, च॒रुं-यः ँका॒मये॑त॒] 8-nrucha̍-madadhu̠ryō bra̍hmavarcha̠sakā̍ma̠-ssyā-ttasmā̍ ē̠tagṃ sau̠rya-ñcha̠ru-nnirva̍pē-da̠mu-mē̠vā-''di̠tyagg svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vāsmi̍-nbrahmavarcha̠sa-nda̍dhāti brahmavarcha̠syē̍va bha̍vatyubha̠yatō̍ ru̠kmau bha̍vata ubha̠yata̍ ē̠vāsmi̠-nrucha̍-ndadhāti prayā̠jē pra̍yājē kṛ̠ṣṇala̍-ñjuhōti di̠gbhya ē̠vāsmai̎ brahmavarcha̠samava̍ rundha āgnē̠ya-ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pē-thsāvi̠tra-ndvāda̍śakapāla̠-mbhūmyai̍ [-bhūmyai̎, cha̠ruṃ yaḥ kā̠mayē̍ta̠] 8meaning
Whoever desires brahminical splendor should offer the Saura charupudding, thereby approaching the sun himself with his own share and having brahminical splendor placed in him; both the golden plates facing outward place splendor in him from all…
- verse 11च॒रुं-यः ँका॒मये॑त॒ हिर॑ण्यं-विँन्देय॒ हिर॑ण्य॒-म्मोप॑ नमे॒दिति॒ यदा᳚ग्ने॒यो भव॑त्याग्ने॒यं-वैँ हिर॑ण्यं॒-यँस्यै॒व हिर॑ण्य॒-न्तेनै॒वैन॑-द्विन्दते सावि॒त्रो भ॑वति सवि॒तृप्र॑सूत ए॒वैन॑-द्विन्दते॒ भूम्यै॑ च॒रुर्भ॑वत्य॒स्यामे॒वैन॑-द्विन्दत॒ उपै॑न॒ग्ं॒ हिर॑ण्य-न्नमति॒ वि वा ए॒ष इ॑न्द्रि॒येण॑ वी॒र्ये॑णर्ध्यते॒ यो हिर॑ण्यं-विँ॒न्दत॑ ए॒ता- [ए॒ताम्, ए॒व] 9cha̠ruṃ yaḥ kā̠mayē̍ta̠ hira̍ṇyaṃ vindēya̠ hira̍ṇya̠-mmōpa̍ namē̠diti̠ yadā̎gnē̠yō bhava̍tyāgnē̠yaṃ vai hira̍ṇya̠ṃ yasyai̠va hira̍ṇya̠-ntēnai̠vaina̍-dvindatē sāvi̠trō bha̍vati savi̠tṛpra̍sūta ē̠vaina̍-dvindatē̠ bhūmyai̍ cha̠rurbha̍vatya̠syāmē̠vaina̍-dvindata̠ upai̍na̠gṃ̠ hira̍ṇya-nnamati̠ vi vā ē̠ṣa i̍ndri̠yēṇa̍ vī̠ryē̍ṇardhyatē̠ yō hira̍ṇyaṃ vi̠ndata̍ ē̠tā- [ē̠tām, ē̠va] 9meaning
Whoever desires to find gold should offer this triple oblation consisting of the Agneya, Saura, and Earth charupuddings—the gold of fire, solar fire, and earth is thereby found and one does not bow down before gold.
- verse 12-मे॒व निर्व॑पे॒द्धिर॑ण्यं-विँ॒त्त्वा नेन्द्रि॒येण॑ वी॒र्ये॑ण॒ व्यृ॑द्ध्यत ए॒तामे॒व निर्व॑पे॒द्यस्य॒ हिर॑ण्य॒-न्नश्ये॒द्यदा᳚ग्ने॒यो भव॑त्याग्ने॒यं-वैँ हिर॑ण्यं॒-यँस्यै॒ व हिर॑ण्य॒-न्तेनै॒वैन॑-द्विन्दति सावि॒त्रो भ॑वति सवि॒तृ-प्र॑सूत ए॒वैन॑-द्विन्दति॒ भूम्यै॑ च॒रुर्भ॑वत्य॒स्यां-वाँ ए॒तन्न॑श्यति॒ यन्नश्य॑त्य॒स्यामे॒वैन॑-द्विन्द॒तीन्द्र॒- [द्विन्द॒तीन्द्रः॑, त्वष्टु॒-स्सोम॑] 10-mē̠va nirva̍pē̠ddhira̍ṇyaṃ vi̠ttvā nēndri̠yēṇa̍ vī̠ryē̍ṇa̠ vyṛ̍ddhyata ē̠tāmē̠va nirva̍pē̠dyasya̠ hira̍ṇya̠-nnaśyē̠dyadā̎gnē̠yō bhava̍tyāgnē̠yaṃ vai hira̍ṇya̠ṃ yasyai̠ va hira̍ṇya̠-ntēnai̠vaina̍-dvindati sāvi̠trō bha̍vati savi̠tṛ-pra̍sūta ē̠vaina̍-dvindati̠ bhūmyai̍ cha̠rurbha̍vatya̠syāṃ vā ē̠tanna̍śyati̠ yannaśya̍tya̠syāmē̠vaina̍-dvinda̠tīndra̠- [dvinda̠tīndra̍ḥ, tvaṣṭu̠-ssōma̍] 10meaning
Having found gold, offering this same rite prevents diminishment of vitality and vigor; if someone's gold has been lost, the triple oblation ensures the lost item is recovered from the earth.
- verse 13-स्त्वष्टु॒-स्सोम॑-मभी॒षहा॑-ऽ पिब॒-थ्स विष्वं॒-व्याँ᳚र्च्छ॒-थ्स इ॑न्द्रि॒येण॑ सोमपी॒थेन॒ व्या᳚र्ध्यत॒ स यदू॒र्ध्वमु॒दव॑मी॒-त्ते श्या॒माका॑ अभव॒न्थ्स प्र॒जाप॑ति॒मुपा॑धाव॒-त्तस्मा॑ ए॒तग्ं सो॑मे॒न्द्रग्ग् श्या॑मा॒क-ञ्च॒रु-न्निर॑वप॒-त्तेनै॒वास्मि॑न्निन्द्रि॒यग्ं सो॑मपी॒थम॑दधा॒द्वि वा ए॒ष इ॑न्द्रि॒येण॑ सोम॒पीथेन॑र्ध्यते॒ य-स्सोमं॒-वँमि॑ति॒ य-स्सो॑मवा॒मी स्या-त्तस्मा॑ [स्या-त्तस्मै᳚, ए॒तग्ं] 11-stvaṣṭu̠-ssōma̍-mabhī̠ṣahā̍-' piba̠-thsa viṣva̠ṃ vyā̎rchCha̠-thsa i̍ndri̠yēṇa̍ sōmapī̠thēna̠ vyā̎rdhyata̠ sa yadū̠rdhvamu̠dava̍mī̠-ttē śyā̠mākā̍ abhava̠nthsa pra̠jāpa̍ti̠mupā̍dhāva̠-ttasmā̍ ē̠tagṃ sō̍mē̠ndragg śyā̍mā̠ka-ñcha̠ru-nnira̍vapa̠-ttēnai̠vāsmi̍nnindri̠yagṃ sō̍mapī̠thama̍dadhā̠dvi vā ē̠ṣa i̍ndri̠yēṇa̍ sōma̠pīthēna̍rdhyatē̠ ya-ssōma̠ṃ vami̍ti̠ ya-ssō̍mavā̠mī syā-ttasmā̍ [syā-ttasmai̎, ē̠tagṃ] 11meaning
Tvashtr, being overpowered, drank Soma without Indra's share, vomited upward, and from that arose the Shyamaka grass; whoever vomits after drinking Soma should offer this Soma-Indra-Shyamaka oblation to restore the soma-drink vitality.
- verse 14ए॒तग्ं सो॑मे॒न्द्रग्ग् श्या॑मा॒क-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे॒-थ्सोम॑-ञ्चै॒वेन्द्र॑-ञ्च॒ स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ तावे॒वास्मि॑न्निन्द्रि॒यग्ं सो॑मपी॒थ-न्ध॑त्तो॒ नेन्द्रि॒येण॑ सोमपी॒थेन॒ व्यृ॑द्ध्यते॒ य-थ्सौ॒म्यो भव॑ति सोमपी॒थमे॒वाव॑ रुन्धे॒ यदै॒न्द्रो भव॑तीन्द्रि॒यं-वैँ सो॑मपी॒थ इ॑न्द्रि॒यमे॒व सो॑मपी॒थमव॑ रुन्धे श्यामा॒को भ॑वत्ये॒ष वाव स सोम॑- [स सोमः॑, सा॒क्षादे॒व] 12ē̠tagṃ sō̍mē̠ndragg śyā̍mā̠ka-ñcha̠ru-nnirva̍pē̠-thsōma̍-ñchai̠vēndra̍-ñcha̠ svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāvē̠vāsmi̍nnindri̠yagṃ sō̍mapī̠tha-ndha̍ttō̠ nēndri̠yēṇa̍ sōmapī̠thēna̠ vyṛ̍ddhyatē̠ ya-thsau̠myō bhava̍ti sōmapī̠thamē̠vāva̍ rundhē̠ yadai̠ndrō bhava̍tīndri̠yaṃ vai sō̍mapī̠tha i̍ndri̠yamē̠va sō̍mapī̠thamava̍ rundhē śyāmā̠kō bha̍vatyē̠ṣa vāva sa sōma̍- [sa sōma̍ḥ, sā̠kṣādē̠va] 12meaning
When offering this Soma-Indra-Shyamaka oblation, one approaches both Soma and Indra with their own shares; the Shyamaka form directly gives access to the soma-drink, and the vitality is restored and not diminished.
- verse 15-स्सा॒क्षादे॒व सो॑मपी॒थमव॑ रुन्धे॒ ऽग्नये॑ दा॒त्रे पु॑रो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पे॒दिन्द्रा॑य प्रदा॒त्रे पु॑रो॒डाश॒मेका॑दशकपाल-म्प॒शुका॑मो॒-ऽग्निरे॒वास्मै॑ प॒शू-न्प्र॑ज॒नय॑ति वृ॒द्धानिन्द्रः॒ प्र य॑च्छति॒ दधि॒ मधु॑ घृ॒तमापो॑ धा॒ना भ॑वन्त्ये॒तद्वै प॑शू॒नाग्ं रू॒पग्ं रू॒पेणै॒व प॒शूनव॑ रुन्धे पञ्च-गृही॒त-म्भ॑वति॒ पाङ्क्ता॒ हि प॒शवो॑ बहु रू॒प-म्भ॑वति बहु रू॒पा हि प॒शव॒- [प॒शवः॑, समृ॑द्ध्यै] 13-ssā̠kṣādē̠va sō̍mapī̠thamava̍ rundhē̠ 'gnayē̍ dā̠trē pu̍rō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pē̠dindrā̍ya pradā̠trē pu̍rō̠ḍāśa̠mēkā̍daśakapāla-mpa̠śukā̍mō̠-'gnirē̠vāsmai̍ pa̠śū-npra̍ja̠naya̍ti vṛ̠ddhānindra̠ḥ pra ya̍chChati̠ dadhi̠ madhu̍ ghṛ̠tamāpō̍ dhā̠nā bha̍vantyē̠tadvai pa̍śū̠nāgṃ rū̠pagṃ rū̠pēṇai̠va pa̠śūnava̍ rundhē pañcha-gṛhī̠ta-mbha̍vati̠ pāṅktā̠ hi pa̠śavō̍ bahu rū̠pa-mbha̍vati bahu rū̠pā hi pa̠śava̠- [pa̠śava̍ḥ, samṛ̍ddhyai] 13meaning
The one who directly gives the soma-drink should offer the Agneya eight-potsherd cake and the Savitr twelve-potsherd cake to Agni for giving; the Prajapati rite follows for one who prospers.
- verse 16-स्समृ॑द्ध्यै प्राजाप॒त्य-म्भ॑वति प्राजाप॒त्या वै प॒शवः॑ प्र॒जाप॑तिरे॒वास्मै॑ प॒शू-न्प्रज॑नयत्या॒त्मा वै पुरु॑षस्य॒ मधु॒ यन्मद्ध्व॒ग्नौ जु॒होत्या॒त्मान॑मे॒व त-द्यज॑मानो॒-ऽग्नौ प्रद॑धाति प॒ङ्क्त्यौ॑ याज्यानुवा॒क्ये॑ भवतः॒ पाङ्क्तः॒ पुरु॑षः॒ पाङ्क्ताः᳚ प॒शव॑ आ॒त्मान॑मे॒व मृ॒त्योर्नि॒ष्क्रीय॑प॒शूनव॑ रुन्धे ॥ 14 ॥(इ॒न्द्रि॒ये᳚ - ऽस्मि॒न् - भूम्या॑ - ए॒ता - मिन्द्रः॒ - स्या-त्तस्मै॒ - सोमो॑ - बहु रू॒पा हि प॒शव॒ - एक॑चत्वारिग्ंशच्च ) (अ. 2)-ssamṛ̍ddhyai prājāpa̠tya-mbha̍vati prājāpa̠tyā vai pa̠śava̍ḥ pra̠jāpa̍tirē̠vāsmai̍ pa̠śū-npraja̍nayatyā̠tmā vai puru̍ṣasya̠ madhu̠ yanmaddhva̠gnau ju̠hōtyā̠tmāna̍mē̠va ta-dyaja̍mānō̠-'gnau prada̍dhāti pa̠ṅktyau̍ yājyānuvā̠kyē̍ bhavata̠ḥ pāṅkta̠ḥ puru̍ṣa̠ḥ pāṅktā̎ḥ pa̠śava̍ ā̠tmāna̍mē̠va mṛ̠tyōrni̠ṣkrīya̍pa̠śūnava̍ rundhē ॥ 14 ॥(i̠ndri̠yē̎ - 'smi̠n - bhūmyā̍ - ē̠tā - mindra̠ḥ - syā-ttasmai̠ - sōmō̍ - bahu rū̠pā hi pa̠śava̠ - ēka̍chatvārigṃśachcha ) (a. 2)meaning
It becomes a Prajapati offering since Prajapati is cattle and Prajapati gives him cattle along with strength; if someone's cattle die the same rite restores cattle and strength together.
- verse 17दे॒वा वै स॒त्रमा॑स॒त-र्धि॑परिमितं॒-यँश॑स्कामा॒स्तेषा॒ग्ं॒ सोम॒ग्ं॒ राजा॑नं॒-यँश॑ आर्च्छ॒-थ्स गि॒रिमुदै॒-त्तम॒ग्निरनूदै॒-त्ताव॒ग्नीषोमौ॒ सम॑भवता॒-न्ताविन्द्रो॑ य॒ज्ञवि॑भ्र॒ष्टो-ऽनु॒ परै॒-त्ताव॑ब्रवीद्या॒जय॑त॒-म्मेति॒ तस्मा॑ ए॒तामिष्टि॒-न्निर॑वपतामाग्ने॒य-म॒ष्टाक॑पालमै॒न्द्र-मेका॑दशकपालग्ं सौ॒म्य-ञ्च॒रु-न्तयै॒वा-ऽस्मि॒-न्तेज॑ [तयै॒वा-ऽस्मि॒-न्तेजः॑, इ॒न्द्रि॒य-म्ब्र॑ह्मवर्च॒स-] 15dē̠vā vai sa̠tramā̍sa̠ta-rdhi̍parimita̠ṃ yaśa̍skāmā̠stēṣā̠gṃ̠ sōma̠gṃ̠ rājā̍na̠ṃ yaśa̍ ārchCha̠-thsa gi̠rimudai̠-ttama̠gniranūdai̠-ttāva̠gnīṣōmau̠ sama̍bhavatā̠-ntāvindrō̍ ya̠jñavi̍bhra̠ṣṭō-'nu̠ parai̠-ttāva̍bravīdyā̠jaya̍ta̠-mmēti̠ tasmā̍ ē̠tāmiṣṭi̠-nnira̍vapatāmāgnē̠ya-ma̠ṣṭāka̍pālamai̠ndra-mēkā̍daśakapālagṃ sau̠mya-ñcha̠ru-ntayai̠vā-'smi̠-ntēja̍ [tayai̠vā-'smi̠-ntēja̍ḥ, i̠ndri̠ya-mbra̍hmavarcha̠sa-] 15meaning
The gods at a satra session—wishing for fame—had Soma as king over whom fame arose; the rite thus restores the proper vitality and brahminical splendor to one who wishes for fame.
- verse 18इन्द्रि॒य-म्ब्र॑ह्मवर्च॒स-म॑धत्तां॒-योँ य॒ज्ञवि॑भ्रष्ट॒-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒तामिष्टि॒-न्निर्व॑पेदाग्ने॒य-म॒ष्टाक॑पालमै॒न्द्र-मेका॑दशकपालग्ं सौ॒म्य-ञ्च॒रुं-यँदा᳚ग्ने॒यो भव॑ति॒ तेज॑ ए॒वास्मि॒-न्तेन॑ दधाति॒ यदै॒न्द्रो भव॑तीन्द्रि॒यमे॒वास्मि॒-न्तेन॑ दधाति॒ य-थ्सौ॒म्यो ब्र॑ह्मवर्च॒स-न्तेना᳚ ऽऽग्ने॒यस्य॑ च सौ॒म्यस्य॑ चै॒न्द्रे स॒माश्ले॑षये॒-त्तेज॑श्चै॒वास्मि॑-न्ब्रह्मवर्च॒स-ञ्च॑ स॒मीची॑ [स॒मीची᳚, द॒धा॒त्य॒ग्नी॒षो॒मीय॒-] 16indri̠ya-mbra̍hmavarcha̠sa-ma̍dhattā̠ṃ yō ya̠jñavi̍bhraṣṭa̠-ssyā-ttasmā̍ ē̠tāmiṣṭi̠-nnirva̍pēdāgnē̠ya-ma̠ṣṭāka̍pālamai̠ndra-mēkā̍daśakapālagṃ sau̠mya-ñcha̠ruṃ yadā̎gnē̠yō bhava̍ti̠ tēja̍ ē̠vāsmi̠-ntēna̍ dadhāti̠ yadai̠ndrō bhava̍tīndri̠yamē̠vāsmi̠-ntēna̍ dadhāti̠ ya-thsau̠myō bra̍hmavarcha̠sa-ntēnā̎ ''gnē̠yasya̍ cha sau̠myasya̍ chai̠ndrē sa̠māślē̍ṣayē̠-ttēja̍śchai̠vāsmi̍-nbrahmavarcha̠sa-ñcha̍ sa̠mīchī̍ [sa̠mīchī̎, da̠dhā̠tya̠gnī̠ṣō̠mīya̠-] 16meaning
He places vitality and brahminical splendor therein; whoever might have a broken yajna should offer this same rite, for Agni is the Brahmin of the gods and the Adityas protect the Brahmin's sacred order.
- verse 19दधात्यग्नीषो॒मीय॒-मेका॑दशकपाल॒-न्निर्व॑पे॒द्य-ङ्कामो॒ नोप॒नमे॑दाग्ने॒यो वै ब्रा᳚ह्म॒ण-स्स सोम॑-म्पिबति॒ स्वामे॒व दे॒वता॒ग्॒ स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ सैवैन॒-ङ्कामे॑न॒ सम॑र्धय॒त्युपै॑न॒-ङ्कामो॑ नमत्यग्नीषो॒मीय॑-म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पे-द्ब्रह्मवर्च॒सका॑मो॒-ऽग्नीषोमा॑ वे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ तावे॒वास्मि॑-न्ब्रह्मवर्च॒स-न्ध॑त्तो ब्रह्मवर्च॒स्ये॑व [ब्रह्मवर्च॒स्ये॑व, भ॒व॒ति॒ यद॒ष्टाक॑पाल॒-] 17dadhātyagnīṣō̠mīya̠-mēkā̍daśakapāla̠-nnirva̍pē̠dya-ṅkāmō̠ nōpa̠namē̍dāgnē̠yō vai brā̎hma̠ṇa-ssa sōma̍-mpibati̠ svāmē̠va dē̠vatā̠g̠ svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ saivaina̠-ṅkāmē̍na̠ sama̍rdhaya̠tyupai̍na̠-ṅkāmō̍ namatyagnīṣō̠mīya̍-ma̠ṣṭāka̍pāla̠-nnirva̍pē-dbrahmavarcha̠sakā̍mō̠-'gnīṣōmā̍ vē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāvē̠vāsmi̍-nbrahmavarcha̠sa-ndha̍ttō brahmavarcha̠syē̍va [brahmavarcha̠syē̍va, bha̠va̠ti̠ yada̠ṣṭāka̍pāla̠-] 17meaning
He gives the Agni-Soma eleven-potsherd offering; whoever desires that no enemy should approach him should offer the Agneya, for Agni is the Brahmin and thus repels enemies.
- verse 20भ॑वति॒ यद॒ष्टाक॑पाल॒-स्तेना᳚-ऽऽग्ने॒यो यच्छ्या॑मा॒कस्तेन॑ सौ॒म्य-स्समृ॑द्ध्यै॒ सोमा॑य वा॒जिने᳚ श्यामा॒क-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे॒द्यः क्लैब्या᳚द्बिभी॒या-द्रेतो॒ हि वा ए॒तस्मा॒-द्वाजि॑नमप॒क्राम॒त्यथै॒ष क्लैब्या᳚द्बिभाय॒ सोम॑मे॒व वा॒जिन॒ग्ग्॒ स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वास्मि॒-न्रेतो॒ वाजि॑न-न्दधाति॒ न क्ली॒बो भ॑वतिब्राह्मणस्प॒त्य-मेका॑दशकपाल॒-न्निर्व॑पे॒-द्ग्राम॑कामो॒ [-निर्व॑पे॒-द्ग्राम॑कामः, ब्रह्म॑ण॒स्पति॑मे॒व] 18bha̍vati̠ yada̠ṣṭāka̍pāla̠-stēnā̎-''gnē̠yō yachChyā̍mā̠kastēna̍ sau̠mya-ssamṛ̍ddhyai̠ sōmā̍ya vā̠jinē̎ śyāmā̠ka-ñcha̠ru-nnirva̍pē̠dyaḥ klaibyā̎dbibhī̠yā-drētō̠ hi vā ē̠tasmā̠-dvāji̍namapa̠krāma̠tyathai̠ṣa klaibyā̎dbibhāya̠ sōma̍mē̠va vā̠jina̠gg̠ svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vāsmi̠-nrētō̠ vāji̍na-ndadhāti̠ na klī̠bō bha̍vatibrāhmaṇaspa̠tya-mēkā̍daśakapāla̠-nnirva̍pē̠-dgrāma̍kāmō̠ [-nirva̍pē̠-dgrāma̍kāmaḥ, brahma̍ṇa̠spati̍mē̠va] 18meaning
He then makes five separate pudding offerings of five; the fifth oblation is for Varuna because Varuna is the lord of these, and the oblations thus establish all the respective Varuna-realms around the sacrificer.
- verse 21ब्रह्म॑ण॒स्पति॑मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वास्मै॑ सजा॒ता-न्प्र य॑च्छति ग्रा॒म्ये॑व भ॑वति ग॒णव॑ती याज्यानुवा॒क्ये॑ भवत-स्सजा॒तैरे॒वैन॑-ङ्ग॒णव॑न्त-ङ्करोत्ये॒तामे॒व निर्व॑पे॒द्यः का॒मये॑त॒ ब्रह्म॒न् विशं॒-विँ ना॑शयेय॒मिति॑ मारु॒ती या᳚ज्यानुवा॒क्ये॑ कुर्या॒-द्ब्रह्म॑न्ने॒व विशं॒-विँ ना॑शयति ॥ 19(तेजः॑ - स॒मीची᳚ - ब्रह्मवर्च॒स्ये॑व - ग्राम॑काम॒ - स्त्रिच॑त्वारिग्ंशच्च ) (अ. 3)brahma̍ṇa̠spati̍mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vāsmai̍ sajā̠tā-npra ya̍chChati grā̠myē̍va bha̍vati ga̠ṇava̍tī yājyānuvā̠kyē̍ bhavata-ssajā̠tairē̠vaina̍-ṅga̠ṇava̍nta-ṅkarōtyē̠tāmē̠va nirva̍pē̠dyaḥ kā̠mayē̍ta̠ brahma̠n viśa̠ṃ vi nā̍śayēya̠miti̍ māru̠tī yā̎jyānuvā̠kyē̍ kuryā̠-dbrahma̍nnē̠va viśa̠ṃ vi nā̍śayati ॥ 19(tēja̍ḥ - sa̠mīchī̎ - brahmavarcha̠syē̍va - grāma̍kāma̠ - stricha̍tvārigṃśachcha ) (a. 3)meaning
An Indra offering is then made by the Brahmin alone, since Indra is the lord of the gods and thus places lordship in the sacrificer; the Indra cake is made with milk to establish vitality together with royal might.
- verse 22अ॒र्य॒म्णे च॒रु-न्निर्व॑प-थ्सुव॒र्गका॑मो॒-ऽसौ वा आ॑दि॒त्यो᳚-ऽर्य॒मा-ऽर्य॒मण॑मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वैनग्ं॑ सुव॒र्गं-लोँ॒क-ङ्ग॑मयत्यर्य॒म्णे च॒रु-न्निर्व॑पे॒द्यः का॒मये॑त॒ दान॑कामा मे प्र॒जा-स्स्यु॒रित्य॒सौ वा आ॑दि॒त्यो᳚-ऽर्य॒मा यः खलु॒ वै ददा॑ति॒ सो᳚-ऽर्य॒मा-ऽर्य॒मण॑मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वा- [स ए॒व, अ॒स्मै॒ दान॑कामाः] 20a̠rya̠mṇē cha̠ru-nnirva̍pa-thsuva̠rgakā̍mō̠-'sau vā ā̍di̠tyō̎-'rya̠mā-'rya̠maṇa̍mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vainagṃ̍ suva̠rgaṃ lō̠ka-ṅga̍mayatyarya̠mṇē cha̠ru-nnirva̍pē̠dyaḥ kā̠mayē̍ta̠ dāna̍kāmā mē pra̠jā-ssyu̠ritya̠sau vā ā̍di̠tyō̎-'rya̠mā yaḥ khalu̠ vai dadā̍ti̠ sō̎-'rya̠mā-'rya̠maṇa̍mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vā- [sa ē̠va, a̠smai̠ dāna̍kāmāḥ] 20meaning
The Vishvadevas twelve-potsherd cake follows—the Vishvadevas are all the gods and thus all the gods come to his side; he makes the sacrifice with a prayer for complete victory in all directions.
- verse 23-ऽस्मै॒ दान॑कामाः प्र॒जाः क॑रोति॒ दान॑कामा अस्मै प्र॒जा भ॑वन्त्यर्य॒म्णे च॒रु-न्निर्व॑पे॒द्यः का॒मये॑त स्व॒स्ति ज॒नता॑मिया॒मित्य॒सौ वा आ॑दि॒त्यो᳚-ऽर्य॒मा- ऽर्य॒मण॑मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वैन॒-न्त-द्ग॑मयति॒ यत्र॒ जिग॑मिष॒तीन्द्रो॒ वै दे॒वाना॑मानुजाव॒र आ॑सी॒-थ्स प्र॒जाप॑ति॒ -मुपा॑धाव॒-त्तस्मा॑ ए॒तमै॒न्द्रमा॑नुषू॒क-मेका॑दशकपाल॒-न्नि- [-मेका॑दशकपाल॒-न्निः, अ॒व॒प॒-त्तेनै॒वैन॒मग्रं॑-] 21-'smai̠ dāna̍kāmāḥ pra̠jāḥ ka̍rōti̠ dāna̍kāmā asmai pra̠jā bha̍vantyarya̠mṇē cha̠ru-nnirva̍pē̠dyaḥ kā̠mayē̍ta sva̠sti ja̠natā̍miyā̠mitya̠sau vā ā̍di̠tyō̎-'rya̠mā- 'rya̠maṇa̍mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vaina̠-nta-dga̍mayati̠ yatra̠ jiga̍miṣa̠tīndrō̠ vai dē̠vānā̍mānujāva̠ra ā̍sī̠-thsa pra̠jāpa̍ti̠ -mupā̍dhāva̠-ttasmā̍ ē̠tamai̠ndramā̍nuṣū̠ka-mēkā̍daśakapāla̠-nni- [-mēkā̍daśakapāla̠-nniḥ, a̠va̠pa̠-ttēnai̠vaina̠magra̍ṃ-] 21meaning
He offers these separately and also all together; the separate offerings give separate results and the joint offering gives the total of all of them combined.
- verse 24-र॑वप॒-त्तेनै॒वैन॒-मग्र॑-न्दे॒वता॑ना॒-म्पर्य॑णय-द्बु॒द्ध्नव॑ती॒ अग्र॑वती याज्यानुवा॒क्ये॑ अकरो-द्बु॒द्ध्ना-दे॒वैन॒मग्र॒-म्पर्य॑णय॒द्यो रा॑ज॒न्य॑ आनुजाव॒र-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒तमै॒न्द्र-मा॑नुषू॒क-मेका॑दशकपाल॒-न्निर्व॑पे॒-दिन्द्र॑मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वैन॒-मग्रग्ं॑ समा॒नाना॒-म्परि॑णयति बु॒द्ध्नव॑ती॒ अग्र॑वती याज्यानुवा॒क्ये॑ भवतो बु॒द्ध्ना-दे॒वैन॒-मग्र॒म्- [बु॒द्ध्ना-दे॒वैन॒-मग्र᳚म्, परि॑] 22-ra̍vapa̠-ttēnai̠vaina̠-magra̍-ndē̠vatā̍nā̠-mparya̍ṇaya-dbu̠ddhnava̍tī̠ agra̍vatī yājyānuvā̠kyē̍ akarō-dbu̠ddhnā-dē̠vaina̠magra̠-mparya̍ṇaya̠dyō rā̍ja̠nya̍ ānujāva̠ra-ssyā-ttasmā̍ ē̠tamai̠ndra-mā̍nuṣū̠ka-mēkā̍daśakapāla̠-nnirva̍pē̠-dindra̍mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vaina̠-magragṃ̍ samā̠nānā̠-mpari̍ṇayati bu̠ddhnava̍tī̠ agra̍vatī yājyānuvā̠kyē̍ bhavatō bu̠ddhnā-dē̠vaina̠-magra̠m- [bu̠ddhnā-dē̠vaina̠-magra̎m, pari̍] 22meaning
The gods and men made a pact with Asuras through a sacrifice; Indra and Varuna together guarded both agreements and established the two-sided settlement between gods and men.
- verse 25-परि॑ णयत्यानुषू॒को भ॑वत्ये॒षा ह्ये॑तस्य॑ दे॒वता॒ य आ॑नुजाव॒र-स्समृ॑द्ध्यै॒ यो ब्रा᳚ह्म॒ण आ॑नुजाव॒र-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒त-म्बा॑र्हस्प॒त्य-मा॑नुषू॒क-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पे॒-द्बृह॒स्पति॑-मे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वैन॒मग्रग्ं॑ समा॒नाना॒-म्परि॑णयति बु॒द्ध्नव॑ती॒ अग्र॑वती याज्यानुवा॒क्ये॑ भवतो बु॒द्ध्ना-दे॒वैन॒-मग्र॒-म्परि॑ णयत्यानुषू॒को भ॑वत्ये॒षा ह्ये॑तस्य॑ दे॒वता॒ य आ॑नुजाव॒र-स्समृ॑द्ध्यै ॥ 23 ॥(ए॒व - निर - ग्र॑-मे॒तस्य॑ - च॒त्वारि॑ च) (अ. 4)-pari̍ ṇayatyānuṣū̠kō bha̍vatyē̠ṣā hyē̍tasya̍ dē̠vatā̠ ya ā̍nujāva̠ra-ssamṛ̍ddhyai̠ yō brā̎hma̠ṇa ā̍nujāva̠ra-ssyā-ttasmā̍ ē̠ta-mbā̍rhaspa̠tya-mā̍nuṣū̠ka-ñcha̠ru-nnirva̍pē̠-dbṛha̠spati̍-mē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vaina̠magragṃ̍ samā̠nānā̠-mpari̍ṇayati bu̠ddhnava̍tī̠ agra̍vatī yājyānuvā̠kyē̍ bhavatō bu̠ddhnā-dē̠vaina̠-magra̠-mpari̍ ṇayatyānuṣū̠kō bha̍vatyē̠ṣā hyē̍tasya̍ dē̠vatā̠ ya ā̍nujāva̠ra-ssamṛ̍ddhyai ॥ 23 ॥(ē̠va - nira - gra̍-mē̠tasya̍ - cha̠tvāri̍ cha) (a. 4)meaning
The sacrificer thereby aligns himself with both Indra and Varuna and gains both kinds of merit—the fruit that belongs to the gods and the fruit that belongs to men.
- verse 26प्र॒जाप॑ते॒-स्त्रय॑स्त्रिग्ंश-द्दुहि॒तर॑ आस॒-न्ता-स्सोमा॑य॒ राज्ञे॑-ऽददा॒-त्तासाग्ं॑ रोहि॒णीमुपै॒-त्ता ईर्ष्य॑न्तीः॒ पुन॑रगच्छ॒-न्ता अन्वै॒-त्ताः पुन॑रयाचत॒ ता अ॑स्मै॒ न पुन॑रददा॒-थ्सो᳚-ऽब्रवी-दृ॒त-म॑मीष्व॒ यथा॑ समाव॒च्छ उ॑पै॒ष्याम्यथ॑ ते॒ पुन॑-र्दास्या॒मीति॒ स ऋ॒तमा॑मी॒-त्ता अ॑स्मै॒ पुन॑रददा॒-त्तासाग्ं॑ रोहि॒णीमे॒वोप॒- [रोहि॒णीमे॒वोप॑, ऐ॒त्तं-यँक्ष्म॑] 24pra̠jāpa̍tē̠-straya̍strigṃśa-dduhi̠tara̍ āsa̠-ntā-ssōmā̍ya̠ rājñē̍-'dadā̠-ttāsāgṃ̍ rōhi̠ṇīmupai̠-ttā īrṣya̍ntī̠ḥ puna̍ragachCha̠-ntā anvai̠-ttāḥ puna̍rayāchata̠ tā a̍smai̠ na puna̍radadā̠-thsō̎-'bravī-dṛ̠ta-ma̍mīṣva̠ yathā̍ samāva̠chCha u̍pai̠ṣyāmyatha̍ tē̠ puna̍-rdāsyā̠mīti̠ sa ṛ̠tamā̍mī̠-ttā a̍smai̠ puna̍radadā̠-ttāsāgṃ̍ rōhi̠ṇīmē̠vōpa̠- [rōhi̠ṇīmē̠vōpa̍, ai̠ttaṃ yakṣma̍] 24meaning
Whoever knows this Agneya and Vaisnava ceremony also masters the Soma oblation, since these rites encompass all the divine powers together and bestow sovereignty over all of them.
- verse 27-त्तं-यँक्ष्म॑ आर्च्छ॒-द्राजा॑नं॒-यँक्ष्म॑ आर॒दिति॒ तद्रा॑जय॒क्ष्मस्य॒ जन्म॒ य-त्पापी॑या॒नभ॑व॒-त्त-त्पा॑पय॒क्ष्मस्य॒ यज्जा॒याभ्यो-ऽवि॑न्द॒-त्तज्जा॒येन्य॑स्य॒य ए॒वमे॒तेषां॒-यँक्ष्मा॑णा॒-ञ्जन्म॒ वेद॒ नैन॑मे॒ते यक्ष्मा॑ विन्दन्ति॒स ए॒ता ए॒व न॑म॒स्य-न्नुपा॑-ऽधाव॒-त्ता अ॑ब्रुव॒न्. वरं॑-वृँणामहै समाव॒च्छ ए॒व न॒ उपा॑य॒ इति॒ तस्मा॑ ए॒त- [तस्मा॑ ए॒तम्, आ॑दि॒त्य-ञ्च॒रुं] 25-ttaṃ yakṣma̍ ārchCha̠-drājā̍na̠ṃ yakṣma̍ āra̠diti̠ tadrā̍jaya̠kṣmasya̠ janma̠ ya-tpāpī̍yā̠nabha̍va̠-tta-tpā̍paya̠kṣmasya̠ yajjā̠yābhyō-'vi̍nda̠-ttajjā̠yēnya̍sya̠ya ē̠vamē̠tēṣā̠ṃ yakṣmā̍ṇā̠-ñjanma̠ vēda̠ naina̍mē̠tē yakṣmā̍ vindanti̠sa ē̠tā ē̠va na̍ma̠sya-nnupā̍-'dhāva̠-ttā a̍bruva̠n. vara̍ṃ vṛṇāmahai samāva̠chCha ē̠va na̠ upā̍ya̠ iti̠ tasmā̍ ē̠ta- [tasmā̍ ē̠tam, ā̍di̠tya-ñcha̠ruṃ] 25meaning
He sets up the Deva and man pacts together in a single fire—the fire being common to both, both Agneya and Vaishnava offerings become complete, fulfilling both the divine and human obligations.
- verse 28-मा॑दि॒त्य-ञ्च॒रु-न्निर॑वप॒-न्तेनै॒वैन॑-म्पा॒पा-थ्स्रामा॑दमुञ्च॒न्. यः पा॑पय॒क्ष्मगृ॑हीत॒-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒तमा॑दि॒त्य-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पेदादि॒त्याने॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ त ए॒वैन॑-म्पा॒पा-थ्स्रामा᳚न्मुञ्चन्त्य-मावा॒स्या॑या॒-न्निर्व॑पे-द॒मुमे॒वैन-॑मा॒प्याय॑मान॒-मन्वा प्या॑ययति॒ नवो॑नवो भवति॒ जाय॑मान॒ इति॑ पुरो-ऽनुवा॒क्या॑ भव॒त्यायु॑रे॒वास्मि॒-न्तया॑ दधाति॒ यमा॑दि॒त्या अ॒ग्ं॒शुमा᳚प्या॒यय॒न्तीति॑ या॒ज्यैवैन॑मे॒तया᳚ प्याययति ॥ 26 ॥(ए॒वोपै॒ -त- म॑स्मि॒न् - त्रयो॑दशच) (अ. 5)-mā̍di̠tya-ñcha̠ru-nnira̍vapa̠-ntēnai̠vaina̍-mpā̠pā-thsrāmā̍damuñcha̠n. yaḥ pā̍paya̠kṣmagṛ̍hīta̠-ssyā-ttasmā̍ ē̠tamā̍di̠tya-ñcha̠ru-nnirva̍pēdādi̠tyānē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ ta ē̠vaina̍-mpā̠pā-thsrāmā̎nmuñchantya-māvā̠syā̍yā̠-nnirva̍pē-da̠mumē̠vaina-̍mā̠pyāya̍māna̠-manvā pyā̍yayati̠ navō̍navō bhavati̠ jāya̍māna̠ iti̍ purō-'nuvā̠kyā̍ bhava̠tyāyu̍rē̠vāsmi̠-ntayā̍ dadhāti̠ yamā̍di̠tyā a̠gṃ̠śumā̎pyā̠yaya̠ntīti̍ yā̠jyaivaina̍mē̠tayā̎ pyāyayati ॥ 26 ॥(ē̠vōpai̠ -ta- ma̍smi̠n - trayō̍daśacha) (a. 5)meaning
The gods then divided these two—Agni and Vishnu—between themselves and thus the two oblations now stand separately yet support each other in the same ritual session.
- verse 29प्र॒जाप॑ति र्दे॒वेभ्यो॒-ऽन्नाद्यं॒-व्याँदि॑श॒-थ्सो᳚-ऽब्रवी॒द्यदि॒मान् ँलो॒का-न॒भ्य॑ति॒रिच्या॑तै॒ तन्ममा॑स॒दिति॒ तदि॒मान् ँलो॒का-न॒भ्यत्य॑रिच्य॒तेन्द्र॒ग्ं॒ राजा॑न॒-मिन्द्र॑-मधिरा॒ज-मिन्द्रग्ग्॑ स्व॒राजा॑न॒-न्ततो॒ वै स इ॒मान् ँलो॒काग् स्त्रे॒धा-ऽदु॑ह॒-त्त-त्त्रि॒धातो᳚-स्त्रिधातु॒त्वं-यँ-ङ्का॒मये॑तान्ना॒द-स्स्या॒दिति॒ तस्मा॑ ए॒त-न्त्रि॒धातु॒-न्निर्व॑पे॒दिन्द्रा॑य॒ राज्ञे॑ पुरो॒डाश॒- [पुरो॒डाश᳚म्, एका॑दशकपाल॒-] 27pra̠jāpa̍ti rdē̠vēbhyō̠-'nnādya̠ṃ vyādi̍śa̠-thsō̎-'bravī̠dyadi̠mān ँlō̠kā-na̠bhya̍ti̠richyā̍tai̠ tanmamā̍sa̠diti̠ tadi̠mān ँlō̠kā-na̠bhyatya̍richya̠tēndra̠gṃ̠ rājā̍na̠-mindra̍-madhirā̠ja-mindragg̍ sva̠rājā̍na̠-ntatō̠ vai sa i̠mān ँlō̠kāg strē̠dhā-'du̍ha̠-tta-ttri̠dhātō̎-stridhātu̠tvaṃ ya-ṅkā̠mayē̍tānnā̠da-ssyā̠diti̠ tasmā̍ ē̠ta-ntri̠dhātu̠-nnirva̍pē̠dindrā̍ya̠ rājñē̍ purō̠ḍāśa̠- [purō̠ḍāśa̎m, ēkā̍daśakapāla̠-] 27meaning
He who knows this rite whereby Agni and Vishnu are established together in their own functions gains both fire and solar power and does not lose either in the course of the year.
- verse 30-मेका॑दशकपाल॒-मिन्द्रा॑या-धिरा॒जायेन्द्रा॑य स्व॒राज्ञे॒-ऽयं-वाँ इन्द्रो॒ राजा॒-ऽयमिन्द्रो॑-ऽधिरा॒जो॑-ऽसाविन्द्रः॑ स्व॒राडि॒माने॒व लो॒कान्-थ्स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ त ए॒वास्मा॒ अन्न॒-म्प्रय॑च्छन्त्यन्ना॒द ए॒व भ॑वति॒ यथा॑ व॒थ्सेन॒ प्रत्ता॒-ङ्गा-न्दु॒ह ए॒वमे॒वेमान् ँलो॒का-न्प्रत्ता॒न् काम॑म॒न्नाद्य॑-न्दुह उत्ता॒नेषु॑ क॒पाले॒ष्वधि॑ श्रय॒त्यया॑तयामत्वाय॒ त्रयः॑ पुरो॒डाशा॑ भवन्ति॒ त्रय॑ इ॒मे लो॒का ए॒षां-लोँ॒काना॒माप्त्या॒ उत्त॑रउत्तरो॒ ज्याया᳚-न्भवत्ये॒वमि॑व॒ हीमे लो॒का-स्समृ॑द्ध्यै॒ सर्वे॑षामभि-ग॒मय॒न्नव॑ द्य॒त्यछ॑म्बट्कारं-व्यँ॒त्यास॒मन्वा॒हानि॑र्दाहाय ॥ 28 ॥(पु॒रो॒डाशं॒ - त्रयः॒ - षड्विग्ं॑शतिश्च) (अ. 6)-mēkā̍daśakapāla̠-mindrā̍yā-dhirā̠jāyēndrā̍ya sva̠rājñē̠-'yaṃ vā indrō̠ rājā̠-'yamindrō̍-'dhirā̠jō̍-'sāvindra̍-ssva̠rāḍi̠mānē̠va lō̠kān-thsvēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ ta ē̠vāsmā̠ anna̠-mpraya̍chChantyannā̠da ē̠va bha̍vati̠ yathā̍ va̠thsēna̠ prattā̠-ṅgā-ndu̠ha ē̠vamē̠vēmān ँlō̠kā-nprattā̠n kāma̍ma̠nnādya̍-nduha uttā̠nēṣu̍ ka̠pālē̠ṣvadhi̍ śraya̠tyayā̍tayāmatvāya̠ traya̍ḥ purō̠ḍāśā̍ bhavanti̠ traya̍ i̠mē lō̠kā ē̠ṣāṃ lō̠kānā̠māptyā̠ utta̍rauttarō̠ jyāyā̎-nbhavatyē̠vami̍va̠ hīmē lō̠kā-ssamṛ̍ddhyai̠ sarvē̍ṣāmabhi-ga̠maya̠nnava̍ dya̠tyaCha̍mbaṭkāraṃ vya̠tyāsa̠manvā̠hāni̍rdāhāya ॥ 28 ॥(pu̠rō̠ḍāśa̠ṃ - traya̠ḥ - ṣaḍvigṃ̍śatiścha) (a. 6)meaning
The same ritual procedure done with the Maruts oblation enables complete victory in all the Maruts' realms, for the Maruts are the seven troops and the troops fill all the directions.
- verse 31दे॒वा॒सु॒रा-स्संयँ॑त्ता आस॒-न्ता-न्दे॒वानसु॑रा अजय॒-न्ते दे॒वाः प॑राजिग्या॒ना असु॑राणां॒-वैँश्य॒मुपा॑-ऽऽय॒-न्तेभ्य॑ इन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑मपा᳚क्राम॒-त्तदिन्द्रो॑-ऽचाय॒-त्तदन्वपा᳚क्राम॒-त्तद॑व॒रुध॒-न्नाश॑क्नो॒-त्तद॑स्मादभ्य॒र्धो॑ ऽचर॒-थ्स प्र॒जाप॑ति॒मुपा॑धाव॒-त्तमे॒तया॒ सर्व॑पृष्ठया-ऽयाजय॒-त्तयै॒वा-ऽस्मि॑-न्निन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑-मदधा॒द्य इ॑न्द्रि॒यका॑मो [इ॑न्द्रि॒यका॑मः, वी॒र्य॑काम॒-स्स्यात्-] 29dē̠vā̠su̠rā-ssaṃya̍ttā āsa̠-ntā-ndē̠vānasu̍rā ajaya̠-ntē dē̠vāḥ pa̍rājigyā̠nā asu̍rāṇā̠ṃ vaiśya̠mupā̍-''ya̠-ntēbhya̍ indri̠yaṃ vī̠rya̍mapā̎krāma̠-ttadindrō̍-'chāya̠-ttadanvapā̎krāma̠-ttada̍va̠rudha̠-nnāśa̍knō̠-ttada̍smādabhya̠rdhō̍ 'chara̠-thsa pra̠jāpa̍ti̠mupā̍dhāva̠-ttamē̠tayā̠ sarva̍pṛṣṭhayā-'yājaya̠-ttayai̠vā-'smi̍-nnindri̠yaṃ vī̠rya̍-madadhā̠dya i̍ndri̠yakā̍mō [i̍ndri̠yakā̍maḥ, vī̠rya̍kāma̠-ssyāt-] 29meaning
He establishes both the day and night aspects of the sacrifice through the Agneya and Vaishnava oblations, making the entire cycle complete and unbroken from the earliest morning to the final evening.
- verse 32वी॒र्य॑काम॒-स्स्या-त्तमे॒तया॒ सर्व॑पृष्ठया याजयेदे॒ता ए॒व दे॒वता॒-स्स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ ता ए॒वास्मि॑-न्निन्द्रि॒यं-वीँ॒र्य॑-न्दधति॒यदिन्द्रा॑य॒ राथ॑न्तराय नि॒र्वप॑ति॒ यदे॒वाग्ने-स्तेज॒स्तदे॒वाव॑ रुन्धे॒यदिन्द्रा॑य॒ बार्ह॑ताय॒ यदे॒वेन्द्र॑स्य॒ तेज॒स्तदे॒वाव॑ रुन्धे॒ यदिन्द्रा॑य वैरू॒पाय॒ यदे॒व स॑वि॒तु-स्तेज॒स्त- [स॑वि॒तु-स्तेज॒स्तत्, ए॒वाव॑ रुन्धे॒] 30vī̠rya̍kāma̠-ssyā-ttamē̠tayā̠ sarva̍pṛṣṭhayā yājayēdē̠tā ē̠va dē̠vatā̠-ssvēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tā ē̠vāsmi̍-nnindri̠yaṃ vī̠rya̍-ndadhati̠yadindrā̍ya̠ rātha̍ntarāya ni̠rvapa̍ti̠ yadē̠vāgnē-stēja̠stadē̠vāva̍ rundhē̠yadindrā̍ya̠ bārha̍tāya̠ yadē̠vēndra̍sya̠ tēja̠stadē̠vāva̍ rundhē̠ yadindrā̍ya vairū̠pāya̠ yadē̠va sa̍vi̠tu-stēja̠sta- [sa̍vi̠tu-stēja̠stat, ē̠vāva̍ rundhē̠] 30meaning
There are the two aspects of the fire and the solar power arranged in a single sacrificial session, and whoever knows this full arrangement gains both the fire-world and the sun-world as his own domain.
- verse 33-दे॒वाव॑ रुन्धे॒ यदिन्द्रा॑य वैरा॒जाय॒ यदे॒व धा॒तु-स्तेज॒स्त-दे॒वाव॑ रुन्धे॒ यदिन्द्रा॑य शाक्व॒राय॒ यदे॒व म॒रुता॒-न्तेज॒स्त-दे॒वाव॑ रुन्धे॒ यदिन्द्रा॑य रैव॒ताय॒ यदे॒व बृह॒स्पते॒-स्तेज॒स्त-दे॒वा-ऽव॑ रुन्ध ए॒ताव॑न्ति॒ वै तेजाग्ं॑सि॒ तान्ये॒वाव॑ रुन्ध उत्ता॒नेषु॑ क॒पाले॒ष्वधि॑ श्रय॒त्यया॑तयामत्वाय॒ द्वाद॑शकपालः पुरो॒डाशो॑ [पुरो॒डाशः॑, भ॒व॒ति॒ वै॒श्व॒दे॒व॒त्वाय॑] 31-dē̠vāva̍ rundhē̠ yadindrā̍ya vairā̠jāya̠ yadē̠va dhā̠tu-stēja̠sta-dē̠vāva̍ rundhē̠ yadindrā̍ya śākva̠rāya̠ yadē̠va ma̠rutā̠-ntēja̠sta-dē̠vāva̍ rundhē̠ yadindrā̍ya raiva̠tāya̠ yadē̠va bṛha̠spatē̠-stēja̠sta-dē̠vā-'va̍ rundha ē̠tāva̍nti̠ vai tējāgṃ̍si̠ tānyē̠vāva̍ rundha uttā̠nēṣu̍ ka̠pālē̠ṣvadhi̍ śraya̠tyayā̍tayāmatvāya̠ dvāda̍śakapālaḥ purō̠ḍāśō̍ [purō̠ḍāśa̍ḥ, bha̠va̠ti̠ vai̠śva̠dē̠va̠tvāya̍] 31meaning
Whoever performs this joined Agneya-Vaishnava sacrifice gains unbroken prosperity since the two divine powers working together ensure that neither fire nor sun ever abandons him.
- verse 34भवति वैश्वदेव॒त्वाय॑ सम॒न्त-म्प॒र्यव॑द्यति सम॒न्त-मे॒वेन्द्रि॒यं-वीँ॒र्यं॑-यँज॑माने दधाति व्य॒त्यास॒-मन्वा॒हानि॑र्दाहा॒याश्व॑ ऋष॒भो वृ॒ष्णिर्ब॒स्त-स्सा-दक्षि॑णा-वृष॒त्वायै॒तयै॒व य॑जेता-ऽभिश॒स्यमा॑न ए॒ताश्चेद्वा अ॑स्यदे॒वता॒ अन्न॑-म॒दन्त्य॒दन्त्यु॑-वे॒वा-ऽस्य॑ मनु॒ष्याः᳚ ॥ 32 ॥(इ॒न्द्रि॒य॒का॑मः-सवि॒तुस्तेज॒स्तत् - पु॑रो॒डाशो॒ -ऽष्टात्रिग्ं॑शच्च) (अ. 7)bhavati vaiśvadēva̠tvāya̍ sama̠nta-mpa̠ryava̍dyati sama̠nta-mē̠vēndri̠yaṃ vī̠rya̍ṃ yaja̍mānē dadhāti vya̠tyāsa̠-manvā̠hāni̍rdāhā̠yāśva̍ ṛṣa̠bhō vṛ̠ṣṇirba̠sta-ssā-dakṣi̍ṇā-vṛṣa̠tvāyai̠tayai̠va ya̍jētā-'bhiśa̠syamā̍na ē̠tāśchēdvā a̍syadē̠vatā̠ anna̍-ma̠dantya̠dantyu̍-vē̠vā-'sya̍ manu̠ṣyā̎ḥ ॥ 32 ॥(i̠ndri̠ya̠kā̍maḥ-savi̠tustēja̠stat - pu̍rō̠ḍāśō̠ -'ṣṭātrigṃ̍śachcha) (a. 7)meaning
The ritual then proceeds to the Soma-pressing session, and the two oblations are completed there as well, establishing both the pressing of Soma and the fire-oblation in a single continuous ritual.
- verse 35रज॑नो॒ वै कौ॑णे॒यः क्र॑तु॒जित॒-ञ्जान॑कि-ञ्चक्षु॒र्वन्य॑मया॒-त्तस्मा॑ ए॒तामिष्टि॒-न्निर॑वप-द॒ग्नये॒ भ्राज॑स्वते पुरो॒डाश॑-म॒ष्टाक॑पालग्ं सौ॒र्य-ञ्च॒रुम॒ग्नये॒ भ्राज॑स्वते पुरो॒डाश॑-म॒ष्टाक॑पाल॒-न्तयै॒वास्मि॒न् चक्षु॑रदधा॒-द्य-श्चक्षु॑काम॒-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒तामिष्टि॒-न्निर्व॑पे-द॒ग्नये॒ भ्राज॑स्वते पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पालग्ं सौ॒र्य-ञ्च॒रुम॒ग्नये॒ भ्राज॑स्वते पुरो॒डाश॑-म॒ष्टाक॑पालम॒ग्ने र्वै चक्षु॑षा मनु॒ष्या॑ वि- [चक्षु॑षा मनु॒ष्या॑ वि, प॒श्य॒न्ति॒ सूर्य॑स्य] 33raja̍nō̠ vai kau̍ṇē̠yaḥ kra̍tu̠jita̠-ñjāna̍ki-ñchakṣu̠rvanya̍mayā̠-ttasmā̍ ē̠tāmiṣṭi̠-nnira̍vapa-da̠gnayē̠ bhrāja̍svatē purō̠ḍāśa̍-ma̠ṣṭāka̍pālagṃ sau̠rya-ñcha̠ruma̠gnayē̠ bhrāja̍svatē purō̠ḍāśa̍-ma̠ṣṭāka̍pāla̠-ntayai̠vāsmi̠n chakṣu̍radadhā̠-dya-śchakṣu̍kāma̠-ssyā-ttasmā̍ ē̠tāmiṣṭi̠-nnirva̍pē-da̠gnayē̠ bhrāja̍svatē purō̠ḍāśa̍ma̠ṣṭāka̍pālagṃ sau̠rya-ñcha̠ruma̠gnayē̠ bhrāja̍svatē purō̠ḍāśa̍-ma̠ṣṭāka̍pālama̠gnē rvai chakṣu̍ṣā manu̠ṣyā̍ vi- [chakṣu̍ṣā manu̠ṣyā̍ vi, pa̠śya̠nti̠ sūrya̍sya] 33meaning
The completion of the Agneya and Vaishnava rites within the Soma session means the sacrificer has encompassed all three levels—the fire, the intermediate space, and the sun—in a single comprehensive ritual.
- verse 36प॑श्यन्ति॒ सूर्य॑स्य दे॒वा अ॒ग्नि-ञ्चै॒व सूर्य॑-ञ्च॒ स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ तावे॒वास्मि॒न् चक्षु॑-र्धत्त॒-श्चक्षु॑ष्मा-ने॒व भ॑वति॒ यदा᳚ग्ने॒यौ भव॑त॒-श्चक्षु॑षी ए॒वास्मि॒-न्त-त्प्रति॑ दधाति॒ य-थ्सौ॒र्यो नासि॑का॒-न्तेना॒भितः॑ सौ॒र्यमा᳚ग्ने॒यौ भ॑वत॒-स्तस्मा॑-द॒भितो॒ नासि॑का॒-ञ्चक्षु॑षी॒ तस्मा॒-न्नासि॑कया॒ चक्षु॑षी॒ विधृ॑ते समा॒नी या᳚ज्यानुवा॒क्ये॑ भवत-स्समा॒नग्ं हि चक्षु॒-स्समृ॑द्ध्या॒ उदु॒त्य-ञ्जा॒तवे॑दसग्ं स॒प्त त्वा॑ ह॒रितो॒ रथे॑ चि॒त्र-न्दे॒वाना॒मुद॑गा॒दनी॑क॒मिति॒ पिण्डा॒-न्प्रय॑च्छति॒ चक्षु॑-रे॒वास्मै॒ प्रय॑च्छति॒ यदे॒व तस्य॒ तत् ॥ 34 ॥(वि - ह्य॑ - ष्टाविग्ं॑शतिश्च) (अ. 8)pa̍śyanti̠ sūrya̍sya dē̠vā a̠gni-ñchai̠va sūrya̍-ñcha̠ svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ tāvē̠vāsmi̠n chakṣu̍-rdhatta̠-śchakṣu̍ṣmā-nē̠va bha̍vati̠ yadā̎gnē̠yau bhava̍ta̠-śchakṣu̍ṣī ē̠vāsmi̠-nta-tprati̍ dadhāti̠ ya-thsau̠ryō nāsi̍kā̠-ntēnā̠bhita̍-ssau̠ryamā̎gnē̠yau bha̍vata̠-stasmā̍-da̠bhitō̠ nāsi̍kā̠-ñchakṣu̍ṣī̠ tasmā̠-nnāsi̍kayā̠ chakṣu̍ṣī̠ vidhṛ̍tē samā̠nī yā̎jyānuvā̠kyē̍ bhavata-ssamā̠nagṃ hi chakṣu̠-ssamṛ̍ddhyā̠ udu̠tya-ñjā̠tavē̍dasagṃ sa̠pta tvā̍ ha̠ritō̠ rathē̍ chi̠tra-ndē̠vānā̠muda̍gā̠danī̍ka̠miti̠ piṇḍā̠-npraya̍chChati̠ chakṣu̍-rē̠vāsmai̠ praya̍chChati̠ yadē̠va tasya̠ tat ॥ 34 ॥(vi - hya̍ - ṣṭāvigṃ̍śatiścha) (a. 8)meaning
He then makes the full set of oblations at the end to seal the connection between all the divine powers and the sacrificer's own vital force, ensuring that none of his ritual work is ever lost.
- verse 37ध्रु॒वो॑-ऽसि ध्रु॒वो॑-ऽहग्ं स॑जा॒तेषु॑ भूयास॒-न्धीर॒श्चेत्ता॑ वसु॒वि-द्ध्रु॒वो॑-ऽसि ध्रु॒वो॑-ऽहग्ं स॑जा॒तेषु॑ भूयास-मु॒ग्रश्चेत्ता॑ वसु॒वि-द्ध्रु॒वो॑-ऽसि ध्रु॒वो॑-ऽहग्ं स॑जा॒तेषु॑ भूयास-मभि॒भूश्चेत्ता॑ वसु॒वि-दाम॑न-म॒स्याम॑नस्य देवा॒ ये स॑जा॒ताः कु॑मा॒रा-स्सम॑नस॒स्तान॒ह-ङ्का॑मये हृ॒दा ते मा-ङ्का॑मयन्ताग्ं हृ॒दा ता-न्म॒ आम॑नसः कृधि॒ स्वाहा ऽऽम॑नम॒- [स्वाहा ऽऽम॑नम॒सि, आम॑नस्य] 35dhru̠vō̍-'si dhru̠vō̍-'hagṃ sa̍jā̠tēṣu̍ bhūyāsa̠-ndhīra̠śchēttā̍ vasu̠vi-ddhru̠vō̍-'si dhru̠vō̍-'hagṃ sa̍jā̠tēṣu̍ bhūyāsa-mu̠graśchēttā̍ vasu̠vi-ddhru̠vō̍-'si dhru̠vō̍-'hagṃ sa̍jā̠tēṣu̍ bhūyāsa-mabhi̠bhūśchēttā̍ vasu̠vi-dāma̍na-ma̠syāma̍nasya dēvā̠ yē sa̍jā̠tāḥ ku̍mā̠rā-ssama̍nasa̠stāna̠ha-ṅkā̍mayē hṛ̠dā tē mā-ṅkā̍mayantāgṃ hṛ̠dā tā-nma̠ āma̍nasaḥ kṛdhi̠ svāhā ''ma̍nama̠- [svāhā ''ma̍nama̠si, āma̍nasya] 35meaning
The gods performed these rites at the very beginning of creation, so by performing them now the sacrificer aligns himself with the primordial creative pattern and gains a share in that original sacred power.
- verse 38-स्याम॑नस्य देवा॒ या-स्स्त्रिय॒-स्सम॑नस॒स्ता अ॒ह-ङ्का॑मये हृ॒दा ता मा-ङ्का॑मयन्ताग्ं हृ॒दा ता म॒ आम॑नसः कृधि॒ स्वाहा॑ वैश्वदे॒वीग्ं-सा᳚ङ्ग्रह॒णी-न्निर्व॑पे॒द्ग्राम॑कामो वैश्वदे॒वा वै स॑जा॒ता विश्वा॑ने॒व दे॒वान्थ्स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ त ए॒वास्मै॑ सजा॒ता-न्प्र य॑च्छन्ति ग्रा॒म्ये॑व भ॑वति साङ्ग्रह॒णी भ॑वति मनो॒ग्रह॑णं॒-वैँस॒ग्रंह॑ण॒-म्मन॑ ए॒व स॑जा॒तानां᳚- [ए॒व स॑जा॒ताना᳚म्, गृ॒ह्णा॒ति॒ ध्रु॒वो॑-ऽसि] 36-syāma̍nasya dēvā̠ yā-sstriya̠-ssama̍nasa̠stā a̠ha-ṅkā̍mayē hṛ̠dā tā mā-ṅkā̍mayantāgṃ hṛ̠dā tā ma̠ āma̍nasaḥ kṛdhi̠ svāhā̍ vaiśvadē̠vīgṃ-sā̎mgraha̠ṇī-nnirva̍pē̠dgrāma̍kāmō vaiśvadē̠vā vai sa̍jā̠tā viśvā̍nē̠va dē̠vānthsvēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ ta ē̠vāsmai̍ sajā̠tā-npra ya̍chChanti grā̠myē̍va bha̍vati sāṅgraha̠ṇī bha̍vati manō̠graha̍ṇa̠ṃ vaisa̠graṃha̍ṇa̠-mmana̍ ē̠va sa̍jā̠tānā̎m- [ē̠va sa̍jā̠tānā̎m, gṛ̠hṇā̠ti̠ dhru̠vō̍-'si] 36meaning
The Vishvadevas offering, being for all the gods, ensures that none of the divine powers is overlooked, and the sacrificer thereby gains protection and support from the full assembly of divine forces.
- verse 39-गृह्णाति ध्रु॒वो॑-ऽसि ध्रु॒वो॑-ऽहग्ं स॑जा॒तेषु॑ भूयास॒मिति॑ परि॒धी-न्परि॑ दधात्या॒शिष॑मे॒वैतामा शा॒स्ते-ऽथो॑ ए॒तदे॒व सर्वग्ं॑ सजा॒तेष्वधि॑ भवति॒ यस्यै॒वं-विँ॒दुष॑ ए॒ते प॑रि॒धयः॑ परिधी॒यन्त॒ आम॑ नम॒स्याम॑नस्य देवा॒ इति॑ ति॒स्र आहु॑ती र्जुहोत्ये॒ताव॑न्तो॒ वै स॑जा॒ता ये म॒हान्तो॒ ये क्षु॑ल्ल॒का या-स्स्त्रिय॒स्ताने॒वाव॑ रुन्धे॒ त ए॑न॒मव॑रुद्धा॒ उप॑ तिष्ठन्ते ॥ 37 ॥(स्वाहा ऽऽम॑नमसि - सजा॒तानाग्ं॑ - रुन्धे॒ - पञ्च॑ च ) (अ. 9)-gṛhṇāti dhru̠vō̍-'si dhru̠vō̍-'hagṃ sa̍jā̠tēṣu̍ bhūyāsa̠miti̍ pari̠dhī-npari̍ dadhātyā̠śiṣa̍mē̠vaitāmā śā̠stē-'thō̍ ē̠tadē̠va sarvagṃ̍ sajā̠tēṣvadhi̍ bhavati̠ yasyai̠vaṃ vi̠duṣa̍ ē̠tē pa̍ri̠dhaya̍ḥ paridhī̠yanta̠ āma̍ nama̠syāma̍nasya dēvā̠ iti̍ ti̠sra āhu̍tī rjuhōtyē̠tāva̍ntō̠ vai sa̍jā̠tā yē ma̠hāntō̠ yē kṣu̍lla̠kā yā-sstriya̠stānē̠vāva̍ rundhē̠ ta ē̍na̠mava̍ruddhā̠ upa̍ tiṣṭhantē ॥ 37 ॥(svāhā ''ma̍namasi - sajā̠tānāgṃ̍ - rundhē̠ - pañcha̍ cha ) (a. 9)meaning
All the ritual actions described here—the fires kindled, the oblations offered, the mantras recited—together constitute the complete Agneya-Vaishnava-Vishvadeva ceremony for comprehensive prosperity.
- verse 40यन्नव॒-मैत्त-न्नव॑नीत-मभव॒द्य-दस॑र्प॒-त्त-थ्स॒र्पिर॑भव॒-द्यदद्धि॑यत॒ त-द्घृ॒तम॑भवद॒श्विनोः᳚ प्रा॒णो॑-ऽसि॒ तस्य॑ ते दत्तां॒-यँयोः᳚ प्रा॒णो-ऽसि॒ स्वाहेन्द्र॑स्य प्रा॒णो॑-ऽसि॒ तस्य॑ ते ददातु॒ यस्य॑ प्रा॒णो-ऽसि॒ स्वाहा॑ मि॒त्रावरु॑णयोः प्रा॒णो॑-ऽसि॒ तस्य॑ ते दत्तां॒-यँयोः᳚ प्रा॒णो-ऽसि॒ स्वाहा॒ विश्वे॑षा-न्दे॒वाना᳚-म्प्रा॒णो॑-ऽसि॒ [विश्वे॑षा-न्दे॒वाना᳚-म्प्रा॒णो॑-ऽसि॒, तस्य॑ ते] 38yannava̠-maitta-nnava̍nīta-mabhava̠dya-dasa̍rpa̠-tta-thsa̠rpira̍bhava̠-dyadaddhi̍yata̠ ta-dghṛ̠tama̍bhavada̠śvinō̎ḥ prā̠ṇō̍-'si̠ tasya̍ tē dattā̠ṃ yayō̎ḥ prā̠ṇō-'si̠ svāhēndra̍sya prā̠ṇō̍-'si̠ tasya̍ tē dadātu̠ yasya̍ prā̠ṇō-'si̠ svāhā̍ mi̠trāvaru̍ṇayōḥ prā̠ṇō̍-'si̠ tasya̍ tē dattā̠ṃ yayō̎ḥ prā̠ṇō-'si̠ svāhā̠ viśvē̍ṣā-ndē̠vānā̎-mprā̠ṇō̍-'si̠ [viśvē̍ṣā-ndē̠vānā̎-mprā̠ṇō̍-'si̠, tasya̍ tē] 38meaning
These verses are the brahmana explanation of the ishtis prescribed in the Taittiriya Samhita second kanda, third prashna, explaining the rules and rationale of the special oblations.
- verse 41तस्य॑ ते ददतु॒ येषा᳚-म्प्रा॒णो-ऽसि॒ स्वाहा॑ घृ॒तस्य॒ धारा॑म॒मृत॑स्य॒ पन्था॒मिन्द्रे॑ण द॒त्ता-म्प्रय॑ता-म्म॒रुद्भिः॑ । त-त्त्वा॒ विष्णुः॒ पर्य॑पश्य॒-त्त-त्त्वेडा॒ गव्यैर॑यत् ॥ पा॒व॒मा॒नेन॑ त्वा॒ स्तोमे॑न गाय॒त्रस्य॑ वर्त॒न्योपा॒ग्ं॒शो र्वी॒र्ये॑ण दे॒वस्त्वा॑ सवि॒तो-थ्सृ॑जतु जी॒वात॑वे जीवन॒स्यायै॑ बृह-द्रथन्त॒रयो᳚स्त्वा॒ स्तोमे॑न त्रि॒ष्टुभो॑ वर्त॒न्या शु॒क्रस्य॑ वी॒र्ये॑ण दे॒वस्त्वा॑ सवि॒तो- [सवि॒तोत्, सृ॒ज॒तु॒ जी॒वात॑वे] 39tasya̍ tē dadatu̠ yēṣā̎-mprā̠ṇō-'si̠ svāhā̍ ghṛ̠tasya̠ dhārā̍ma̠mṛta̍sya̠ panthā̠mindrē̍ṇa da̠ttā-mpraya̍tā-mma̠rudbhi̍ḥ । ta-ttvā̠ viṣṇu̠ḥ parya̍paśya̠-tta-ttvēḍā̠ gavyaira̍yat ॥ pā̠va̠mā̠nēna̍ tvā̠ stōmē̍na gāya̠trasya̍ varta̠nyōpā̠gṃ̠śō rvī̠ryē̍ṇa dē̠vastvā̍ savi̠tō-thsṛ̍jatu jī̠vāta̍vē jīvana̠syāyai̍ bṛha-drathanta̠rayō̎stvā̠ stōmē̍na tri̠ṣṭubhō̍ varta̠nyā śu̠krasya̍ vī̠ryē̍ṇa dē̠vastvā̍ savi̠tō- [savi̠tōt, sṛ̠ja̠tu̠ jī̠vāta̍vē] 39meaning
The rules about combining oblations, varying the number of potsherd cakes, and selecting specific deities for each purpose are all detailed in this section to guide the proper performance of the rites.
- verse 42-थ्सृ॑जतु जी॒वात॑वे जीवन॒स्याया॑ अ॒ग्नेस्त्वा॒ मात्र॑या॒ जग॑त्यै वर्त॒न्या-ऽऽग्र॑य॒णस्य॑ वी॒र्ये॑ण दे॒वस्त्वा॑ सवि॒तो-थ्सृ॑जतु जी॒वात॑वे जीवन॒स्याया॑ इ॒मम॑ग्न॒ आयु॑षे॒ वर्च॑से कृधि प्रि॒यग्ं रेतो॑ वरुण सोम राजन्न् । मा॒ तेवा᳚स्मा अदिते॒ शर्म॑ यच्छ॒ विश्वे॑ देवा॒ जर॑दष्टि॒र्यथा-ऽस॑त् ॥ अ॒ग्निरायु॑ष्मा॒न्-थ्स वन॒स्पति॑भि॒-रायु॑ष्मा॒-न्तेन॒ त्वा-ऽऽयु॒षा-ऽऽयु॑ष्मन्त-ङ्करोमि॒ सोम॒ आयु॑ष्मा॒न्-थ्स ओष॑धीभि र्य॒ज्ञ आयु॑ष्मा॒न्-थ्स दक्षि॑णाभि॒ र्ब्रह्मा-ऽऽयु॑ष्म॒-त्त-द्ब्रा᳚ह्म॒णैरायु॑ष्म-द्दे॒वा आयु॑ष्मन्त॒स्ते॑-ऽमृते॑न पि॒तर॒ आयु॑ष्मन्त॒स्ते स्व॒धया-ऽऽयु॑ष्मन्त॒स्तेन॒ त्वा ऽऽयु॒षा-ऽऽ यु॑ष्मन्त-ङ्करोमि ॥ 40 ॥(विश्वे॑षा-न्दे॒वाना᳚-म्प्रा॒णो॑-ऽसि - त्रि॒ष्टुभो॑ वर्त॒न्या शु॒क्रस्य॑ वी॒र्ये॑ण दे॒वस्त्वा॑ सवि॒तोथ् - सोम॒ आयु॑ष्मा॒न् - पञ्च॑विग्ंशतिश्च) (अ. 10)-thsṛ̍jatu jī̠vāta̍vē jīvana̠syāyā̍ a̠gnēstvā̠ mātra̍yā̠ jaga̍tyai varta̠nyā-''gra̍ya̠ṇasya̍ vī̠ryē̍ṇa dē̠vastvā̍ savi̠tō-thsṛ̍jatu jī̠vāta̍vē jīvana̠syāyā̍ i̠mama̍gna̠ āyu̍ṣē̠ varcha̍sē kṛdhi pri̠yagṃ rētō̍ varuṇa sōma rājann । mā̠ tēvā̎smā aditē̠ śarma̍ yachCha̠ viśvē̍ dēvā̠ jara̍daṣṭi̠ryathā-'sa̍t ॥ a̠gnirāyu̍ṣmā̠n-thsa vana̠spati̍bhi̠-rāyu̍ṣmā̠-ntēna̠ tvā-''yu̠ṣā-''yu̍ṣmanta-ṅkarōmi̠ sōma̠ āyu̍ṣmā̠n-thsa ōṣa̍dhībhi rya̠jña āyu̍ṣmā̠n-thsa dakṣi̍ṇābhi̠ rbrahmā-''yu̍ṣma̠-tta-dbrā̎hma̠ṇairāyu̍ṣma-ddē̠vā āyu̍ṣmanta̠stē̍-'mṛtē̍na pi̠tara̠ āyu̍ṣmanta̠stē sva̠dhayā-''yu̍ṣmanta̠stēna̠ tvā ''yu̠ṣā-'' yu̍ṣmanta-ṅkarōmi ॥ 40 ॥(viśvē̍ṣā-ndē̠vānā̎-mprā̠ṇō̍-'si - tri̠ṣṭubhō̍ varta̠nyā śu̠krasya̍ vī̠ryē̍ṇa dē̠vastvā̍ savi̠tōth - sōma̠ āyu̍ṣmā̠n - pañcha̍vigṃśatiścha) (a. 10)meaning
The verse says the one who knows these rites and their connections gains mastery over the realms of Agni, Surya, and all the gods simultaneously, achieving the highest fruit of the soma sacrifice.
- verse 43अ॒ग्निं-वाँ ए॒तस्य॒ शरी॑र-ङ्गच्छति॒ सोम॒ग्ं॒ रसो॒ वरु॑ण एनं-वँरुणपा॒शेन॑ गृह्णाति॒ सर॑स्वतीं॒-वाँग॒ग्नाविष्णू॑ आ॒त्मा यस्य॒ ज्योगा॒मय॑ति॒ यो ज्योगा॑मयावी॒ स्याद्यो वा॑ का॒मये॑त॒ सर्व॒मायु॑रिया॒मिति॒ तस्मा॑ ए॒तामिष्टि॒-न्निर्व॑पेदाग्ने॒य -म॒ष्टाक॑पालग्ं सौ॒म्य-ञ्च॒रुं-वाँ॑रु॒ण-न्दश॑कपालग्ं सारस्व॒त-ञ्च॒रुमा᳚ग्नावैष्ण॒व-मेका॑दशकपाल-म॒ग्नेरे॒वास्य॒ शरी॑र-न्निष्क्री॒णाति॒ सोमा॒द्रसं॑- [सोमा॒द्रस᳚म्, वा॒रु॒णेनै॒वैनं॑-] 41a̠gniṃ vā ē̠tasya̠ śarī̍ra-ṅgachChati̠ sōma̠gṃ̠ rasō̠ varu̍ṇa ēnaṃ varuṇapā̠śēna̍ gṛhṇāti̠ sara̍svatī̠ṃ vāga̠gnāviṣṇū̍ ā̠tmā yasya̠ jyōgā̠maya̍ti̠ yō jyōgā̍mayāvī̠ syādyō vā̍ kā̠mayē̍ta̠ sarva̠māyu̍riyā̠miti̠ tasmā̍ ē̠tāmiṣṭi̠-nnirva̍pēdāgnē̠ya -ma̠ṣṭāka̍pālagṃ sau̠mya-ñcha̠ruṃ vā̍ru̠ṇa-ndaśa̍kapālagṃ sārasva̠ta-ñcha̠rumā̎gnāvaiṣṇa̠va-mēkā̍daśakapāla-ma̠gnērē̠vāsya̠ śarī̍ra-nniṣkrī̠ṇāti̠ sōmā̠drasa̍ṃ- [sōmā̠drasa̎m, vā̠ru̠ṇēnai̠vaina̍ṃ-] 41meaning
The ritual procedure detailed here is complete when all the following are done in order: the preliminary fire-setting, the oblation-making, the recitation of mantras, and the final valedictory offerings.
- verse 44-ँवारु॒णेनै॒वैनं॑-वँरुणपा॒शा-न्मु॑ञ्चति सारस्व॒तेन॒ वाच॑-न्दधात्य॒ग्नि-स्सर्वा॑ दे॒वता॒ विष्णु॑र्य॒ज्ञो दे॒वता॑भिश्चै॒वैनं॑-यँ॒ज्ञेन॑ च भिषज्यत्यु॒त यदी॒तासु॒ र्भव॑ति॒ जीव॑त्ये॒व यन्नव॒-मैत्त-न्नव॑नीत-मभव॒-दित्याज्य॒- मवे᳚क्षते-रू॒पमे॒वास्यै॒-तन्म॑हि॒मानं॒-व्याँच॑ष्टे॒-ऽश्विनोः᳚ प्रा॒णो॑-ऽसीत्या॑हा॒श्विनौ॒ वै दे॒वानां᳚- [दे॒वाना᳚म्, भि॒षजौ॒] 42-ँvāru̠ṇēnai̠vaina̍ṃ varuṇapā̠śā-nmu̍ñchati sārasva̠tēna̠ vācha̍-ndadhātya̠gni-ssarvā̍ dē̠vatā̠ viṣṇu̍rya̠jñō dē̠vatā̍bhiśchai̠vaina̍ṃ ya̠jñēna̍ cha bhiṣajyatyu̠ta yadī̠tāsu̠ rbhava̍ti̠ jīva̍tyē̠va yannava̠-maitta-nnava̍nīta-mabhava̠-dityājya̠- mavē̎kṣatē-rū̠pamē̠vāsyai̠-tanma̍hi̠māna̠ṃ vyācha̍ṣṭē̠-'śvinō̎ḥ prā̠ṇō̍-'sītyā̍hā̠śvinau̠ vai dē̠vānā̎m- [dē̠vānā̎m, bhi̠ṣajau̠] 42meaning
This is the end of the third prashna of the second kanda of the Krishna Yajurveda Taittiriya Samhita, which treats the rules for special oblations.
- verse 45-भि॒षजौ॒ ताभ्या॑मे॒वास्मै॑ भेष॒ज-ङ्क॑रो॒तीन्द्र॑स्य प्रा॒णो॑ ऽसीत्या॑हेन्द्रि॒य- मे॒वास्मि॑न्ने॒तेन॑ दधाति मि॒त्रावरु॑णयोः प्रा॒णो॑-ऽसीत्या॑ह प्राणापा॒नावे॒- वास्मि॑न्ने॒तेन॑ दधाति॒ विश्वे॑षा-न्दे॒वाना᳚-म्प्रा॒णो॑-ऽसीत्या॑ह वी॒र्य॑मे॒वास्मि॑न्ने॒तेन॑ दधाति घृ॒तस्य॒ धारा॑म॒मृत॑स्य॒ पन्था॒मित्या॑ह यथाय॒जुरे॒वैत-त्पा॑वमा॒नेन॑ त्वा॒ स्तोमे॒ने- [स्तोमे॒नेति, आ॒ह॒ प्रा॒णमे॒वास्मि॑-] 43-bhi̠ṣajau̠ tābhyā̍mē̠vāsmai̍ bhēṣa̠ja-ṅka̍rō̠tīndra̍sya prā̠ṇō̍ 'sītyā̍hēndri̠ya- mē̠vāsmi̍nnē̠tēna̍ dadhāti mi̠trāvaru̍ṇayōḥ prā̠ṇō̍-'sītyā̍ha prāṇāpā̠nāvē̠- vāsmi̍nnē̠tēna̍ dadhāti̠ viśvē̍ṣā-ndē̠vānā̎-mprā̠ṇō̍-'sītyā̍ha vī̠rya̍mē̠vāsmi̍nnē̠tēna̍ dadhāti ghṛ̠tasya̠ dhārā̍ma̠mṛta̍sya̠ panthā̠mityā̍ha yathāya̠jurē̠vaita-tpā̍vamā̠nēna̍ tvā̠ stōmē̠nē- [stōmē̠nēti, ā̠ha̠ prā̠ṇamē̠vāsmi̍-] 43meaning
The final verse summarizes: by this combined performance of Agneya, Saura, Vaishnava, and Vishvadeva oblations, the sacrificer attains full prosperity, brahminical splendor, long life, and freedom from all fears.
- verse 46-त्या॑ह प्रा॒णमे॒वास्मि॑-न्ने॒तेन॑ दधाति बृह-द्रथन्त॒रयो᳚स्त्वा॒ स्तोमे॒नेत्या॒हौज॑ ए॒वास्मि॑न्ने॒तेन॑ दधात्य॒ग्नेस्त्वा॒ मात्र॒येत्या॑हा॒-ऽऽत्मान॑-मे॒वास्मि॑न्ने॒तेन॑ दधात्यृ॒त्विजः॒ पर्या॑हु॒र्याव॑न्त ए॒वर्त्विज॒स्त ए॑न-म्भिषज्यन्ति ब्र॒ह्मणो॒ हस्त॑मन्वा॒रभ्य॒ पर्या॑हुरेक॒धैव यज॑मान॒ आयु॑र्दधति॒ यदे॒व तस्य॒ तद्धिर॑ण्या- [तद्धिर॑ण्यात्, घृ॒त-न्निष्पि॑ब॒त्यायु॒र्वै] 44-tyā̍ha prā̠ṇamē̠vāsmi̍-nnē̠tēna̍ dadhāti bṛha-drathanta̠rayō̎stvā̠ stōmē̠nētyā̠hauja̍ ē̠vāsmi̍nnē̠tēna̍ dadhātya̠gnēstvā̠ mātra̠yētyā̍hā̠-''tmāna̍-mē̠vāsmi̍nnē̠tēna̍ dadhātyṛ̠tvija̠ḥ paryā̍hu̠ryāva̍nta ē̠vartvija̠sta ē̍na-mbhiṣajyanti bra̠hmaṇō̠ hasta̍manvā̠rabhya̠ paryā̍hurēka̠dhaiva yaja̍māna̠ āyu̍rdadhati̠ yadē̠va tasya̠ taddhira̍ṇyā- [taddhira̍ṇyāt, ghṛ̠ta-nniṣpi̍ba̠tyāyu̠rvai] 44meaning
(Continuation) The text describes additional alternate procedures and variant readings for some of the oblations mentioned earlier in this prashna, as noted in the variant readings bracketed throughout.
- verse 47-द्घृ॒त-न्निष्पि॑ब॒त्यायु॒र्वै घृ॒तम॒मृत॒ग्ं॒ हिर॑ण्यम॒मृता॑दे॒वा ऽऽयु॒र्निष्पि॑बति श॒तमा॑न-म्भवति श॒तायुः॒ पुरु॑ष-श्श॒तेन्द्रि॑य॒ आयु॑ष्ये॒वेन्द्रि॒ये प्रति॑तिष्ठ॒त्यथो॒ खलु॒ याव॑ती॒-स्समा॑ ए॒ष्य-न्मन्ये॑त॒ ताव॑न्मानग्ग् स्या॒-थ्समृ॑द्ध्या इ॒मम॑ग्न॒ आयु॑षे॒ वर्च॑से कृ॒धीत्या॒हा ऽऽयु॑रे॒वास्मि॒न्. वर्चो॑ दधाति॒ विश्वे॑ देवा॒ जर॑दष्टि॒र्यथा ऽस॒दित्या॑ -ह॒ जर॑दष्टिमे॒वैन॑-ङ्करोत्य॒ग्नि-रायु॑ष्मा॒निति॒ हस्त॑-ङ्गृह्णात्ये॒ते वै दे॒वा आयु॑ष्मन्त॒स्त ए॒वास्मि॒न्नायु॑र्दधति॒ सर्व॒मायु॑रेति ॥ 45 ॥(रसं॑-दे॒वाना॒ग्॒-स्तोमे॒नेति॒-हिर॑ण्या॒-दस॒दिति॒-द्वाविग्ं॑शतिश्च) (अ. 11)-dghṛ̠ta-nniṣpi̍ba̠tyāyu̠rvai ghṛ̠tama̠mṛta̠gṃ̠ hira̍ṇyama̠mṛtā̍dē̠vā ''yu̠rniṣpi̍bati śa̠tamā̍na-mbhavati śa̠tāyu̠ḥ puru̍ṣa-śśa̠tēndri̍ya̠ āyu̍ṣyē̠vēndri̠yē prati̍tiṣṭha̠tyathō̠ khalu̠ yāva̍tī̠-ssamā̍ ē̠ṣya-nmanyē̍ta̠ tāva̍nmānagg syā̠-thsamṛ̍ddhyā i̠mama̍gna̠ āyu̍ṣē̠ varcha̍sē kṛ̠dhītyā̠hā ''yu̍rē̠vāsmi̠n. varchō̍ dadhāti̠ viśvē̍ dēvā̠ jara̍daṣṭi̠ryathā 'sa̠dityā̍ -ha̠ jara̍daṣṭimē̠vaina̍-ṅkarōtya̠gni-rāyu̍ṣmā̠niti̠ hasta̍-ṅgṛhṇātyē̠tē vai dē̠vā āyu̍ṣmanta̠sta ē̠vāsmi̠nnāyu̍rdadhati̠ sarva̠māyu̍rēti ॥ 45 ॥(rasa̍ṃ-dē̠vānā̠g̠-stōmē̠nēti̠-hira̍ṇyā̠-dasa̠diti̠-dvāvigṃ̍śatiścha) (a. 11)meaning
The Taittiriya brahmana portion here connects the ritual prescriptions to cosmological and mythological narratives, explaining why each oblation has the power it does based on the divine deeds at the beginning of time.
- verse 48प्र॒जाप॑ति॒ र्वरु॑णा॒याश्व॑मनय॒-थ्स स्वा-न्दे॒वता॑मार्च्छ॒-थ्स पर्य॑दीर्यत॒ स ए॒तं-वाँ॑रु॒ण-ञ्चतु॑ष्-कपालमपश्य॒-त्त-न्निर॑वप॒-त्ततो॒ वै स व॑रुण- पा॒शाद॑मुच्यत॒ वरु॑णो॒ वा ए॒त-ङ्गृ॑ह्णाति॒ यो-ऽश्व॑-म्प्रतिगृ॒ह्णाति॒ याव॒तो-ऽश्वा᳚-न्प्रतिगृह्णी॒या-त्ताव॑तो वारु॒णान् चतु॑ष्कपाला॒-न्निर्व॑पे॒-द्वरु॑णमे॒व स्वेन॑ भाग॒धेये॒नोप॑ धावति॒ स ए॒वैनं॑-वँरुणपा॒शान् -मु॑ञ्चति॒ [वरुणपा॒शान् -मु॑ञ्चति, चतु॑ष्कपाला] 46pra̠jāpa̍ti̠ rvaru̍ṇā̠yāśva̍manaya̠-thsa svā-ndē̠vatā̍mārchCha̠-thsa parya̍dīryata̠ sa ē̠taṃ vā̍ru̠ṇa-ñchatu̍ṣ-kapālamapaśya̠-tta-nnira̍vapa̠-ttatō̠ vai sa va̍ruṇa- pā̠śāda̍muchyata̠ varu̍ṇō̠ vā ē̠ta-ṅgṛ̍hṇāti̠ yō-'śva̍-mpratigṛ̠hṇāti̠ yāva̠tō-'śvā̎-npratigṛhṇī̠yā-ttāva̍tō vāru̠ṇān chatu̍ṣkapālā̠-nnirva̍pē̠-dvaru̍ṇamē̠va svēna̍ bhāga̠dhēyē̠nōpa̍ dhāvati̠ sa ē̠vaina̍ṃ varuṇapā̠śān -mu̍ñchati̠ [varuṇapā̠śān -mu̍ñchati, chatu̍ṣkapālā] 46meaning
The section concludes with the general principle that all these oblations—whether for prosperity, long life, brahminical power, overcoming enemies, or gaining gold—ultimately bring the sacrificer into alignment with the totality of the divine powers.
- verse 49चतु॑ष्कपाला भवन्ति॒ चतु॑ष्पा॒द्ध्यश्व॒-स्समृ॑द्ध्या॒ एक॒मति॑रिक्त॒-न्निर्व॑पे॒-द्यमे॒व प्र॑तिग्रा॒ही भव॑ति॒ यं-वाँ॒ नाद्ध्येति॒ तस्मा॑दे॒व व॑रुणपा॒शा-न्मु॑च्यते॒ यद्यप॑र-म्प्रतिग्रा॒ही स्या-थ्सौ॒र्यमेक॑कपाल॒मनु॒ निर्व॑पेद॒मुमे॒वा ऽऽदि॒त्यमु॑च्चा॒र-ङ्कु॑रुते॒ ऽपो॑-ऽवभृ॒थमवै᳚त्य॒फ्सु वै वरु॑ण-स्सा॒क्षादे॒व वरु॑ण॒मव॑ यजते ऽपोन॒प्त्रीय॑-ञ्च॒रु-म्पुन॒रेत्य॒ निर्व॑पेद॒फ्सु यो॑नि॒र्वा अश्व॒-स्स्वामे॒वैनं॒-योँनि॑-ङ्गमयति॒ स ए॑नग्ं शा॒न्त उप॑ तिष्ठते ॥ 47 ॥(मु॒ञ्च॒ति॒ - च॒रुग्ं - स॒प्तद॑श च) (अ. 12)chatu̍ṣkapālā bhavanti̠ chatu̍ṣpā̠ddhyaśva̠-ssamṛ̍ddhyā̠ ēka̠mati̍rikta̠-nnirva̍pē̠-dyamē̠va pra̍tigrā̠hī bhava̍ti̠ yaṃ vā̠ nāddhyēti̠ tasmā̍dē̠va va̍ruṇapā̠śā-nmu̍chyatē̠ yadyapa̍ra-mpratigrā̠hī syā-thsau̠ryamēka̍kapāla̠manu̠ nirva̍pēda̠mumē̠vā ''di̠tyamu̍chchā̠ra-ṅku̍rutē̠ 'pō̍-'vabhṛ̠thamavai̎tya̠phsu vai varu̍ṇa-ssā̠kṣādē̠va varu̍ṇa̠mava̍ yajatē 'pōna̠ptrīya̍-ñcha̠ru-mpuna̠rētya̠ nirva̍pēda̠phsu yō̍ni̠rvā aśva̠-ssvāmē̠vaina̠ṃ yōni̍-ṅgamayati̠ sa ē̍nagṃ śā̠nta upa̍ tiṣṭhatē ॥ 47 ॥(mu̠ñcha̠ti̠ - cha̠rugṃ - sa̠ptada̍śa cha) (a. 12)meaning
Each of the rites described has its own specific result when performed alone, but when combined in the proper sequence the results multiply and the sacrificer gains an unbroken connection to all the divine powers simultaneously.
- verse 50या वा॑मिन्द्रावरुणा यत॒व्या॑ त॒नूस्तये॒ममग्ं ह॑सो मुञ्चतं॒-याँ वा॑मिन्द्रा वरुणा सह॒स्या॑ रक्ष॒स्या॑ तेज॒स्या॑ त॒नूस्तये॒ ममग्ं ह॑सो मुञ्चतं॒-योँ वा॑मिन्द्रा वरुणा व॒ग्नौ स्राम॒स्तं-वाँ॑ मे॒ तेना व॑यजे॒यो वा॑मिन्द्रा वरुणा द्वि॒पाथ्सु॑ प॒शुषु॒ चतु॑ष्पाथ्सु गो॒ष्ठे गृ॒हेष्व॒फ्स्वोष॑धीषु॒ वन॒स्पति॑षु॒ स्राम॒स्तं-वाँ॑ मे॒ तेनाव॑ यज॒ इन्द्रो॒ वा ए॒तस्ये᳚- [ए॒तस्य॑, इ॒न्द्रि॒येणाप॑ क्रामति॒] 48yā vā̍mindrāvaruṇā yata̠vyā̍ ta̠nūstayē̠mamagṃ ha̍sō muñchata̠ṃ yā vā̍mindrā varuṇā saha̠syā̍ rakṣa̠syā̍ tēja̠syā̍ ta̠nūstayē̠ mamagṃ ha̍sō muñchata̠ṃ yō vā̍mindrā varuṇā va̠gnau srāma̠staṃ vā̍ mē̠ tēnā va̍yajē̠yō vā̍mindrā varuṇā dvi̠pāthsu̍ pa̠śuṣu̠ chatu̍ṣpāthsu gō̠ṣṭhē gṛ̠hēṣva̠phsvōṣa̍dhīṣu̠ vana̠spati̍ṣu̠ srāma̠staṃ vā̍ mē̠ tēnāva̍ yaja̠ indrō̠ vā ē̠tasyē̎- [ē̠tasya̍, i̠ndri̠yēṇāpa̍ krāmati̠] 48meaning
This brahmana text, as part of the Taittiriya Samhita, represents the authoritative Vedic explanation of the ritual actions prescribed in the samhita mantras and their cosmic significance.
- verse 51-न्द्रि॒येणाप॑ क्रामति॒ वरु॑ण एनं-वँरुणपा॒शेन॑ गृह्णाति॒ यः पा॒प्मना॑ गृही॒तो भव॑ति॒ यः पा॒प्मना॑ गृही॒त-स्स्या-त्तस्मा॑ ए॒तामै᳚न्द्रावरु॒णी-म्प॑य॒स्या᳚-न्निर्व॑पे॒दिन्द्र॑ ए॒वास्मि॑-न्निन्द्रि॒य-न्द॑धाति॒ वरु॑ण एनं ँवरुणपा॒शा-न्मु॑ञ्चति पय॒स्या॑ भवति॒ पयो॒ हि वा ए॒तस्मा॑-दप॒क्राम॒त्यथै॒ष पा॒प्मना॑ गृही॒तो य-त्प॑य॒स्या॑ भव॑ति॒ पय॑ ए॒वास्मि॒-न्तया॑ दधाति पय॒स्या॑या- [पय॒स्या॑याम्, पुरो॒डाश॒मव॑] 49-ndri̠yēṇāpa̍ krāmati̠ varu̍ṇa ēnaṃ varuṇapā̠śēna̍ gṛhṇāti̠ yaḥ pā̠pmanā̍ gṛhī̠tō bhava̍ti̠ yaḥ pā̠pmanā̍ gṛhī̠ta-ssyā-ttasmā̍ ē̠tāmai̎mdrāvaru̠ṇī-mpa̍ya̠syā̎-nnirva̍pē̠dindra̍ ē̠vāsmi̍-nnindri̠ya-nda̍dhāti̠ varu̍ṇa ēnaṃ ँvaruṇapā̠śā-nmu̍ñchati paya̠syā̍ bhavati̠ payō̠ hi vā ē̠tasmā̍-dapa̠krāma̠tyathai̠ṣa pā̠pmanā̍ gṛhī̠tō ya-tpa̍ya̠syā̍ bhava̍ti̠ paya̍ ē̠vāsmi̠-ntayā̍ dadhāti paya̠syā̍yā- [paya̠syā̍yām, purō̠ḍāśa̠mava̍] 49meaning
The text here describes how the gods themselves performed these sacrifices to overcome obstacles and gain specific powers, and the human sacrificer by performing the same rites participates in the same divine victories.
- verse 52-म्पुरो॒डाश॒मव॑ दधात्यात्म॒न्वन्त॑-मे॒वैन॑-ङ्करो॒त्यथो॑ आ॒यत॑नवन्त-मे॒व च॑तु॒र्धा व्यू॑हति दि॒क्ष्वे॑व प्रति॑तिष्ठति॒ पुन॒-स्समू॑हति दि॒ग्भ्य ए॒वास्मै॑ भेष॒ज-ङ्क॑रोति स॒मूह्याव॑ द्यति॒ यथा-ऽऽवि॑द्ध-न्निष्कृ॒न्तति॑ ता॒दृगे॒व तद्यो वा॑मिन्द्रा-वरुणाव॒ग्नौ स्राम॒स्तं-वाँ॑मे॒तेनाव॑ यज॒ इत्या॑ह॒ दुरि॑ष्ट्या ए॒वैन॑-म्पाति॒ यो वा॑ मिन्द्रा वरुणा द्वि॒पाथ्सु॑ प॒शुषु॒ स्राम॒स्तं-वाँ॑ मे॒ तेनाव॑ यज॒ इत्या॑है॒ताव॑ती॒र्वा आप॒ ओष॑धयो॒ वन॒स्पत॑यः प्र॒जाः प॒शव॑ उपजीव॒नीया॒स्ता ए॒वास्मै॑ वरुणपा॒शा-न्मु॑ञ्चति ॥ 50 ॥(ए॒तस्य॑ - पय॒स्या॑यां - पाति॒ - षड्विग्ं॑शतिश्च ) (अ. 13)-mpurō̠ḍāśa̠mava̍ dadhātyātma̠nvanta̍-mē̠vaina̍-ṅkarō̠tyathō̍ ā̠yata̍navanta-mē̠va cha̍tu̠rdhā vyū̍hati di̠kṣvē̍va prati̍tiṣṭhati̠ puna̠-ssamū̍hati di̠gbhya ē̠vāsmai̍ bhēṣa̠ja-ṅka̍rōti sa̠mūhyāva̍ dyati̠ yathā-''vi̍ddha-nniṣkṛ̠ntati̍ tā̠dṛgē̠va tadyō vā̍mindrā-varuṇāva̠gnau srāma̠staṃ vā̍mē̠tēnāva̍ yaja̠ ityā̍ha̠ duri̍ṣṭyā ē̠vaina̍-mpāti̠ yō vā̍ mindrā varuṇā dvi̠pāthsu̍ pa̠śuṣu̠ srāma̠staṃ vā̍ mē̠ tēnāva̍ yaja̠ ityā̍hai̠tāva̍tī̠rvā āpa̠ ōṣa̍dhayō̠ vana̠spata̍yaḥ pra̠jāḥ pa̠śava̍ upajīva̠nīyā̠stā ē̠vāsmai̍ varuṇapā̠śā-nmu̍ñchati ॥ 50 ॥(ē̠tasya̍ - paya̠syā̍yāṃ - pāti̠ - ṣaḍvigṃ̍śatiścha ) (a. 13)meaning
This concludes the brahmana explanation of the third prashna, which deals with the ishtividhana—the rules for specific oblation ceremonies—within the second kanda of the Krishna Yajurveda Taittiriya Samhita.
- verse 53स प्र॑त्न॒वन्नि काव्येन्द्रं॑-वोँ वि॒श्वत॒-स्परीन्द्र॒-न्नरः॑ ॥ त्व-न्नः॑ सोम वि॒श्वतो॒ रक्षा॑ राजन्नघाय॒तः । न रि॑ष्ये॒-त्त्वाव॑त॒-स्सखाः᳚ ॥ या ते॒ धामा॑नि दि॒वि या पृ॑थि॒व्यां-याँ पर्व॑ते॒ष्वोष॑धीष्व॒फ्सु ॥ तेभि॑र्नो॒ विश्वै᳚-स्सु॒मना॒ अहे॑ड॒-न्राजन्᳚-थ्सोम॒ प्रति॑ ह॒व्या गृ॑भाय ॥ अग्नी॑षोमा॒ सवे॑दसा॒ सहू॑ती वनत॒-ङ्गिरः॑ । स-न्दे॑व॒त्रा ब॑भूवथुः ॥ यु॒व- [यु॒वम्, ए॒तानि॑ दि॒वि रो॑च॒नान्य॒ग्निश्च॑] 51sa pra̍tna̠vanni kāvyēndra̍ṃ vō vi̠śvata̠-sparīndra̠-nnara̍ḥ ॥ tva-nna̍-ssōma vi̠śvatō̠ rakṣā̍ rājannaghāya̠taḥ । na ri̍ṣyē̠-ttvāva̍ta̠-ssakhā̎ḥ ॥ yā tē̠ dhāmā̍ni di̠vi yā pṛ̍thi̠vyāṃ yā parva̍tē̠ṣvōṣa̍dhīṣva̠phsu ॥ tēbhi̍rnō̠ viśvai̎-ssu̠manā̠ ahē̍ḍa̠-nrājan̎-thsōma̠ prati̍ ha̠vyā gṛ̍bhāya ॥ agnī̍ṣōmā̠ savē̍dasā̠ sahū̍tī vanata̠-ṅgira̍ḥ । sa-ndē̍va̠trā ba̍bhūvathuḥ ॥ yu̠va- [yu̠vam, ē̠tāni̍ di̠vi rō̍cha̠nānya̠gniścha̍] 51meaning
(Variant readings and alternate versions) Some manuscripts give alternate readings for several phrases in this prashna, noted in square brackets throughout, representing different recension traditions of the Taittiriya school.
- verse 54-मे॒तानि॑ दि॒वि रो॑च॒नान्य॒ग्निश्च॑ सोम॒ सक्र॑तू अधत्तम् ॥ यु॒वग्ं सिन्धूग्ं॑ र॒भिश॑स्तेरव॒द्या-दग्नी॑षोमा॒-वमु॑ञ्चत-ङ्गृभी॒तान् ॥ अग्नी॑षोमावि॒मग्ं सु मे॑ शृणु॒तं-वृँ॑षणा॒ हव᳚म् । प्रति॑ सू॒क्तानि॑ हर्यत॒-म्भव॑त-न्दा॒शुषे॒ मयः॑ ॥ आ-ऽन्य-न्दि॒वो मा॑त॒रिश्वा॑ जभा॒रा-ऽम॑थ्नाद॒न्य-म्परि॑ श्ये॒नो अद्रेः᳚ । अग्नी॑षोमा॒ ब्रह्म॑णा वावृधा॒नोरुं-यँ॒ज्ञाय॑ चक्रथुरु लो॒कम् ॥ अग्नी॑षोमा ह॒विषः॒ प्रस्थि॑तस्य वी॒तग्ं [वी॒तम्, हर्य॑तं-वृँषणा जु॒षेथा᳚म् ।] 52-mē̠tāni̍ di̠vi rō̍cha̠nānya̠gniścha̍ sōma̠ sakra̍tū adhattam ॥ yu̠vagṃ sindhūgṃ̍ ra̠bhiśa̍stērava̠dyā-dagnī̍ṣōmā̠-vamu̍ñchata-ṅgṛbhī̠tān ॥ agnī̍ṣōmāvi̠magṃ su mē̍ śṛṇu̠taṃ vṛ̍ṣaṇā̠ hava̎m । prati̍ sū̠ktāni̍ haryata̠-mbhava̍ta-ndā̠śuṣē̠ maya̍ḥ ॥ ā-'nya-ndi̠vō mā̍ta̠riśvā̍ jabhā̠rā-'ma̍thnāda̠nya-mpari̍ śyē̠nō adrē̎ḥ । agnī̍ṣōmā̠ brahma̍ṇā vāvṛdhā̠nōruṃ ya̠jñāya̍ chakrathuru lō̠kam ॥ agnī̍ṣōmā ha̠viṣa̠ḥ prasthi̍tasya vī̠tagṃ [vī̠tam, harya̍taṃ vṛṣaṇā ju̠ṣēthā̎m ।] 52meaning
English translation not yet available for this verse — tap any Sanskrit or transliteration word for its meaning.
- verse 55हर्य॑तं-वृँषणा जु॒षेथा᳚म् । सु॒शर्मा॑णा॒ स्वव॑सा॒ हि भू॒तमथा॑ धत्तं॒-यँज॑मानाय॒ शं-योः ँ॥ आप्या॑यस्व॒, स-न्ते᳚ ॥ ग॒णाना᳚-न्त्वा ग॒णप॑तिग्ं हवामहे क॒वि-ङ्क॑वी॒ना-मु॑प॒मश्र॑वस्तमम् । ज्ये॒ष्ठ॒राज॒-म्ब्रह्म॑णा-म्ब्रह्मणस्पत॒ आ नः॑ शृ॒ण्वन्नू॒तिभिः॑ सीद॒ साद॑नम् । स इज्जने॑न॒ स वि॒शा स जन्म॑ना॒ स पु॒त्रैर्वाज॑-म्भरते॒ धना॒ नृभिः॑ । दे॒वानां॒-यः ँपि॒तर॑-मा॒विवा॑सति [ ] 53harya̍taṃ vṛṣaṇā ju̠ṣēthā̎m । su̠śarmā̍ṇā̠ svava̍sā̠ hi bhū̠tamathā̍ dhatta̠ṃ yaja̍mānāya̠ śaṃ yōḥ ॥ āpyā̍yasva̠, sa-ntē̎ ॥ ga̠ṇānā̎-ntvā ga̠ṇapa̍tigṃ havāmahē ka̠vi-ṅka̍vī̠nā-mu̍pa̠maśra̍vastamam । jyē̠ṣṭha̠rāja̠-mbrahma̍ṇā-mbrahmaṇaspata̠ ā na̍-śśṛ̠ṇvannū̠tibhi̍-ssīda̠ sāda̍nam । sa ijjanē̍na̠ sa vi̠śā sa janma̍nā̠ sa pu̠trairvāja̍-mbharatē̠ dhanā̠ nṛbhi̍ḥ । dē̠vānā̠ṃ yaḥ pi̠tara̍-mā̠vivā̍sati [ ] 53meaning
English translation not yet available for this verse — tap any Sanskrit or transliteration word for its meaning.
- verse 56श्र॒द्धाम॑ना ह॒विषा॒ ब्रह्म॑ण॒स्पति᳚म् ॥ स सु॒ष्टुभा॒ स ऋक्व॑ता ग॒णेन॑ व॒लग्ं रु॑रोज फलि॒गग्ं रवे॑ण । बृह॒स्पति॑-रु॒स्त्रिया॑ हव्य॒सूदः॒ कनि॑क्रद॒द्- वाव॑शती॒रुदा॑जत् ॥ मरु॑तो॒ यद्ध॑ वो दि॒वो, या व॒-श्शर्म॑ ॥ अ॒र्य॒मा ऽऽया॑ति वृष॒भस्तुवि॑ष्मा-न्दा॒ता वसू॑ना-म्पुरुहू॒तो अर्हन्न्॑ । स॒ह॒स्रा॒क्षो गो᳚त्र॒भि-द्वज्र॑बाहुर॒स्मासु॑ दे॒वो द्रवि॑ण-न्दधातु ॥ ये ते᳚-ऽर्यम-न्ब॒हवो॑ देव॒यानाः॒ पन्था॑नो [पन्था॑नः, रा॒ज॒-न्दि॒व आ॒चर॑न्ति ।] 54śra̠ddhāma̍nā ha̠viṣā̠ brahma̍ṇa̠spati̎m ॥ sa su̠ṣṭubhā̠ sa ṛkva̍tā ga̠ṇēna̍ va̠lagṃ ru̍rōja phali̠gagṃ ravē̍ṇa । bṛha̠spati̍-ru̠striyā̍ havya̠sūda̠ḥ kani̍krada̠d- vāva̍śatī̠rudā̍jat ॥ maru̍tō̠ yaddha̍ vō di̠vō, yā va̠-śśarma̍ ॥ a̠rya̠mā ''yā̍ti vṛṣa̠bhastuvi̍ṣmā-ndā̠tā vasū̍nā-mpuruhū̠tō arhann̍ । sa̠ha̠srā̠kṣō gō̎tra̠bhi-dvajra̍bāhura̠smāsu̍ dē̠vō dravi̍ṇa-ndadhātu ॥ yē tē̎-'ryama-nba̠havō̍ dēva̠yānā̠ḥ panthā̍nō [panthā̍naḥ, rā̠ja̠-ndi̠va ā̠chara̍nti ।] 54meaning
The final statements of this prashna complete the ritual injunctions for the ishtis, confirming that the combined performance brings the fullness of all the divine powers to bear on the sacrificer's welfare.
- verse 57राज-न्दि॒व आ॒चर॑न्ति । तेभि॑र्नो देव॒ महि॒ शर्म॑ यच्छ॒ श-न्न॑ एधि द्वि॒पदे॒ श-ञ्चतु॑ष्पदे ॥ बु॒द्ध्नादग्र॒-मङ्गि॑रोभि-र्गृणा॒नो वि पर्व॑तस्य दृग्ंहि॒तान्यै॑रत् । रु॒ज-द्रोधाग्ं॑सि-कृ॒त्रिमा᳚ण्येषा॒ग्ं॒-सोम॑स्य॒ ता-मद॒ इन्द्र॑-श्चकार ॥ बु॒द्ध्ना-दग्रे॑ण॒ वि मि॑माय॒ मानै॒-र्वज्रे॑ण॒ खान्य॑तृण-न्न॒दीना᳚म् । वृथा॑ ऽसृज-त्प॒थिभि॑ र्दीर्घया॒थै-स्सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार । ॥ 55 ॥rāja-ndi̠va ā̠chara̍nti । tēbhi̍rnō dēva̠ mahi̠ śarma̍ yachCha̠ śa-nna̍ ēdhi dvi̠padē̠ śa-ñchatu̍ṣpadē ॥ bu̠ddhnādagra̠-maṅgi̍rōbhi-rgṛṇā̠nō vi parva̍tasya dṛgṃhi̠tānyai̍rat । ru̠ja-drōdhāgṃ̍si-kṛ̠trimā̎ṇyēṣā̠gṃ̠-sōma̍sya̠ tā-mada̠ indra̍-śchakāra ॥ bu̠ddhnā-dagrē̍ṇa̠ vi mi̍māya̠ mānai̠-rvajrē̍ṇa̠ khānya̍tṛṇa-nna̠dīnā̎m । vṛthā̍ 'sṛja-tpa̠thibhi̍ rdīrghayā̠thai-ssōma̍sya̠ tā mada̠ indra̍śchakāra । ॥ 55 ॥meaning
(Colophon region) This is the end of the set of ishtis described in the second kanda, third prashna of the Taittiriya Samhita of the Krishna Yajurveda.
- verse 58प्र यो ज॒ज्ञे वि॒द्वाग्ं अ॒स्य बन्धुं॒-विँश्वा॑नि दे॒वो जनि॑मा विवक्ति । ब्रह्म॒ ब्रह्म॑ण॒ उज्ज॑भार॒ मद्ध्या᳚न्नी॒चादु॒च्चा स्व॒धया॒-ऽभि प्रत॑स्थौ ॥ म॒हा-न्म॒ही अ॑स्तभाय॒द्वि जा॒तो द्याग्ं सद्म॒ पार्थि॑व-ञ्च॒ रजः॑ । स बु॒द्ध्नादा᳚ष्ट ज॒नुषा॒-ऽभ्यग्र॒-म्बृह॒स्पति॑ र्दे॒वता॒यस्य॑ स॒म्राट् ॥ बु॒द्ध्नाद्यो अग्र॑म॒भ्यर्त्योज॑सा॒ बृह॒स्पति॒मा वि॑वासन्ति दे॒वाः । भि॒नद्व॒लं-विँ पुरो॑ दर्दरीति॒ कनि॑क्रद॒-थ्सुव॑र॒पो जि॑गाय ॥ 56 ॥(यु॒वं - ँवी॒तमा॒ - विवा॑सति॒ - पन्था॑नो - दीर्घया॒थै-स्सोम॑स्य॒ ता मद॒ इन्द्र॑श्चकार - दे॒वा - नव॑ च) (अ. 14)pra yō ja̠jñē vi̠dvāgṃ a̠sya bandhu̠ṃ viśvā̍ni dē̠vō jani̍mā vivakti । brahma̠ brahma̍ṇa̠ ujja̍bhāra̠ maddhyā̎nnī̠chādu̠chchā sva̠dhayā̠-'bhi prata̍sthau ॥ ma̠hā-nma̠hī a̍stabhāya̠dvi jā̠tō dyāgṃ sadma̠ pārthi̍va-ñcha̠ raja̍ḥ । sa bu̠ddhnādā̎ṣṭa ja̠nuṣā̠-'bhyagra̠-mbṛha̠spati̍ rdē̠vatā̠yasya̍ sa̠mrāṭ ॥ bu̠ddhnādyō agra̍ma̠bhyartyōja̍sā̠ bṛha̠spati̠mā vi̍vāsanti dē̠vāḥ । bhi̠nadva̠laṃ vi purō̍ dardarīti̠ kani̍krada̠-thsuva̍ra̠pō ji̍gāya ॥ 56 ॥(yu̠vaṃ - ँvī̠tamā̠ - vivā̍sati̠ - panthā̍nō - dīrghayā̠thai-ssōma̍sya̠ tā mada̠ indra̍śchakāra - dē̠vā - nava̍ cha) (a. 14)meaning
The concluding verses explain that the proper performance of these combined oblations protects the sacrificer from all calamities, both in this world and in the world beyond.
- verse 59(आ॒दि॒त्येभ्यो॑ - दे॒वा वै मृ॒त्यो - र्दे॒वा वै - स॒त्रम॑ - र्य॒म्णे -प्र॒जाप॑ते॒स्त्रय॑स्त्रिग्ंशत् - प्र॒जाप॑ति र्दे॒वेभ्यो॒-ऽन्नाद्यं॑ -देवासु॒रास्तान् - रज॑नो - ध्रु॒वो॑-ऽसि॒ - यन्नव॑ - म॒ग्निं-वैँ - प्र॒जाप॑ति॒ र्वरु॑णाय॒ - या वा॑मिन्द्रा वरुणा॒ - स प्र॑त्न॒व -च्चतु॑र्दश)(ā̠di̠tyēbhyō̍ - dē̠vā vai mṛ̠tyō - rdē̠vā vai - sa̠trama̍ - rya̠mṇē -pra̠jāpa̍tē̠straya̍strigṃśat - pra̠jāpa̍ti rdē̠vēbhyō̠-'nnādya̍ṃ -dēvāsu̠rāstān - raja̍nō - dhru̠vō̍-'si̠ - yannava̍ - ma̠gniṃ vai - pra̠jāpa̍ti̠ rvaru̍ṇāya̠ - yā vā̍mindrā varuṇā̠ - sa pra̍tna̠va -chchatu̍rdaśa)meaning
(End marker) Thus ends the Ishtividhana section of the second kanda, third prashna, in the recitation tradition of the Taittiriya school of the Krishna Yajurveda.
- verse 60(आ॒दि॒त्येभ्य॒ - स्त्वष्टु॑ - रस्मै॒ दान॑कामा - ए॒वाव॑ रुन्धे॒ - ऽग्निं-वैँ - स प्र॑त्न॒वथ् - षट्प॑ञ्चा॒शत् )(ā̠di̠tyēbhya̠ - stvaṣṭu̍ - rasmai̠ dāna̍kāmā - ē̠vāva̍ rundhē̠ - 'gniṃ vai - sa pra̍tna̠vath - ṣaṭpa̍ñchā̠śat )meaning
English translation not yet available for this verse — tap any Sanskrit or transliteration word for its meaning.
- verse 61(आ॒दि॒त्येभ्यः॒ - सुव॑र॒पो जि॑गाय )(ā̠di̠tyēbhyaḥ̠ - suva̍ra̠pō ji̍gāya )meaning
English translation not yet available for this verse — tap any Sanskrit or transliteration word for its meaning.
- verse 62॥ हरिः॑ ओम् ॥॥ hari̍ḥ ōm ॥meaning
English translation not yet available for this verse — tap any Sanskrit or transliteration word for its meaning.
- verse 63॥ कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय संहिताया-न्द्वितीयकाण्डे तृतीयः प्रश्न-स्समाप्तः ॥॥ kṛṣṇa yajurvēdīya taittirīya saṃhitāyā-ndvitīyakāṇḍē tṛtīyaḥ praśna-ssamāptaḥ ॥meaning
English translation not yet available for this verse — tap any Sanskrit or transliteration word for its meaning.
Primary text from vignanam.org