KYTS 1.4 A Dade Graavaa
Krishna
tap any word for its meaning
- verse 1कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय संहिताया-म्प्रथमकाण्डे चतुर्थः प्रश्नः - सुत्यादिने कर्तव्या ग्रहाःkṛṣṇa yajurvēdīya taittirīya saṃhitāyā-mprathamakāṇḍē chaturthaḥ praśnaḥ - sutyādinē kartavyā grahāḥmeaning
[Title heading] Krishna Yajurveda Taittirīya Saṃhitā, first kāṇḍa, fourth praśna: the soma-cups to be pressed on the day of pressing.
- verse 2ओ-न्नमः परमात्मने, श्री महागणपतये नमः,श्री गुरुभ्यो नमः । ह॒रिः॒ ओम् ॥ō-nnamaḥ paramātmanē, śrī mahāgaṇapatayē namaḥ,śrī gurubhyō namaḥ । ha̠ri̠ḥ ōm ॥meaning
[Invocation] Salutations to the Supreme Self; salutations to Śrī Mahāgaṇapati; salutations to Śrī Guru; Hari Om.
- verse 3आ द॑दे॒ ग्रावा᳚-ऽस्यद्ध्वर॒कृ-द्दे॒वेभ्यो॑ गम्भी॒रमि॒म- म॑द्ध्व॒र-ङ्कृ॑द्ध्युत्त॒मेन॑ प॒विनेन्द्रा॑य॒ सोम॒ग्ं॒ सुषु॑त॒-म्मधु॑मन्त॒-म्पय॑स्वन्तं-वृँष्टि॒वनि॒मिन्द्रा॑य त्वा वृत्र॒घ्न इन्द्रा॑य त्वा वृत्र॒तुर॒ इन्द्रा॑य त्वा-ऽभिमाति॒घ्न इन्द्रा॑य त्वा-ऽऽदि॒त्यव॑त॒ इन्द्रा॑य त्वा वि॒श्वदे᳚व्यावते श्वा॒त्रा-स्स्थ॑ वृत्र॒तुरो॒ राधो॑गूर्ता अ॒मृत॑स्य॒ पत्नी॒स्ता दे॑वी-र्देव॒त्रेमं-यँ॒ज्ञ-न्ध॒त्तोप॑हूता॒-स्सोम॑स्य पिब॒तोप॑हूतो यु॒ष्माक॒ग्ं॒ [यु॒ष्माक᳚म्, सोमः॑ पिबतु॒ यत्ते॑] 1ā da̍dē̠ grāvā̎-'syaddhvara̠kṛ-ddē̠vēbhyō̍ gambhī̠rami̠ma- ma̍ddhva̠ra-ṅkṛ̍ddhyutta̠mēna̍ pa̠vinēndrā̍ya̠ sōma̠gṃ̠ suṣu̍ta̠-mmadhu̍manta̠-mpaya̍svantaṃ vṛṣṭi̠vani̠mindrā̍ya tvā vṛtra̠ghna indrā̍ya tvā vṛtra̠tura̠ indrā̍ya tvā-'bhimāti̠ghna indrā̍ya tvā-''di̠tyava̍ta̠ indrā̍ya tvā vi̠śvadē̎vyāvatē śvā̠trā-sstha̍ vṛtra̠turō̠ rādhō̍gūrtā a̠mṛta̍sya̠ patnī̠stā dē̍vī-rdēva̠trēmaṃ ya̠jña-ndha̠ttōpa̍hūtā̠-ssōma̍sya piba̠tōpa̍hūtō yu̠ṣmāka̠gṃ̠ [yu̠ṣmāka̎m, sōma̍ḥ pibatu̠ yattē̍] 1meaning
I take up the pressing-stone—the sacrificial craftsman for the gods—with which I press this deep, uppermost, most purifying soma, sweet with honey and milk, full of rain, for Indra the slayer of Vṛtra; the libations are wives of immortality, placed for the gods to receive here in this sacrifice—the soma is pressed; you are seized by the upayāma.
- verse 4सोमः॑ पिबतु॒ यत्ते॑ सोम दि॒वि ज्योति॒र्य-त्पृ॑थि॒व्यां-यँदु॒राव॒न्तरि॑क्षे॒ तेना॒स्मै यज॑मानायो॒रु रा॒या कृ॒द्ध्यधि॑ दा॒त्रे वो॑चो॒ धिष॑णे वी॒डू स॒ती वी॑डयेथा॒-मूर्ज॑-न्दधाथा॒मूर्ज॑-म्मे धत्त॒-म्मा वाग्ं॑ हिग्ंसिष॒-म्मा मा॑ हिग्ंसिष्ट॒-म्प्रागपा॒गुद॑गध॒राक्तास्त्वा॒ दिश॒ आ धा॑व॒न्त्वम्ब॒ नि ष्व॑र । यत्ते॑ सो॒मा-ऽदा᳚भ्य॒-न्नाम॒ जागृ॑वि॒ तस्मै॑ ते सोम॒ सोमा॑य॒ स्वाहा᳚ ॥ 2 ॥(यु॒ष्माकग्ग्॑ - स्वर॒ यत्ते॒ -नव॑ च ) (अ. 1)sōma̍ḥ pibatu̠ yattē̍ sōma di̠vi jyōti̠rya-tpṛ̍thi̠vyāṃ yadu̠rāva̠ntari̍kṣē̠ tēnā̠smai yaja̍mānāyō̠ru rā̠yā kṛ̠ddhyadhi̍ dā̠trē vō̍chō̠ dhiṣa̍ṇē vī̠ḍū sa̠tī vī̍ḍayēthā̠-mūrja̍-ndadhāthā̠mūrja̍-mmē dhatta̠-mmā vāgṃ̍ higṃsiṣa̠-mmā mā̍ higṃsiṣṭa̠-mprāgapā̠guda̍gadha̠rāktāstvā̠ diśa̠ ā dhā̍va̠ntvamba̠ ni ṣva̍ra । yattē̍ sō̠mā-'dā̎bhya̠-nnāma̠ jāgṛ̍vi̠ tasmai̍ tē sōma̠ sōmā̍ya̠ svāhā̎ ॥ 2 ॥(yu̠ṣmākagg̍ - svara̠ yattē̠ -nava̍ cha ) (a. 1)meaning
O Soma, let your light drink in the sky, on the earth, and in the mid-space; by that light let the sacrificer obtain wide riches—O Dhiṣaṇā goddesses, you who are firm and truly firm, bestow on me vital strength; do not harm speech; do not harm me; O winds, the directions rushing toward you—may you sing out, O mother; the name of Soma that does not deceive, the ever-wakeful—to that, O Soma, svāhā to Soma.
- verse 5वा॒चस्पत॑ये पवस्व वाजि॒न् वृषा॒ वृष्णो॑ अ॒ग्ं॒शुभ्या॒-ङ्गभ॑स्तिपूतो दे॒वो दे॒वाना᳚-म्प॒वित्र॑मसि॒ येषा᳚-म्भा॒गो-ऽसि॒ तेभ्य॑स्त्वा॒ स्वाङ्कृ॑तो-ऽसि॒ मधु॑मती-र्न॒ इष॑स्कृधि॒ विश्वे᳚भ्यस्त्वेन्द्रि॒येभ्यो॑ दि॒व्येभ्यः॒ पार्थि॑वेभ्यो॒ मन॑स्त्वा ऽष्टू॒र्व॑न्तरि॑क्ष॒-मन्वि॑हि॒ स्वाहा᳚ त्वा सुभव॒-स्सूर्या॑य दे॒वेभ्य॑स्त्वा मरीचि॒पेभ्य॑ ए॒ष ते॒ योनिः॑ प्रा॒णाय॑ त्वा ॥ 3 ॥(वा॒चः-स॒प्तच॑त्वारिग्ंशत्) (अ. 2)vā̠chaspata̍yē pavasva vāji̠n vṛṣā̠ vṛṣṇō̍ a̠gṃ̠śubhyā̠-ṅgabha̍stipūtō dē̠vō dē̠vānā̎-mpa̠vitra̍masi̠ yēṣā̎-mbhā̠gō-'si̠ tēbhya̍stvā̠ svāṅkṛ̍tō-'si̠ madhu̍matī-rna̠ iṣa̍skṛdhi̠ viśvē̎bhyastvēndri̠yēbhyō̍ di̠vyēbhya̠ḥ pārthi̍vēbhyō̠ mana̍stvā 'ṣṭū̠rva̍ntari̍kṣa̠-manvi̍hi̠ svāhā̎ tvā subhava̠-ssūryā̍ya dē̠vēbhya̍stvā marīchi̠pēbhya̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̍ḥ prā̠ṇāya̍ tvā ॥ 3 ॥(vā̠chaḥ-sa̠ptacha̍tvārigṃśat) (a. 2)meaning
O Vācaspati, purify yourself, O virile one, bull of bulls, pressed by the soma stalks and purified by the filter; O divine god, you are the purifier of the gods—whose share you are, to those you are properly offered; make our refreshments sweet; for all the divine and earthly powers, O mind, pervade the mid-space; svāhā to you, to Sūrya, to the gods, to the drinkers of the sun-rays—this is your womb, for the prāṇa.
- verse 6उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो ऽस्य॒न्तर्य॑च्छ मघव-न्पा॒हि सोम॑मुरु॒ष्य राय॒-स्समिषो॑ यजस्वा॒-ऽन्तस्ते॑ दधामि॒ द्यावा॑पृथि॒वी अ॒न्तरु॒र्व॑न्तरि॑क्षग्ं स॒जोषा॑ दे॒वैरव॑रैः॒ परै᳚श्चा-ऽन्तर्या॒मे म॑घव-न्मादयस्व॒ स्वाङ्कृ॑तो-ऽसि॒ मधु॑मतीर्न॒ इष॑स्कृधि॒ विश्वे᳚भ्यस्त्वेन्द्रि॒येभ्यो॑ दि॒व्येभ्यः॒ पार्थि॑वेभ्यो॒ मन॑स्त्वा-ऽष्टू॒र्व॑न्तरि॑क्ष॒मन्वि॑हि॒ स्वाहा᳚ त्वा सुभव॒-स्सूर्या॑य दे॒वेभ्य॑ स्त्वा मरीचि॒पेभ्य॑ ए॒ष ते॒ योनि॑रपा॒नाय॑ त्वा ॥ 4 ॥(दे॒वेभ्यः॑-स॒प्त च॑) (अ. 3)u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō 'sya̠ntarya̍chCha maghava-npā̠hi sōma̍muru̠ṣya rāya̠-ssamiṣō̍ yajasvā̠-'ntastē̍ dadhāmi̠ dyāvā̍pṛthi̠vī a̠ntaru̠rva̍ntari̍kṣagṃ sa̠jōṣā̍ dē̠vairava̍rai̠ḥ parai̎śchā-'ntaryā̠mē ma̍ghava-nmādayasva̠ svāṅkṛ̍tō-'si̠ madhu̍matīrna̠ iṣa̍skṛdhi̠ viśvē̎bhyastvēndri̠yēbhyō̍ di̠vyēbhya̠ḥ pārthi̍vēbhyō̠ mana̍stvā-'ṣṭū̠rva̍ntari̍kṣa̠manvi̍hi̠ svāhā̎ tvā subhava̠-ssūryā̍ya dē̠vēbhya̍ stvā marīchi̠pēbhya̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̍rapā̠nāya̍ tvā ॥ 4 ॥(dē̠vēbhya̍ḥ-sa̠pta cha̍) (a. 3)meaning
You are seized by the upayāma, O Indra, be gladdened in the inner vessel—protect the soma, O Maghavan, grant riches and food, sacrifice; I place within you heaven and earth and the wide mid-space, together with the lower and higher gods; be exhilarated in this antarayāma, O Maghavan; you are properly offered; make our refreshments sweet; for all divine and earthly powers, O mind, pervade the mid-space; svāhā; this is your womb, for the apāna.
- verse 7आ वा॑यो भूष शुचिपा॒ उप॑ न-स्स॒हस्र॑-न्ते नि॒युतो॑ विश्ववार । उपो॑ ते॒ अन्धो॒ मद्य॑मयामि॒ यस्य॑ देव दधि॒षे पू᳚र्व॒पेय᳚म् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि वा॒यवे॒ त्वेन्द्र॑वायू इ॒मे सु॒ताः । उप॒ प्रयो॑भि॒रा ग॑त॒मिन्द॑वो वामु॒शन्ति॒ हि ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसीन्द्रवा॒युभ्या᳚-न्त्वै॒ष ते॒ योनिः॑ स॒जोषा᳚भ्या-न्त्वा ॥ 5 ॥(आ वा॑यो॒- त्रिच॑त्वारिग्ंशत्) (अ. 4)ā vā̍yō bhūṣa śuchipā̠ upa̍ na-ssa̠hasra̍-ntē ni̠yutō̍ viśvavāra । upō̍ tē̠ andhō̠ madya̍mayāmi̠ yasya̍ dēva dadhi̠ṣē pū̎rva̠pēya̎m ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si vā̠yavē̠ tvēndra̍vāyū i̠mē su̠tāḥ । upa̠ prayō̍bhi̠rā ga̍ta̠minda̍vō vāmu̠śanti̠ hi ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'sīndravā̠yubhyā̎-ntvai̠ṣa tē̠ yōni̍-ssa̠jōṣā̎bhyā-ntvā ॥ 5 ॥(ā vā̍yō̠- tricha̍tvārigṃśat) (a. 4)meaning
Vāyu, adorn yourself, pure drinker; come to us with a thousand horses—O all-choosing one; I bring to you this honeyed, exhilarating soma; O god, you hold the first drinking of it. You are seized by the upayāma for Vāyu; these pressed somas belong to Indra and Vāyu—O drops, come with your refreshments, for they long for you. You are seized by the upayāma for Indravāyu; this is your womb—seized for both together.
- verse 8अ॒यं-वाँ᳚-म्मित्रावरुणा सु॒त-स्सोम॑ ऋतावृधा । ममेदि॒ह श्रु॑त॒ग्ं॒ हव᳚म् । उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि मि॒त्रावरु॑णाभ्या-न्त्वै॒ष ते॒ योनि॑र्-ऋता॒युभ्या᳚-न्त्वा ॥ 6 ॥(अ॒यं-वाँं᳚ - ँविग्ंश॒तिः) (अ. 5)a̠yaṃ vā̎-mmitrāvaruṇā su̠ta-ssōma̍ ṛtāvṛdhā । mamēdi̠ha śru̍ta̠gṃ̠ hava̎m । u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si mi̠trāvaru̍ṇābhyā-ntvai̠ṣa tē̠ yōni̍r-ṛtā̠yubhyā̎-ntvā ॥ 6 ॥(a̠yaṃ vā̎m - ँvigṃśa̠tiḥ) (a. 5)meaning
This soma, pressed for you, O Mitra-Varuṇa who increase cosmic order, the offerers of this great rite hear your call. You are seized by the upayāma for Mitra-Varuṇa; this is your womb—for both who uphold cosmic order.
- verse 9या वा॒-ङ्कशा॒ मधु॑म॒त्यश्वि॑ना सू॒नृता॑वती । तया॑ य॒ज्ञ-म्मि॑मिक्षतम् । उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽस्य॒श्विभ्या᳚-न्त्वै॒ष ते॒ योनि॒र्माद्ध्वी᳚भ्या-न्त्वा ॥ 7 ॥(या वा॑- म॒ष्टाद॑श) (अ. 6)yā vā̠-ṅkaśā̠ madhu̍ma̠tyaśvi̍nā sū̠nṛtā̍vatī । tayā̍ ya̠jña-mmi̍mikṣatam । u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'sya̠śvibhyā̎-ntvai̠ṣa tē̠ yōni̠rmāddhvī̎bhyā-ntvā ॥ 7 ॥(yā vā̍- ma̠ṣṭāda̍śa) (a. 6)meaning
O Aśvins, your sweet whip-lash of speech, honey-dripping, full of truth—with it perfect this sacrifice. You are seized by the upayāma for the Aśvins; this is your womb, for both the Mādhvī goddesses.
- verse 10प्रा॒त॒र्युजौ॒ वि मु॑च्येथा॒-मश्वि॑ना॒वेह ग॑च्छतम् । अ॒स्य सोम॑स्य पी॒तये᳚ ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽस्य॒श्विभ्या᳚-न्त्वै॒ष ते॒ योनि॑र॒श्विभ्या᳚-न्त्वा ॥ 8 ॥(प्रा॒त॒र्युजा॒वे-का॒न्नविग्ं॑श॒तिः) (अ. 7)prā̠ta̠ryujau̠ vi mu̍chyēthā̠-maśvi̍nā̠vēha ga̍chChatam । a̠sya sōma̍sya pī̠tayē̎ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'sya̠śvibhyā̎-ntvai̠ṣa tē̠ yōni̍ra̠śvibhyā̎-ntvā ॥ 8 ॥(prā̠ta̠ryujā̠vē-kā̠nnavigṃ̍śa̠tiḥ) (a. 7)meaning
O Aśvins, you who yoke at dawn, come here to drink of this soma. You are seized by the upayāma for the Aśvins; this is your womb—for the Aśvins.
- verse 11अ॒यं-वेँ॒नश्चो॑दय॒-त्पृश्ञि॑गर्भा॒ ज्योति॑र्जरायू॒ रज॑सो वि॒माने᳚ । इ॒मम॒पाग्ं स॑ङ्ग॒मे सूर्य॑स्य॒ शिशु॒-न्न विप्रा॑ म॒तिभी॑ रिहन्ति ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि॒ शण्डा॑य त्वै॒ष ते॒ योनि॑-र्वी॒रता᳚-म्पाहि ॥ 9 ॥(अ॒यं-वेँ॒नः- पञ्च॑विग्ंशतिः) (अ. 8)a̠yaṃ vē̠naśchō̍daya̠-tpṛśñi̍garbhā̠ jyōti̍rjarāyū̠ raja̍sō vi̠mānē̎ । i̠mama̠pāgṃ sa̍ṅga̠mē sūrya̍sya̠ śiśu̠-nna viprā̍ ma̠tibhī̍ rihanti ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si̠ śaṇḍā̍ya tvai̠ṣa tē̠ yōni̍-rvī̠ratā̎-mpāhi ॥ 9 ॥(a̠yaṃ vē̠naḥ- pañcha̍vigṃśatiḥ) (a. 8)meaning
This Vena, the embryo of the dappled mother, moves, the light being his birth-garment, roaming in the realm of space; here in the river's meeting with the sun, wise seers do not afflict this child with their thoughts. You are seized by the upayāma for Śaṇḍa; this is your womb—protect his heroic power.
- verse 12त-म्प्र॒त्नथा॑ पू॒र्वथा॑ वि॒श्वथे॒मथा᳚ ज्ये॒ष्ठता॑ति-म्बर्हि॒षदग्ं॑ सुव॒र्विद॑-म्प्रतीची॒नं-वृँ॒जन॑-न्दोहसे गि॒रा-ऽऽशु-ञ्जय॑न्त॒मनु॒ यासु॒ वर्ध॑से । उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि॒ मर्का॑य त्वै॒ष ते॒ योनिः॑ प्र॒जाः पा॑हि ॥ 10 ॥(त-म्प्र॒त्नया॒-षट्विग्ं॑शतिः ) (अ. 9)ta-mpra̠tnathā̍ pū̠rvathā̍ vi̠śvathē̠mathā̎ jyē̠ṣṭhatā̍ti-mbarhi̠ṣadagṃ̍ suva̠rvida̍-mpratīchī̠naṃ vṛ̠jana̍-ndōhasē gi̠rā-''śu-ñjaya̍nta̠manu̠ yāsu̠ vardha̍sē । u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si̠ markā̍ya tvai̠ṣa tē̠ yōni̍ḥ pra̠jāḥ pā̍hi ॥ 10 ॥(ta-mpra̠tnayā̠-ṣaṭvigṃ̍śatiḥ ) (a. 9)meaning
Him, the ancient, I praise in that ancient way, as the universal, the eldest, dwelling at the soma; the presser knows him, seated at the holy grass—I press soma for that Marka; this is your womb, O womb—protect the offspring.
- verse 13ये दे॑वा दि॒व्येका॑दश॒ स्थ पृ॑थि॒व्यामद्ध्येका॑दश॒ स्था-ऽफ्सु॒षदो॑ महि॒नैका॑दश॒ स्थ ते दे॑वा य॒ज्ञमि॒म-ञ्जु॑षद्ध्व-मुपया॒मगृ॑हीतो-ऽस्याग्रय॒णो॑-ऽसि॒ स्वा᳚ग्रयणो॒ जिन्व॑ य॒ज्ञ-ञ्जिन्व॑ य॒ज्ञप॑तिम॒भि सव॑ना पाहि॒ विष्णु॒स्त्वा-म्पा॑तु॒ विश॒-न्त्व-म्पा॑हीन्द्रि॒येणै॒ष ते॒ योनि॒-र्विश्वे᳚भ्यस्त्वा दे॒वेभ्यः॑ ॥ 11 ॥ये दे॑वा॒-स्त्रिच॑त्वारिग्ंशत्) (अ. 10)yē dē̍vā di̠vyēkā̍daśa̠ stha pṛ̍thi̠vyāmaddhyēkā̍daśa̠ sthā-'phsu̠ṣadō̍ mahi̠naikā̍daśa̠ stha tē dē̍vā ya̠jñami̠ma-ñju̍ṣaddhva-mupayā̠magṛ̍hītō-'syāgraya̠ṇō̍-'si̠ svā̎grayaṇō̠ jinva̍ ya̠jña-ñjinva̍ ya̠jñapa̍tima̠bhi sava̍nā pāhi̠ viṣṇu̠stvā-mpā̍tu̠ viśa̠-ntva-mpā̍hīndri̠yēṇai̠ṣa tē̠ yōni̠-rviśvē̎bhyastvā dē̠vēbhya̍ḥ ॥ 11 ॥yē dē̍vā̠-stricha̍tvārigṃśat) (a. 10)meaning
You gods who are eleven in the sky, eleven on the earth, and eleven dwelling in the waters and mighty—take pleasure in this sacrifice. You are seized by the upayāma as the leading-cup; you are the leading-cup—enliven the sacrifice, enliven the lord of the sacrifice; protect at the pressings; let Viṣṇu protect you, let the people protect you with strength; this is your womb—for all the gods.
- verse 14त्रि॒ग्ं॒शत्त्रय॑श्च ग॒णिनो॑ रु॒जन्तो॒ दिवग्ं॑ रु॒द्राः पृ॑थि॒वी-ञ्च॑ सचन्ते । ए॒का॒द॒शासो॑ अफ्सु॒षदः॑ सु॒तग्ं सोम॑-ञ्जुषन्ता॒ग्ं॒ सव॑नाय॒ विश्वे᳚ ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो -ऽस्याग्रय॒णो॑-ऽसि॒ स्वा᳚ग्रयणो॒ जिन्व॑ य॒ज्ञ-ञ्जिन्व॑ य॒ज्ञप॑तिम॒भि सव॑ना पाहि॒ विष्णु॒स्त्वा-म्पा॑तु॒ विश॒-न्त्व-म्पा॑हीन्द्रि॒येणै॒ष ते॒ योनि॒-र्विश्वे᳚भ्यस्त्वा दे॒वेभ्यः॑ ॥ 12 ॥(त्रि॒ग्ं॒शत्त्रयो॒-द्विच॑त्वारिग्ंशत्) (अ. 11)tri̠gṃ̠śattraya̍ścha ga̠ṇinō̍ ru̠jantō̠ divagṃ̍ ru̠drāḥ pṛ̍thi̠vī-ñcha̍ sachantē । ē̠kā̠da̠śāsō̍ aphsu̠ṣada̍-ssu̠tagṃ sōma̍-ñjuṣantā̠gṃ̠ sava̍nāya̠ viśvē̎ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō -'syāgraya̠ṇō̍-'si̠ svā̎grayaṇō̠ jinva̍ ya̠jña-ñjinva̍ ya̠jñapa̍tima̠bhi sava̍nā pāhi̠ viṣṇu̠stvā-mpā̍tu̠ viśa̠-ntva-mpā̍hīndri̠yēṇai̠ṣa tē̠ yōni̠-rviśvē̎bhyastvā dē̠vēbhya̍ḥ ॥ 12 ॥(tri̠gṃ̠śattrayō̠-dvicha̍tvārigṃśat) (a. 11)meaning
Thirty-three and more in troops, the Rudras break and wander, dwelling in the sky; eleven in the waters—all press the soma at this pressing. You are seized by the upayāma as the leading-cup; enliven the sacrifice, enliven the lord of the sacrifice; let Viṣṇu protect you, let the people protect you with strength; this is your womb—for all the gods.
- verse 15उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा बृ॒हद्व॑ते॒ वय॑स्वत उक्था॒युवे॒ यत्त॑ इन्द्र बृ॒हद्वय॒स्तस्मै᳚ त्वा॒ विष्ण॑वे त्वै॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वोक्था॒युवे᳚ ॥ 13 ॥(उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य॒-द्वाविग्ं॑शतिः) (अ. 12)u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā bṛ̠hadva̍tē̠ vaya̍svata ukthā̠yuvē̠ yatta̍ indra bṛ̠hadvaya̠stasmai̎ tvā̠ viṣṇa̍vē tvai̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvōkthā̠yuvē̎ ॥ 13 ॥(u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya̠-dvāvigṃ̍śatiḥ) (a. 12)meaning
You are seized by the upayāma for Indra of the great utterance—endowed with greatness and youth, devoted to the recitation; for your great exhilaration, O Indra, that is yours—for Viṣṇu; this is your womb—for Indra, devoted to the recitation.
- verse 16मू॒र्धान॑-न्दि॒वो अ॑र॒ति-म्पृ॑थि॒व्या वै᳚श्वान॒रमृ॒ताय॑ जा॒तम॒ग्निम् । क॒विग्ं स॒म्राज॒-मति॑थि॒-ञ्जना॑नामा॒सन्ना पात्र॑-ञ्जनयन्त दे॒वाः ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽस्य॒ग्नये᳚ त्वा वैश्वान॒राय॑ ध्रु॒वो॑-ऽसि ध्रु॒वक्षि॑ति-र्ध्रु॒वाणा᳚-न्ध्रु॒वत॒मो-ऽच्यु॑ताना-मच्युत॒क्षित्त॑म ए॒ष ते॒ योनि॑र॒ग्नये᳚ त्वा वैश्वान॒राय॑ ॥ 14 ॥(मू॒र्धानं॒-पञ्च॑त्रिग्ंशत्) (अ. 13)mū̠rdhāna̍-ndi̠vō a̍ra̠ti-mpṛ̍thi̠vyā vai̎śvāna̠ramṛ̠tāya̍ jā̠tama̠gnim । ka̠vigṃ sa̠mrāja̠-mati̍thi̠-ñjanā̍nāmā̠sannā pātra̍-ñjanayanta dē̠vāḥ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'sya̠gnayē̎ tvā vaiśvāna̠rāya̍ dhru̠vō̍-'si dhru̠vakṣi̍ti-rdhru̠vāṇā̎-ndhru̠vata̠mō-'chyu̍tānā-machyuta̠kṣitta̍ma ē̠ṣa tē̠ yōni̍ra̠gnayē̎ tvā vaiśvāna̠rāya̍ ॥ 14 ॥(mū̠rdhāna̠ṃ-pañcha̍trigṃśat) (a. 13)meaning
I praise the head of heaven, the resting place of earth—Vaiśvānara Agni, born for cosmic order, the wise, the sole king, the guest of all—the gods brought him to birth as an oblation vessel.
- verse 17मधु॑श्च॒ माध॑वश्च शु॒क्रश्च॒ शुचि॑श्च॒ नभ॑श्च नभ॒स्य॑श्चे॒षश्चो॒र्जश्च॒ सह॑श्च सह॒स्य॑श्च॒ तप॑श्च तप॒स्य॑श्चो-पया॒मगृ॑हीतो-ऽसि स॒ग्ं॒सर्पो᳚- ऽस्यग्ंहस्प॒त्याय॑ त्वा ॥ 15 ॥(मधु॑श्च-त्रि॒ग्ं॒शत्) (अ. 14)madhu̍ścha̠ mādha̍vaścha śu̠kraścha̠ śuchi̍ścha̠ nabha̍ścha nabha̠sya̍śchē̠ṣaśchō̠rjaścha̠ saha̍ścha saha̠sya̍ścha̠ tapa̍ścha tapa̠sya̍śchō-payā̠magṛ̍hītō-'si sa̠gṃ̠sarpō̎- 'syagṃhaspa̠tyāya̍ tvā ॥ 15 ॥(madhu̍ścha-tri̠gṃ̠śat) (a. 14)meaning
The months of spring, Mādhava, Śukra, Śuci, Nabhas, Nabhasya, Iṣa, Ūrja, Saha, Sahasya, Tapas, and Tapasya—you are seized by the upayāma; you are the serpent—for Aṃhaspati.
- verse 18इन्द्रा᳚ग्नी॒ आ ग॑तग्ं सु॒त-ङ्गी॒र्भि-र्नभो॒ वरे᳚ण्यम् । अ॒स्य पा॑त-न्धि॒येषि॒ता ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसीन्द्रा॒ग्निभ्या᳚-न्त्वै॒ष ते॒ योनि॑रिन्द्रा॒ग्निभ्या᳚-न्त्वा ॥ 16 ॥(इन्द्रा᳚ग्नी॒ विग्ंश॒तिः) (अ. 15)indrā̎gnī̠ ā ga̍tagṃ su̠ta-ṅgī̠rbhi-rnabhō̠ varē̎ṇyam । a̠sya pā̍ta-ndhi̠yēṣi̠tā ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'sīndrā̠gnibhyā̎-ntvai̠ṣa tē̠ yōni̍rindrā̠gnibhyā̎-ntvā ॥ 16 ॥(indrā̎gnī̠ vigṃśa̠tiḥ) (a. 15)meaning
O Indra-Agni, come to the pressed soma, lauded by songs—this most worthy one in the sky—may you drink of it, directed by thought. You are seized by the upayāma for Indra-Agni; this is your womb—for Indra-Agni.
- verse 19ओमा॑सश्चर्षणीधृतो॒ विश्वे॑ देवास॒ आ ग॑त । दा॒श्वाग्ंसो॑ दा॒शुषः॑ सु॒तम् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि॒ विश्वे᳚भ्यस्त्वा दे॒वेभ्य॑ ए॒ष ते॒ योनि॒-र्विश्वे᳚भ्यस्त्वा दे॒वेभ्यः॑ ॥ 17 ॥(ओमा॑सो विग्ंश॒तिः) (अ. 16)ōmā̍saścharṣaṇīdhṛtō̠ viśvē̍ dēvāsa̠ ā ga̍ta । dā̠śvāgṃsō̍ dā̠śuṣa̍-ssu̠tam ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si̠ viśvē̎bhyastvā dē̠vēbhya̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̠-rviśvē̎bhyastvā dē̠vēbhya̍ḥ ॥ 17 ॥(ōmā̍sō vigṃśa̠tiḥ) (a. 16)meaning
All the Viśvedevas who are givers, who protect the givers—come; the givers press the soma. You are seized by the upayāma for the Viśvedevas; this is your womb—for the Viśvedevas.
- verse 20म॒रुत्व॑न्तं-वृँष॒भं-वाँ॑वृधा॒नमक॑वारि-न्दि॒व्यग्ं शा॒समिन्द्र᳚म् । वि॒श्वा॒साह॒मव॑से॒ नूत॑नायो॒ग्रग्ं स॑हो॒दामि॒ह तग्ं हु॑वेम ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा म॒रुत्व॑त ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा म॒रुत्व॑ते ॥ 18 ॥(म॒रुत्व॑न्त॒ग्ं॒-षट्विग्ं॑शतिः) (अ. 17)ma̠rutva̍ntaṃ vṛṣa̠bhaṃ vā̍vṛdhā̠namaka̍vāri-ndi̠vyagṃ śā̠samindra̎m । vi̠śvā̠sāha̠mava̍sē̠ nūta̍nāyō̠gragṃ sa̍hō̠dāmi̠ha tagṃ hu̍vēma ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ma̠rutva̍ta ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ma̠rutva̍tē ॥ 18 ॥(ma̠rutva̍nta̠gṃ̠-ṣaṭvigṃ̍śatiḥ) (a. 17)meaning
O Indra, accompanied by the Maruts, who keeps growing—the heavenly, unconfined, who destroys Vṛtra—I call him here with all his strength for our new protection, the one of great power and good deeds. You are seized by the upayāma for the Marut-accompanied Indra; this is your womb—for the Marut-accompanied Indra.
- verse 21इन्द्र॑ मरुत्व इ॒ह पा॑हि॒ सोमं॒-यँथा॑ शार्या॒ते अपि॑ब-स्सु॒तस्य॑ । तव॒ प्रणी॑ती॒ तव॑ शूर॒ शर्म॒न्ना-वि॑वासन्ति क॒वयः॑ सुय॒ज्ञाः ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा म॒रुत्व॑त ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा म॒रुत्व॑ते ॥ 19 ॥(इन्द्रै॒का॒न्न त्रि॒ग्ं॒शत्) (अ. 18)indra̍ marutva i̠ha pā̍hi̠ sōma̠ṃ yathā̍ śāryā̠tē api̍ba-ssu̠tasya̍ । tava̠ praṇī̍tī̠ tava̍ śūra̠ śarma̠nnā-vi̍vāsanti ka̠vaya̍-ssuya̠jñāḥ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ma̠rutva̍ta ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ma̠rutva̍tē ॥ 19 ॥(indrai̠kā̠nna tri̠gṃ̠śat) (a. 18)meaning
O Indra with the Maruts, drink the soma here as you drank the pressed soma for Śāryāta; at your leadership, your protection, O hero—the wise ones who perform good sacrifice come seeking you. You are seized by the upayāma for the Marut-accompanied Indra; this is your womb—for the Marut-accompanied Indra.
- verse 22म॒रुत्वाग्ं॑ इन्द्र वृष॒भो रणा॑य॒ पिबा॒ सोम॑मनुष्व॒ध-म्मदा॑य । आ सि॑ञ्चस्व ज॒ठरे॒ मद्ध्व॑ ऊ॒र्मि-न्त्वग्ं राजा॑-ऽसि प्र॒दिवः॑ सु॒ताना᳚म् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा म॒रुत्व॑त ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा म॒रुत्व॑ते ॥ 20 ॥(म॒रुत्वा॒नेका॒न्नत्रि॒ग्ं॒शत्) (अ. 19)ma̠rutvāgṃ̍ indra vṛṣa̠bhō raṇā̍ya̠ pibā̠ sōma̍manuṣva̠dha-mmadā̍ya । ā si̍ñchasva ja̠ṭharē̠ maddhva̍ ū̠rmi-ntvagṃ rājā̍-'si pra̠diva̍-ssu̠tānā̎m ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ma̠rutva̍ta ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ma̠rutva̍tē ॥ 20 ॥(ma̠rutvā̠nēkā̠nnatri̠gṃ̠śat) (a. 19)meaning
O Marut-accompanied Indra, the bull set for battle—drink the soma in the proper measure for exhilaration; pour the honeyed wave into your belly—you are the king of pressed soma from of old. You are seized by the upayāma for the Marut-accompanied Indra; this is your womb—for the Marut-accompanied Indra.
- verse 23म॒हाग्ं इन्द्रो॒ य ओज॑सा प॒र्जन्यो॑ वृष्टि॒माग्ं इ॑व । स्तोमै᳚र्व॒थ्सस्य॑ वावृधे ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि महे॒न्द्राय॑ त्वै॒ष ते॒ योनि॑-र्महे॒न्द्राय॑ त्वा ॥ 21 ॥(म॒हानेका॒न्नविग्ं॑शतिः) (अ. 20)ma̠hāgṃ indrō̠ ya ōja̍sā pa̠rjanyō̍ vṛṣṭi̠māgṃ i̍va । stōmai̎rva̠thsasya̍ vāvṛdhē ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si mahē̠ndrāya̍ tvai̠ṣa tē̠ yōni̍-rmahē̠ndrāya̍ tvā ॥ 21 ॥(ma̠hānēkā̠nnavigṃ̍śatiḥ) (a. 20)meaning
Great is Indra by his might, like the rain-cloud full of downpour; he has grown through songs as the calf grows. You are seized by the upayāma for Mahendra; this is your womb—for Mahendra.
- verse 24म॒हाग्ं इन्द्रो॑ नृ॒वदा च॑र्षणि॒प्रा उ॒त द्वि॒बर्हा॑ अमि॒न-स्सहो॑भिः । अ॒स्म॒द्रिय॑ग्वावृधे वी॒र्या॑यो॒रुः पृ॒थु-स्सुकृ॑तः क॒र्तृभि॑र्भूत् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि महे॒न्द्राय॑ त्वै॒ष ते॒ योनि॑-र्महे॒न्द्राय॑ त्वा ॥ 22 ॥(म॒हा-न्नृ॒वथ् - षड्विग्ं॑शतिः) (अ. 21)ma̠hāgṃ indrō̍ nṛ̠vadā cha̍rṣaṇi̠prā u̠ta dvi̠barhā̍ ami̠na-ssahō̍bhiḥ । a̠sma̠driya̍gvāvṛdhē vī̠ryā̍yō̠ruḥ pṛ̠thu-ssukṛ̍taḥ ka̠rtṛbhi̍rbhūt ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si mahē̠ndrāya̍ tvai̠ṣa tē̠ yōni̍-rmahē̠ndrāya̍ tvā ॥ 22 ॥(ma̠hā-nnṛ̠vath - ṣaḍvigṃ̍śatiḥ) (a. 21)meaning
Great Indra, who has come to the fore of men, the two-fold grower who diminishes enemies—for our sake he has grown for heroism; may the wide, vast, well-doing Indra become the doer. You are seized by the upayāma for Mahendra; this is your womb—for Mahendra.
- verse 25क॒दा च॒न स्त॒रीर॑सि॒ नेन्द्र॑ सश्चसि दा॒शुषे᳚ । उपो॒पेन्नु म॑घव॒-न्भूय॒ इन्नु ते॒ दान॑-न्दे॒वस्य॑ पृच्यते ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽस्या-दि॒त्येभ्य॑स्त्वा ॥ क॒दा च॒न प्र यु॑च्छस्यु॒भे नि पा॑सि॒ जन्म॑नी । तुरी॑यादित्य॒ सव॑न-न्त इन्द्रि॒यमा त॑स्थाव॒मृत॑-न्दि॒वि ॥ य॒ज्ञो दे॒वाना॒-म्प्रत्ये॑ति सु॒म्नमादि॑त्यासो॒ भव॑ता मृड॒यन्तः॑ । आ वो॒ ऽर्वाची॑ सुम॒ति-र्व॑वृत्याद॒ग्ं॒हो-श्चि॒द्या व॑रिवो॒वित्त॒रा-ऽस॑त् ॥ विव॑स्व आदित्यै॒ष ते॑ सोमपी॒थस्तेन॑ मन्दस्व॒ तेन॑ तृप्य तृ॒प्यास्म॑ ते व॒य-न्त॑र्पयि॒तारो॒ या दि॒व्या वृष्टि॒स्तया᳚ त्वा श्रीणामि ॥ 23 ॥(वः॒- स॒प्तविग्ं॑शतिश्च) (अ. 22)ka̠dā cha̠na sta̠rīra̍si̠ nēndra̍ saśchasi dā̠śuṣē̎ । upō̠pēnnu ma̍ghava̠-nbhūya̠ innu tē̠ dāna̍-ndē̠vasya̍ pṛchyatē ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'syā-di̠tyēbhya̍stvā ॥ ka̠dā cha̠na pra yu̍chChasyu̠bhē ni pā̍si̠ janma̍nī । turī̍yāditya̠ sava̍na-nta indri̠yamā ta̍sthāva̠mṛta̍-ndi̠vi ॥ ya̠jñō dē̠vānā̠-mpratyē̍ti su̠mnamādi̍tyāsō̠ bhava̍tā mṛḍa̠yanta̍ḥ । ā vō̠ 'rvāchī̍ suma̠ti-rva̍vṛtyāda̠gṃ̠hō-śchi̠dyā va̍rivō̠vitta̠rā-'sa̍t ॥ viva̍sva ādityai̠ṣa tē̍ sōmapī̠thastēna̍ mandasva̠ tēna̍ tṛpya tṛ̠pyāsma̍ tē va̠ya-nta̍rpayi̠tārō̠ yā di̠vyā vṛṣṭi̠stayā̎ tvā śrīṇāmi ॥ 23 ॥(va̠ḥ- sa̠ptavigṃ̍śatiścha) (a. 22)meaning
O Indra, you never fail the worshipper, never check the gift to the giver—O Maghavan, come again and again; your gift, O god, is ever sought. You are seized by the upayāma for the Ādityas. O Indra, you never slumber; you protect both births; you are a fourth āditya among the savanas—your immortal sovereignty is in the sky. May the sacrifice of the gods progress, O Ādityas—be grace-givers; may your auspicious intention turn toward us so that wealth may flow. O Vivasvān-Āditya, this is your soma-drinking—be gladened and be satisfied; may we satisfy you, we your satisfiers—by the divine rain I anoint you.
- verse 26वा॒मम॒द्य स॑वितर्वा॒ममु॒ श्वो दि॒वेदि॑वे वा॒मम॒स्मभ्यग्ं॑ सावीः ॥ वा॒मस्य॒ हि क्षय॑स्य देव॒ भूरे॑र॒या धि॒या वा॑म॒भाजः॑ स्याम ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि दे॒वाय॑ त्वा सवि॒त्रे ॥ 24 ॥(वा॒मं-चतु॑र्विग्ंशतिः) (अ. 23)vā̠mama̠dya sa̍vitarvā̠mamu̠ śvō di̠vēdi̍vē vā̠mama̠smabhyagṃ̍ sāvīḥ ॥ vā̠masya̠ hi kṣaya̍sya dēva̠ bhūrē̍ra̠yā dhi̠yā vā̍ma̠bhāja̍-ssyāma ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si dē̠vāya̍ tvā savi̠trē ॥ 24 ॥(vā̠maṃ-chatu̍rvigṃśatiḥ) (a. 23)meaning
O Savitṛ, grant us well-being today and good things tomorrow, day after day; O god, may we who honour you come to share in your abundant, vast domain. You are seized by the upayāma for the divine Savitṛ.
- verse 27अद॑ब्धेभि-स्सवितः पा॒युभि॒ष्ट्वग्ं शि॒वेभि॑र॒द्य परि॑पाहि नो॒ गय᳚म् । हिर॑ण्यजिह्व-स्सुवि॒ताय॒ नव्य॑से॒ रक्षा॒ माकि॑र्नो अ॒घशग्ं॑स ईशत ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि दे॒वाय॑ त्वा सवि॒त्रे ॥ 25 ॥(अद॑ब्धेभि॒-स्त्रियो॑विग्ंशतिः) (अ. 24)ada̍bdhēbhi-ssavitaḥ pā̠yubhi̠ṣṭvagṃ śi̠vēbhi̍ra̠dya pari̍pāhi nō̠ gaya̎m । hira̍ṇyajihva-ssuvi̠tāya̠ navya̍sē̠ rakṣā̠ māki̍rnō a̠ghaśagṃ̍sa īśata ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si dē̠vāya̍ tvā savi̠trē ॥ 25 ॥(ada̍bdhēbhi̠-striyō̍vigṃśatiḥ) (a. 24)meaning
O Savitṛ, protect our home today with your undeceiving, auspicious guardians; with your golden tongue, for our new wellbeing—guard us; let no evil-speakers rule over us. You are seized by the upayāma for the divine Savitṛ.
- verse 28हिर॑ण्यपाणिमू॒तये॑ सवि॒तार॒मुप॑ ह्वये । स चेत्ता॑ दे॒वता॑ प॒दम् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि दे॒वाय॑ त्वा सवि॒त्रे ॥ 26 ॥(हिर॑ण्यपाणिं॒-चतु॑र्दश) (अ. 25)hira̍ṇyapāṇimū̠tayē̍ savi̠tāra̠mupa̍ hvayē । sa chēttā̍ dē̠vatā̍ pa̠dam ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si dē̠vāya̍ tvā savi̠trē ॥ 26 ॥(hira̍ṇyapāṇi̠ṃ-chatu̍rdaśa) (a. 25)meaning
I call upon the golden-handed Savitṛ for protection; he is the far-seeing deity who knows the path. You are seized by the upayāma for the divine Savitṛ.
- verse 29सु॒शर्मा॑-ऽसि सुप्रतिष्ठा॒नो बृ॒हदु॒क्षे नम॑ ए॒ष ते॒ योनि॒-र्विश्वे᳚भ्यस्त्वा दे॒वेभ्यः॑ ॥ 27 ॥(सु॒शर्मा॒-द्वाद॑श) (अ. 26)su̠śarmā̍-'si supratiṣṭhā̠nō bṛ̠hadu̠kṣē nama̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̠-rviśvē̎bhyastvā dē̠vēbhya̍ḥ ॥ 27 ॥(su̠śarmā̠-dvāda̍śa) (a. 26)meaning
You are a sheltering place, well-established, the great upward-sprinkler—this salutation is to you; this is your womb for all the gods.
- verse 30बृह॒स्पति॑सुतस्य त इन्दो इन्द्रि॒याव॑तः॒ पत्नी॑वन्त॒-ङ्ग्रह॑-ङ्गृह्णा॒म्यग्ना(3)इ पत्नी॒वा(3) स्स॒जूर्दे॒वेन॒ त्वष्ट्रा॒ सोम॑-म्पिब॒ स्वाहा᳚ ॥ 28 ॥(बृह॒स्पति॑सुतस्य॒-पञ्च॑दश) (अ. 27)bṛha̠spati̍sutasya ta indō indri̠yāva̍ta̠ḥ patnī̍vanta̠-ṅgraha̍-ṅgṛhṇā̠myagnā(3)i patnī̠vā(3) ssa̠jūrdē̠vēna̠ tvaṣṭrā̠ sōma̍-mpiba̠ svāhā̎ ॥ 28 ॥(bṛha̠spati̍sutasya̠-pañcha̍daśa) (a. 27)meaning
I seize the cup of Bṛhaspati, son of Soma, for one of heroic power together with his wives, O Agni—for all divine powers; this is your womb, for the indriya-bearing.
- verse 31हरि॑रसि हारियोज॒नो हर्यो᳚-स्स्था॒ता वज्र॑स्य भ॒र्ता पृश्ञेः᳚ प्रे॒ता तस्य॑ ते देव सोमे॒ष्टय॑जुष-स्स्तु॒तस्तो॑मस्य श॒स्तोक्थ॑स्य॒ हरि॑वन्त॒-ङ्ग्रह॑-ङ्गृह्णामि ह॒री-स्स्थ॒ हर्यो᳚र्धा॒ना-स्स॒हसो॑मा॒ इन्द्रा॑य॒ स्वाहा᳚ ॥ 29 ॥(हरि॑रसि॒-षड्विग्ं॑शतिः) (अ. 28)hari̍rasi hāriyōja̠nō haryō̎-ssthā̠tā vajra̍sya bha̠rtā pṛśñē̎ḥ prē̠tā tasya̍ tē dēva sōmē̠ṣṭaya̍juṣa-sstu̠tastō̍masya śa̠stōktha̍sya̠ hari̍vanta̠-ṅgraha̍-ṅgṛhṇāmi ha̠rī-sstha̠ haryō̎rdhā̠nā-ssa̠hasō̍mā̠ indrā̍ya̠ svāhā̎ ॥ 29 ॥(hari̍rasi̠-ṣaḍvigṃ̍śatiḥ) (a. 28)meaning
You are Hari, the one of the Hari-yoke, the one who stands for the Hari pair, the bearer of the thunderbolt, born of the dappled cow—go to that deity; this is your womb—for Indra with his bays.
- verse 32अग्न॒ आयूग्ं॑षि पवस॒ आ सु॒वोर्ज॒मिष॑-ञ्च नः । आ॒रे बा॑धस्व दु॒च्छुना᳚म् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽस्य॒ग्नये᳚ त्वा॒ तेज॑स्वत ए॒ष ते॒ योनि॑र॒ग्नये᳚ त्वा॒ तेज॑स्वते ॥ 30 ॥(अग्न॒ आयूग्ं॑षि॒-त्रयो॑विग्ंशतिः) (अ. 29)agna̠ āyūgṃ̍ṣi pavasa̠ ā su̠vōrja̠miṣa̍-ñcha naḥ । ā̠rē bā̍dhasva du̠chChunā̎m ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'sya̠gnayē̎ tvā̠ tēja̍svata ē̠ṣa tē̠ yōni̍ra̠gnayē̎ tvā̠ tēja̍svatē ॥ 30 ॥(agna̠ āyūgṃ̍ṣi̠-trayō̍vigṃśatiḥ) (a. 29)meaning
O Agni, as you purify, grant us vitality and food; drive away the demon far from us. You are seized by the upayāma for Agni; this is your womb—for Agni.
- verse 33उ॒त्तिष्ठ॒न्नोज॑सा स॒ह पी॒त्वा शिप्रे॑ अवेपयः । सोम॑मिन्द्र च॒मू सु॒तम् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य॒ त्वौज॑स्वत ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य॒ त्वौज॑स्वते ॥ 31 ॥(उ॒त्तिष्ठ॒न्नेक॑विग्ंशतिः) (अ. 30)u̠ttiṣṭha̠nnōja̍sā sa̠ha pī̠tvā śiprē̍ avēpayaḥ । sōma̍mindra cha̠mū su̠tam ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya̠ tvauja̍svata ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya̠ tvauja̍svatē ॥ 31 ॥(u̠ttiṣṭha̠nnēka̍vigṃśatiḥ) (a. 30)meaning
Rising up with strength, having drunk, you made the two cheeks of Indra tremble; the soma is pressed for Indra in the vessel. You are seized by the upayāma for Indra; this is your womb—for Indra.
- verse 34त॒रणि॑-र्वि॒श्वद॑र्शतो ज्योति॒ष्कृद॑सि सूर्य । विश्व॒मा भा॑सि रोच॒नम् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽसि॒ सूर्या॑य त्वा॒ भ्राज॑स्वत ए॒ष ते॒ योनि॒-स्सूर्या॑य त्वा॒ भ्राज॑स्वते ॥ 32 ॥(त॒रणि॑-र्विग्ंश॒तिः) (अ. 31)ta̠raṇi̍-rvi̠śvada̍rśatō jyōti̠ṣkṛda̍si sūrya । viśva̠mā bhā̍si rōcha̠nam ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'si̠ sūryā̍ya tvā̠ bhrāja̍svata ē̠ṣa tē̠ yōni̠-ssūryā̍ya tvā̠ bhrāja̍svatē ॥ 32 ॥(ta̠raṇi̍-rvigṃśa̠tiḥ) (a. 31)meaning
You are swift, visible to all, the maker of light—O Sun, you illuminate all the luminous realm. You are seized by the upayāma for the Sun; this is your womb—for Sūrya.
- verse 35आ प्या॑यस्व मदिन्तम॒ सोम॒ विश्वा॑भि-रू॒तिभिः॑ । भवा॑ न-स्स॒प्रथ॑स्तमः ॥ 33 ॥(आ प्या॑यस्व॒-नव॑) (अ. 32)ā pyā̍yasva madintama̠ sōma̠ viśvā̍bhi-rū̠tibhi̍ḥ । bhavā̍ na-ssa̠pratha̍stamaḥ ॥ 33 ॥(ā pyā̍yasva̠-nava̍) (a. 32)meaning
Grow fully, O most exhilarating Soma, with all your aids; become most wide-ranging for us. [Variant repetition formulas follow for re-grasping.]
- verse 36ई॒युष्टे ये पूर्व॑तरा॒मप॑श्यन् व्यु॒च्छन्ती॑मु॒षस॒-म्मर्त्या॑सः । अ॒स्माभि॑रू॒ नु प्र॑ति॒चक्ष्या॑-ऽभू॒दो ते य॑न्ति॒ ये अ॑प॒रीषु॒ पश्यान्॑ ॥ 34 ॥(ई॒यु-रेका॒न्नविग्ं॑शतिः) (अ. 33)ī̠yuṣṭē yē pūrva̍tarā̠mapa̍śyan vyu̠chChantī̍mu̠ṣasa̠-mmartyā̍saḥ । a̠smābhi̍rū̠ nu pra̍ti̠chakṣyā̍-'bhū̠dō tē ya̍nti̠ yē a̍pa̠rīṣu̠ paśyān̍ ॥ 34 ॥(ī̠yu-rēkā̠nnavigṃ̍śatiḥ) (a. 33)meaning
Those who are gone have seen her—the Dawn who shines forth—O mortals; may we be among those who, with you, will behold her. You are seized by the upayāma for Uṣas.
- verse 37ज्योति॑ष्मती-न्त्वा सादयामि ज्योति॒ष्कृत॑-न्त्वा सादयामि ज्योति॒र्विद॑-न्त्वा सादयामि॒ भास्व॑ती-न्त्वा सादयामि॒ ज्वल॑न्ती-न्त्वा सादयामि मल्मला॒भव॑न्ती-न्त्वा सादयामि॒ दीप्य॑माना-न्त्वा सादयामि॒ रोच॑माना-न्त्वा सादया॒म्यज॑स्रा-न्त्वा सादयामि बृ॒हज्ज्यो॑तिष-न्त्वा सादयामि बो॒धय॑न्ती-न्त्वा सादयामि॒ जाग्र॑ती-न्त्वा सादयामि ॥ 35 ॥(ज्योति॑ष्मती॒ग्ं॒-षट्त्रिग्ं॑शत्) (अ. 34)jyōti̍ṣmatī-ntvā sādayāmi jyōti̠ṣkṛta̍-ntvā sādayāmi jyōti̠rvida̍-ntvā sādayāmi̠ bhāsva̍tī-ntvā sādayāmi̠ jvala̍ntī-ntvā sādayāmi malmalā̠bhava̍ntī-ntvā sādayāmi̠ dīpya̍mānā-ntvā sādayāmi̠ rōcha̍mānā-ntvā sādayā̠myaja̍srā-ntvā sādayāmi bṛ̠hajjyō̍tiṣa-ntvā sādayāmi bō̠dhaya̍ntī-ntvā sādayāmi̠ jāgra̍tī-ntvā sādayāmi ॥ 35 ॥(jyōti̍ṣmatī̠gṃ̠-ṣaṭtrigṃ̍śat) (a. 34)meaning
I seat you of light, I seat you of light-making, I seat you of light-knowing—for Jyotiṣmat. This is your womb.
- verse 38प्र॒या॒साय॒ स्वाहा॑ ऽऽया॒साय॒ स्वाहा॑ विया॒साय॒ स्वाहा॑ संयाँ॒साय॒ स्वाहो᳚द्या॒साय॒ स्वाहा॑-ऽवया॒साय॒ स्वाहा॑ शु॒चे स्वाहा॒ शोका॑य॒ स्वाहा॑ तप्य॒त्वै स्वाहा॒ तप॑ते॒ स्वाहा᳚ ब्रह्मह॒त्यायै॒ स्वाहा॒ सर्व॑स्मै॒ स्वाहा᳚ ॥ 36 ॥(प्र॒या॒साय॒-चतु॑र्विग्ंशतिः ) (अ. 35)pra̠yā̠sāya̠ svāhā̍ ''yā̠sāya̠ svāhā̍ viyā̠sāya̠ svāhā̍ saṃyā̠sāya̠ svāhō̎dyā̠sāya̠ svāhā̍-'vayā̠sāya̠ svāhā̍ śu̠chē svāhā̠ śōkā̍ya̠ svāhā̍ tapya̠tvai svāhā̠ tapa̍tē̠ svāhā̎ brahmaha̠tyāyai̠ svāhā̠ sarva̍smai̠ svāhā̎ ॥ 36 ॥(pra̠yā̠sāya̠-chatu̍rvigṃśatiḥ ) (a. 35)meaning
[Svāhā oblations] Svāhā for the going-away, svāhā for the going-to, svāhā for the going-across, svāhā for the going-up—for all the divine powers; this is your womb.
- verse 39चि॒त्तग्ं स॑न्ता॒नेन॑ भ॒वं-यँ॒क्ना रु॒द्र-न्तनि॑म्ना पशु॒पतिग्ग्॑ स्थूलहृद॒येना॒ग्निग्ं हृद॑येन रु॒द्रं-लोँहि॑तेन श॒र्व-म्मत॑स्नाभ्या-म्महादे॒व-म॒न्तःपा᳚र्श्वेनौषिष्ठ॒हनग्ं॑ शिङ्गीनिको॒श्या᳚भ्याम् ॥ 37 ॥(चि॒त्त-म॒ष्टाद॑श) (अ. 36)chi̠ttagṃ sa̍ntā̠nēna̍ bha̠vaṃ ya̠knā ru̠dra-ntani̍mnā paśu̠patigg̍ sthūlahṛda̠yēnā̠gnigṃ hṛda̍yēna ru̠draṃ lōhi̍tēna śa̠rva-mmata̍snābhyā-mmahādē̠va-ma̠ntaḥpā̎rśvēnauṣiṣṭha̠hanagṃ̍ śiṅgīnikō̠śyā̎bhyām ॥ 37 ॥(chi̠tta-ma̠ṣṭāda̍śa) (a. 36)meaning
May thought [go] by the path of Bhava, vital breath by the path of Rudra, and the thin thread by the path of the Lord of Cattle—I bind all these; you are seized for each deity in order.
- verse 40आ ति॑ष्ठ वृत्रह॒-न्रथं॑-युँ॒क्ता ते॒ ब्रह्म॑णा॒ हरी᳚ । अ॒र्वा॒चीन॒ग्ं॒ सु ते॒ मनो॒ ग्रावा॑ कृणोतु व॒ग्नुना᳚ ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिन॑ ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने᳚ ॥ 38 ॥(आ ति॑ष्ट॒-षट्विग्ं॑शतिः) (अ. 37)ā ti̍ṣṭha vṛtraha̠-nratha̍ṃ yu̠ktā tē̠ brahma̍ṇā̠ harī̎ । a̠rvā̠chīna̠gṃ̠ su tē̠ manō̠ grāvā̍ kṛṇōtu va̠gnunā̎ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ṣōḍa̠śina̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ṣōḍa̠śinē̎ ॥ 38 ॥(ā ti̍ṣṭa̠-ṣaṭvigṃ̍śatiḥ) (a. 37)meaning
Rise up, O slayer of Vṛtra; mount the chariot—let Brahman yoke your two bays; may your mind come toward us—for the six Ṛtus; you are seized for Indra.
- verse 41इन्द्र॒मिद्धरी॑ वह॒तो-ऽप्र॑तिधृष्टशवस॒-मृषी॑णा-ञ्च स्तु॒तीरुप॑ य॒ज्ञ-ञ्च॒ मानु॑षाणाम् ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिन॑ ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने᳚ ॥ 39 ॥(इन्द्र॒मित्-त्रयो॑विग्ंशतिः) (अ. 38)indra̠middharī̍ vaha̠tō-'pra̍tidhṛṣṭaśavasa̠-mṛṣī̍ṇā-ñcha stu̠tīrupa̍ ya̠jña-ñcha̠ mānu̍ṣāṇām ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ṣōḍa̠śina̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ṣōḍa̠śinē̎ ॥ 39 ॥(indra̠mit-trayō̍vigṃśatiḥ) (a. 38)meaning
The two bays carry Indra of irresistible might, praised by seers' hymns; the sacrifice and the human rite welcome Indra. You are seized by the upayāma for Indra with bays.
- verse 42असा॑वि॒ सोम॑ इन्द्र ते॒ शवि॑ष्ठ धृष्ण॒वा ग॑हि । आ त्वा॑ पृणक्त्विन्द्रि॒यग्ं रज॒-स्सूर्य॒-न्न र॒श्मिभिः॑ ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिन॑ ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने᳚ ॥ 40 ॥(असा॑वि-स॒प्तविग्ं॑शतिः) (अ. 39)asā̍vi̠ sōma̍ indra tē̠ śavi̍ṣṭha dhṛṣṇa̠vā ga̍hi । ā tvā̍ pṛṇaktvindri̠yagṃ raja̠-ssūrya̠-nna ra̠śmibhi̍ḥ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ṣōḍa̠śina̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ṣōḍa̠śinē̎ ॥ 40 ॥(asā̍vi-sa̠ptavigṃ̍śatiḥ) (a. 39)meaning
Soma has been pressed for you, O Indra the most powerful, bold one—come; let the heroic power fill you; the exhilarating drops are for you in the vessel. You are seized for Indra.
- verse 43सर्व॑स्य प्रति॒शीव॑री॒ भूमि॑स्त्वो॒पस्थ॒ आ-ऽधि॑त । स्यो॒ना-ऽस्मै॑ सु॒षदा॑ भव॒ यच्छा᳚-ऽस्मै शर्म॑ स॒प्रथाः᳚ ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिन॑ ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने᳚ ॥ 41 ॥(सर्व॑स्य॒ षड्विग्ं॑शतिः) (अ. 40)sarva̍sya prati̠śīva̍rī̠ bhūmi̍stvō̠pastha̠ ā-'dhi̍ta । syō̠nā-'smai̍ su̠ṣadā̍ bhava̠ yachChā̎-'smai śarma̍ sa̠prathā̎ḥ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ṣōḍa̠śina̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ṣōḍa̠śinē̎ ॥ 41 ॥(sarva̍sya̠ ṣaḍvigṃ̍śatiḥ) (a. 40)meaning
The earth, the resting place of all, bears you on its lap; may she be gentle and well-seated for this one—whatever may be his wish. This is your womb—for Pṛthivī.
- verse 44म॒हाग्ं इन्द्रो॒ वज्र॑बाहु-ष्षोड॒शी शर्म॑ यच्छतु । स्व॒स्ति नो॑ म॒घवा॑ करोतु॒ हन्तु॑ पा॒प्मानं॒-योँ᳚-ऽस्मा-न्द्वेष्टि॑ ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिन॑ ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने᳚ ॥ 42 ॥(म॒हान्-षड्विग्ं॑शतिः) (अ. 41)ma̠hāgṃ indrō̠ vajra̍bāhu-ṣṣōḍa̠śī śarma̍ yachChatu । sva̠sti nō̍ ma̠ghavā̍ karōtu̠ hantu̍ pā̠pmāna̠ṃ yō̎-'smā-ndvēṣṭi̍ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ṣōḍa̠śina̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ṣōḍa̠śinē̎ ॥ 42 ॥(ma̠hān-ṣaḍvigṃ̍śatiḥ) (a. 41)meaning
Great Indra of the thunderbolt-arm, the sixteenth cup—grant shelter; may Maghavan, the slayer of demons, bestow well-being on us. You are seized for Mahendra.
- verse 45स॒जोषा॑ इन्द्र॒ सग॑णो म॒रुद्भि॒-स्सोम॑-म्पिब वृत्रहञ्छूर वि॒द्वान् । ज॒हि शत्रू॒ग्ं॒ रप॒ मृधो॑ नुद॒स्वा-ऽथाभ॑य-ङ्कृणुहि वि॒श्वतो॑ नः ॥ उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिन॑ ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने᳚ ॥ 43 ॥(स॒जोषाः᳚-त्रि॒ग्ं॒शत्) (अ. 42)sa̠jōṣā̍ indra̠ saga̍ṇō ma̠rudbhi̠-ssōma̍-mpiba vṛtrahañChūra vi̠dvān । ja̠hi śatrū̠gṃ̠ rapa̠ mṛdhō̍ nuda̠svā-'thābha̍ya-ṅkṛṇuhi vi̠śvatō̍ naḥ ॥ u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvā ṣōḍa̠śina̍ ē̠ṣa tē̠ yōni̠rindrā̍ya tvā ṣōḍa̠śinē̎ ॥ 43 ॥(sa̠jōṣā̎ḥ-tri̠gṃ̠śat) (a. 42)meaning
O Indra with the Maruts, drink the soma together, you the bull, the Vṛtra-slaying hero, the knowing one; slay the enemies, bring us comfort. You are seized for the Marut-accompanied Indra.
- verse 46उदु॒ त्य-ञ्जा॒तवे॑दस-न्दे॒वं-वँ॑हन्ति के॒तवः॑ । दृ॒शे विश्वा॑य॒ सूर्य᳚म् ॥ चि॒त्र-न्दे॒वाना॒-मुद॑गा॒दनी॑क॒-ञ्चक्षु॑-र्मि॒त्रस्य॒ वरु॑णस्या॒-ऽग्नेः । आ-ऽप्रा॒ द्यावा॑पृथि॒वी अ॒न्तरि॑क्ष॒ग्ं॒ सूर्य॑ आ॒त्मा जग॑तस्त॒स्थुष॑श्च ॥ अग्ने॒ नय॑ सु॒पथा॑ रा॒ये अ॒स्मान्. विश्वा॑नि देव व॒युना॑नि वि॒द्वान् । यु॒यो॒द्ध्य॑स्म-ज्जु॑हुरा॒ण मेनो॒ भूयि॑ष्ठा-न्ते॒ नम॑उक्तिं-विँधेम ॥ दिव॑-ङ्गच्छ॒ सुवः॑ पत रू॒पेण॑ [रू॒पेण॑, वो॒ रू॒पम॒भ्यैमि॒ वय॑सा॒ वयः॑ ।] ॥ 44 ॥udu̠ tya-ñjā̠tavē̍dasa-ndē̠vaṃ va̍hanti kē̠tava̍ḥ । dṛ̠śē viśvā̍ya̠ sūrya̎m ॥ chi̠tra-ndē̠vānā̠-muda̍gā̠danī̍ka̠-ñchakṣu̍-rmi̠trasya̠ varu̍ṇasyā̠-'gnēḥ । ā-'prā̠ dyāvā̍pṛthi̠vī a̠ntari̍kṣa̠gṃ̠ sūrya̍ ā̠tmā jaga̍tasta̠sthuṣa̍ścha ॥ agnē̠ naya̍ su̠pathā̍ rā̠yē a̠smān. viśvā̍ni dēva va̠yunā̍ni vi̠dvān । yu̠yō̠ddhya̍sma-jju̍hurā̠ṇa mēnō̠ bhūyi̍ṣṭhā-ntē̠ nama̍uktiṃ vidhēma ॥ diva̍-ṅgachCha̠ suva̍ḥ pata rū̠pēṇa̍ [rū̠pēṇa̍, vō̠ rū̠pama̠bhyaimi̠ vaya̍sā̠ vaya̍ḥ ।] ॥ 44 ॥meaning
The rays carry aloft that divine, born-of-the-gods Sun for all the world to see. [Citta-cup:] I approach the brilliance of Sūrya's form—you, all-knower, distribute it widely.
- verse 47वो रू॒पम॒भ्यैमि॒ वय॑सा॒ वयः॑ । तु॒थो वो॑ वि॒श्ववे॑दा॒ वि भ॑जतु॒ वर्षि॑ष्ठे॒ अधि॒ नाके᳚ ॥ ए॒तत्ते॑ अग्ने॒ राध॒ ऐति॒ सोम॑च्युत॒-न्तन्मि॒त्रस्य॑ प॒था न॑य॒र्तस्य॑ प॒था प्रेत॑ च॒न्द्रद॑क्षिणा य॒ज्ञस्य॑ प॒था सु॑वि॒ता नय॑न्ती-र्ब्राह्म॒णम॒द्य रा᳚द्ध्यास॒मृषि॑मार्षे॒य-म्पि॑तृ॒मन्त॑-म्पैतृम॒त्यग्ं सु॒धातु॑दक्षिणं॒-विँ सुवः॒ पश्य॒ व्य॑न्तरि॑क्षं॒-यँत॑स्व सद॒स्यै॑ र॒स्मद्दा᳚त्रा देव॒त्रा ग॑च्छत॒ मधु॑मतीः प्रदा॒तार॒मा वि॑श॒ता-ऽन॑वहाया॒-ऽस्मा-न्दे॑व॒याने॑न प॒थेत॑ सु॒कृतां᳚-लोँ॒के सी॑दत॒ तन्नः॑ सग्ग्स्कृ॒तम् ॥ 45 ॥(रू॒पेण॑-सद॒स्यै॑-र॒ष्टाद॑श च) (अ. 43)vō rū̠pama̠bhyaimi̠ vaya̍sā̠ vaya̍ḥ । tu̠thō vō̍ vi̠śvavē̍dā̠ vi bha̍jatu̠ varṣi̍ṣṭhē̠ adhi̠ nākē̎ ॥ ē̠tattē̍ agnē̠ rādha̠ aiti̠ sōma̍chyuta̠-ntanmi̠trasya̍ pa̠thā na̍ya̠rtasya̍ pa̠thā prēta̍ cha̠ndrada̍kṣiṇā ya̠jñasya̍ pa̠thā su̍vi̠tā naya̍ntī-rbrāhma̠ṇama̠dya rā̎ddhyāsa̠mṛṣi̍mārṣē̠ya-mpi̍tṛ̠manta̍-mpaitṛma̠tyagṃ su̠dhātu̍dakṣiṇa̠ṃ vi suva̠ḥ paśya̠ vya̍ntari̍kṣa̠ṃ yata̍sva sada̠syai̍ ra̠smaddā̎trā dēva̠trā ga̍chChata̠ madhu̍matīḥ pradā̠tāra̠mā vi̍śa̠tā-'na̍vahāyā̠-'smā-ndē̍va̠yānē̍na pa̠thēta̍ su̠kṛtā̎ṃ lō̠kē sī̍data̠ tanna̍-ssaggskṛ̠tam ॥ 45 ॥(rū̠pēṇa̍-sada̠syai̍-ra̠ṣṭāda̍śa cha) (a. 43)meaning
I approach your form with vitality as my vitality; may the all-knowing among you distribute it widely—in the highest realm above; this is your womb.
- verse 48धा॒ता रा॒ति-स्स॑वि॒तेद-ञ्जु॑षन्ता-म्प्र॒जाप॑ति-र्निधि॒पति॑र्नो अ॒ग्निः । त्वष्टा॒ विष्णुः॑ प्र॒जया॑ सग्ंररा॒णो यज॑मानाय॒ द्रवि॑ण-न्दधातु ॥ समि॑न्द्र णो॒ मन॑सा नेषि॒ गोभि॒-स्सग्ं सू॒रिभि॑र्मघव॒न्-थ्सग्ग् स्व॒स्त्या । स-म्ब्रह्म॑णा दे॒वकृ॑तं॒-यँदस्ति॒ स-न्दे॒वानाग्ं॑ सुम॒त्या य॒ज्ञिया॑नाम् ॥ सं-वँर्च॑सा॒ पय॑सा॒ स-न्त॒नूभि॒-रग॑न्महि॒ मन॑सा॒ सग्ं शि॒वेन॑ ॥ त्वष्टा॑ नो॒ अत्र॒ वरि॑वः कृणो॒- [वरि॑वः कृणोतु, अनु॑ मार्ष्टु] 46dhā̠tā rā̠ti-ssa̍vi̠tēda-ñju̍ṣantā-mpra̠jāpa̍ti-rnidhi̠pati̍rnō a̠gniḥ । tvaṣṭā̠ viṣṇu̍ḥ pra̠jayā̍ sagṃrarā̠ṇō yaja̍mānāya̠ dravi̍ṇa-ndadhātu ॥ sami̍ndra ṇō̠ mana̍sā nēṣi̠ gōbhi̠-ssagṃ sū̠ribhi̍rmaghava̠n-thsagg sva̠styā । sa-mbrahma̍ṇā dē̠vakṛ̍ta̠ṃ yadasti̠ sa-ndē̠vānāgṃ̍ suma̠tyā ya̠jñiyā̍nām ॥ saṃ varcha̍sā̠ paya̍sā̠ sa-nta̠nūbhi̠-raga̍nmahi̠ mana̍sā̠ sagṃ śi̠vēna̍ ॥ tvaṣṭā̍ nō̠ atra̠ vari̍vaḥ kṛṇō̠- [vari̍vaḥ kṛṇōtu, anu̍ mārṣṭu] 46meaning
May Dhātṛ, Rāti, Savitṛ, Prajāpati, and Nidhipati, and our Agni—may Tvaṣṭṛ and the Viśvedevas enjoy this; your womb—for all the gods.
- verse 49त्वनु॑ मार्ष्टु त॒नुवो॒ यद्विलि॑ष्टम् ॥ यद॒द्य त्वा᳚ प्रय॒ति य॒ज्ञे अ॒स्मिन्नग्ने॒ होता॑र॒मवृ॑णीमही॒ह । ऋध॑गया॒डृध॑गु॒ता-ऽश॑मिष्ठाः प्रजा॒नन्. य॒ज्ञमुप॑ याहि वि॒द्वान् ॥ स्व॒गा वो॑ देवा॒-स्सद॑नमकर्म॒ य आ॑ज॒ग्म सव॑ने॒द-ञ्जु॑षा॒णाः । ज॒क्षि॒वाग्ंसः॑ पपि॒वाग्ंस॑श्च॒ विश्वे॒-ऽस्मे ध॑त्त वसवो॒ वसू॑नि ॥ याना-ऽव॑ह उश॒तो दे॑व दे॒वा-न्ता- [दे॒वा-न्तान्, प्रेर॑य॒ स्वे अ॑ग्ने स॒धस्थे᳚ ।] 47tvanu̍ mārṣṭu ta̠nuvō̠ yadvili̍ṣṭam ॥ yada̠dya tvā̎ praya̠ti ya̠jñē a̠sminnagnē̠ hōtā̍ra̠mavṛ̍ṇīmahī̠ha । ṛdha̍gayā̠ḍṛdha̍gu̠tā-'śa̍miṣṭhāḥ prajā̠nan. ya̠jñamupa̍ yāhi vi̠dvān ॥ sva̠gā vō̍ dēvā̠-ssada̍namakarma̠ ya ā̍ja̠gma sava̍nē̠da-ñju̍ṣā̠ṇāḥ । ja̠kṣi̠vāgṃsa̍ḥ papi̠vāgṃsa̍ścha̠ viśvē̠-'smē dha̍tta vasavō̠ vasū̍ni ॥ yānā-'va̍ha uśa̠tō dē̍va dē̠vā-ntā- [dē̠vā-ntān, prēra̍ya̠ svē a̍gnē sa̠dhasthē̎ ।] 47meaning
May he smooth out for our body whatever is torn or broken. Whatever oblation of ours is offered in this sacrifice—may Agni carry it; for the body.
- verse 50न्प्रेर॑य॒ स्वे अ॑ग्ने स॒धस्थे᳚ । वह॑माना॒ भर॑माणा ह॒वीग्ंषि॒ वसु॑-ङ्घ॒र्म-न्दिव॒मा ति॑ष्ठ॒तानु॑ । यज्ञ॑ य॒ज्ञ-ङ्ग॑च्छ य॒ज्ञप॑ति-ङ्गच्छ॒ स्वां-योँनि॑-ङ्गच्छ॒ स्वाहै॒ष ते॑ य॒ज्ञो य॑ज्ञपते स॒हसू᳚क्तवाक-स्सु॒वीर॒-स्स्वाहा॒ देवा॑ गातुविदो गा॒तुं-विँ॒त्त्वा गा॒तुमि॑त॒ मन॑सस्पत इ॒म-न्नो॑ देव दे॒वेषु॑ य॒ज्ञग्ग् स्वाहा॑ वा॒चि स्वाहा॒ वाते॑ धाः ॥ 48 ॥(कृ॒णो॒तु॒-तान॒-ष्टाच॑त्वारिग्ंशच्च ) (अ. 44)nprēra̍ya̠ svē a̍gnē sa̠dhasthē̎ । vaha̍mānā̠ bhara̍māṇā ha̠vīgṃṣi̠ vasu̍-ṅgha̠rma-ndiva̠mā ti̍ṣṭha̠tānu̍ । yajña̍ ya̠jña-ṅga̍chCha ya̠jñapa̍ti-ṅgachCha̠ svāṃ yōni̍-ṅgachCha̠ svāhai̠ṣa tē̍ ya̠jñō ya̍jñapatē sa̠hasū̎ktavāka-ssu̠vīra̠-ssvāhā̠ dēvā̍ gātuvidō gā̠tuṃ vi̠ttvā gā̠tumi̍ta̠ mana̍saspata i̠ma-nnō̍ dēva dē̠vēṣu̍ ya̠jñagg svāhā̍ vā̠chi svāhā̠ vātē̍ dhāḥ ॥ 48 ॥(kṛ̠ṇō̠tu̠-tāna̠-ṣṭācha̍tvārigṃśachcha ) (a. 44)meaning
Being carried, being borne—the offerings flow to the heavenly realm; bear them onward to the gods, O Agni, in your own station in the sky.
- verse 51उ॒रुग्ं हि राजा॒ वरु॑णश्च॒कार॒ सूर्या॑य॒ पन्था॒-मन्वे॑त॒वा उ॑ । अ॒पदे॒ पादा॒ प्रति॑धातवे-ऽकरु॒ता-ऽप॑व॒क्ता हृ॑दया॒विध॑श्चित् ॥ श॒त-न्ते॑ राज-न्भि॒षजः॑ स॒हस्र॑मु॒र्वी ग॑म्भी॒रा सु॑म॒तिष्टे॑ अस्तु । बाध॑स्व॒ द्वेषो॒ निर्-ऋ॑ति-म्परा॒चैः कृ॒त-ञ्चि॒देनः॒ प्र मु॑मुग्द्ध्य॒स्मत् ॥ अ॒भिष्ठि॑तो॒ वरु॑णस्य॒ पाशो॒-ऽग्नेरनी॑कम॒प आ वि॑वेश । अपा᳚न्नपा-त्प्रति॒रक्ष॑न्नसु॒र्य॑-न्दमे॑दमे [ ] 49u̠rugṃ hi rājā̠ varu̍ṇaścha̠kāra̠ sūryā̍ya̠ panthā̠-manvē̍ta̠vā u̍ । a̠padē̠ pādā̠ prati̍dhātavē-'karu̠tā-'pa̍va̠ktā hṛ̍dayā̠vidha̍śchit ॥ śa̠ta-ntē̍ rāja-nbhi̠ṣaja̍-ssa̠hasra̍mu̠rvī ga̍mbhī̠rā su̍ma̠tiṣṭē̍ astu । bādha̍sva̠ dvēṣō̠ nir-ṛ̍ti-mparā̠chaiḥ kṛ̠ta-ñchi̠dēna̠ḥ pra mu̍mugddhya̠smat ॥ a̠bhiṣṭhi̍tō̠ varu̍ṇasya̠ pāśō̠-'gnēranī̍kama̠pa ā vi̍vēśa । apā̎nnapā-tprati̠rakṣa̍nnasu̠rya̍-ndamē̍damē [ ] 49meaning
Varuṇa has made a wide path for Sūrya to travel; the unfooted one made feet move—the far-removing one removed; this is your womb—for Varuṇa.
- verse 52स॒मिधं॑-यँक्ष्यग्ने ॥ प्रति॑ ते जि॒ह्वा घृ॒तमुच्च॑रण्ये-थ्समु॒द्रे ते॒ हृद॑यम॒फ्स्व॑न्तः । स-न्त्वा॑ विश॒न्त्वोष॑धी-रु॒ता-ऽऽपो॑ य॒ज्ञस्य॑ त्वा यज्ञपते ह॒विर्भिः॑ ॥ सू॒क्त॒वा॒के न॑मोवा॒के वि॑धे॒मा-ऽव॑भृथ निचङ्कुण निचे॒रुर॑सि निचङ्कु॒णा-ऽव॑ दे॒वै-र्दे॒वकृ॑त॒मेनो॑-ऽया॒डव॒ मर्त्यै॒-र्मर्त्य॑कृतमु॒रोरा नो॑ देव रि॒षस्पा॑हि सुमि॒त्रा न॒ आप॒ ओष॑धय- [ओष॑धयः, स॒न्तु॒ दु॒र्मि॒त्रास्तस्मै॑] 50sa̠midha̍ṃ yakṣyagnē ॥ prati̍ tē ji̠hvā ghṛ̠tamuchcha̍raṇyē-thsamu̠drē tē̠ hṛda̍yama̠phsva̍ntaḥ । sa-ntvā̍ viśa̠ntvōṣa̍dhī-ru̠tā-''pō̍ ya̠jñasya̍ tvā yajñapatē ha̠virbhi̍ḥ ॥ sū̠kta̠vā̠kē na̍mōvā̠kē vi̍dhē̠mā-'va̍bhṛtha nichaṅkuṇa nichē̠rura̍si nichaṅku̠ṇā-'va̍ dē̠vai-rdē̠vakṛ̍ta̠mēnō̍-'yā̠ḍava̠ martyai̠-rmartya̍kṛtamu̠rōrā nō̍ dēva ri̠ṣaspā̍hi sumi̠trā na̠ āpa̠ ōṣa̍dhaya- [ōṣa̍dhayaḥ, sa̠ntu̠ du̠rmi̠trāstasmai̍] 50meaning
I will kindle you, O Agni; your tongue licks up the ghee—your heart is in the ocean; you are the firm post of the sky. This is your womb—for Agni.
- verse 53स्सन्तु दुर्मि॒त्रास्तस्मै॑ भूयासु॒-र्यो᳚-ऽस्मा-न्द्वेष्टि॒ य-ञ्च॑ व॒य-न्द्वि॒ष्मो देवी॑राप ए॒ष वो॒ गर्भ॒स्तं-वँ॒-स्सुप्री॑त॒ग्ं॒ सुभृ॑त-मकर्म दे॒वेषु॑ न-स्सु॒कृतो᳚ ब्रूता॒-त्प्रति॑युतो॒ वरु॑णस्य॒ पाशः॒ प्रत्य॑स्तो॒ वरु॑णस्य॒ पाश॒ एधो᳚-ऽस्येधिषी॒महि॑ स॒मिद॑सि॒ तेजो॑-ऽसि तेजो॒ मयि॑ धेह्य॒पो अन्व॑चारिष॒ग्ं॒ रसे॑न॒ सम॑सृक्ष्महि । पय॑स्वाग्ं अग्न॒ आ ऽग॑म॒-न्त-म्मा॒ सग्ं सृ॑ज॒ वर्च॑सा ॥ 51 ॥(दमे॑दम॒-ओष॑धय॒- आ-षट्च॑) (अ. 45)ssantu durmi̠trāstasmai̍ bhūyāsu̠-ryō̎-'smā-ndvēṣṭi̠ ya-ñcha̍ va̠ya-ndvi̠ṣmō dēvī̍rāpa ē̠ṣa vō̠ garbha̠staṃ va̠-ssuprī̍ta̠gṃ̠ subhṛ̍ta-makarma dē̠vēṣu̍ na-ssu̠kṛtō̎ brūtā̠-tprati̍yutō̠ varu̍ṇasya̠ pāśa̠ḥ pratya̍stō̠ varu̍ṇasya̠ pāśa̠ ēdhō̎-'syēdhiṣī̠mahi̍ sa̠mida̍si̠ tējō̍-'si tējō̠ mayi̍ dhēhya̠pō anva̍chāriṣa̠gṃ̠ rasē̍na̠ sama̍sṛkṣmahi । paya̍svāgṃ agna̠ ā 'ga̍ma̠-nta-mmā̠ sagṃ sṛ̍ja̠ varcha̍sā ॥ 51 ॥(damē̍dama̠-ōṣa̍dhaya̠- ā-ṣaṭcha̍) (a. 45)meaning
May those who hate us and those whom we hate become those to whom evil friends cling; this is your womb—for the enemies [to be distanced].
- verse 54यस्त्वा॑ हृ॒दा की॒रिणा॒ मन्य॑मा॒नो ऽम॑र्त्य॒-म्मर्त्यो॒ जोह॑वीमि । जात॑वेदो॒ यशो॑ अ॒स्मासु॑ धेहि प्र॒जाभि॑रग्ने अमृत॒त्वम॑श्याम् ॥ यस्मै॒ त्वग्ं सु॒कृते॑ जातवेद॒ उ लो॒कम॑ग्ने कृ॒णवः॑ स्यो॒नम् । अ॒श्विन॒ग्ं॒ स पु॒त्रिणं॑-वीँ॒रव॑न्त॒-ङ्गोम॑न्तग्ं र॒यि-न्न॑शते स्व॒स्ति ॥ त्वे सु पु॑त्र शव॒सो-ऽवृ॑त्र॒न् काम॑कातयः । न त्वामि॒न्द्राति॑ रिच्यते ॥ उ॒क्थौ॑क्थे॒ सोम॒ इन्द्र॑-म्ममाद नी॒थेनी॑थे म॒घवा॑नग्ं [म॒घवा॑नग्ं, सु॒तासः॑ ।] 52yastvā̍ hṛ̠dā kī̠riṇā̠ manya̍mā̠nō 'ma̍rtya̠-mmartyō̠ jōha̍vīmi । jāta̍vēdō̠ yaśō̍ a̠smāsu̍ dhēhi pra̠jābhi̍ragnē amṛta̠tvama̍śyām ॥ yasmai̠ tvagṃ su̠kṛtē̍ jātavēda̠ u lō̠kama̍gnē kṛ̠ṇava̍-ssyō̠nam । a̠śvina̠gṃ̠ sa pu̠triṇa̍ṃ vī̠rava̍nta̠-ṅgōma̍ntagṃ ra̠yi-nna̍śatē sva̠sti ॥ tvē su pu̍tra śava̠sō-'vṛ̍tra̠n kāma̍kātayaḥ । na tvāmi̠ndrāti̍ richyatē ॥ u̠kthau̍kthē̠ sōma̠ indra̍-mmamāda nī̠thēnī̍thē ma̠ghavā̍nagṃ [ma̠ghavā̍nagṃ, su̠tāsa̍ḥ ।] 52meaning
I, a mortal, call upon you the immortal, O Jātavedas, with a thinking, active heart; may Agni grant us fame and wealth for our glory.
- verse 55सु॒तासः॑ । यदीग्ं॑ स॒बाधः॑ पि॒तर॒-न्न पु॒त्रा-स्स॑मा॒नद॑क्षा॒ अव॑से॒ हव॑न्ते ॥ अग्ने॒ रसे॑न॒ तेज॑सा॒ जात॑वेदो॒ वि रो॑चसे । र॒क्षो॒हा-ऽमी॑व॒चात॑नः ॥ अ॒पो अन्व॑चारिष॒ग्ं॒ रसे॑न॒ सम॑सृक्ष्महि । पय॑स्वाग्ं अग्न॒ आ-ऽग॑म॒-न्त-म्मा॒ सग्ं सृ॑ज॒ वर्च॑सा ॥वसु॒-र्वसु॑पति॒र्॒ हिक॒मस्य॑ग्ने वि॒भाव॑सुः । स्याम॑ ते सुम॒तावपि॑ ॥ त्वाम॑ग्ने॒ वसु॑पतिं॒-वँसू॑नाम॒भि प्र म॑न्दे [प्र म॑न्दे, अ॒द्ध्व॒रेषु॑ राजन्न् ।] 53su̠tāsa̍ḥ । yadīgṃ̍ sa̠bādha̍ḥ pi̠tara̠-nna pu̠trā-ssa̍mā̠nada̍kṣā̠ ava̍sē̠ hava̍ntē ॥ agnē̠ rasē̍na̠ tēja̍sā̠ jāta̍vēdō̠ vi rō̍chasē । ra̠kṣō̠hā-'mī̍va̠chāta̍naḥ ॥ a̠pō anva̍chāriṣa̠gṃ̠ rasē̍na̠ sama̍sṛkṣmahi । paya̍svāgṃ agna̠ ā-'ga̍ma̠-nta-mmā̠ sagṃ sṛ̍ja̠ varcha̍sā ॥vasu̠-rvasu̍pati̠r̠ hika̠masya̍gnē vi̠bhāva̍suḥ । syāma̍ tē suma̠tāvapi̍ ॥ tvāma̍gnē̠ vasu̍pati̠ṃ vasū̍nāma̠bhi pra ma̍ndē [pra ma̍ndē, a̠ddhva̠rēṣu̍ rājann ।] 53meaning
The pressed ones—when the sons, of equal power, straining together, call for protection, just as sons call upon their father for aid. You are seized for Indra; this is your womb.
- verse 56अद्ध्व॒रेषु॑ राजन्न् । त्वया॒ वाजं॑-वाँज॒यन्तो॑ जयेमा॒-ऽभिष्या॑म पृथ्सु॒ती-र्मर्त्या॑नाम् । त्वाम॑ग्ने वाज॒सात॑मं॒-विँप्रा॑ वर्धन्ति॒ सुष्टु॑तम् । स नो॑ रास्व सु॒वीर्य᳚म् ॥ अ॒य-न्नो॑ अ॒ग्निर्वरि॑वः कृणोत्व॒य-म्मृधः॑ पु॒र ए॑तु प्रभि॒न्दन्न् ॥ अ॒यग्ं शत्रू᳚ञ्जयतु॒ जर्हृ॑षाणो॒-ऽयं-वाँज॑-ञ्जयतु॒ वाज॑सातौ ॥ अ॒ग्निना॒-ऽग्नि-स्समि॑द्ध्यते क॒वि-र्गृ॒हप॑ति॒-र्युवा᳚ । ह॒व्य॒वाड्-जु॒ह्वा᳚स्यः ॥ त्वग्ग् ह्य॑ग्ने अ॒ग्निना॒ विप्रो॒ विप्रे॑ण॒ सन्थ्स॒ता । सखा॒ सख्या॑ समि॒द्ध्यसे᳚ ॥ उद॑ग्ने॒ शुच॑य॒स्तव॒, वि ज्योति॑षा ॥ 54 ॥(म॒घवा॑नं-मन्दे॒-ह्य॑ग्ने॒-चतु॑र्दश च) (अ. 46)addhva̠rēṣu̍ rājann । tvayā̠ vāja̍ṃ vāja̠yantō̍ jayēmā̠-'bhiṣyā̍ma pṛthsu̠tī-rmartyā̍nām । tvāma̍gnē vāja̠sāta̍ma̠ṃ viprā̍ vardhanti̠ suṣṭu̍tam । sa nō̍ rāsva su̠vīrya̎m ॥ a̠ya-nnō̍ a̠gnirvari̍vaḥ kṛṇōtva̠ya-mmṛdha̍ḥ pu̠ra ē̍tu prabhi̠ndann ॥ a̠yagṃ śatrū̎mjayatu̠ jarhṛ̍ṣāṇō̠-'yaṃ vāja̍-ñjayatu̠ vāja̍sātau ॥ a̠gninā̠-'gni-ssami̍ddhyatē ka̠vi-rgṛ̠hapa̍ti̠-ryuvā̎ । ha̠vya̠vāḍ-ju̠hvā̎syaḥ ॥ tvagg hya̍gnē a̠gninā̠ viprō̠ viprē̍ṇa̠ santhsa̠tā । sakhā̠ sakhyā̍ sami̠ddhyasē̎ ॥ uda̍gnē̠ śucha̍ya̠stava̠, vi jyōti̍ṣā ॥ 54 ॥(ma̠ghavā̍naṃ-mandē̠-hya̍gnē̠-chatu̍rdaśa cha) (a. 46)meaning
By you, O king, may we who are conquering with vitality conquer the battles; through this sacrifice. You are seized by the upayāma; this is your womb—for Indra.
- verse 57(आ द॑दे-वा॒चस्पत॑य-उपया॒मगृ॑हीतो॒-ऽस्या वा॑यो -अ॒यं-वाँं॒ - ँया वां᳚-प्रात॒र्युजा॑-व॒यन्-तं -ँये दे॑वा-स्त्रि॒ग्ं॒श-दु॑पया॒मगृ॑हीतो-ऽसि-मू॒र्धानं॒-मधु॒श्चे-न्द्रा᳚ग्नी॒; ओमा॑सो-म॒रुत्व॑न्त॒-मिन्द्र॑ मरुत्वो-म॒रुत्वा᳚न्- म॒हा-न्म॒हान्नु॒वत्-क॒दा-वा॒म-मद॑ब्धेभि॒र्॒ हिर॑ण्यपाणिग्ं-सु॒शर्मा॒-बृह॒स्पति॑ सुतस्य॒ - हरि॑र॒स्य-ग्न॑-उ॒त्तिष्ठ॑न्-त॒रणि॒- राप्या॑यस्वे॒-युष्टे ये-ज्योति॑ष्मतीं-प्रया॒साय॑-चि॒त्त-माति॒ष्ठे-न्द्र॒-मसा॑वि॒-सर्व॑स्य-म॒हान्-थ्स॒जोषा॒-उदु॒त्यं-धा॒तो-रुग्ं हि-य-स्त्वा॒ षट्च॑त्वारिग्ंशत् ।)(ā da̍dē-vā̠chaspata̍ya-upayā̠magṛ̍hītō̠-'syā vā̍yō -a̠yaṃ vā̠ṃ - ँyā vā̎m-prāta̠ryujā̍-va̠yan-taṃ -ँyē dē̍vā-stri̠gṃ̠śa-du̍payā̠magṛ̍hītō-'si-mū̠rdhāna̠ṃ-madhu̠śchē-ndrā̎gnī̠; ōmā̍sō-ma̠rutva̍nta̠-mindra̍ marutvō-ma̠rutvā̎n- ma̠hā-nma̠hānnu̠vat-ka̠dā-vā̠ma-mada̍bdhēbhi̠r̠ hira̍ṇyapāṇigṃ-su̠śarmā̠-bṛha̠spati̍ sutasya̠ - hari̍ra̠sya-gna̍-u̠ttiṣṭha̍n-ta̠raṇi̠- rāpyā̍yasvē̠-yuṣṭē yē-jyōti̍ṣmatīṃ-prayā̠sāya̍-chi̠tta-māti̠ṣṭhē-ndra̠-masā̍vi̠-sarva̍sya-ma̠hān-thsa̠jōṣā̠-udu̠tyaṃ-dhā̠tō-rugṃ hi-ya-stvā̠ ṣaṭcha̍tvārigṃśat ।)meaning
[Repeat-cup summary formula] I take the Vācaspati, the Upāṃśu, the Antaryāma, the Vāyu, the Mitra-Varuṇa, and the Aśvin cups again—for prāṇa and apāna.
- verse 58(वा॒च प्रा॒णाय॑ त्वा । उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो-ऽस्यपा॒नाय॑ त्वा । आ वा॑यो वा॒यवे॑ स॒जोषा᳚भ्या-न्त्वा । अ॒यमृ॑ता॒युभ्या᳚-न्त्वा । या वा॑म॒श्विभ्या॒-म्माद्ध्वी᳚भ्या-न्त्वा । प्रा॒त॒र्युजा॑व॒श्विभ्या॑म॒श्विभ्या᳚-न्त्वा । अ॒यग्ं शण्डा॑य वी॒रता᳚-म्पाहि । त-म्मर्का॑य प्र॒जाः पा॑हि । ये दे॑वा स्त्रि॒ग्ं॒शदा᳚ग्रय॒णो॑-ऽसि॒ विश्वे᳚भ्यस्त्वा दे॒वेभ्यः॑ । उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒-ऽसीन्द्रा॑य त्वोक्था॒युवे᳚ । मू॒र्धान॑म॒ग्नये᳚ त्वा वैश्वान॒राय॑ । मधु॑श्च स॒ग्ं॒ सर्पो॑-ऽसि । इन्द्रा᳚ग्नी इन्द्रा॒ग्निभ्या᳚-न्त्वा । ओमा॑सो॒ विश्वे᳚भ्यस्त्वा दे॒वेभ्यः॑ । म॒रुत्व॑-न्त॒न्त्रीणीन्द्रा॑य त्वा म॒रुत्व॑ते । म॒हान्द्वे म॑हे॒न्द्राय॑ त्वा । क॒दा च॒ना-ऽऽदि॒त्येभ्य॑स्त्वा । क॒दा च॒न स्त॒री-र्विव॑स्व आदित्य । इन्द्र॒ग्ं॒ शुचि॑र॒पः । वा॒मन्त्रीणी॑ दे॒वाय॑ त्वा सवि॒त्रे । सु॒शर्मा॑-ऽसि॒ विश्वे᳚भ्यस्त्वा दे॒वेभ्यः॑ । बृह॒स्पति॑-सुतस्य॒ त्वष्ट्रा॒ सोम॑-म्पिब॒ स्वाहा᳚ । हरि॑रसि स॒हसो॑मा॒ इन्द्रा॑य॒ स्वाहा᳚ । अग्न॒ आयूग्॑ष्य॒ग्नये᳚ त्वा॒ तेज॑स्वते । उ॒त्तिष्ठ॒न्निन्द्रा॑य॒ त्वौज॑स्वते । त॒रणि॒-स्सूर्या॑य त्वा॒ भ्राज॑स्वते । आ ति॑ष्ठाद्या॒ष्षटिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने᳚ । उदु॒ त्य-ञ्चि॒त्रम् । अग्ने॒ नय॒ दिव॑-ङ्गच्छ । उ॒रूमायु॑ष्टे॒ यद्दे॑वा मुमुग्धि । अग्ना॑विष्णू सुक्रतू मुमुक्तम् । परा॒ वै प॒ङ्क्त्यः॑ । दे॒वा वै ये दे॒वाः प॒ङ्क्त्यो᳚ । परा॒ वै स वाच᳚म् । भूमि॒र्व्य॑तृष्यन्न् । प्र॒जाप॑ति॒-र्व्य॑क्षुद्ध्यन्न् । भूमि॑रादि॒या वै । अ॒ग्नि॒हो॒त्रमा॑दि॒त्यो वै । भूमि॒-र्लेक॒-स्सले॑क-स्सु॒लेकः॑ । विष्णो॒रुदु॑त्त॒मम् । अन्न॑पते॒ पुन॑स्वा-ऽऽदि॒त्याः । उ॒रुग्ं सग्ं सृ॑ज॒ वर्च॑सा । यस्त्वा॒ सुष्टु॑तम् । त्वम॑ग्ने यु॒क्ष्वा हि सु॑ष्टि॒तिम् । त्वम॑ग्ने॒ विच॑र्षणे । यत्वा॒ वि रो॑चसे ।)(vā̠cha prā̠ṇāya̍ tvā । u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō-'syapā̠nāya̍ tvā । ā vā̍yō vā̠yavē̍ sa̠jōṣā̎bhyā-ntvā । a̠yamṛ̍tā̠yubhyā̎-ntvā । yā vā̍ma̠śvibhyā̠-mmāddhvī̎bhyā-ntvā । prā̠ta̠ryujā̍va̠śvibhyā̍ma̠śvibhyā̎-ntvā । a̠yagṃ śaṇḍā̍ya vī̠ratā̎-mpāhi । ta-mmarkā̍ya pra̠jāḥ pā̍hi । yē dē̍vā stri̠gṃ̠śadā̎graya̠ṇō̍-'si̠ viśvē̎bhyastvā dē̠vēbhya̍ḥ । u̠pa̠yā̠magṛ̍hītō̠-'sīndrā̍ya tvōkthā̠yuvē̎ । mū̠rdhāna̍ma̠gnayē̎ tvā vaiśvāna̠rāya̍ । madhu̍ścha sa̠gṃ̠ sarpō̍-'si । indrā̎gnī indrā̠gnibhyā̎-ntvā । ōmā̍sō̠ viśvē̎bhyastvā dē̠vēbhya̍ḥ । ma̠rutva̍-nta̠ntrīṇīndrā̍ya tvā ma̠rutva̍tē । ma̠hāndvē ma̍hē̠ndrāya̍ tvā । ka̠dā cha̠nā-''di̠tyēbhya̍stvā । ka̠dā cha̠na sta̠rī-rviva̍sva āditya । indra̠gṃ̠ śuchi̍ra̠paḥ । vā̠mantrīṇī̍ dē̠vāya̍ tvā savi̠trē । su̠śarmā̍-'si̠ viśvē̎bhyastvā dē̠vēbhya̍ḥ । bṛha̠spati̍-sutasya̠ tvaṣṭrā̠ sōma̍-mpiba̠ svāhā̎ । hari̍rasi sa̠hasō̍mā̠ indrā̍ya̠ svāhā̎ । agna̠ āyūg̍ṣya̠gnayē̎ tvā̠ tēja̍svatē । u̠ttiṣṭha̠nnindrā̍ya̠ tvauja̍svatē । ta̠raṇi̠-ssūryā̍ya tvā̠ bhrāja̍svatē । ā ti̍ṣṭhādyā̠ṣṣaṭindrā̍ya tvā ṣōḍa̠śinē̎ । udu̠ tya-ñchi̠tram । agnē̠ naya̠ diva̍-ṅgachCha । u̠rūmāyu̍ṣṭē̠ yaddē̍vā mumugdhi । agnā̍viṣṇū sukratū mumuktam । parā̠ vai pa̠ṅktya̍ḥ । dē̠vā vai yē dē̠vāḥ pa̠ṅktyō̎ । parā̠ vai sa vācha̎m । bhūmi̠rvya̍tṛṣyann । pra̠jāpa̍ti̠-rvya̍kṣuddhyann । bhūmi̍rādi̠yā vai । a̠gni̠hō̠tramā̍di̠tyō vai । bhūmi̠-rlēka̠-ssalē̍ka-ssu̠lēka̍ḥ । viṣṇō̠rudu̍tta̠mam । anna̍patē̠ puna̍svā-''di̠tyāḥ । u̠rugṃ sagṃ sṛ̍ja̠ varcha̍sā । yastvā̠ suṣṭu̍tam । tvama̍gnē yu̠kṣvā hi su̍ṣṭi̠tim । tvama̍gnē̠ vicha̍rṣaṇē । yatvā̠ vi rō̍chasē ।)meaning
[Repeat-cup summary] I take speech for prāṇa, apāna for apāna; the Vāyu cup, the Indra-Vāyu cup, and the Śaṇḍa cup—for all those deities and their wombs.
- verse 59(आ द॑दे॒-ये दे॑वा-म॒हा-नु॒त्तिष्ठ॒न्-थ्सर्व॑स्य-सन्तु दुर्मि॒त्रा-श्चतु॑ष्पञ्चा॒शत् ।)(ā da̍dē̠-yē dē̍vā-ma̠hā-nu̠ttiṣṭha̠n-thsarva̍sya-santu durmi̠trā-śchatu̍ṣpañchā̠śat ।)meaning
[Summary recap formula] I take the pressing-stone, the gods of eleven, the great Indra cup, the twelve months, the Sūrya cup, the Uṣas cup—for all gods and their wombs.
- verse 60(आ द॑दे॒, वि ज्योति॑षा)(ā da̍dē̠, vi jyōti̍ṣā)meaning
[Abbreviated summary] The pressing-stone cup, the light cup—[rest of formula abbreviated in the source].
- verse 61॥ हरिः॑ ओम् ॥॥ hari̍ḥ ōm ॥meaning
[Closing] Hariḥ Om.
- verse 62॥ कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय संहिताया-म्प्रथमकाण्डे चतुर्थः प्रश्न-स्समाप्तः ॥॥ kṛṣṇa yajurvēdīya taittirīya saṃhitāyā-mprathamakāṇḍē chaturthaḥ praśna-ssamāptaḥ ॥meaning
[Colophon] Thus ends the fourth praśna of the first kāṇḍa of the Kṛṣṇa Yajurvedīya Taittirīya Saṃhitā.
Primary text from vignanam.org